Help Me!

Spojenectvo          

„Ellie! Pozri čo mám.“ Vrátil sa Zayn a v ruke držal kartičku.

„To je...moje?“ nadvihla som obočie.

„Nech sa páči.“ Podal mi ho a pobozkal.

„Hmm.“ Dala som hlavu na bok.

„Nepáči?“ pozrel sa naň.

„Nie. Super.“ Usmiala som sa.

„A čo auto?“ brnkol mi po nose.

„Vážne?“ pozrela som na neho.

„Čo povieš na TOYOTA?“ prešiel okolo mňa a sadol si na sedačku.

„Ja neviem. Nevyznám sa v autách.“ Mykla som plecami.

„Je to dobré auto. Najnovšie. Bude sa ti páčiť.“ Žmurkol na mňa.

„Dobre.“ Prisadla som ku nemu.

Niekto kopol do dvier a vbehol dnu.

„Kedy si mi chcel povedať že sa Jeymi vrátil.“ Vykríkol Ian. Vyvalila som oči keď som ho zbadala vo dverách. Bol poriadne nahnevaný. Zvieral ruky v päsť a na spánkoch mal žily.

„Ja som sa to tiež dozvedel iba včera!“ postavil sa Zayn. To každé ich stretnutie vyzerá takto? Mlčky som ich sledovala. Ani sa na mňa nepozrel ako keby som tu nebola. Bola som s toho smutná viac ako pred tým.

„Čo bude ďalej?“ rozhodil rukami Ian.

„Včera som sa dvoch zbavil.“ Mykol plecom Zayn.

„Si jebnutý? Vieš čo to znamená? Čudujem sa že ešte neboli za mnou!“  skríkol.

„Upokoj sa. Nepôjdu za tebou. Nemyslím si to. Ten poklad mám ja. A nedostanú sa ku nemu. Myslíš že keď som ťa o to žiadal nemyslel som na to? Aj kvôli tomu som ju chcel“ skríkol na neho Zayn. A kom sa teraz rozprávajú? Ian pozrel na mňa a mne to došlo. Zayn ma chcel preto aby my ochránil? Ale veď to nedáva zmysel. Zamračila som sa.

„Nie som taká sviňa ako si myslíš!“ pozrel na mňa Zayn.

„Ty o tom vieš? O vás?“ postavila som sa.

„Ako vidím aj ty. Cheryl?“ povedal pokojne.

„Áno. Prinútila som ju aby mi to povedala. Odkiaľ to vieš ty?“ ukázala som na neho prstom.

„Jednoducho. Keď sa všetci zhodli že budem riadiť tento gang. Dozvedel som sa aj celú pravdu.“

„Neprišiel som počúvať kokotiny.“ Ozval sa Ian a otočil sa.

„Nie Ian!“ zastavila som ho. „Týka sa ťa to.“ Otočil sa naspäť.

„Čo?“ odsekol.

„Otec chcel aby sme boli so Zaynom naďalej v spojenectve. Vedel si že otec bol ten ktorý môže za to aby ten gang odišiel. On spolu s Paulom.“ Pozerala som na neho.

„Prečo zomreli potom rodičia, keď boli v spojenectve?“  pozrel na Zayna.

„Ty si myslíš že za tým som ja?“ išiel ku nemu Zayn. Pribehla som ku nemu a chytila ho za ruku.

„Stále je môj brat.“ Pošepkala som. Ian sa pozrel na naše prepletené ruky.

„To je na mňa moc.“ Otočil sa.

„Ian. Prosím.“ Zakňučala som takmer.

„Čo chceš?“ buchol do steny.

„Myslím že keď budete so Zaynom spolu. Budete silnejší.“ Pozerala som na neho nádejne.

„A potom čo? Budeme najlepší kamaráti?“ zasyčal. Pozreli sme na seba so Zaynom.

„Chcem len spoluprácu. Nič viac.“ pozrel naspäť na Iana. Ten si povzdychol.

„Kým znova nezmiznú. Tento krát z povrchu zemského.“ Pozrel na mňa a potom na Zayna.

Zayn nastrčil ruku a s Ianom si nimi potriasli. Usmiala som sa. Možno sa už prestane na mňa hnevať. Časom. Otočil sa a odišiel.

„Nesmie sa dozvedieť že sa učím byť ako ty.“ Pozrela som na neho. „Prečo?“

„Vždy ma pred tým chránil.“ Otočila som sa a išla do kuchyne.

„Tak fajn. No, mohli by sme už aj začať keď sme pri tom.“ Išiel za mnou.  „Poď.“ Chytil ma za ruku.  

Na prízemí odbočil na chodbu a išiel na koniec chodby. Otvoril ich. Vošli sme do telocvične.  Bolo tu všetko. Všetko čo asi potrebujem.

„Je ľahké niekde prísť. Vyvolať rozruch. Horšie je utiecť. Ak si von máš auto. Ak si v budove musíš sa ku tomu autu dostať. Takže začneme behom. Ukáž čo v tebe je.“ ťapol ma po zadku až som nadskočila.

Ešte že som mala na sebe tepláky. Tyrkysové voľné tepláky a biely top nad brucho. Postavila som sa na bežiaci stroj a Zayn ho pustil. Išiel on najmenšieho stupňa po najrýchlejší. Nechal mi to pustené a on začal dvíhať činky. Vydržala som dosť dlho. Telesnú som mala len na základnej. Teraz som ho v mojej profesii a univerzite nemala. Načo je právničke? Áno, bola by zo mňa veľká dáma. Právnička.  Po 30 minútach som to vypla a zoskočila s toho. Bola som vyčerpaná ako kôň na závode. Zayn mi hodil nečakane fľašku vody.

„Postreh máš. Správne.“  Sadla som si ku nemu na lavičku.  Otvorila som ju a polku som vypila naraz. Zaynovi zazvonil mobil.

„Čo je?“ znel mrzuto. „Doma kde by som bol a ty?..... prečo voláš keď si u mňa doma! ... Som v posilňovni.“ Zložil a prekrútil očami.

„Kto ti volal?“ pozrela som na neho.

„Sú tu chalani.“ Odpovedal. V tom vošli dnu.

„Ian a ja sme uzavreli dohodu. Budeme spolupracovať kým nezmizne Jaymi.“ Vychrlil to na nich ako horúcu sprchu.

„ČOŽE?!!“ ozvali sa naraz.

„Super. Som rád že súhlasíte. Môžete si pocvičiť.“ Usmial sa na nich so zubami. Sklesli im plecia a každý ku niečomu išiel.

„Akú máš silu?“  vrátil sa ku mne.

„neviem.“ Mykla som plecom.

„Tak činky.“ Podal mi jednu. Mohla byť 5 kg.

O mesiac neskôr:

„Tvoja zbraň.“  Podal mi Zayn do rúk menšiu zbraň a ozdobou.

„Myslíš že so pripravená?“  zobrala som ju.

„Na toto určite. Strieľať vieš na začiatočníčku dobre. Ale cvičiť budeš každý deň.“ Stisol pery do čiary.

„Fajn.“

„Tu máš krabičku, ku tej zbrani.“ Zobral ju zo stolíka. Dala som ju do nej a zavrela ju.

 „Ďakujem.“ Objala som ho.

„Mal by so ti skôr darovať niečo pre dievčatá. No, keď chceš byť ako my potrebuješ to.“ Pobozkal ma na líce.

„Páči sa mi to. Vieš že nie som ako ostatné.“ Usmiala som sa.

„A ešte k tomu autu. Práve dorazilo. Čierna Toyota.“ Potiahol ma za ruku a išiel so mnou do garáže. Úplne na konci bolo MOJE auto. Len a len moje.

„Táto krása patrí mne?“ dotkla som sa opatrne kapoty.

„Len tebe.“ Uškrnul sa.

„Perfektné.“ Povedala som pre seba.

„Chceš si ho odskúšať?“  prešiel na druhú stranu auta a hodil mi kľúče. Zákerne som sa usmiala a nastúpila. Ešte že ma Roger naučil šoférovať. Mám sa s čím chváliť lebo to viem veľmi dobre.

Otvorila sa garáž. Pomaly som naštartovala a vybehla na ulicu. Pozrela som na Zayna, ktorý bol zatiaľ pokojný. Dupla som sa spojku a prehodila rýchlosť. Zadrivtovala som. Zayn na mňa pozrel. Žmurkla som na neho a pomaly som pridávala na plyn.  Za 10 minút sme boli v meste a ja som išla na červené. Bol podvečer a premávka sa preriedila.  Zayn sa už držal. Išla som odbočiť do brava. Urobila som to tak že som sa otočila raz na mieste. Preradila a pokračovala ďalej. Zastavila som na jednom väčšom parkovisku.

„Odkiaľ vieš takto jazdiť?“ otočil sa ku mne.

„Roger.“  Hrdo som sa vystrela. Aj keď spomienka na neho zabolela.

„Tak, myslel som si že to bude ťažšie. Prekvapila si ma. Si dobrá.“ Usmial sa na mňa doširoka až zuby ukázal.

 Troška som sa začervenala. Vystrel ku mne ruku a prameň vlasov mi dal za ucho. Naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Tie jeho pery. Chcem aby patrili iba mne. Navždy. Nikdy sa nenabažím bozkávania jeho pier. Pomaly sa odtiahol. Otvorila som oči. Ostalo ticho. Naštartovala som a vyrazila naspäť domov. Šla som o niečo pomalšie. Celá cesta trvala v tichosti.

Zastavila som v garáži. Vypla som motor a vybrala kľúč zo zapaľovača. Vystúpili sme a išli do vnútra.

„Jaymi ide dnes do Funky klubu.“ Stretli sme sa s Niallom.

„Tak, je čas overiť tvoje zbrane Ellie.“ Otočil sa ku mne Zayn a chytil ma za plecia. Nadýchla som sa a prikývla.

„Si si istá že to zvládneš?“ pristúpil bližšie ku mne.

„Samozrejme že áno. Učil si ma predsa ty.“ Usmiala som sa na neho. Niekde vo vnútri som mala obavy ale odvahu ktorú som mala bola silnejšia.

„Tak sa utekaj pripraviť.“ Daroval mi rýchlu pusu a ja som vybehla hore do svojej izby.

Najprv som si dala poriadne horúcu sprchu. Oholila som si nohy a natrela telovým mliekom celé celo. Prehodila som na seba hodvábny biely župan tesne nad kolena.  Vyfénovala som vlasy a nechala ich jemne strapaté. Make up tak ako vždy. Nalepila som umelé mihalnice aby som ich predĺžila a dala im väčší objem. Špirála, linka. Vošla som do izby a otvorila skriňu. Už je to tak plné ako u mňa doma. 

Nevinnosť je neodolateľná. Byť z dievčaťom, ktoré ani nepremýšľa čo by ste s ňou mohli spraviť. Perfektné. Vytiahla som vešiak so šatami. Biela čipkovaná nazberkaná sukňa. Vrch slabomodrý a na prsiach mašľa. Topánky s platformou a farbou ako vrch šiat na špičke mašľa tiež. Na vrch biely kabát dĺžky ako šaty. Do vrecka som strčila mobil a zapla som na vrecku gombík aby nevypadol. Pohladkala som Špunta po hlavičke. Vlasy som dala na stranu a spokojná z výkonu, ktorý som vykonala som opustila izbu. Pomaly som kráčala dole. Vošla som do obývačky kde bol už len Zayn. Odkašľala som si a on sa ku mne otočil.

„Tak?“ urobila som pomalú otočku.

„Neodolateľná.“ Podišiel ku mne a chytil ma za boky. Objala som ho. „Ja to zvládnem.“ Pošepkala som a pobozkala ho pod ucho. „Nepochybne.“  Podal mi zbraň a vyrazili sme. On išiel svojím autom a ja svojím. Zastavili sme pre klubom. Z nádychom  som vystúpila. Zamkla som auto a išla za Zaynom dnu. Začína sa to.           NEW :D TAK? Prvá úloha Ellie. Čo myslíte zvládne to? Páči sa vám jej auto a aj zbraň? MYslím že som prvú časť mohla napísať aj lepšie.... každopádne. Do komentu napíšte svoj názor. 

HOPE U LIKE IT ♥