OZNAM!!

Ahojte....tý ktorý čítate môj príbeh sa chcem velmi podakovať..ale tento týždeň už časť nepridám..pravdepodobne až v Piatok...mám problémi ktoré musím vyriešiť...možno by sa mi dalo ešte dne ale o tom pochybujem...dufam že neprestanete kôli tome čítať.... Fakt prepáčte!

My Drugs 9.

 Táto časť je aj dnes niekomu venovaná. mojmu šťastkovy Máji.Skvelej babe. Dúfam že sa bude páčiť a aj ostatným. :* ♥ príjemné čítanie

Pohľad Louisa:

Už prešli dva dni čo sme sa nevideli s Alice lebo bola furt v nemocnici. Dnes som jej sľúbil že pôjdem s ňou lebo Miu pustili s nemocnice. Miguel nemôže ísť lebo je v nemocnici. Ráno som vstal ako prvý. Nikoho som nebudil umyl som si zuby upravil vlasy zuby obliekol som si čierne džiny a biele tričko s Britskou vlajkou. Trvalo mi to hodinku. Zišiel som dole do kuchyne. Bol tam len Liam. „Dobre ráno“ pozdravil som „Dobré“ odzdravil sa. „Idem ja tak sa maj.“ „čau , počkaj kde ideš.“ „veď Alice ma poprosila či s ňou nepôjdem  do nemocnice. Zabudol si?“ „Aha áno už viem.“ Otočil som sa a odišiel nastúpil som do auta naštartoval a išiel som po Alice. Zastavil som pred budovou akurát vyšla Alice. Prišla ku autu a nastúpila. „Ahoj“ povedal som s úsmevom. „Ahoj.“ Tiež sa usmiala. Naštartoval som a išiel do nemocnice. Cesta trvala asi 40 minút. Tu v Londýne to je bežné. Zaparkoval som na parkovisku vyšli sme zamkol som a vošli do nemocnice. Nasledoval som Alice. Vošla do izby bol som hneď za ňou. Na posteli som zbadal sedieť dievča. bola  oblečená. Už len čakala na nás  Mala špinavý blond a na hlave mala šiltovku a bola  pomerne dosť malá. Nohami nedočiahla na zem ale viseli jej vo vzduchu.  Hlavu otočila a pozrela na nás. Postavila sa na nohy obula a celej svojej krase sa na nás usmiala širokým úsmevom. Bola ako anjel. Podlomili sa mi kolená. Musel som sa oprieť o stenu aby som nespadol. „Konečne!“ povedala a stále sa smiala. Nemohol som s nej spustiť oči. jej oči žiarili nedočkavosťou a šťastím. LOUI! Veď máš Eleanor. Okríkol som sa „ako dlho čakáš?“ opýtala sa  Alice. A ja som sa vrátil do reality. „hodinku.“ Pokrčila ramenami. „Ideme už?!“ „áno“ Alice sa otočila a pozrela na mňa. Ja som sa narovnal a usmial sa. „Mia toto je Louis.“ Ukázala na mňa. Podskočila ku mne. „Ahoj , ja som Mia!“ usmiala sa tým dokonalým úsmevom že ukázala zuby „A-ahoj ja som Louis.“ „teší ma“ stále sa usmievala. Tiež som sa usmial. Vyšli sme z izby ma recepcii Mia vybavila ešte papiere a odišli sme. Nastúpili sme do auta. Alice dopredu a Mia dozadu. „musím si spraviť vodičský preukaz!“ Povedala Mia cestou. „prečo?“ opýtala sa Alice. „No aby som mal vlastné auto a aby som neotravovala ľudí okolo mňa kde budem niečo potrebovať.“ „Dievčatá prepáčte že ruším ale kde mám vlastne ísť.“ Ozval som sa lebo som netušil kam mám ísť. „Ku mne domou Mia si musí ešte odpočinúť.“ „JOJ! Ja už nechcem ležať! Už som celá stuhnutá!“ „a čo keby sme išli ku nám domou?“ povedal som s nádejou v očiach. „Vravela si že Mia chce hrať na gitaru tak prečo nezačať hneď?“ pozrel som sa na Miu v spätnom zrkadle. Zbadal som že je celá nadšená. „A nebola si snami 2 dni!“ povedal som ešte. Alice sa pozrela na Miu a keď videla že je šťastná tak súhlasila. Aj ja som sa potešil. Čo priam som bol nadšený.!

Prišli sme pred dom. Vošiel som do dvora. Vy pnul motor. Vystúpili sme. Odomkol som dvere najprv vošli oni a potom ja. Vyzuli sme sa. „Som doma a máme návštevu.!!!“ Zakričal som na celý dom. Počul som dupot nôh dole schodmi. Vošli sme do chodby a tam už stáli v pozore všetci.

Pohľad Mii:

Stáli tam 4 chalani a dvaja s nich mi boli veľmi povedomí. Pozrela som sa na moje tetovanie a vtedy mi to došlo. „Wow“ povedala som. Všetci sa na mňa pozreli. „Ja prepáčte ja len že vás dvoch....“ nedopovedala som „Viem poznáme sa s Harrym sme sa stretli v Tatto štúdiu.“ Usmial sa na mňa myslím že sa volal Zayn a podišiel ku mne. Prekvapilo že ma objal. Ale neprekážalo mi ti. Potom podišiel ku mne Harry a tiež ma objal. „Tak ty poznáš chalanov s 1D a nepovieš mi to?!“ povedala Alice. Vyzerala komicky J „Bolo to len raz , nepoznáme sa tak dobre.“ „No dobre. Alice nefuč sa je to smiešne.“  Provokoval ju blondiačik. Bol zlatý. „Ja sa nefučím!“ pozrela po ňom mrsko. „Alice pšššt. Inač kde ste sa stretli s Miou?“ „v Tatto štúdiu.“ Povedal Harry. „a čo si tam robila?“ opýtal sa ma Louis a usmial sa. Prebehli mnou zimomriavky. Ukázala som mu tetovanie. „wow pekné!“ „Dakujem“ podakovala som a cítila som červeň na lícach. Chvíľu bolo ticho ale našľastie to prerušila Alice.

„No Mia toto je Niall!“ ukázala na toho zlatého  blondiačika. Objal ma tak tiež. „Louisa poznáš a toto je Liam.“ Vyzeral s nich najrozumnejší. Potom sme sa ešte chvíľu rozprávali. Niall niekam odbehol ale hned sa vrátil spolu s gitarou. Začal si na ňu brnkať. Hral krásne. Asi si všimol že na neho pozerám. Usmial sa na mňa. Ja som sa tiež usmiala a zase začala červenať! Neznášam to! „Ou ved ty sa chceš učiť hrať na gitare však?“ opýtal sa. Prikývla som. Ukázal aby som si ku nemu prisadla. Poslúcha som a sadla som si vedľa neho a Louisa. „Vieš niečo hrať?“ „Možno?“ hrávala som len v škole a to ked ma nikto nevidel. Vedela som nejaké noty tak som skúšala. „Tak to skús.“ Podal mi gitaru. Ja som ju zobrala do ruky. Pozrela som sa na všetkých nadýchla a začala brnkať. Zo začiatku to bolo dobre ale potom som to dokazila. Rýchlo som prestala. Sklonila hlavu a zase som mala červené líca. Zobral si ju naspäť ku sebe. „Nebolo to až také zlé. Bude to dobre. A potom ti bude každý závidieť že Niall Horan ťa naučil  hrať na gitare.“ Tomuto som sa musela smiať vlastne sme sa začali smiať všetci. Bolo mi s nimi príjemne cítila som niečij pohľad na mne ale ked som sa na nich pozrela  nič som nezaregistrovala kto by to mohol byť. Niall stále brnkal na gitare. „Mia?“ ozval sa Loui „Hmm?“ pozrela som na neho. Boli sme pri sebe dosť blízko pozerala som sa mu do očí. Začalo mi byť srdce. Pozerali sme sa na seba a nemienila som uhnúť. Neviem prečo ale niečo ma ku nemu ťahalo. Všetko to prerušil zvonček. 

 Miin outfit

 Louiho otfit

Dalšia časť na svete :D Dúfam že sa páčila. neviem či pridám zajtra a v stredu lebo so školou pripravijeme ples . Ale ak budem mať čas tak určite pridám... KOMENTAR určite poteší :) Lova ya šťastko !♥ 

My Drugs 8.

 Táto časť je špeciálne venovana pre super babu!! Niall Oreo táto časť je pre teba. snád sa bude páčiť.! Príjemné čítanie:

Dlho nikto neotváral. Myslela som že odídem. Ale zrazu sa otvorili dvere. Stál tam on. Skoro som omdlela keď som ho tam zbadala. Bol tam otec. „Otec?!“ pošepkala som. „Mia!“ stáli sme tam a nevedeli čo povedať. Nakoniec som sa spamätala a vbehla mu do náručia. Silno som ho stisla a aj on mňa a nemienila som ho ani tak rýchlo pustiť...nakoniec som sa odtiahla a so slzami v očiach som sa na neho pozrela.. stekali mu z očí slzy chytila som mu tvar do mojich dlaní a zotrela som mu ich. On ma pobozkal na čelo. „Vedel som že sa vrátiš.“ Vošli sme do domu , mal pekne zariadené. Tak ako som vždy chcela! Sadli sme si na veľký biely gauč a všetko si povedali... ja som mu povedala že som en dnes odišla s liečebne , povedala som mu o Miguelovi a Alice že mám vlastný byt , tetovanie atd..! Dala som mu adresu od môjho bytu. Ešte sme sa rozprávali. Bolo 10:30 p.m a už som bola unavená. Chcel ma zaviesť domov ale povedala som že pôjdem taxíkom. Aj keď nechcel ale súhlasil. Rozlúčila som sa s ním a zavolala taxík. Čakala som možno 5 minút. Cesta trvala kratšie keďže už bolo neskoro. Dorazila som domov, išla som rovno do kúpeľne , odmaľovala som sa prezliekla so pyžama a ľahla si do mojej novej postele. Chvíľu som nemohla zaspäť no nakoniec som zaspala a ani neviem ako.

Po Týždni:

Už som si tu celkom zvykla. Aj v byte aj v meste. S Alice sme prešli skoro celý Londýn. Všetko mi ukázala kde čo je. všetko potrebné ale aj to nepotrebné. Na to že pochádza s írska pozná to tu dobre. Vravela že tu už žije 2 roky. Ja rok a neviem o Londýne nič. Ale to je jedno. Bol obed s Alice sme boli v meste nakupovať. S Miguelom sú dnes pozvaný na večeru ku jej kamarátom . celkom som aj rada že si oddýchnem a večer sa prejdem po Hide Parku. Veľmi sa mi tam páči je tam taký kľud. Bola som tam raz a to s Alice. Hneď sa mi tam zapáčilo. Kúpila si šaty ktoré som jej samozrejme vybrala ja! Potom sme išli do obchodu s obuvou aj tie som jej vybrala ja . hned mi padli do oka niekedy mi ich bude musieť požičať. A kabelku a doplnky sme vybrali spolu. po nákupe sme išli do Starsbruck-u . Objednali sme si a sadli do boxu. „Dakujem že si išla so mnou.“ „To nestojí za reč. Tak ma napadlo chcela by som sa niečomu začať venovať.“ „To znie dobre a už ťa niečo napadlo?“ „áno. Chcela by som sa naučiť hrať na gitare.“ „Tak to ti zoženiem učiteľa. Niall vie hrať výborne na gitaru. A je aj pekný. Hodil by sa ku tebe.“ „Alice prestaň. Po prvé máš Miguela. Po druhé nechcem chlapca mne je samej dobre.“ „Ako povieš. Tak čo mám sa ho dnes spýtať či by ťa učil?“ „áno.“ Povedala som s úsmevom. Vždy ma lákalo hrať na gitaru. Takto sme sa rozprávali ešte hodinu a popíjali kávu. Potom som išla odprevadiť Alice domou pozdraviť Miguela. Prišla som domou a išla som rovno do sprchy. Dnes som bola vyčerpaná. Pustila som na seba prúd horúcej vody. Keď som sa umyla tak ako vždy som sa natrela telovým mliekom. A vyšla v uteráku ku skrini dala som si biele tričko , rifľovú košeľu , džiny . vlasy som si dala do copu. Dala som si jemný maku up a špirálu. Do kabelky som si dala mobil peňaženku. Obula som si biele convers  a dala čiernu hrubšiu kožienku zamkla a kľúče dala do kabelky. Cesta do Hide Parku trvala asi 15 minút. Poprechádzala som sa po chodníku a pozerala večerný Londýn. Všade už bola tma a na okolo boli lampy. Pri jednej lampe bola lavička tak som si tam sadla a začala premýšľať nad všetkým a zároveň nad ničím. Išla by som aj ku ockovi ale musel včera odcestovať do Talianska k vôli práci a vráti sa až za mesiac. Nechal mi kľúče aj od jeho domu že ak budem chcieť tak tam môžem ísť. Pôjdem tam zajtra. Keď sme boli spolu hneď druhý deň na  nákupoch kúpila som mu aspoň 6 druhov kvetom. Tak ich pôjdem poliať. Bola som tam vyše polhodiny. Pozrela som na hodiny bolo 09:00 p.m . zdvihla som sa zo stoličky a vybrala sa domov pešo ako som aj prišla. Išla som ulicou a mala som zvláštny pocit ako keby ma niekto sledoval zastala som a obzrela som sa ale nikoho som nevidela. Otočila som sa o vykročila keď som do niekoho narazila. Zdvihla som hlavu pozrela som na neho a pocítila som jeho ruku na mojom líci. Spadla som na zem. Vytrhol mi z ruky tašku zobral si len peňaženku a ostatok nechal na zemi. Myslela som si že už odišiel , chcela som sa postaviť a rýchlo utiecť ale pocítila som silný kopanec do brucha. To ma už úplne zložilo a ležala som na zemi. Počula som rýchle kroky ako sa vzdiaľovali. Mobil bol odo mňa ďaleko a nevládala som sa ani postaviť. Začala mi byť zima a prestávala som vnímať. Niekto ku mne pribehol myslím že to bola žena s mužom. Rýchlo zavolali sanitku a ďalej si už nepamätám.

Miguelov pohľad:

Sedeli sme u chalanov v dome a dobre sa bavili keď Alice z ničoho nič zmenila tému. „Niall , Mia mi dnes spomínala že by chcela hrať na gitaru. Chcel by si sa zahrať na učiteľa?“ o tom to som tiež vedel. Keď bola Mia menšia snívala že bude hrať na gitaru a bude slávna lebo vie aj pekne spievať. Povedala že bude hviezda po celom svete a že ja budem je manažér. No plány sa zmenili. „Prečo nie bude to zábava.“ Povedal Niall s úsmevom. Ak by ste chceli vedieť či žiarlim na Alice pravdu povediac Nie. S Niallom sa poznajú od plienok a povedala mi že s Niallom nikdy nič nemala a ani mať nebude , povedala že ma miluje. Aj ja ju veľmi milujem. No a chalani sú ako bratia a ja Alice verím. Celkom som sa potešil keď som sa dozvedel že Mia sa chce učiť na gitare aspoň bude myslieť na iné veci a hlavne pozitívne. A nebude myslieť na minulosť. Začali sme inú tému a Louis povedal niečo čo nedávalo zmysel. Začali sme sa smiať. Kým nás neprerušil telefonát. Môj mobil. Bola to Mia. Ospravedlnil som sa a zdvihol. „áno Mia deje sa niečo?“ ale ozval sa niekto iný vtedy som sa zľakol čo sa stalo.“Dobrý večer ja som James. S manželkou sme našli Miu na ceste bezvládne ležať na zemi. Zavolali sme sanitku a sme teraz v nemocnici.“ Keď dopovedal skoro mi spadol mobil s ruky a nevedel čo mám robiť.a určite som mal čudný výraz na tvári keď všetci na mňa vystrašene pozerali.  Už nestačilo čím si prešla tak ju musí ešte niekto prepadnúť? Spamätal som sa „Hneď som tam v akej ste v nemocnici?“ vtedy sa postavil Alice a zľakla sa. Povedal mi názov nemocnice. Zložil som. „Mia je v nemocnici asi ju niekto prepadol. Našli ju nejaký manželia zavolali záchranku a teraz sú v nemocnici. Musím tam hneď ísť.“ „Idem s tebou.“ Alice povedala a bolo zbytočné namietať. „Prepáčte chalani. Dúfam že si to ešte zopakujeme.“ Povedal som „Určite postavil“ sa Liam. Postavili sa aj ostatný chalani a išli nás odprevadiť ku dverám. „Dúfam že to nie je nič vážne“ povedal ešte Louis. „Dúfam“ povedali sme s Alice naraz. Zakývali sme im oni nám nastúpili sme do auta a hned som vyštartoval. Boli sme tam hned kedže som išiel dosť rýchlo. Zaparkoval som a s Alice sme vošli do nemocnice. Pribehol som ku recepcii. „Dobrý večer , nedávno tu priviezli mladé dievča. Miu.“ „Dobrý večer, áno a vy ste?“ povedala nežným hlasom „Ja som jej bratranec a toto je moja Priateľka.“ „Dobre idem zistiť ako na tom je a dám vám vedieť.“ Trochu sa pousmiala a odišla. Pozrel som na Alice a tá ma objala, ja som jej stisk opätoval. Potom ku nám prišli nejaký muž a žena. „Dobrý večer ja som James volal som s vami.“ „Ou jasné. Ja som Miguel“ Povedal som a podal mu ruku. „ Kde ste ju našli?“ opýtala sa Alice. „Kúsok od nášho vchodu , ležala na zemi a nevládala sa hýbať s manželkou sme ku nej pribehli. Ja som zavolal záchranku. My sme zobrali jej veci a išli sme tu.“ Povedal a jeho manželka nám podala kabelku s jej vecami. „Má tam všetko okrem peňaženky“  povedala. Alice to zobrala. Ešte sme im poďakovali a oni odišli.  Prišiel ku nám doktor. „Dobrý večer vy ste Miguel?“ opýtal sa. „áno. Ako je na tom?“ „No bude v poriadku len má modrinu na tvári. A dostala silný kopanec do brucha lebo mala vnútorné krvácanie. Ošetrili sme ju a teraz spí na izbe.“ Chúďa je taká drobná a chudá. „Nie sú návštevné hodiny ale môžete tam ísť ale len na 5 minút.“ „Ďakujeme“ povedala Alice „Izba číslo B19“ prikývli sme  a ruka v ruke sme išli za ňou. Bola na prvom poschodí. Vošli sme do izby. Ležala tam tak nehybne. Bolo mi jej ľúto. „Nestačilo čo zažila za posledný rok a ešte pred tým.“ Povedala Alice a stisla je ruku. Alice vie o všetkom. Mia jej to povedala a aj jej to padlo. Vyrozprávala sa niekomu inému okrem mňa. Teší ma že si s Alice tak dobré rozumejú. Ja som podišiel na druhú  stranu postele a tiež jej stisol ruku. Boli sme tam presných 5 minút. Vyšli sme z izby a na chodbe sme stretli ešte doktora. „Ako dlho tu ostane?“ opýtal som sa. „Ak sa bude zajtra na tom dobre tak ju poobede pustíme. Zajtra vám dám vedieť“ Pousmial sa. „Dobre ešte raz ďakujeme a dovidenia.“ Odišli sme a išli domou. 

 Alice Outfit

          Mia Outfit večer.

A je tu 8 časť. Ak sa páči koment poteší. Snažila som sa dlhšiu! :)                                          

My Drugs 7.

Po roku:

Dnes je to presne rok čo som tu. Dnes mám narodeniny a ja môžem isť domou. Je to ten najkrajší darček aký som mohla dostať. Pobalila som si všetky veci a nebolo ich málo. Čo sa cez ten rok stalo? Všetko. Miguel si našiel priateľku je s ňou už 8 mesiacov volá sa Alice. Pochádza z írska. Už ma s ňou aj zoznámil ked ma bol navštíviť. Veľmi dobre si rozumieme a sme BFF. Odvtedy začala chodiť za mnou aj sama ked Miguel nemohol. Našiel si nejakú prácu aj ked mu rodičia posielajú peniaze, povedal že chce aj pracovať. Vždy ked prišla Alice odreagovala som sa pri nej. Nebola som nervózna a nemala som stres. Rozprávala mi o jej kamarátoch vravela že sú slávny myslím že su v skupine ale neviem ako sa volajú. Zabudla som J a to je asi do najdôležitejšie a najlepšie čo sa mi za tento rok stalo. Miguelovi som spomínala že by som chcela tetovanie tak mi to dal ako darček na narodeniny. Už som mala všetko zbalené a akurát prišli Miguel a Alice. Naložili sme všetko do auto čo si Miguel kúpil. Bolo vedšie ako to čo mal predtým. Sedela som vzadu na kufroch. Ako som spomínala mala som toho dosť. Prišli sme pred tetovacie štúdio ja som vystúpila. Povedali že po mňa za hodinku prídu kým vyložia kufre. Zobrala som si tašku a vošla som do vnútra. Podišla som ku žene čo sedela za pultom. Bola pekná a celkom aj milá. „Dobrý deň , pomôžem vám?“ povedala s úsmevom. „áno chcela by som si dať vytetovať toto na ruku.“ ukázala som jej obrázok ktorý som si vytlačila v liečebni. Len prikývla a povedala nech si sadnem a počkám aspoň 30min že tam niekoho majú. Prikývla som hlavou a tiež som sa smiala. Vtedy som si spomenula že mám ten list od otca. Teraz už som pripravená a myslím že je aj vhodná chvíľa možno nie miesto ale to nevadí. Otvorila som ho bola tam kreditka a list.

 Ahoj Mia ak teraz čítaš tento list tak predpokladám že si sa s toho dostala. Som na teba veľmi pyšný. Chcem aby si vedela že ako si odišla , odišiel som aj ja. Už som to nemohol vydržať. A hlavne nie bez teba všetko mi ťa tam pripomínalo. Tie kufre vtedy patrili mne. Ani som si to neuvedomila a začali mi stekať slzy po tvári. Dúfam že sa ti darček ktorý som ti dal páčil. Predpokladám že si našla kreditnú kartu. Na tej karte sú peniaze ktoré som ti posielal kým si sa liečila a aj naďalej ti tam budem posielať peniaze. Veľmi ťa ľúbim a nikto mi to nemôže zakázať .Keď to dočítaš prosím príď na túto adresu ktorá je napísaná celkom dole na papieri o 08:00 večer. Otec ♥ . prečítala som si adresu hneď ako skončím stým to pôjdem tam neviem čo ma tam čaká ale som zvedavá.

„Slečna?“ zdvihla som hlavu a pozrela som sa na ňu. „áno?“ „ste v poriadku“ uvedomila som si že som plakala. „áno nič mi nie je“ povedala som a utrela si slzy. „OK, ja len už budete na rade. Čím budete platiť?“ „ Kreditnou kartou ak môžem.“ „Samozrejme.“ Podala som jej ju . podala mi ju naspäť skovala som ju do peňaženky. Zdvihla som hlavu videla dvoch chalanov ako vychádzajú s miestnosti. Jeden mal brčkavé vlasy a ten druhý havranej farby. Boli pekný. Pozdravili tu ženu čo sedeli. Pravdepodobne si ma nevšimli keďže som aj malá. A jeden s nich do mňa narazil. „Ou prepáč, nevidel som ťa.“ „To je v poriadku, som v pohode.“ „Ja som Zayn a toto je Harry a ty si?“ ukázal na toho brčkavého ten sa na mňa usmial že sa mi skoro podlomili kolená. „Ja som Mia.“ „Pekné meno , odkiaľ si. A máš roztomilý prízvuk.“ „Pochádzam zo španielska a dakujem.“ Začervenala som sa. „No ja musím ísť , tak rada som vás spoznala .“ Usmiala som sa na nich. „Aj my teba Mia. Snáď sa ešte stretneme.“ Povedal myslím Zayn. Zakývali mi , ja im tiež a už ich nebolo. Žena ma zaviedla do miestnosti a ja som si sadla do kresla. Prišiel tam taký chlap. Tiež celkom príjemný ukázala som mu obrázok. On len prikývol a začal. Zo začiatku to bolelo ale potom sa to dalo vydržať.

Keď skončil prelepil mi to páskou a povedal že týždeň to musím mať vkuse zaviazané. Ja som mu ešte poďakovala a vyšla s miestnosti. Rozlúčila som sa aj s tom ženou a odišla. Mala som ešte 5 min. keďže mobil som nemala nemohla som zavolať Miguelovi. Peniaze mám tak si kúpim nejaký mobil keď sa tu zorientujem. Po chvíli už prišiel Miguel ale bez Alice. Sadla som si a už sme išli po Londýnsky cestách. Zastavili sme pred nejakou budovou. Vstúpili a Miguel ma viedol hore schodmi bol tu aj výťah ale mi sme vyšli len na prvé poschodie. Miguel Otvoril dvere a ja som vošla do bytu.. no ono to ani nebol byt bola to garzonka. Všetko spolu okrem kúpeľne . tá bola oddelená. Miguel vedel že chcem takýto byt a aj mi to splnil silno som ho objala. Potom s kúpeľne vyšla aj Alice a tiež ma objala. „Dakujem vám.“ „Hlavne dakujem Alice ona ho vybrala.“ „Ale keby si mi to nepovedal tak by som jej vybrala byt že by sa v ňom stratila. Usmiala sa naň ho.

„Tak veci ktoré potrebuješ som ti vybalila do skrine čo je za vchodovými dverami. Londýn nie je až taký horúci ako Španielsko. Ale nechala som ti tam aj nejaké šortky“ povedala nadšená Alice. Miluje módu. Ešte ma pochválila že mám dobrý vkus. Poďakovala som je. „OK , Mia tu máš nejaké peniaze.“ „nie ja mám peniaze. Vieš čo mi dal otec tu obálku na moje narodeniny?“ prikývol. „Tak nechal mi tam kreditku na ktorú mi každý mesiac posielal peniaze a aj bude.“ To že mám o 08:00 p.m prísť na adresu ktorá tam bola napísaná som mu nepovedala lebo by ma nepustil. Aj tak mi ich dal.. „Ako darček“ Usmial sa. „už si mi ich dal dosť,  ved si mi dal ked som išla do tetovacieho štúdia.“ „a predpokladám že si nimi neplatila.“ „neplatila.“ „tak dobre. My ideme ak budeš niečo potrebovať bývame vedľa v budove. Na chladničke máš číslo vchodu a dverí.“ „OK“ rozlúčila som sa nimi dali mi ešte kľúče od bytu a už ich nebolo. Pozrela som sa na posteľ a tam bola krabica zabalená v darčekovom papieri. Zobrala som si ho do ruky a sadla na posteľ. rozbalila som kabicu a otvorila. Vo vnutri krabice bola žltá kabelka  značky Channel a žltý blackberry zo žltým kritom. Nol tam aj listoček.

Mala pozornosť odo mňa nevie o tom ani Miguel. Všetko najlepšie Mia tvoja BFF Alice.P.S dúfam že sa ti to páči.

Bol tam ešte npísaný pin kod na mobil. Zapla som ho pozerala som si ho v telefonnom zozname som mala len Miguelove a Alicine číslo. Kabelku som odložila. Pozrela som na hodiny bolo 06:30 p.m . mobil som nechala položený na stolíku pri posteli a išla si dať sprchu. Rýchlo som sa umyla . všetko som mala uložené ako keby som tu bývala už dlhšie a nie od dnes. Hneď som všetko našla. Natrela som sa jahodovým telovým mliekom namaľovala sa dala jemný make up. Vlasy nechala rozpustené. Podišla som ku skrini a našla som tam niečo pohodlné. Nevedela som ako sa mám obliec. ale niečo mi hovorilo že to nemusí byť nič extra. Tak som si dala sivé legíny , modrú mikinu , modro sivú čiapku. Topánky som mala nejaké v skrini a našla som ich ešte aj v periňári(ak je to zle napísane sorry:/ ) pod posteľou J zobrala som si mobil kľúče peňaženku a dala to do menšej kabelky. Dala som si ju cez plece a vyrazila. Zamkla a vyšla von. Zastavila som mu taxík , nadiktovala som adresu . prikývol a vyštartoval. Cesta mohla trvať 30 minút možno viac. Zastavili sme pred domom. Bol dosť veľký. Dala som vodičovi peniaze a vystúpila. Zastavila som pred dverami nadýchla som sa a zazvonila som.

                                            
                                     

                                               

                                           Darček od Alice.

                                            Miin Outfit.

                                             Miin Byt. :)

                                                      Alice ♥

                                                Miine tetovanie.
Tak a je tu dalšia časť. dúfam že sa páčila. dakuje za predchádzajúce komenty. čo myslíte kto jej otvorý dvere? prosím zanechajte koment ako sa vám páčila časť a aj celkovo aký máe zatiaľ pocit s celého príbehu.♥

My Drugs 6.

Vošla som do izby vybrala som si kufre ktoré bolo pod posteľou. Otvorila som šatník a všetko od kraja som začala baliť. „Mia nezabúdaj že zajtra je ešte posledný deň škola.“ „Aha fakt aj by som zabudla.“ Usmiala som sa. „Tak s čím ti môžem pomôcť?“ „Ak ti to neprekáža tak môžem baliť veci s poličiek do krabíc.“ Kým ja som si balila oblečenie a všetky topánky(nie je ich málo) a všetko s kúpeľne. Miguel pobalil všetko s poličiek stolík som mu pomohla lebo som tam mala menší neporiadok J. Do hromady som mala 10 krabíc a 10 kufrov. Oblečenie na zajtra som si dala do kabelky. Ešte som sa preobliekla. Dala som si tepláky a a tričko , tenisky. Všetko sme to poznášali do Miguelovho a otcovho auta.. ja som si ešte vybehla hore po tašku kde som mala všetky doklady ktoré potrebujem.. a tašku kde som mala veci na zajtra. Poriadne som si ešte pozrela moju už bývalú izbu zatvorila som dvere a zišla dole a nastúpila do okna.. zakývala som ešte otcovi a išli sme.. boli sme tam hneď keďže Miguel býva o ulicu ďalej. Miguel mi cestou povedal že ideme súkromným lietadlom. Zaparkoval do garáže sme zobrala som si kabelku a vystúpili sme. Vošli do obývačky a zároveň aj do kuchyne musím uznať že Miguelova rodina ma v kus majú to tu moderne zariadene narozdiel od nás všetko máme predelené a mne osobne sa to nepáči.. iba moja izba J

Keď nás zbadali že sme už došli , prišli ku nám. „Ďakujem. Ďakujem za všetko. A hlavne sa vám chcem ospravedlniť!“ „ Mia nemusíš sa ospravedlňovať veď si nám nijako neublížila.“ „Zatiahla som do toho Miguela aj keď som nemala.“ „Nezatiahla si ma do toho , ja sám som to spravil dobrovoľne lebo som sa nemohol pozerať ako sa trápiš!“ Pripojil sa Miguel. „Tak dobre už je to za nami a už by sme to nemali vyťahovať.“ „Dobre.“ Povedala som „Hore máš prichystanú izbu.“ „Tak dobre idem si ľahnúť dobrú noc!“ „Dobrú.“ Bolo len sedem hodín večer ale ja som bola vyčerpaná. Vyšla som hore do izby a rovno som si to zamierila do kúpeľne. Ked som sa zbadala v zrkadle tak som sa zľakla.. mala som napuchnuté oči a vľaky po tvári od slz. Opláchla som si tvár a odmaľovala som sa krémom ktorý bol na poličke.  Vrátila som sa do izby a ľahla som ani neviem ako ale zaspala som. Ráno ma nezbudil budík ako vždy ale bol to Miguel. „Dobre ráno!“ „Aj tebe. Miguel dobre vieš že neraňajkujem!“ „Viem ale dnes máme ťažký a dlhý deň tak jedz!“ „Fajn ale len k vôli tebe!“ pousmiala som sa. Naraňajkovala som sa. Vstala s postele a išla do kúpeľn .. zuby som si umyla Miguelovov požičanou kefkou. Maľovať som sa nemaľovala iba som si dala bod oči make-up. Dnes som bola prirodzená. Vlasy som si nechala rozpustené a vzadu som si dal len čiernu mašľu.. Dala som si čierne tričko a krémovú sukňu. Doladila som doplnky obula som si topánky a zišla som dole. Miguelovi rodičia boli doma čo ma prekvapilo keďže pracujú aj s mojími rodičmi. Rozlúčili sme sa nasadli do auta a vyrazili smerom ku škole. Nadviazala som konverzáciu aby nebolo ticho: „Nebude ti to tu chýbať? Priatelia , auto...“ „Auto mi bude chýbať, priatelia len tí pravý a prežijem to. Čo mi bude najviac chýbať sú moji rodičia dom. A čo ty , čo bude tebe chýbať?“ „Nič , len môj Ocko!!... Miguel nemusíš ísť som mnou do Londýna.“ „Ale ja chcem vždy som tam chcel ísť a teraz sa mi to splní! A budeš tam aj ty“ „zavretá medzi štyrmi stenami... to si ho ale užijem ten Londýn“ povedala som s dosť veľkou iróniou. Rozprávali sme sa až kým sme nedorazili pred školu. Miguel zaparkoval a vystúpili sme. Vošli sme do sály kde bolo všetko pripravené , sadli sme si na stoličky a čakali kedy sa to začne. Počas príhovoru a reči čo mali učitelia a žiaci som nič nevnímala. Uvažovala som čo bude dalej. Či to tam vydržím a zvládnem.? Ako dlho tam budem musieť byť? Čo bude robiť ak sa s toho dostanem a čo ak nie? Takéto a ešte mnoho dalších otázok mi vírilo hlavou. Ked bolo po všetko , ked som dostala papier na ktorom bolo napísané absolvovala s vyznamenaním padol len som si vydýchla. Nastúpila som do auta a išli sme na letisko. Cesta trvala asi po hodinu. Zastavili sme pre letiskom. Ked som vystúpila a zbadala tam otca zase som sa rozplakala ( ešte že nie som namaľovaná!)  podišla som ku nemu a silno ho objala. Nechcela som sa ním lúči a už vôbec som ho nechcela opustiť! „ Budeš mi chýbať ocko!“ povedala som potichu. „Aj ty mi budeš chýbať Mia , ľúbim ťa! Na to nezabudni!“ prikývla som hlavou „ Aj ja ťa ľúbim.“ „Ou skoro som zabudol... všetko najlepšie k narodeninám.“ Povedal a podal mi balíček. Silno som ho objala a pobozkala ho na líce. Ešte som sa rozlúčila s Miguelovími rodičmi. Ked sme ich stratili z dohľadu zase som sa rozplakala. Miguel ma objal okolo ramien a pri tisom ku sebe. Ja som ho objala okolo pásu. (Je dosť vysoký J) ked sme nastúpili do lietadla vybrala som s tašky darček od ocka a rozbalila ho. Bola tam fotka mňa a jeho v objatí.. na ten deň si veľmi dobre pamätám a nikdy naň nezabudnem! Bol tam aj list na ktorom bolo napísané. MIA TENTO LIST OTVOR KED SI BUES ISTA ZE JE TA PRAVA CHVILA. OTEC ♥ poslúchla som ho a skovala som ho aj s fotkou napäť do tašky. Pohodlne som sa usadila a dala som si slúchadlá. Nevedela som koľko bude trvať cesta a ani som to nezistila lebo som zaspala. Zobudila som sa na Miguelov hlas. Práve s niekým dotelefonoval. „Už sme tu?“ „áno len nám vykladajú batožinu. Práve som ťa chcel zobudiť.“ „Aha , s kým si volal?“ „ s mamou nadiktovala mi adresu kde budem na čas bývať a kde budú všetky veci. Bude nás tam čakať nejaká žena!“

Tak a je tu dalšia časť.. plánovala som ju sem dať v čera ale nevišlo mi to. Dúfam že sa páči a ak áno tak zanechajte koment!! škoda že v predchádzajúcej časti bol len jeden koment ://