Náhoda? Nie! Osud? Áno!, OZNAM!

Ahooojte! mám otázku pre čitateľov. neviem sa rozhodnúť. a tak mi poraďte. mám dva nápady. Mám smutný koniec ale aj šťastný koniec. aký by ste chceli viac. napíšte komentár a vyjadrite sa. veľmi mi to pomôže a ja aspoň budem vedieť ako to mám napísať a budem aspoň spokojná že sa vám to páči. tak vyjadrite sa. a že či by ste ešte po poslednej časti chceli epilóg o 5 rokov neskôr napríklad. Napísala by som ako žijú. ♥

Náhoda? Nie! Osud? Áno!, 5.

predposledná časť na svete. napísala som to úplne inak ako som chcela ale celkom som spkojná. možno sa nebude páčiť ale dúfam. I Hope You Like It ♥

Ešte niečo pre vás niečo mám. pribudnú nám sem nové príbehy. nebudú odo mňa. ale pribudne tu aj nová spisovateľka a prekladateľka. Cherrie takže dúfam že vás tu len bude pribúdať a obľúbite si nás. P.S túto coverku mi robila Cherrie.

 Svoju nohu som dala do vzduchu s pocitom že už budem slobodná. Posledný krát som s a nadýchla a zavrela oči.  Pustila som sa ale nedopadlo to ak ako som chcela. Niečo so mnou trhlo a ja som spadla na zem. Dopadla som mäkko. Pomaly som otvorila oči. Predo mnou bol vystrašený Siva. „Abby , čo to robíš? Chceš sa zabiť??“ „áno to presne chcem.  Byť konečne slobodná , voľná!“ pozrela som do jeho očí a začala plakať. Silno ma objal. Nič nehovoril iba ma pevne držal. Ja som plakala do jeho hrude a nevedela so seba dostať okrem vzlykov nič. Odtiahla som sa. Potiahla sople a utrela si slzy. „Ako si ma našiel?“ pozrela som do jeho očí. „ani by som si nevšimol že si odišla ale Harry za mnou prišiel“ „počkaj...čo?.. Harry?“ pozrela som prekvapene. Harry išiel za ním? Na čo? Čo chcel? „no....“

V klube , pohľad Harry:

Som idiot ako som mohol dovoliť tej babe aby ma pobozkala. Ako som sa mohol nechať uniesť a podľahnúť je. začalo sa mi to páčiť. Ale odtiahol som sa lebo pred očami sa mi zjavila Abby ako sa  na mňa usmiala vtedy prvý krát. Musel som sa usmiať aj ja. Odtiahol som sa pozrel iným smerom aby som neurobil tu hovadinu aj druhý krát. Zbadal som ju. Zostala zarazene stáť. Všimol som si jej ruku. Mala ju obalenú servítkami. Pozrela sa na ňu potom sa pozrela inde. Pozrel som sa jej smerom. Bol tam Siva? A okolo neho baby. Pozrel som znovu na ňu. Naše pohľady sa stretli. Plakala. Nechcel som ju takúto vidieť. Určite ju to bolelo. Ublížil som jej. Pozeral som ňu zo všetkou prevynilosťou ktorú som v sebe mal. Začal som sa ku nej pomaly približovať. Zbadala to a otočila sa smerom ku východu. Rozbehla sa preč a ja som ju v tom dave stratil. Rýchlo som zabehol za sivom. „Z dovolením dámy“ odtiahol som ich preč. „čo to robíš?“ postavil sa Siva. „Pokoj. Nechcem sa hádať ide o Abby“ „čo si jej urobil??!!“ Pozrel na mňa vražedne. „Som idiot“ „to viem už dávno“ pozrel som na neho  hnusným pohľadom. „Ide o to že...Siva ja ju....“ vzdychol som. „Vtedy keď sme sa stretli ja..niečo sa so mnou stalo.“ Sklonil som hlavu. Odišla. Rozbehol sa von a ja za ním. Chalani ma zastavili. „kam ideš?“ pozrel na mňa Niall. „Idem zachrániť čo sa ešte dá“ povedal som rýchlo a utekal za Siva. „Ja pôjdem tým smerom a ty tým“ ukázal. „Fajn..ako budem vedieť ak si ju našiel?“ zastavil som ho ešte. Nadiktoval mi rýchlo číslo a ja jemu.

   Abby POV:

„ A teraz som ťa našiel tu“ Dopovedal. Hovoril to všetko vážne a pravdivo. Tak potom je pravda to čo mi povedal do telefónu? A tie sny? Boli ako keby skutočné? Nemala som slov nevedela som čo mám povedať. Pozrela som znova do jeho očí a rozplakala sa. Mala som zmiešané pocity. Pocity o ňom. Nevedela som čo si mám myslieť. Opäť ma objal. Sedeli sme celý čas na zemi. Postavil ma na nohy a pomaly sme kráčali. Stále sme plakali a ja by som nevedela ani chodiť ak by ma nedržal.  Dostali sme sa ku jeho autu. Nastúpila som a dala sa do klbka.  Celou cestou sme boli ticho. Bolo počuť len poje vzlyky. Zdalo sa mi ako keby sme už išli večnosť. Zastavili sme v garáži. Vypol motor a chcel vyjsť. „počkaj zastavila som ho. „ prosím nehovor o tomto nikomu a hlavne nie Nathanovi“ pozrela som na neho s prosbou v očiach. „Abby...“ „Prisím“ chytila som ho za ruku a stisla. Len prikývol. Počkal so mnou v aute kým nevystúpim aniečo naťukal do mobilu. Upokojila som sa , utrela slzy , nadýchla som sa a vystúpila som. Po tichu sme vošli dnu. Našťastia nás nikto nezbadal. Vyšli sme hore s chodmi a objala Sivu. „Ďakujem“ pošepkala som mu.  Odtiahol sa a usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala a vošla do izby. Išla som rovno do sprchy.  Vyzliekla som so seba všetko oblečenie , maku up a vošla som do sprchy a pustila na seba horúcu vody lebo som bola premrznutá. Sadla som si do vane a znova sa rozplakala. Horúce kvapky stekali po mojom nahom tele a začínalo mi byť teplejšie. Vodu som vypla a vyšla von. Dala som sna seba župan a na hlavu dala uterák. Preobliekla som sa do pyžama ala šortky a voľné tričko. Ľahla som si do postele a zaspala som hneď.

Objavila som sa na tom istom mieste. Námestie , London Eye. Oblečená tak ako zakaždým. Zozadu ma niekto objal. Otočila som sa. Bol to Harry. Odtiahla som sa a on na mňa pozrel so smútkom a s pocitom viny. „Je mi to ľúto“ pošepkal a sklonil hlavu. „Harry. Ja sa nehnevám. Tedy myslím..ja mám len zmiešané pocity. Konečne som ťa stretla a premárnila som to. Ale dá sa povedať že si ma zachránil. Ak by si nešiel za Sivom tak by som skočila“ zdvihla som mu bradu. Pozrela som sa do jeho očí. Boli mokré a červené. Objala som ho a on si ma pritisol ku sebe. Bolo to tak skutočné. Začala som ľutovať že som chcela skočiť. Že som skoro skočila. Ale hlavne že som utiekla a nedala mu možnosť sa ku tomu vyjadriť. Sadli sme si na našu lavičku a povedal mi to. Povedal mi že sa usmial pre to lebo ma videl v jeho mysli a nie preto že ju bozkával. Len by som chcela vedieť či sa to sníva aj jemu. Alebo len mne a počujem len to čo chcem počuť a pre pravdou utekám. Ale mám sa ho to spýtať? Nemohla som. BUCH!

Prudko som otvorila oči. Posadila sa na posteľ. Svetlo mi svietilo do očí. Niekto ma surovo chytil a plecia a silno stisol. Pozrela som sa a bol to Nathan. „môžeš mi povedať kde si bola?“ pozrel na mňa prísnym pohľadom. „Pusti ma , bolí to!!“ hlas som mala trošku silnejší. „Je mi to jedno. Odpovedz mi!“ skríkol. „Bola som preč“ „to mi došlo. Len tak si odídeš a ja môžem aj zošalieť a báť sa kde si kým ty si užívaš a neviem čo ešte“ vedela som na čo naráža. Držal ma silno a pohla som rukou. Vykrútila sa sjeho zovretia a dala mu facku. Chytil si líce. „Ty s myslíš že som nejaký suka?“ hlas sa mi vrátil. „Si úbohý Nathan. Bola som von. Potrebovala som vypadnúť a vyvetrať si hlavu. a nebola som sama ak sa bojíš toho.“ Chcel niečo povedať ale zastavila som ho. „Nebola som ani s Harrym. Siva bol ten čo bol so mnou. ponúkol sa že mi bude robiť spoločnosť.“ Povedala som krikov a vyšla s izby a silno buchla dverami. Nasratá som zišla dole do kuchyne. Bol tam Jay a Tom. Nabrala som si pohár vody a naraz to vypila. Pozorovali ma. „čo máte za problém?“ povedala som podráždená. Sklopili zrak ku svojím tanierom. Dole prišiel aj Nathan a za ním Max a Siva. „Keby som mohla a mala kde odísť už by som to nebola na druhý deň čo som sem prišla!“  strčila som mu do rúk pohár a odišla. Buchla som dverami a zamkla sa. Vošla som do kúpeľne. Spravila som rannú hygienu. Tvár som si opláchla studenou vodou a pozrela sa do zrkadla. Myslela som si že budem vyzerať hrozne. Mala som pod očami čierne kruhy ale nič viac. zakryla som to make upom a to bolo všetko. Vlasy som učesala a dala do vysokého copu. Prešla som do izby a otvorila skriňu.  Dala som si spodne prádlo. Biele tričko s dlhým rukávom. Voľnejšie džiny a na vrch čierny sveter. Náušnice a do čiernej kabelky mobil , peňaženku.

 Zišla som dole po schodoch kde som stretla Toma. „kamže kam?“ „teba je po tom hovno. Zbohom“  obula som sa a vyšla von. Bolo tam príjemne. Pofukoval vietor a konečne sa ukázalo slnko aspoň na malú chvíľu. Prechádzala som ulicami , chodníkmi , parkami. Zastavila som na mieste pre mňa veľmi známe. Lavička a výhľad na London eye a Big Ben. Zastala som stáť ako obarená. Poobzerala som sa okolo. Bolo to ako v tom sne. Presne tak isto. Sadla som si na lavičku a na líci pocítila teplú slzu. Utrela som si ju a vytiahla mobil. Vytočila som jeho číslo. Tentoraz som nezazvonila len jeden krát. Zvonilo dlhšie kým nezdvihol

?Prosím?“ začula som jeho chrapľavý hlas.

„Potrebujem ťa. Teraz hneď!“ povedala som so zúfalstvom.

„Abby? Si to ty??!“ povedal s nádejou.

„Ak tie sny a to všetko je pravda tak vieš kde ma nájdeš!“ zložila som a slzy sa spustili. Mobil som skovala a do dlaní si dala hlavu. čakala som neviem koľko. Pocítila som dotyk.              

Remember Me? 16.

Nováá časť po dlhej dobe.  preto píšem aj také dlhé časti. ak sú chyby ospravedlujem sa dopredu.. časť som nečítala po sebe tak chyby asi budú , neviem... každopádne ak sa bude páčiť dole stačí napísať KOMENT a mne to hneď vyčarí úsmev na tvári. :)) I Hope You Like It ♥

Ráno som vstal. Spoločné raňajky , hygiena , rozlúčka. Zobral som kufre a položil ich von pred vchodové dvere. Obul som sa a vyšiel von kde boli všetci. Poriadne ma vystískali a vybozkávali , ale najhoršie sa mi lúčilo s mojími dvoma anjelmi. Najprv sa rozplakala Sarah a potom aj Elizabeth a nakoniec aj ja. Ešte raz som ich objal na raz. „čoskoro budeme spolu“ odtiahol som sa a zotrel im slzy s tváre a oni mne. Pobozkal som ich na tváričku a do vlasov. Kufre som naložil do auta a nastúpil do vnútra na sedadlo spolujazdca. Šoféroval Harry. Zastavili sme pred letiskom. Boli tam novinári a ja som nechápal ako sa sem dostali a prečo. Pozreli sme s Harrym na seba a vystúpili sme. vytiahol som kufre a išli do haly. Keď nás uvideli namierili si to ku nám. „Niall vie už Isabella kto je?: kde idete? Kedy si spomenie? Prečo ste jej nepovedali kto ste? Prečo necestujete s ňou? Rozviedli ste sa? Kam idete?“ otázky sa sypali. Zastal som pred dverami. „Na takéto primitívne otázky nemám žiadne odpovede lebo všetko sú to len vymyslené somariny“ otočil som sa a vošli sme dnu. Všetko som vybavil a už len čakať na lietadlo. Harry tu so mnou ostal aby som nebol sám. Bolo tu zopár fanúšičiek a tak sme sa s nimi pofotili , popodpisovali sme sa. Aspoň nám ubehol čas. „Maj sa braček... za 2 týždne sa vidíme“ objal ma a pobúchal po chrbte. Prikývol som. Zobral som kufre a prešiel všetkými tými kontrolami a už som sedel v lietadle. Spravil som si vhodné miesto a pozeral sa von oknom. Keď lietadlo zlietlo pozoroval som svet z výšky ale po nejakom čase som zaspal. „pane... už budeme pristávať. Pripútajte sa“ zobudila ma letuška. Otvoril som oči. „Fajn, ďakujem“ pousmial som sa. Pripútal som sa.

Vystúpil som z lietadla ,prešiel kontrolami a už som stál vonku a mohol si vydýchnuť. Odchytil som si taxík. Naložil som kufre a povedal šoférovi adresu bytu ktorý som si prenajal. Čakal ma tam jeden pán čo mi odovzdal kľúče a potom odišiel.

Odomkol som a vošiel dnu. Vyzul som sa a presunul sa do časti bytu. Vošiel som rovno do obývačky spojenou s jedálňou a vedľa boli dvere do kuchyne s malým okienkom. Vedľa boli 2 dvier.  jedny viedli do kúpeľne a hneď vedľa boli dvere do spálne. Kufor som nechal tam. Vytiahol som s kufra mobil zapol ho a zavolal chalanom žer som v poriadku. Potom som vytočil číslo Danielle.

„prosím?“ zdvihla a opýtala sa stále jej milým hlasom.

„Dan , to som ja Niall už som v NY. Môžeme sa stretnúť?“ opýtal som sa váhavým hlasom lebo som nevedel či bude mať čas.

„Ohh Niall. Ufff no áno môžeme sa stretnúť ale nie hneď. Čo takto za polhodinku?“

„Fajn.. vyhovuje..kde?“

„myslím že najvhodnejšie to bude niekde kde budeme sami. Park?“

„OK..tam kde sme boli naposledy s Bellou?“

„áno. Zatiaľ ahoj“ počul som ako sa usmiala.

„Ahoj , tiež som sa pousmial.“

Mobil som skoval do vačku. Zobral som kľúče a peňaženku. Zamkol som a vybral sa na miesto. Išiel som pešo. Je to tak ani nie ďaleko a ani nie blízko. Chem sa prejsť a pouvažovať. Premýšľať. Blúdiť mysľou v minulosti a spomínať na dni v NY keď sme tu boli sami za Dan.

Sedel som na lavičke a čakal a nič nevnímal iba spievajúce vtáky na stromoch. „Ahoj Niall“ prisadla si ku mne Danielle. Zdvihol som hlavu. Objali sme sa silno. Nevideli sme sa strašne dlho. „Danielle. Chýbala si mi“ „Aj ty mne.“ Odtiahol som sa.

„Povieš mi prosím ťa ako to naozaj je? neviem sa v tom vyznať. Najprv vravia to a potom hento“ pozrela na mňa zmätene.

„áno............“ začal som rozprávať.  Keď som dopovedal rozplakal som sa. Dan ma objala.

„Niall..bude to dobré“ „Snáď áno..doktori jej nedávali nádej..ale ona si spomenula..neviem ako teraz..ale v Londýne si spomenula.“ Smrkol som a utrel si slzy. „Kedy prídu tu?“ „Za 2 dni“ vzdychol som. „nejdeme na obed? Ešte som nejedla“ chytila sa za brucho. „Ohh jasné..prepáč..“ usmiala sa. Postavili sme sa a spoločne sme išli do najbližšej reštaurácie.

Perrie POV:

Boli sme na pláži ako každý deň. Stále sme sa rozprávali. Neexistoval deň Že by sme boli ticho. Dnes sme sa rozhodli že pôjdeme na loď a budem jej čítať tam. prišli sme ku prístavu. Nastúpili sme na loď. Usadili sme sa a obzerali si krásu naokolo. „počuj Perrie. Kto to vlastne všetko platí?“ čakala som kedy sa to opýta. Ako ju pozná. Nebola moc nadšená keď niekto za ňu niečo platil. „Neboj sa. Ja , ty , chalani“ dúfala som že ju  to upokojí keď som ju spomenula. A vlastne som jej povedala pravdu. „Aha..“ chcela ešte niečo povedať ale zasekla sa a nechala to tak. Zasmiala som sa a pohodlne som si ľahla. Zastali sme dosť ďaleko od brehu.  Predtým sme ešte boli na skútroch. A zaplávali sme si v mori.

Sadli sme si na koniec lode , otvorila som denník a zašla o 10 rokov do zadu.

Flashback:

Dni ubiehali. Prešli 2 týždne. S Niallom som bola stále v kontakte ako to šlo. Bola som šťastná ale zároveň nešťastná. Chýbal mi. Chcela som byť pri ňom. Pobozkať ho na jeho jemné mäkké pery a pozerať sa do jeho modrých očí do ktorých keď sa pozriem stratí sa mi celý svet a ja patrím len jemu. Trpíme obidvaja ale neukazujeme to najavo jeden druhému aby to nebolo horšie. Ľudia vravia že vzťah na diaľku nemôže fungovať. Sľuby ktoré si ľudia dajú nedodržia. Ale ja ho dodržím. A pevne verím že aj Niall. Dôverujem mu ako sa najviac dá. Tak ako Dylanovi. Odovzdala som mu svoje srdce aby ho chánil pred bolesťou. Je v jeho rukách a je len na ňom či ho zraní on alebo ho bude chrániť. Najhoršie na tom je že mu nemôžem povedať to čo by som chcela. Skype nie je to pravé. Správy nie sú na to vhodné. Mobil , kým by som to povedala aj by sa vybil. Nemôžem mu povedať všetky svoje city ku nemu. Nemôžem ho objať a vyznávať mu svoju lásku a nemôžem ho pri tom objať a šepkať mu tie najkrajšie slová do ucha aby ich počul jen on. Dnes ma konečne Dylan vytiahol z domu a ideme na párty ktorá sa koná na pláži. Išla som si dať sprchu. Chvíľu som tam len tak stála pod sprchou a snažila sa aspoň na minútu zabudnúť na všetko. Vyšla som von , utrela sa a obtočila okolo seba uterák. Postavila som sa pred zrkadlo. Vyfénovala a dala do dvoch copov. Dala som si tenkú linku že ju nebolo ani vidieť. Špirálu a čiernu ceruzku. Dlho som sa takto nemaľovala ale dnes ma to nezabije. Vošla som do izby. Dala som si pod to čisto čierne plavky s bielymi guličkami. Biele tričko bez rukávov s potlačou Batmen. Rifľové šortky pod kešeňami potrhané s bielymi nitkami. Tričko som zakasala.

 Pozrela som sa do zrkadla. Niečo mi nesedelo. Boli to vrkoče. Rozpustila som si vlasy a dala ich do strapatého drdolu. Už to bolo lepšie. Obula som si čierne , vysoké , vybíjané convers tenisky. Zobrala som len mobil a kľúče a peniaze na vstupné. Zišla som dole po schodoch s úsmevom na perách. Celkom som sa aj tešila. V obývačke boli rodičia. Keď ma zbadali usmiali sa. „konečne vidím ten úsmev“ postavil sa otec a prešiel ku mne. Mama sa ku nám pridala. „Pristane ti to. Uži so to.“ Objala ma. „Ďakujem. Vrátim sa asi až neskoro tak ma nečakajte. Kľúče mám.“ Usmiala som sa. „Fajn..a Gabriella žiadne drogy a podobné“ „Mami , otec..viem čo mám robiť nemusíte sa o mňa báť. Budem v pohode.“ Zakývala som im. Zobrala som si čiernu kožienku lebo neskoro v noci bude. Otvorila som dvere a zbadala opretého Dylana a múrik pri bránke. Zbehla som po schodoch dole a zastala pri ňom. „Ahoj Hviezda.. dneska žiariš“  zasmial sa. „ďakuje..aj tebe to pristane“ „mne vždy..na to by si si už mohla zvyknúť“ zažgeril sa. Ťapla som ho po chrbte a vyrazili sme.

Zaplatila som a na ruku mi dali taký žltá neónový náramok. Zábava už bola v plnom prúde. Išli sme si niečo objednať. Neviem čo to bolo lebo vyberal Dylan. Zabávali sme sa. Užívali , tancovali , smiali sa , zoznamovali s novými ľuďmi. Bolo mi horko. Potrebovala som si oddýchnuť a byť na chvíľu sama. Zobrala som si koktail a išla sa niekde stratiť. Prechádzala som okolo ľudí a snažila sa mať stále na tvári úsmev aj keď to nebolo pre mňa ľahké. Začala som myslieť na Nialla. Prišla som ku moru a sadla si na lehátko. Z očí sa mi spustili slzy a želala som si aby sa zopakoval deň keď sme tu sedeli sami. Nik okolo iba mi. Ako sme sa spoznali z akého dôvodu. Ako ma pobozkal a ja jeho. Ako mi nechal jeho mikinu s ktorou teraz spávam a keď som doma mm ju stále na sebe. Striaslo ma zimou a dala som si kožienku čo som mala v ruke. Pila som cez slamku koktail. Obzrela som sa za seba a uvidela Dylana ako sa baví. Je slobodný , šťastný ale som rada že ho mám. Je tu pre mňa vždy keď potrebujem. Neopustil ma nikdy. Pozrela som sa na more a sledovala vlny. Smrkla som a utrela si slzu ktorá stekala po líci. „zničíš si make up“ ozval sa za mnou ženský hlas. Prudko som sa otočila. Stála predo mnou dievča. Perfektná vyšportovaná postava. Vlasy brčkavé. Tvár krásna  s úprimným úsmevom na perách. Podišla ku mne a prisadla si. Pousmiala som sa na ňu. Naklonila sa ku mne a zotrela mi slzy pod očami. musela som vyzerať hrozne. Čierne kruhy pod očami. „táák teraz si krajšia“ zase sa na mňa usmiala. Úsmev som je opätovala. Bola mi povedomá ale v tme som dobre nevidela. „Som Danielle.“ Nastrčila ruku. „Gabriella“ stisla som jej ju. „si mi povedomá?“ „čím že som tanečníčka alebo priateľka Liama Payna?“ zasmiala sa skôr pre seba. Zakryla som si rukou ústa. „áno..fanúšička?“ prikývla som. Ruku som dala preč. Pokrútila som hlavou. „prepáč.“ „v pohode.“ Chvíľu ostalo ticho. „čo ťa trápi?“ svoj pohľad venovala mne. Začala som premýšľať. „mám je povedať o čo ide? Bude mi veriť? Vysmeje ma? Nie  je to dobrý nápad. Budem mlčať. „Nejde o nič vážne , poznáš to priateľ. Pracuje a mne je len smutno. To prejde“ snažila som sa o úsmev ale moc mi nevyšiel. „Tak fajn.“ Postavila sa a nastrčila ruku. „Ideme sa baviť.“ Chytila som ju za ruku. Vbehli sme hneď na parket. Stihla som si dať dole kožienku a hodiť ju na Dylana. Tancovali sme skoro stále. Nedala mi vydýchnuť. A pomohlo mi to. Keď sme netancovali v kuse sme o niečom debatovali a na parkete nebol čas. Užila som si to. „Fajn takto som..“ vzdychla som lebo som nevládala ani hovoriť. „Chápem“ zasmiala sa. „Hviezda..A tu si“ chytil ma zozadu Dylan. Otočila som sa a usmiala sa. „Hľadal som ťa“ „prepáč ale tuto Dan mi nedá vydýchnuť“ ukázala som na ňu. „Tak ty si tá čo mi ukradla hviezdu“ pozrel na ňu smiešnym pohľadom. „chceš s o ňu byť?“ nadvihla obočie. „Z radosťou“ nahodil grimasu. „Fajn“ stala som medzi nimi. „Dylan toto je Danielle. Dan toto je Dylan môj najlepší kamarát“ „a ochranca“  dodal povýšenecky a ja som ho lakťom buchla do rebra. Podali si ruky a už s nich boli kamaráti. Tak sme sa pustili všetci traja do spoločnej reči. Sedeli sme pri bare a popíjali. Našla si ma únava a mne sa začalo zívať. Ale to by som vydržala najhoršie na tom bolo že sa mi zatočilo v hlave a zavrátilo ma. Ak by ma nezachytil Dylan tak by som bola na zemi. „Hviezda!??“ viečka mi oťaželi a ja som nemala silu ich otvoriť. „Mali by sme ju odniesť niekde kde bude kľud“ počula som ustaranú Dan. Pravdepodobne to bol Dylan. Zdvihol ma a pätne stisol do svojho náručia. Striaslo ma zimou. „Zanesieme ju domov?“ mužský trasľavý hlas. „Nie.. myslím že to nie ej dobrý nápad. Síce neviem akých ma rodičov ale určite by sa zľakli“ ženský hlas. „Máš pravdu tak kde?“ „Ku mne domov. Je to kúsok. Mám prenajatý dom na pláži.“ ďalej už bolo ticho.

Zobudila som sa v posteli. Sama. Prudko som sa posadilo až ma zabolelo v hlave. Poobzerala som sa okolo. Nebola som vo svojej izbe ani v nejakej v našom dome. Nebol to ani Dylanov dom. Tak kde potom som? Postavila som sa na vlastné nohy a trošku ma zatackalo. Všimla som si že som preoblečená. Tepláky a biele tričko. Prešla som ku dverám a otvorila ich. Ovalila ma vôňa slaniny. Išla som za tou vôňou. Došla som do kuchyne kde bol Dylan? „Dylan?“ pozrela som zaskočená. „Už si hore?“ „čo tu robíš?“ „Ja som ho o to poprosila“ dnu vošla Dan.“ „P-prečo?“ „No  báli sme sa o teba a ak by sa ti niečo stalo aby mal kto ísť s tebou do nemocnice.“ „Nemocnice?“ pozrela som na obidvoch nechápavo. „Nič si nepamätáš?“ pozrel na mňa Dylan ana stôl pokladal tanier so slaninou. Pokrútila som hlavou že nie. „Včera sme sa dobre bavili na tej party a ty si potom odpadla a veľmi si sa striasla. Nevedeli sme čo s tebou je. keď sme prišli tu tak sme ťa uložili a preobliekli. Ani si sa neprebrala. Vyzerala si ako mŕtva. Celá biela.“ Na konci obidvoch striaslo. Snažia som sa spomenúť ale nič sa mi nevybavilo iba pláž . ako za mnou prišla Dan , tanec a zábavu ale nič viac. „netráp sa. Hlavne že si v poriadku“ chytila ma za ruku Dan. „Sadni si“ povedala a usmiala sa. Po tom čo sme sa naraňajkovali som sa vrátila do izby , preobliekla sa a upravila si vlasy. Hygiena bude musieť počkať. Zišla som dole. „kde je Dylan?“ poobzerala som sa. „Volala mu mama že musí ísť hneď domov.“ Prikývla som. „Tak ja tiež idem.“ Otočila som sa na odchod ale otočila som sa. „Dan, nevieš čo povedal Dylan mojím rodičom?“ „to že si prespala v nejakom domčeku.“ „Dobre. Danielle?“ pozrela na mňa s úsmevom. „Ďakujem! Rada som ťa spoznala. Dúfam že sa ešte uvidíme“ podišla ku mne a objala ma. „Potešenie je na mojej strane. Neboj sa jedného dňa určite. Možno za rok na party“ štuchla do mňa. Takéto veľké party tu bývajú každý rok. Usmiala som sa posledný krát na ňu a odišla. Prechádzala som ulicami a dýchala čerstvý vzduch. Zazvonil mi mobil , vytiahla som ho a pozrela na display kto volá. NIELLER ♥ úsmev sa mi vyčaril na tvári a ja som zdvihla.

„Darling“ vzdychla som si

„Honey! Ako sa máš?“    

„teraz už dobre , chýbaš mi!“

„AJ ty mne. Ale počkaj neviem kedy ale za chvíľu budeme mať voľno. Prídem za tebou“

„Už sa neviem dočkaj ale nepôjdeš za rodinou“

„Samozrejme že pôjdem“

„Ako to všetko stihneš?“

„Pôjdeš so mnou“ zasmial sa do telefónu

„Ako prosím?“ zastavila som sa

„Pôjdeš so mnou do Írska.“

„Ale...“ nevedela som sa vykoktať.

„Bells veľmi to mrzí ale musím končiť...ak by som mohol volal by som s tebou aj celý deň. Ľúbim ťa!“

„Ľúbim ťa. Posielam ti pusu.“ Usmiala som sa. Zložila som a mobil skovala do vačku a išla domov.

Odomkla som dvere kde sa na mňa hneď vrhla. „Kde si bola?“ „Mami. Dylan ti predsa povedal kde sme spali.“ „ja si to len overujem či ťa nechránil“ „Mami!“ pozrela som na ňu. „Bola som celý čas s ním.“ Objala som ju. „Idem do izby som ešte unavená.“ „OK. Nie si hladná?“ pokrútila som hlavou že nie a vyšla hore do izby.  Dala som si osviežujúcu , dlhú sprchu. Odtočila som okolo seba uterák a vyšla von. Vlasy som si vysušila a vyžehlila . . vošla som do izby a natrela sa telovým mliekom vôňou medu. 

Dala som si spodné prádlo. Čierne šortky. Tričko voľné na ramienka šedej farby. Dala som si náhrdelník  SWAG. Make up. Linka , špirála , tiene. Raz za čas chcem byť viac než len pekná tak prečo nie. Dala som si slnečné okuliare , zobrala mobil kľúče a peňaženku do čierneho menšieho ruksaka a denník.  Zišla som dole. „Mami , oci..idem vonku“ usmiala som sa na nich a zakývala im. Prikývli. Obula som si čierne vysoké convers tenisky a vybrala sa ulicami Miami zo zámerom nájdť tiché opustené miesto a odreagovať sa tam.       

Sooo? čo hovoríte. páčilo. áno tak nezabudnite na ten KOMENT.... ak by tu bolo dnes aspoň 2-3 komenty zaktra by som pridala ďalšiu časť :)) ♥

Náhoda? Nie! Osud? Áno!, 4.

ešte také dve časti a je koniec. myslela som že to rozpíšem ale načo keď to môžem ukončiť. z môjho pohľadu súdim že to veľa ľudí nečítalo a asi ani nepáčilo..ale ak je niekto kto čítal tak napíšte KOMENT... I Hope You Like It ♥

Stále som nemohla uveriť že ma zamkol. Oprela som sa o dvere a skĺzla po nich na zem. Rozplakala som sa. Toto už nie je on. Čo budem robiť teraz? Ako sa dostanem von? Budem tu ako väzeň. Na silu proti svojej vôli. „nenávidím ťa!!“ posledný krát som vykríkla s celých síl že to musel počuť aj keby nechcel. Celý čas som tam sedela ani som sa nepohla. Nechcelo sa. Viečka začali slabnúť kým som tam nezaspala.

Bola som tam zase. Oblečená ako víla celá v bielom. Poobzerala som sa okolo. London Eye a námestie. Prišiel ku mne. Znova. Znova sme spolu aspoň v sne. Rozbehla som sa a vletela mu do náruče a silno stisla. „čo mám robiť“ pozrela som sa do jeho zelených očí a nevedela sa pozrieť inde. Hypnotizoval ma aj keby nechcel. „ešte chvíľu to vydrž.“ Povedal a pobozkal ma na líce.“Nie nechcem čakať. Chcem sa konečne s tebou stretnúť kedy?“ „keď nám to osud dovolí“  Osud. Je nevyspytateľný. Ale verím naň. Žiadna náhoda nič. Osud je to správne slovo. Vzdychla som. „neviem čo to dokážem“ sklonila som hlavu. „ani pre mňa to nie je ľahké. Stále na teba myslím“ zdvihol mi pri tom bradu a zdvihol mi ich. Pozrel na mňa bolestným pohľadom tak ako ja na neho. Chytil ma za ruku a išli sme na lavičku ako naposledy. Sedeli sme v náručí a boli ticho. Nemuseli sme nič hovoriť. Obidvaja sme vedeli na čo myslíme , slová neboli potrebné. „chcem zaspať navždy a byť tu s tebou naveky!“ povedala som potichu. Svoju hlavu oprel o moju. „nemusíš zaspať navždy stačí nadej a veriť že jeden deň sa opäť stretneme a budeme spolu vtedy navždy“ povedal a pobozkal ma na vlasy. „ale ako sa stretneme keď som zamknutá? Ako sa odtiaľ dostanem? On ma tak ľahko nepustí?“ zase nastalo ticho. Silno som ho objala ako keby to mal byť posledný krát a už sa mi nikdy nebude o ňom snívať. Možno ani nebude.

Buchot na dverách ma prinútil otvoriť oči. Poobzerala som sa okolo seba. Stále som bola na zemi. Necítila som si zadok. Nedalo sa mi pohnúť krkom. Chrbát dolámaný. „Ako mám otvoriť keď nemám kľúč??!!“ povedala som nahnevane hneď od rána. Oprela som sa o kľučku a postavila sa. Prehla som sa dozadu a spravila mostík. Kosti mi popukali. Ľahla som si na zem. Dvere sa odomkli a dnu vošiel Nathan. „na stole máš raňajky!“ povedal teraz pokojne  ale čo bude neskôr? „od teba nechcem nič , radšej umriem!!“ pozrela som na neho vražedným pohľadom. „Ja som to nerobil Max to kúpil v Starbucks. Špeciálne pre teba.“ Stále bol pokojný. Postavila som sa a prešla okolo neho ako keby bol vzduch. Na chodbe  bol Tom. „Dobre ráno“ usmial sa. Ukázala som mu prostredník a pokračovala v ceste. Zišla som dole schodmi do kuchyne. Sedel tam Max a Siva. „máš to na linke“ ukázal Max. „Ďakujem“ Povedala som. Zasekol sa mi hlas. „Kurva!“ povedala som ako keby som šepkala. „Hovoríš niečo?“ opýtal sa Siva. Chytila som si hrdlo a otočila sa ku ním. „nemám hlas“ hovorila som ako keby na silu. „prečo šepkáš?“ vošiel dnu Nathan. Zobrala som do ruky raňajky a ignorovala ho. Zastala som pri ňom. „Zabudni že som tvoja sestra lebo ja brata nemám“ nemusela som ani šepkať keďže som stratila hlas. Vyšla som hore do izby. A zavrela dvere. Kľúč bol vo dverách mojej strany. Už mi to bolo jedno. Nezamkla som. Najedla som sa a nechala to na stolíku. Zapla som laptop. Nič sa mi nechcelo tak som ho zase vypla. Pozrela som na mobil. Vytočila som jeho číslo po jednom zazvonení som zrušila. Zobrala som do ruky svoju obľúbenú knihu ktorú som už čítala nespočítateľne veľa krát. Prečítala som polku knihy čítala by som ďalej ale počula som buchnúť dvere. Knihu som odložila a vybehla na balkón. Vonku boli všetci 5. Nathan zdvihol hlavu. „za 3 hodiny sme späť“ zakričal a nastúpil do auta. Odišli. Vbehla som do izby rovno do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu. Dala na seba župan. Vlasy vyfénovala. Bez make upu  bez všetkého. Prirodzená. Dala som si spodné prádlo a rifle , sivý sveter , ružovú šatku. Dala som si len lesk na pery. Prsteň na prst. Do sivej tašky cez plece som dala mobil , peňaženku a kľúče. Zobrala som sivé supry a vybehla dole. Obula som sa a odišla.

 Flákala som sa ulicami. Prišla som na Tower Bridge. Postavila som sa ku zábradliu. A pozorovala všetko na okolo. Myslela som na neho. Začal mi zvoniť mobil. Pozrela som sa na display. Svietilo tam TERČ. Nevedela som čo mám robiť. Pípla som to na odkazovú. Skovala som ho naspäť do tašky stým že keď sa vrátim a budem sama v izbe tak si vypočujem odkaz ak mi nejaký nechal. Vrátila som sa do domu. Auto tu ešte nebolo. Stihla som to.  Vybehla som do izby. Preobliekla sa do domáceho oblečenia. Tepláky a tričko s dlhým rukávom a druhým krátky. Zobrala som CD a zišla dole. Odsunula som sedačku pustila hudbu a začala tancovať. našla som tu pravú pieseň na jednu choreografiu. Už len dve a budem to celé. Dvere buchli a dnu vošli všetci idioti. „zase robíš bordeľ??“ povedal Nathan. „Trénujem na konkurz ty idiot..ale ak ti to tak veľmi prekáža tak mi daj nejaký priestor aby som ti tu nerobila bordeľ!“ vybrala som CD a s celej sily som do neho drgla a vybehla do izby. Ľahla som si na posteľ a rozplakala sa. „Chcem objatie , chcem niekoho komu všetko poviem , chcem Harryho!!“ Kričala som so vankúša. Ani nie že kričala. Hlas som už nemala žiadny. Dvere sa otvorili. „Si v poriadku?“ povedal hlas. Zdvihla som hlavu a s červenými uplakanými očami som pozrela na osobu. Stál tam Siva. Sadla som si a on si prisadol. Objala som vankúš a pozerala do prázdna. „vyzerám tak?“ povedala som bez všetkého záujmu. Bez hlasu. Bola som už troska. „Nathan...“ „prosím nehovor o ňom a hlavne ho neľutuj“ pozrela som na neho. Sklonil hlavu. „nechceš ísť von. Poprechádzať sa. Na chvíľu vypnúť?“ nebol to zlý nápad. Opiť sa a na nič aspoň na chvíľu nemyslieť. „pôjdeš so mnou len ty?“ nadvihla som jedno obočie s nádejou že povie áno. „áno“ pousmial sa. „zaklop mi na dvere za  hodinu.“ postavila som sa na nohy. Prikývol a odišiel. Len som dúfala že dodrží slovo a že pôjde len on a že im nepovie kde ideme. Vlastne neviem to ani ja. Otvorila som skriňu a hľadala niečo sexy ale zároveň niečo pohodlné , niečo  vyzývajúce ale nie až moc.   A hlavne som chcela vyzerať pekne a sexy. Našla som čierne kraťasy posiate farebnými kvetmi ,  kraj kované biele tričko. Položila som to na posteľ a išla do kúpeľne.  Vlasy som si nakulmovala aby som mal brčky , make up , špirála , linka , ceruzka , červené pery. Vošla som do izby a obliekla sa. Tričko som zakasala , čiernou mašľou som vzadu zapla vlasy. Do malej bielej vybíjanej kabelky som dala mobil a peňaženku.  Doplnky na ruky a čierne baleríny. Stihla som to presne. 

Vyšla som z izby keď aj Siva. Zastal pri mne. „povedal si niekomu kam ideme?“ stále bez hlasu. „Nie“ povedal a pousmial sa. Zišli sme dole. Otvoril dvere a nastúpili sme do jeho auta. Naštartoval a dupol  na plyn a viezli sme sa ulicami Londýna pre mňa neznáme kam. Zastavili sme pred jedným vysvieteným barom. Muziku bolo počuť von. Vystúpili a smerovali sme ku vchodu. Rad bol veľmi dlhý ale Siva to vybavil a všetkých tých čakajúcich sme predbehli vošli sme dnu. Zábava v plnom prúde. Každý sa zabával a nič neriešil. Úplne bez starostí. Prepchali sme sa cez dav a sadli si za pult. Siva objednal 2 vodky. Kopla som ju do seba na jeden hlt. Potom nasledovali ďalšie dve čo ma nabudilo a vytiahla som Sivu na nohy a išli sme na parket. Nechala som sa unášať rytmom hudby. Pohybovala bokmi , zadkom. Po prvej pesničke prišla ďalšie a ďalšia. Už som nevládala a išla som si sadnúť a objednať si niečo iné. Dala som si 2x Sex on the Beach. Pozrela som sa smerom ku dverám. Dnu vošli 5 chalani. Veľmi známi už som v sebe niečo mala ale spoznala som ho. Stál tam on v plnej svojej kráse. Vysmiaty a hlavne vyzeral šťastný. Začala som premýšľať. Čo potom tie sny. Sníva sa mi to čo chcem aby sa mi snívalo a hovorí mi to čo chcem počuť? Čo bude teraz? Stretneme sa? Mám ísť za ním? Spomenula som si že mi volal. Išla som na toalety. Vytiahla mobil , mala som odkaz. Vypočula som si ho. Ahoj neviem kto si ale asi to tuším. Vždy keď chcem zdvihnúť položíš. Prosím zavolaj mi hneď ako si toto vypočuješ. Ja len dúfam že si to ty Abby. Ak áno ešte raz prosím zavolaj mi. Neustále na teba myslím a chcem byť s tebou. Harry. Vypočula som si to. Nevedela som čo mám robiť. Mobil som schovala do tašky. Oprela som sa o umývadlo a snažila sa pre dýchať  slová ktoré som počula. Usmiala som sa ale niečo mi v tom zabránilo. Nathan. Jeho slová ktoré mi sa mi vpíjali do hlavy. A otázok bolo čo raz viac a viac. čo ak mal pravdu? Čo ak je to pasca? Ale čo ak to myslel vážne? Nathan prečo? Pozrela som sa do zrkadla. S celej sily som do neho udrelo.  Nemohla som uveriť že mám takú sily a prasklo. Udrela som druhý krát a teraz sa už rozbilo. Ruku som mala porezanú. Začala tiecť krv. Umyla som to vodou. Zobrala som si servítky a položila ich na ruku.  Vyšla som von a zamierila si to ku baru a dúfala že tam bude Siva a že pôjdeme domov. Teraz potrebujem čas. Nemôžem ísť za ním. Musím premýšľať. Premárnim šancu sa sním konečne stretnúť. Nepoviem mu čo prežívam a čo cítim. Siva sedel na barovej stoličke a okolo neho bolo aspoň päť žien. Obzrela som sa a zbadala som ho v rohu.  Nebol sám mál spoločnosť. Bozkával ju a videla som ako jej jazyk strká možno až do krku. Odtiahol sa a usmial sa na ňu ako vtedy na mňa keď som ho stretla prvý krát. Začali ma páliť slzy. Nechala som im priestor. Stekali po mojich lícach rovno na zem. Nemohla som prestať na neho pozerať. Jeho zrak padol na mňa. Pozrel tak zvláštny pohľadom. Nemohla som uhádnuť čo to bol za pohľad. Pohľad prekvapenia, šťastia, previnilosti, lásky? Neviem. Pozrela som sa na ruky. Servítky už boli krvavé. Pozrela som na Sivu , zabával sa. Pozrela som na Harryho ktorý sa začal približovať. Východ nebol ďaleko. Rozutekala a predierala som sa davom ľudí a chcela som čo najrýchlejšie vypadnúť. Konečne som sa dostala von. Striaslo ma zimou. Ruku som si zakryla aby ju nikto nevidel. Rozbehla som sa preč. Utekala som ako o život. Už som to nezniesla. Slzy stále stekali po tvári. Svoje pocity som mala naraz zmiešané a nevedela som komu mám uveriť a koho si mám vybrať. NATHAN alebo HARRY? Zastala som pred Tower Bridge. Spomalila som a teraz som sa vliekla. Išla som najpomalšie ako som mohla. Celá som sa striasla a plakala som ešte viac. oprela som sa o zábradlie a skĺzla po ňom dole. Už to nevydržím. Neznesiem to. Zavrela a silno stisla oči. Znova som ich otvorila, nadýchla sa a postavila. Otočila som sa tvárou ku rieke. Pozrela som sa dole. Zatočilo sa mi v hlave s tej výšky. Opäť som sa nadýchla a pomaly vystúpila na zábradlie. Pevne som sa držala. Utrela so slza ale veľmi to nepomohlo ale prišli ďalšie. Pomaly som sa pozerala dole. Zdvihla som hlavu z nádychom a potom výdychom. Nebol tu nikto možno veľmi ďaleko odo mňa pár ľudí bolo. Ale nenašiel by sa ani jeden ktorý by mi pomohol.  Vietor sa okolo mňa vlnil. Zavrela som oči a predstavovala so ako lietam keď skočím. Ako som slobodná. Musela som sa usmiať nad tou predstavou. Ale ak teraz skončím bude to reálne ja budem lietať a budem už konečne slobodná bez starostí.  

Soooo čo hovoríte ako to skončí?

   

Remember Me? 15.

Nová časť...taká dlhšia som sa snažila keďže som pridala časť po dlhej dobe.... ak sú chyby tak vopred a ospravedlňujem. I Hope You Like It ♥

Po tom čo Perrie dočítala sme sa rozlúčili. Uložil som dievčatá do postele a išiel si tiež ľahnúť. Nemohol som zaspať. Sadol som si na posteľ a pozeral som sa von oknom. Spomínal som. Spomínal som na ten deň keď som ju prvý krát pobozkal. Už vtedy som vedel že to tá pravá a že ju milujem. Keď som cítil jej pery na mojich.

Flashback:

Vrátil som sa na hotel. Dal som si sprchu a po celý čas som sa smial ako blázon. Nemohol som prestať na ňu myslieť. Stále som ju mal v hlave. Napísal som jej správu a dohodli sme sa na tom že zajtra sa príde so mnou rozlúčiť. Nechcel som odísť. Chcel som tu ešte ostať a zopakovať si to s ňou. Byť sám s ňou. Neprenasledovaný , slobodný aspoň na chvíľu. Späť sa mi nechcelo tak som vyšiel na chodby a zamieril si to do Liamovej izby... napadol mi ako prvý a izbu mal najbližšie. Zaklopal som jemne na dvere a čakal. Otvoril trošku zaskočený. Vošiel som dnu. „potrebuješ niečo?“ zívol si a pretrel si oči. „prepáč asi som ťa zobudil čo??? Ale ja nemôžem spať...musím to niekomu povedať!!“ „To je jedno..počúvam ťa.“ Sadol si ku mne a usmial sa. Tiež som sa usmial a vyrozprával som mu všetko. „ty si ju pobozkal? A čo ona?“ „nebránila sa , naopak..tiež ma pobozkala“ usmial som sa. „páni Niall , akého som ťa ešte nezažil“ „Ja viem..ja som..“ „zamilovaný!“ zasmial sa a ja s ním. „zajtra príde aby sa so mnou rozlúčila... predstavím vás..“ „nebojíš sa?“ „čoho?“ „že ju uvidia novinári a potom ju budú sledovať a už jej nedajú pokoj.“ „nemusia vedieť prečo s nami bola..niečo vymyslíme.“ „fajn..“ ešte sme debatovali ako bolo na koncerte a zasmiali sa...už sa mi chcelo späť tak som sa vrátil na izbu a ľahol si s tým že sa mi bude snívať niečo krásne..najlepšie o nej.

Po tom čo som ráno vstal som išiel pripraviť raňajky. Chcel som zobudiť baby ale tiež už skákali po posteli. „Dobré ráno“ usmial som sa. „Ahooj ocko!“ zoskočili a prišli ku mne. Obidve som ich zdvihol a pobozkal na líce a oni mňa tiež. Zišli sme spolu dole a naraňajkovali sme sa. „aby ja čoskoro pôjdem preč za maminou... pomôcť jej aby si čím skôr spomenula..zatiaľ budete bývať  u... u koho chcete ostať??“ popravde som nevedel u koho ich mám nechať..samé v dome nemôžu ostať. „U stýka Liama , Louisa!“ prekrikovali sa a začali hádať u koho budú. „Ja chcem ísť ku strýkovi Liamovi!“ skríkla Elizabeth „A ja zase ku strýkovi Louisovi!“ prehlásila Sarah. „Dobre dobre..urobíme kompromis..ak si to vybavíte a dovolia vám to Strýko Liam a Loui tak jedna pôjdete tam a druhá tam..ale ak sa nedohodnete tak vás dám ku niekomu ku komu budem chcieť ja...platí??“ nadvihol som jedno obočie... „platí!“ skríkli a postavila sa. „STOP!“ skríkol som. „Najprv sa najedzte!“ ukázal som na taniere. Sadli si a rýchlo jedli...boli smiešne... boli len v pyžame a museli sa preobliecť v tomto prax nemám..radšej som to nechal na Bellu...lebo pri mne by dopadli katastrofálne... keď sa stalo to nešťastie tak to za ňu prevzala Perrie a teraz sa buď oblečú samé alebo niektorá z báb. „Musíte sa preobliecť...“  povedal som keď mi pomohli z riadom. „Pomôžem ti?“ dnu vošla Jade a smiala sa..lebo vedela že ja sa toho neujmem. „Budem ti vďačný“ usmial som sa na ňu keď som si utieral mokré ruky. „Tak baby poďme idem vás vyfintiť!“ zobrala ich za ruky a išla s nimi hore. Sadol som si do obývačky na sedačku a zapol TV... naskočil mi Disney Chanel... začal som prepínať kanál za kanálom...zastal som na správach..dávali tam Perrie a Isabellu ako sú spolu v Miami.... a niečo okolo toho... „čo vieme určite je že Isabella si ešte na nič nespomenula..a stále nevie kto naozaj je!“   povedala baba. Prepol som to..nevedie nič..nevedia na čo si spomenula..a nevedia ani to na čo si nespomenula..rozprávajú samé nezmysli nič nevedia!!  Buchol som päsťou do vankúša a radšej to vypol. Dole vyšli dievčatá.... „Ocko..u tety Jade to má už vybavenú už len strýko Liam..“ sadla si ku mne El ... „No a ja ešte obidvoch“ vzdychla Sarah. „Tak na čo čakáte? Utekajte vyjednávať..a tak ako som vás to učil!“ usmial som sa na nich. Postavili sa na nohy a rozbehli sa von. Jade si sadla ku mne. Deje sa niečo?“ opýtala sa opatrne. „v správach povedali že Bella si ešte na nič nepamätá a že stále nevie kto je...samé debility...nič nevedia a šprtajú sa do toho..prečo nemôžu daj pokoj aspoň teraz!!“ musím ísť o deň skôr do New York a oboznámiť zo všetkým poriadne Danielle.“ „más pravdu..a čo sa týka detí nemaj obavy... môžu u nás ostať aj obidve“ „ja viem.. ale oni to tak samé chcú jedna chce byť u vás a druhá u Louisa a Eleanor.“ Zasmiala sa..tak poďme na záhradu už tam budú aj ostatný.“ Postavili sme sa. Vošli sme von..boli tam skoro všetci ale začalo pršať.. chytro sme sa skovali do altánku a sadli si. „Kde je Louis s El a Liam?“ opýtal som sa ako som si sadol na stoličku. „Baby vyjednávajú!“ zasmial sa Harry. „Ako som ich to naučil.“ Tiež som sa zasmial. Debatovali sme o všetkom od kraja čo nás napadlo..väčšinou to boli nezmysli ale tak aby nestála reč.  Von vybehol Louis so Sarah na rukách..bežali cez dážď až ku nám. „Louis! Nemáš dáždnik??!“ povedal som mrzuto... položil Sarah a zobral som ju na kolená... boli celý premočený lebo dážď bol dosť silný..zobral som deku čo som mal zadkom a zabalil Sarah a silno ju ku sebe pritisol...“Ak ochorie tak..“ „sa o ňu postarám lebo bude u nás bývať!“ sadol si vedľa mňa zakrytý tiež dekou a ťapli si s Sarah. Potom prišla aj El..rozumná s dáždnikom. Sadla si ku Louimu... už len Liam a El. Elizabeth vybehla von..ale hneď sa aj skovala... zasmiali sme sa.. a spolu s Liamom prišli s dáždnikom... „toto sú dospelý ľudia.“ Pozrel som na Louisa. Pregúľal očami a pritúlil ku sebe El. „Zabudol si Forever Young!“ skríkol a El sa zľakla. Dala mu slabšiu facku. „Tak a jej to... môžem byť u strýka Liama a tety Jade.“ Sadla si ku mne Elizabeth a oprela sa o mňa. „Dobre tak neskôr sa pobalíte.“ Usmial som sa na nich. „Hapšššíí...už sa teším“ povedala Sarah. „Louis zabijem ťa!“ drgol som ho. „Neboj sa ja sa o ňu postarám!“

Vrátili sme sa do domu. Uvaril som Sarah čaj ku posteli. Bola trošku prechladnutá nič vážne..ešte že tak.... chlípala si po troške..a ja som tam sedel.. Elizabeth sa začala baliť..pekne po jednej veci brala a ukladala do menšieho kufra.... budú dlho bývať pri chalanoch..keďže budem preč dlhšie... „ocko pobalíš ma? Pšíí“ „áno..ale čo?“ „pod posteľou mám kufor..vyber ho a budeš mi ukazovať veci a ja ti povie buť áno alebo nie“ „tak teda dobre.“ Vybral som kufor a dal ho ku skrinke..otvoril som ju a začal vyberať a ukazovať veci.. áno ,nie, áno , áno , nie ,nie, nie..takto to išlo dookola... keď už som ju zbalil..zaniesol som ich kufre ku chalanom... baby ich zobrali a išli ich vyložiť do hosťovskej izby kde budú mať na čas izby. Vrátil som sa ku ním. Sarah už spala tak sme s El išli do obývačky. „pozrieme si film?“ opýtala sa El ako si sadla na sedačku.. „môžeme..vyber niečo a ja spravím m popcorn“ usmial som a namieril si to do kuchyne.  Do mikrovonky som dal popcorn , vytiahol som dve plechovky pepsi a ešte chipsy... vytiahol som popcorn a vrátil som sa do obývačky. Položil som to na stôl a otvoril plechovky , film začal. „čo si pustila?“ „Titanic.“ Povedala El a odchlípla si s pepsi... je to Bellin najobľúbenejší film. „toto je najobľúbenejší fil mamky.“ Usmial som sa na Elizabeth. Tiež sa usmiala.. objal som ju a ona sa o mňa oprela.  Obidvaja sme sa pri tom rozplakali... ale ja som sa aj sem tam zasmial keď som si spomenul na to ako sme ho pozerali mi dvaja spolu... (o tom sa dozviete keď bude Pezz čítať denník) film skončil... utreli sme si slzy a poupratovali porozhadzovaný popcorn. „odteraz je to aj môj najobľúbenejší film“ povedala El do ticha. Dal som jej bozk do vlasov a usmial som sa na ňu. Vyhodil sme to. „ocko môžem ísť na dvor už neprší.“ „fajn ale ak ja ešte rozprší tak sa vráť domov“ „dobre“ vybehla von. Začul som detský krik a smiech. Nechal som ich nech sa hrajú. A išiel som sa pozrieť na Sarah. Spala. Sadol som si na Elizabeth posteľ a pozoroval ju. Bola ako Bella. Krásna a nevinná taká krehká. Ona a Elizabeth sú  moje všetko milujem ich tak rovnako ako Bellu. Ukradli si tiež moje srdce hneĎ pri tom ako som ich prvý krát držal v náručí.  Lahol som si a začal uvažovať ako to bude ďalej. Budem jej schopný hovoriť náš príbeh a tváriť sa že nie je o mne a o nej? Neviem ale budem sa musieť snažiť.

Perrie:

10:00 p.m  je večer... celý deň sme boli na pláži a opaľovali sa či kúpali alebo vyvádzali somariny... išli sme aj do mesta na obed lebo sa nám nič nechcelo variť. Stretli sme aj Bellinu mamu tak sme boli 2 hodiny s ňou. Kúpili sme s playstation tak sme sa si to zahrali. „Pezz keby mi budeš rozprávať príbeh?“ povedala pri to ako sme hrali. „Môžem aj hneď.“ Pousmiala som sa. „Fajn“ vypla to. Pozrela som na ňu. „Ale dohrať sme to mohli“ odula som spodnú peru. Postavila som sa , zobrala denník , sadla so naspäť na sedačku do tureckého sedu. Odvorila som denník na stránke kde som skončila...musím sa priznať že sa musím sústrediť na to aby som miesto Isabella povedala Gabriella.    

Flashback:

Ráno som vstala , vlasy dala do gumičky a zišla dole. V jedálni sedel otec s novinami a mama pripravovala raňajky. „Dobré ráno“ pozdravila som s úsmevom na perách a sadla som si. „Dobre ráno“ povedali naraz. Mama položila na stôl taniere s lievancami. Otec odložil noviny a spoločne sme sa naraňajkovali. „čo ideš dnes robiť?“ opýtal sa otec. „hmm...ešte neviem..asi niečo podnikneme s Dylanom a zobereme niekde Darcy...prečo??“ „len tak..ale večer už budeš doma však?“ „áno“ usmiali sme sa. Nechcela som vravieť že idem sa pop star a rozlúčiť sa s ňou... ale začalo mi vŕtať hlavou čo chce otec keď povedal aby som bola večer doma. pomohla som mame s riadom a potom vybehla hore do izby. Spravila som rannú hygienu. Vlasy som si dala do chvosta. Dala som si len špirálu to bolo všetko. Otvorila som skriňu a obliekla si prvé čo mi prišlo pod ruku.  Dala som biele plavky lebo neskôr pôjdeme s Dylanom na pláž. Podprsenka bola so šnúrkami. Ešte som zabudla zapísať. Na bruchu mám  piercing. Inakšie by som ho nemala ale s Dylanom som sa stavila. Išli sme na zábavu a mne sa tam zapáčil jeden chalan. Myslel si že za ním nepôjdem a že ho nezbalím. No ani som sa mu nečudovala lebo ešte nikdy som nemala také poriadneho chalana ktorého by som ja zbalila lebo moje baliace metódy sú na nič. A tak som sa stavila že ak ho dostanem tak si dám piercing do brucha. Bola som presvedčená že taký chalan ako bol on o mňa ani nezakopne. Ale podarilo sa mi to. A tak som si ho teda dala. Celkom sa mi to zapáčilo a neľutujem to. Keď som to povedala rodičom neboli nadšený ale potom sa na tom smiali so mnou a viac to neriešili. Ja viem iba ja mám takých najlepších rodičov :D  ale vráťme sa ku tomu podstatnému. Dala som si rifľové kraťasy a biele tričko na konci tiež so šnúrkami.

 Do vrecka som dala kľúče od domu a mobil. Zišla som dole. „Idem von“ vošla som do obývačky. „dávaj si pozor“ povedala mama. „budem“ usmiala som sa. „Tak ahoj“ zakývala som im. „Ahoj“ povedali naraz. Obula som si moje špinavo biele vysoké convers tenisky. Vyšla som s domu a zamierila si to ku Dylanovi. Zazvonila som na zvonček. Otvorila mi Dylanova mama. „Dobrý deň teta!“ usmiala som sa. „Ahoj Gabriella , poď ďalej“ vošla som dnu , vyzula sa a nasledovala ju. „Je Dylan už hore?“ „Nie , pred chvíľou som bola v jeho izbe , ešte spí“ usmiala sa. „Pomôžem vám?“ opýtala som sa  jej a pozrela na zeleninu čo čistila. „Budem ti vďačná. Ja musím zbehnúť do obchodu. Hneď som tu.“ „Fajn“ prešla som ku miske a zelenine a pustila sa do toho. „Ďakuje“ povedala zobrala si kľúče s peňaženkou „to nestojí za reč.“ Usmiala som sa. Odišla. Očistila a umyla zeleninu. Pokrájala som ju a zmiešala do kopy. Už to poznám naspamäť. Keď som tu bola tak väčšinou to robila. Bolo to niečo ako zeleninová misa alebo šalát. Počula som dupot nôh. Bol to rozospatý Dylan. „Že sa ti aj uráčilo stať“ zasmiala som sa a hodila do neho utierku. „Aj tebe dobre ráno. Kde je mama?“ „išla do obchodu hneď je tu.“ Sadla som si na stoličku oproti nemu. „potrebujem tvoju pomoc.....“ povedala som mu všetko čo sa včera večer stalo a aj to že sa mám s ním stretnúť. „Rád ti pomôžem ale ak to tvoja mama zistí máš ma na svedomí“ stal so stoličky „OK“  „inak Gabriella je zamilovaná!“ začal podskakovať a podpichovať ma. „Prestaň“ buchla som ho. Stále to hovoril a štuchal do mňa. „prestaň“ skríkla som po ňom zo smiechom. Akurát sa otvorili dvere. Obidvaja sme spozorneli a dusili v sebe smiech. Nakoniec sme to nevydržali a začali sme sa smiať pred jeho mamou. „čo vám je také smiešne?“ pozrela na nás a pokrútila hlavou. Začalo ma bolieť brucho tak som radšej prestala a upokojila sa. „Ahojj hviezdááá“ skríkla na schodoch  Darcy keď ma zbadala. Zobrala som ju na ruky a odniesla ku stolu. „Ahoooj“ popravde je taká ľahká ako pierko. „dáš si?“ opýtal sa Dylan. „Nie ďakujem už som jedla“ pousmiala som sa a sadla si na stoličku a zobrala dnešné noviny. Nebolo tam nič pre mňa tak som ich odložila na svoje miesto. „Idem sa obliecť a môžeme ísť“ postavil sa Dylan. Prikývla som. „Kde?? Aj ja chcem ísť.“ Spozornela Darcy. „Samozrejme, veď ty aj musíš ísť“ usmial sa Dylan a vlepil jej bozk na líce. Spolu vyšli hore. Ja som sa zatiaľ porozprávala s tetou Taniou (Dylanova mama)a pomohla som jej z riadom. Dole prišli zladený Dylan a Darcy. „Tak dovidenia teta. Rada som vás videla“ objala som ju. „Ahoj“ usmiala sa. „Ahoj mami prídeme večer.. neskôr sa najeme vonku“ povedal Dylan a tiež ju objal. „Fajn a dávajte si pozor!“ zakričala na nás keď sme stáli pri dverách. Pribehla za nami Darcy. Obuli sme sa a vyšli von. „kde ideme?“ opýtala sa zvedavá Darcy“ „pomôcť hviezde!“ zasmial sa. „a s čím“ nechápala a tak som jej všetko povedala cestou. Pozreli s Dylanom na seba a začali zase podskakovať a kričať okolo mňa a ja som sa začala smiať. „Gabriella je zamilovaná!!“

Prišli sme na miesto. Stáli sme pred bránou. Zavolala som Niallovi. Zrušil ma. O chvíľu bol pri nás. „Dnes žiadne fans?“ opýtala som sa s údivom. „Ale kde že sú na druhej strane“ „Aha inak ahoj“ „Ahoj“ usmiali sme sa na seba a Dylan s Darcy sa začali smiať. Pozrela som na nich vražedným pohľadom. „Niall toto je Dylan a Darcy“ „Ahoj“ otvoril bránu aby sme vošlu dnu. „Niall“ podal Dylanovi ruku. „Dylan..“ prezrel si ho. „Adi viem čo máš na mysli..ale neboj sa ani jej neublížim a ani nič podobné“ zasmial sa Naill. „To rád počujem“ trošku sa pousmial. Štuchla som do neho. „A ja som Darcy!“ skríkla malá potvorka. „Ahoj...“ zdvihol ju na ruky. „Som Big Fan One Direction!“ povedala celá šťastná tým že ju drží na rukách a dala mu na líce pusu. „to som musela“ uchechtala sa. On jej ju vrátil. „Neodolal som“ tiež sa zasmial. „NIALL!!“ počula som krik. Z poza ruhu sda vyrútili štyria chalani. „tu si!“ povedal Zayn. „TY si Gabriella však?“ pristúpil ku mne Liam. Len som prikývla. „Niall mi o tebe rozprával“ usmial sa. „A nám si prečo nič nepovedal“ pozrel z odutou perou Louis. Mykol plecami. Objali ma a potom sa zoznámili s Dylanom a s Darcy. Tá urobila to čo aj Niallvi. Niall ma chytil za ruku a tahal preč. Vytratili sme sa im. Zobral ma do Tour autobusu. „Sami. Konečne vzdychol. Už nemôžem čakať!“ vzdychol a objal ma a následne pobozkal. Bozk bol taký jemný a vášnivý. Krásny. Sadli sme si. Objal ma okolo ramien a ja som si hlavu oprela o jeho hruď. Bolo ticho. Také príjemné ticho. „Niall?“ prerušila som to. „Hmm?“ zdvihla som hlavu a pozrela sa do jeho krásnych modrých očí. „čo bude ďalej. Ako to myslíš? So mnou s nami?“ nadýchol sa. „Tak by som chcel byť tu s tebou. Chcem aby to bolo s nami také ako na pláži. Aby sme boli spolu. Gabriella ja milujem ťa“ pozrel mi do očí. Bolo to také úprimné a ešte keď to vychádzalo s jeho úst. Bolo to také romantické. „Niall..ja tiež ťa milujem... súhlasím s tebou ale obidvaja vieme že to tak nebude..a ja ostanem tu a ty budeš cestovať ďalej. Budeme trpieť spolu?“

 „je tu jedna vec ktorú nedodržím ohľadom Dylana. Hovoril som že ti neublížim ale ja to poruším hneď na začiatku. Teraz ťa opustím a ostaneš sama. Ale jedno ti sľúbim. Milujem ťa a nezmení sa to. Budeme spolu v kontakte nech sa deje čokoľvek. Nezabudnem na teba. A keď nám skončí turné tak sa po teba vrátim a budeme spolu!“

Aj ja ti niečo sľúbim. Milujem ťa , tak ako teraz tak ťa budem milovať čo raz viac. neprestanem na teba myslieť a keď sa mi ozveš raz za čas keď to bude možné bude to tá najkrajšia vec za celý deň. A keď ti skončí turné sľubujem že budem tu a budem na teba čakať . budem čakať na ten deň keď budeme konečne spolu!“ stále som pozerala do jeho očí a pobozkala som ho. Ešte sme tam len tak sedeli a užívali si posledne minútu spolu. Ruka v ruke sme vyšli von a keď sme už boli na očiach odsunuli sme sa od seba a tvárili sa ako nič. „Bells?“ pozrela som na neho. „Budeš len moja Bells.“ Usmial sa. „Len tvoja“ úsmev som mu vrátila. „Poď so mnou. Keď sa budú pýtať kto si povieme že si pomocníčka Lou našej..“

 „viem kto je Lou... ale to nejde. Rada by som ani nevieš ako. Ale čo poviem doma... čo poviem ostatným.. nemôžem ich hneď teraz opustiť. Nemôžem opustiť Dylana a už dupľom nie Darcy , mojich rodičov. Sú pre mňa všetko... ale ty si môj život no nemôžem“ „Chápem ťa.“ Objal ma a ja jeho. Vrátili sme sa ku bráne. Zopár dievčat bolo už aj pri tejto bráne. Objala a rozlúčila som sa s chalanmi a hlavne s Niallom. Darcy tiež objala chalanov. A hlavne Harryho. Zase ich pobozkala na líce a oni ju. Prešli sme za bránu. Posledný krát som sa na neho pozrela. Jedno dievča ma zastavilo. „Kto si?? To ej jedno len jedno je hlavné..Nialla sa ani nedotkneš..inak zomrieš!!!“ pozrela som na ňu nechápavo. „Fajn...je tvoj..ja som len jeho stará známa...nič viac!“ zdvihla som ruky hore na obranu. Ešte že nevedia ako to naozaj je lebo mi ma zabili už teraz. A keď sa to dozvedia tak to budem počúvať častejšie. Zašli sme za roh a ja som si sadla na nejaké schody a rozplakala sa. Dylan ma okamžite objal. Silno som ho stisla. A malé ručičky Darcy som cítila ako ma hladkajú po chrbte. „Je to vôbec možné? Povedala som do ticha. „Tak rýchlo sa zamilovať“ zdvihla som  hlavu. „Tomu sa hovorí prvá láska na prvý pohľad!“ povedal Dylan. „a vy dvaja ste toho dôkazom“ pousmial sa a zase ma objal. Trošku som sa upokojila. Zotrela si slzy a postavili sme sa smerom na pláž.

Zobliekla som zo seba veci a rozbehla sa do mora. Zaplávala som si a snažila sa na chvíľu odreagovať. Vyšla som na súž. Bláznili sme , naháňali a všetko ostatné. Konečne som sa aj usmiala. Ku večeru ma boli Dylan a Darcy odprevadiť ku domu. Poradne som ich objala. Zakývala som im a odomkla dvere. Vyzula som sa a išla rovno do izby. Otvorila som dvere. Všade boli malé svetielka a žalúzie zastreté. Na zemi bola deka so sladkosťami a v obale film. Na očiach som mala ruky. „kto som?“ zasmial sa. „Otec“ tiež som sa zasmiala. „ty si na to nezabudol.“  „ako by som mohol“ objala som ho. Sadli sme si na deku a otec zapol film. Romantická komédia HLAVNE NEZÁVÄZNE. Zasmiali  sme sa a ja som pri tom celý čas myslela na Nialla. Keď skončil film. Zniesli sme to dole a vyhodili papiere. „Ďakujem za krásny večer“ objala som ho. „Dobrú noc“ „Dobrú“ vyšla som do izby. Dala som si rýchlu sprchu aby som zmyla soľ a pot. Obliekla som sa do pyžama. Čierne šortky a biele tričko na ramienka. Ľahla som si do postele a Niallovi odoslala správu.

Dobrú noc <33333333333 odpísal okamžite.

Dobrú noc a sladké sny o mne! :))  <33333333333333  mobil som položila vedľa postele a zaspala. 

Tááák čo hovoríte???.... snáď sa aspoň trošku páčila a ak áno tak KOMENT poteší... budem rada za váš názor...

My Drugs 20.

Nová časť po dlhom čase...za chyby sa vopred ospravedlňujem.... Hope You Like It ♥

Ustúpila som o krok dozadu. Louis ma chytil za ruku a silno mi ju stisol. „čo u robíš?“ opýtal sa tvrdo ako keby s ňou nikdy nič nemal.. „Aj ja ťa rada vidím Loui“ usmiala sa na neho. Pohŕdavo sa pozrela na mňa a potom späť na chalanov. „Mám pre vás veľmi zaujímavú informáciu ktorá by vás mohla zaujímať. No a konečne by ste to pochopili. Kým začnem Louis prinesieš mi pohár vody prosím“ pozrela na ňho psími  očami. pozrel na mňa povzbudivým pohľadom. „OK. Louis sa to dozvie neskôr. Chcem vám konečne ukázať prvú tvár tejto suky!“ ukázala na mňa prstom. Spozornela som ale nevedela som zo seba dostať hláska. „Eleanor! Kontroluj sa!“ povedal Niall. „Hneď zmeníš názor. Totižto táto krásna princezná hrá celý čas pretvárku. Povedala vám vlastne prečo je tu?“ všetci pozreli do zeme. „Myslela som si. Ono totiž to Mia je tu preto lebo sa bola liečiť! Bola závislá na drogách a užívala si noci s hocijakými ľuďmi a podľa mojich informácii stále v tom pokračuje a vás len využíva!“ klamala a ja som tam len stála a nič nepovedala na svoju obranu. Slzy sa mi zahmlili zrak. „Tomu neverím!“ povedal myslím že Zayn. „Keby že to nie je pravda  tak by sa Mia bránila ale ako vidím je ticho.“ Potlačila som prúd sĺz. Všetci na mňa pozerali. A Eleanor mala na sebe víťazoslávny pohľad. „Mia povieš nám ku tomu niečo?“ nadvihol obočie Harry a postavil sa. On jej uveril. Čo to so mnou je. povedz už niečo. Bráň sa! Kričala som v duchu ale hrča mi ostala v hrdle a ja som sa nemohla poriadne nadýchnuť a vydýchnuť. Dnu vošiel Louis s vodou. Keď si ma všimol pohár pustil a pribehol ku mne. „Mia!! Čo je s tebou... no tak hovor nie čo!“ bola som ako v tranze. Pozrela som sa do jeho modrých očí a utápala som sa v nich., teraz už som slzy nechala nech si robia čo chcú. „ Louis.... zdá sa že Mia nie je anjelik!“ povedal teraz tvrdo Harry. „Nech si urobila alebo povedala čokoľvek nie je to pravda!“ pozrel sa znova na mňa a chcel ma objať. Ustúpila som. „ja nemôžem!“ vbehla som do chodby a bosá som vbehla do dažďa. Utekala som stále bez prestávky. Pred sebou som nemala nič len rozmazanú cestu a dážď ktorý neustupoval. Bežala som rovno a zastala som v tme. Nič som nevidela. Otočila som sa a išla odísť. Z rohu vyšli dve mužské postavy. Približovali sa ku mne a ja som cúvala. Narazila som do steny. Začala som sa triasť. „ale ale čo takto sama ..tuto“ povedal jeden a pristúpil ku mne čo najbližšie a uškrnul sa. „neboj sa mi ti neublížime ale pomôžeme“ prehovoril druhý a tiež pristúpil ku mne. Dotkol sa mojej tváre a prstom prešiel po mojich perách. „prosím nie“ zašepkala som a sklonila som hlavu. Surovo mi ju zdvihol pozrela som sa na jeho ruku ako niečo vyberal. Bola to striekačka. Došlo mi čo to môže byť. Objavila sa spomienky.     

Otvorila som dvere vošla dnu a namierila som si to rovno do miestnosti kde to mám skované. Vybrala som to pripravila , nastavila ruku a pichla som to priamo do žily. Mala som zatvorené oči.  Smiala som sa ako blázon.

Zatriasla som hlavou a vytrhla sa a utekala. Šmyklo sa mi s padla som. Jeden ma zdvihol a silno stisol. Nemohla som sa pohnúť. „neboj sa to ti pomôže!“ to som si myslela aj ja ale naopak. Usmial sa , chytil mi ruku , vyhrnul rukáv a pichol to tam kde ja pred rokom. Vytiahol ihlu a niekde ma položili. Začala sa mi krútiť hlava. Viečka oťaželi. Začala som vidieť rozmazane až nakoniec som upadla do tmy.

Louis:

Išiel som objať Miu aby sa upokojila. Ustúpila  , otočila sa a utiekla. „MIA!“ skríkol som. Išiel som tam ale do cesty mi vošla Eleanor. „čo si urobila??!“ chytil som ju za lakeť a pritlačil ku stene. „Louis to bolí!“ sikla od bolesti. Teraz mi to bolo úplne jedno. „Louis!“ chytil ma Harry a sotil do mňa. Neveriacky som na neho pozrel. Postavil sa pred Eleanor a zazeral. Otočil som hlavu ku chalanom tvárili sa čudne , zmätene. Ste normálny!!?“ skríkol som. „Louis upokoj sa... Eleanor nám...“ povedal Liam. „otvorila oči!“ skočil mu do reči Harry. „Oči?? Čokoľvek povedala neverte je!!“ pozrel som na všetkých. Zayn mi všetko povedal čo povedala Eleanor. Pozrel som na ňu. Usmievala sa od ucha k uchu. „Zabijem ťa!“ rozbehol som sa ku nej. Harry sa zase postavil proti mne. „ja to nechápem...ty jej veríš?“ „nemal by som??“ pozrel na mňa bokom. „NIE!! Nemal..je to lož...ty si myslí..vy si myslíte že to neviem..??? všetko mi povedala!! A to čo tu povedala táto“ nevedel som nájsť vhodné slová. „Nie je PRAVDA!!!“ pozrel som sa nich a kričal. Všetci stíchli až na Harryho. Stále mi neveril „čo ak nepovedala pravdu??“ podišiel som ku nemu. „DOSŤ!“ skríkol Niall. „Nech sa stalo čokoľvek chcem to počuť od jedine od MII... nevidíte čo sa tu deje... rozhádala nás a mi sa zdržujeme a Mia? Je niekde tam von!!“ skríkol. Utekal som ku dverám obul sa obliekol bundu a vybehol von do dažďu. Bolo mi to jedno začal som utekať a hľadať Miu. „Louis čakaj“ zakričal Zayn. Pribehli ku mne všetci. „na čo ideš aj ty keď mi neveríš!“ zazrel som na Harryho. Sklonil hlavu. „Rozdelíme sa. Ja s Niallom pôjdeme tým smerom! A vy sa nejako rozdeľte.“ Prikývli. Z Niallom sme sa rozbehli. V duchu som sa modlil aby bola v poriadku a aby som ju našiel. Na križovatke sme všetci do seba nabúrali. Poobzeral som sa. „MIA!“ skríkol som. Začali sme kričať je meno. Z uličky vyšli dvaja chalani v čiernom. Pozreli na nás a rozbehli sa preč. Vbehol som do tej tmavej uličky. „MIA!“ opäť som skríkol bez odozvy. Vzadu som zbadal ležať na zemi postavu. Pribehol som ku nej. Bola to Mia. Mala potrhané veci. Nevnímala. Začala krvácať. NIE!! Mia...preber sa!“ kričal som. Počul som zvuky. Prišli chalani. „Preboha!“ kľakol si na druhú stranu Zayn. Liam zavolal záchranku a Niall my chytil za plece a snažil sa ma upokojiť. Zobral som ju do náručia a pritisol ku sebe. „čo sa ti to stalo??“ zašepkal som. Pohladkal som ju po vlasoch a pobozkal ju. „toto sa podobá na Eleanorinu pravdu.“ Povedal do ticha Harry. Snažil som sa to ignorovať. Zayn sa postavil a niečo mu začal hovoriť. Nevnímal som ich.

Prišla sanitka. Naložili Miu na lehátka a naložili do auta. „Ste jej príbuzný?“ opýtal sa starší muž. „Som jej priateľ“ povedal som zo vzlykmi   a utrel si slzy. „Môžete ísť s nami.“ „Hneď sme tam“ povedal Liam. Nastúpil som a sadol si ku Mii. Stisol som jej ruku. Niečo jej robili. „viete čo sa stalo?“ „nie . takto som ju našiel“ povedal som pozerajúc sa na ňu. Vystúpili sme a ja som sa od Mii nepohol. „Ďalej už nemôžete.“ Zastavila ma sestrička. Zatvorili dvere a ja som už len čakal čo s ňou urobia ako je na tom. Bol som čakárni a nevedel sa na nič sústrediť. Chodil som hore dole kým ma niekto nechytil za plece. Prudko som sa otočil. Bol to Niall. Objal som ho. „Bude to dobré Loui.“ Utešoval ma. Všetci boli pri mne až na Harryho. Stál v kúte a vyzeral že premýšľa. Pokrútil som hlavou a neveril že sa správa ako idiot. Prišiel za nami doktor. Spozornel som a počúval doktora. „JE v poriadku stabilizovaná. Spí. Ale je tu menší problém. V krvi mala drogu , zareagovala na ňu iným spôsobom , preto bola v bezvedomý ale teraz to už je v poriadku. No je tu ešte jedná vec. Bola znásilnená.“ Povedal trošku s ľútosťou. Sadol som si na sedačku. „Pán doktor mohol by som ju prosím vás vidieť?“ premýšľal. „Fajn ale len 5 minút!“ zaviedol ma do izby. Ležala na posteli a nevinná a krehká ako bábika spala. Bola ako anjel z neba ktorý je tu len pre mňa a ktorého potrebujem ku životu aby som bol šťastný a silný. Bez nej by som stratil chuť do života. Teraz si neviem predstaviť ani sekundu bez nej. Pobozkal som ju na čelo. Vyletela mi slza a dopadla na jej líci. Pustil som jej ruku a vyšiel von. Prišiel som ku chalanom. „Ideme domov.“ Chytil ma Liam za plece. Odtrhol som sa a pozrel na Harryho. „Kebyže sa nepohádame kvôli takej hovadine...nestalo by sa to!“ otočil som sa a odišiel. Nevedel som kde mám ísť ale vedel som že pôjdem hocikde len nie domov. Zamieril som si to ku Miguelovi a Alice.

Stál som pred dverami , nadýchol som sa a stlačil zvonček.  Otvorila Alice. „Ahoj Louis..si sám kde je Mia??“ usmiala sa a poobzerala sa či nie je skovaná ako keď sme ich raz boli pozrieť a Mia potom vyskočila a Alice sa zľakla. „Som sám“ sklonil som hlavu. „Poď dnu“ vošiel som do chodby. Vyzul som sa a nasledoval Alice do obývačky. „Ahoj Loui“ pozdravil ma Miguel. Kývol som hlavou. „stalo sa niečo?“ opýtal sa Miguel a obidvaja na mňa pozerali. Sadol som si. „Mia mi dnes všetko povedala“ pozrel som na Miguel „O jej minulosti.“ Pozreli na seba a potom zase na mňa. „A??“ povedali na raz. „potom sme išli ku mne domov...kde bola Eleanor..ja som išiel do kuchyne a kým som tam bol Eleanor ju pred chalanmi obvinila že.. ja to nedokážem vysloviť“ vzdychol som. „Louis čo sa stalo?“ povedala naliehavo Alice. „obvinila ju že je šľa-apka a že stále droguje“ vyletela mi slza....obviňoval som sa. Keby som tam ostal a nepočúvol Eleanor... obránil by som ju a ju by som vyhodil.... „Keď som prišiel do obývačky Mia sa zvrtla a utiekla. Pohádal som sa s Harrym.... išiel som hľadať s chalanmi Miu...našli sme ju v uličke krvavú a v bezvedomí...mala v sebe drogu a bola znásilnená“ keď som to povedal striaslo ma.....stále sa mi nechce tomu veriť. Chcem sa zobudiť a pokračovať v tom krásnom živote s ňou , zdravou. Bolo ticho... „Ako na tom je?“ opýtal sa Miguel. „Je v nemocnici , spí. Spravili jej výplach žalúdka a ošetrili ju.“ Zdvihol som hlavu. Alice sa postavila a objala Miguela. Ja som tam sedel a pred očami som mal jej usmievavú tvár. „je to možno odo mňa drzé ale mohol by som tu prespať?“ „Iste...pripravím ti hosťovskú izbu“ povedala Alice hneď bez rozmýšľania. „Ďakujem“ pousmiala sa a vybehla po  sklenených schodoch. Majú pekný byt. Majú dvojpodlažný byt. Dole majú obývačku spojenú s kuchyňou. Bielej farby s oranžovými doplnkami. Hore 3 spálne a jednu spoločnú kúpeľňu. Ani som si neuvedomil že mám stále oblečený veci čo som mal na večeri. Čierne nohavice špinavé a mokré. Rýchlo som sa postavil aby som to nezamazal. Biela košeľa už nebola biela. Dal som si dole bundu a zavesil ju na vešiak pri dverách. Dole prišla Alice. „hotovo. Izba hneď na kraji na ľavo.“ Usmiala sa. Prikývol som a vyšiel na schody. Otočil som sa. „Ešte raz ďakujem“ „To nestojí zareč.“ Povedal Miguel. Vošiel som do izby a vyzliekol sa do trenírok. Ľahol som si a snažil sa aspoň na chvíľu zaspäť. Už sa mi to konečne darilo ale začal mi zvoniť mobil. Pozrel som na display. Bol to Harry. Nezdvihol som. Potom to skúsili aj ostatný. Vypol som mobil a konečne zaspal.      

Neviem čo napísať..neviem či sa páči..a či nie..len dúfam že sa tu niekto nájde čo príbeh číta..ak áno veľmi PROSÍM koment poteší...a vyjadrite svoj názor aký mate dojem s celého príbehu.... určite mi to pomôže...ako to bude pokračovať a či to bude vlastne pokračovať... ♥

                                                       Byt Alice a Miguela...

Náhoda? Nie! Osud? Áno! 3.

tretia časť... je taká zmiešaná...o pocitoch.....a možno aj o ničom.... určite sa to dalo napísať lepšie ale som celkom spokojná aj keď nie úplne...Za chyby sa vopred ospravedlňujem.I Hope You Like It ♥ Your Viky ♥

Rýchlo som otvorila oči a nadýchla som sa. Postavila som sa na nohy a išla do kúpeľne. Pozerala som do zrkadla a pre dýchavala to čo sa stalo. Mala som sen ktorý vyzeral tak skutočne a krásne. Opláchla som si tvár čistou vodou. Na zemi som mala včerajšie veci. Zdvihla som ich. S teplákov mi vypadol papierik. Zdvihla som ho a pozrela sa naň. Bolo tam číslo s odkazom. Zavolaj keď budeš chcieť H. Ten papierik mi am musel dať keď ma objal. Vošla som do izby. Veci dala do koša na prádlo. Sadla som si na posteľ. Rukou prečesala vlasy. Hypnotizovala som ten papierik. Zobrala som mobil do ruky a vytočila číslo. Išla som stlačiť že mu zavolám ale miesto toho som to zrušila a mobil hodila na posteľ. Prečo mu nemôžem či nechcem zavolať. Ja ho potrebujem a keď už mám na neho nejaký ten kontakt tak to nevyužijem. So krava! Klop klop klop sa ozvalo na dverách. Vedela som že to bude Nathan. Lístok som si skovala do peňaženky. Otvorila som dvere a úplne ignorovala že tam stojí. Prešla som okolo neho a išla do kuchyne. Boli tam všetci. Nathan išiel za mnou. Otvorila som chladničku a nič som si nevšímala. Ako keby tu ani nik nebol. „Spravil som ti raňajky.“ Podišiel ku mne brat. Vybrala som si jogurt. Zavrela chladničku. Nathan ma chytil za zápästie. „Hovor so mnou.“ pozrel na mňa zničene. „Nedotýkaj sa ma!“ precedila som cez zaťaté zuby. Pustil ma , zobrala som zo stola lyžičku a vyšla hore do izby. Zatvoril som dvere ale zadržala ich nohy. Zdvihla som hlavu. Bol tam Jay. „Prečo sa takto správaš?“ „Lebo sa mi to páči.“ Odfrkla som. „Nathan sa snaží. Chce sa s tebou zblížiť.“ „na to mal myslieť pred tým.“ „Je to kvôli tomu brčkavému namyslenému idiotovi?“ „Hovoríš o sebe?“ nadvihla som obočie. „Nie!! O tom zo včera!“  zaťal päste. „Teba to toho nič nie je!“ chcela som zatvoriť dvere ale stále tam mal nohu. „Mýliš sa. Je to aj moja starosť. Nathan patri do skupiny a ja tiež. Všetci v tomto dome. Držíme spolu a podporujeme sa navzájom takže je to aj moja starosť!“ „Ale toto nie je o Nathanovi takže do toto ťa ale že absolútne nič nie je.. a teraz bť taký láskavý a daj tu nohu preč , otoč sa a choď preč.“ Nohu odsunul a ja som zabuchla dvere pred jeho nosom. Zamkla som a sadla si na zem , otvorila jogur a začala jesť. Pozerala som sa na kresbu čo som maľovala. V tom sne bol tiež London Eye. Bolo to znamenie? Čo to znamenalo? Otázky pribúdali a ja som nevedela čo mám robiť. Mám mu zavolať? Čo mu poviem? Jogurt som dojedla a išla do sprchy. Poriadne som sa umyla. Vyšla som von a spravila rannú hygienu. Len v uteráku som vošla naspäť do izby a otvorila skriňu. Obliekla som si čierne džiny , tričko s dlhými rukávmi. Jeden rukáv bol ružovej farby ,druhý ružovej a vrecko na ľavo bolo čierne. 

Vlasy som si vysušila a nechala jemne strapaté. Troška linky , špirálu na horné mihalnice aj dolné a trošku ceruzky. Pleť som si potrela čistiacou vodou to bolo všetko. Čiernu šiltovku so sivým šiltom a nápisom OBEY. Prívesok Moustache a prsteň. Zobrala som si iba mobil s papierikom od Harryho a pár drobných do Starbucks. Vyšla som z izby a zišla dole ku dverám obúvala som sa. Chcela som odísť bez toho aby som sa s niekým stretla. Ale nestalo sa. „Kam ideš?“ zastavil ma Nathan. „TY ma sleduješ? Všade kde som si aj ty!“ povedala som ako som si obula druhú topánku. „Neodpovedala sa!“ „Včera sme uzavreli stávku a ja som ju vyhrala ale ak si ju zabudol pripomeniem ti ju.“ „Nezabudol. Ale....“ „žiadne ale...idem len do Starbucksu! Spokojný??!“ pretočila som očami otvorila dvere a odišla. „Počkaj. Dvere sa otvorili.“ Neochotne som sa otočila. „kľúče!“ hodil mi ich a ja som ich chytila. Dala som ich do vrecka a odišla. Išla som pešo. Prechádzala som sa pomaly a dýchala čistý vzduch no ako sa to vezme. Vošla som do Starbucks a sadla si na vysokú stoličku ku pultu. „želáte si?“ opýtal sa ma mladý muž. Modré oči u svietili ako denná obloha a tmavé hnedé vlasy vyčesané do hora. úsmev na perách. Bolo vidno že aj športuje. Telo  vzpriamené a rovné. Odkašľala som si „áno. Jedno  orieškové frappuccino so sebou.“ Pousmiala som sa. Prikývol. Obzrela som sa naokolo. Bolo tu prázdno až na mňa a jednú babu s chalanom. Otočil sa ku mne , bol mi povedomý. Pred očami sa mi zjavil včerajší incident. Havranie vlasy. Tmavá pokožka. Oči silno hnedej oči skoro čierne , hrubé obočie a husté mihalnice. Pozrel sa na mňa a zamračil sa asi si ma včera všimol a vie kto som. Otočila a sklonila hlavu. „Nech sa páči. 6,20.“ Znova sa usmial. Dala som mu desiatku. „Drobné si nechajte. Ďakujem a dovidenie!“ zoskočila som na zem a rýchlo vybehla von.“ Pozrela som sa ešte do vnútra cez sklenené okno. Pozoroval ma. Sklonila som hlavu a zrýchlila krok. Namierila som si to rovno ku London eye.  Dorazila som na miesto a obzerala sa okolo. Hľadala som pre mňa známu postavu. Či sa niekde neukáže. Nikde nič. Sadla som si na lavičku a popíjala orieškové frappuccino. Stále som sa obzerala a dúfala že ho niekde uvidím. Vytiahla som papierik s mobilom. Naťukala som číslo a vytočila. Po prvom zazvonení som položila.Nemám odvahu. Neviem čo mu mám povedať. Že nemôžem prestať na neho myslieť. Uložila som si ho pod menom TERČ. Veď neviem čo očakáva on. Aký je. viem že je slávny aj s jeho kamošmi ale nič o ňom neviem. Riadim s jedným heslom ktoré som do teraz vždy dodržala. Čo ma nezaujíma neriešim. Ale teraz ma začal zaujímať a musím o ňom čo najviac zistiť čo najviac aj keď neviem ako. Internet mi moc nepomôže. Nepíšu tam s polovice žiadnu pravdu. Kelimok som vyhodila a išla som na London eye lebo “domov“ sa mi ísť nechcelo. Nastúpila som do kabínky s ďalšími ľuďmi a pozorovala okolie. Aspoň som zabila čas. Vyšla som von a išla boh vie kam. Mala som zvláštny pocit ako keby ma niekto sledoval. Obzrela som sa. Nikoho zvláštneho som nevidela. Išla som sa prejsť ešte do parku a tak po meste. Už sa začínalo ochladzovať a mrky zbiehať. Išla som domou ale po ceste ma chytil dážď. Začala som utekať kým som neprišla ku dverám. Odomkla som a silno buchla dverami aby vedeli že som prišla. Ale nik sa neozval. Vyzula som sa , prechádzala som domom ale nik tu nebol. Bola som sama. Vyskočila som do vzduchu. „Párty hard!“ skríkla som. Vybehla som hore do izby. Preobliekla som sa. Dala som si čierny overal s bielymi pásikmi. Bol kraťasový na ramienka. 

Veci čo som mala oblečené som dala sušiť. Zobrala som album od Katy Perry . Zišla dole a pustila na plne pecky. Išla som do kuchyne. Hľadala som niečo dobré. Spravila som menší neporiadok. Urobila som si popcorn , našla čokoládu , chipsy a ešte niečo sladké. Zobrala som to a išla do obývyčky. Celý čas som tancovala a jedla všetko do kopy. Išla som si ešte po pepsi. Tancovala som a spievala. Milujem ju. Je ako môj idol. Vyskočila som na sedačku zobrala ovládač od telky a predstavila som si že som hviezda a že okolo mňa sú moji fanúšikovia. Krásna predstava ale nemožná. Môj život je tanec. „Do riti“ skríkla som. Ešte ani raz som netrénovala. Zoskočila som zo sedačky. Nemám dosť miesta. Hudba stále hrala na celý dom. Odsunula som sedačku  ,stôl a uvoľnila miesto. Mala som tu teraz dosť miesta. Vybehla som hore do izby a zobrala CD s miešanou hudbou. Miesto Katty Perry som zapla to. Hudba začala hrať a ja som sa uvoľnila a prežívala hudby a začala s pohybmi do rytmu. Choreografiu som už mala dávno pripravenú. V škole po nociach som chodila cvičiť a potom som na hodinách hocikedy zaspala. Už len nájsť dobré 3 piesne a už len cvičiť a cvičiť! Na stole mi začal svietiť mobil. Bol to Nathan. Nezdvihla som. Potom mi prišla SMS. „Zme vymknutý. Poď nám otvoriť!!“ začala som smiať. Tak toto sa mi páčilo. Mám ich tam nechať alebo ich mám pustiť? Pousmiala som sa nad tou predstavou. Odpísala som mu. „Dvere sú moc ďaleko..“ ale predsa je to ich dvor. Od cupitala som ku dverám a otvorila. Boli trošku premočený. Išla som do obývačky a vypla hudbu. „čo to má znamenať!“ povedal Tom a s ostatnými pozerali na neporiadok. „Cvičila som!“ povedala som bez toho aby som sa na nich pozrela. „To si upraceš!“ povedal Nathan. Ignorovala som ho. „Až keď docvičím! Ak o tom nevieš za 4 týždne mám skúšky a závisí od toho moja budúcnosť!“ povedala som tvrdo s hukotom. „tu cvičiť nebudeš!“  teraz skríkol on. „Fajn!“ zobrala som si CD , mobil a všetko nechala tak. Vybehla som hore schodmi a zamkla sa v izbe. „Abby!“ Nathan začal silno búchať na dvere. „Buď mi otvoríš alebo tie dvere vybijem!!“ „Je to tvoj dom rob si čo chceš ale ja ti neotvorím!“ skríkla som.. Akurát teraz keď netreba mi začal zvoniť mobil. Bola to mama. Buchot prestal. „Mamí?“ „Ahoj Abby...tak čo ako ti je s Nathanom.“ Lepšiu otázku nemá.. „Uff..no ide to... a čo ty ako sa máš?“ pousmiala som sa aby to nevyzeralo že klamem. „Super..hádam sa vrátim do tvojich skúšok.“ Vzdychla. „Dúfam..ľúbim ťa mama.“ „Aj ja ťa ľúbim Abby! Zatiaľ ahoj!“ „Ahoj“ povedala som a zložila. „Bola to mama.... buď rád že som jej nepridala ďalšie problémy.“ „Abby prosím otvor...porozprávajme sa ako brat so sestrou.“ Povedal už pokojne. „Nemám sa s tebou o čom rozprávať!“ tiež som povedala pokojne a podišla som ku dverám.  „Prosím“ je to predsa môj brat ale takého si ho nepamätám. Nakoniec som otvorila. Vošiel dnu a sadol si na posteľ a ja na sedačku. „Ako sa má?“ „Dobre...určite lepšie ako keby mala byť tu!“ „Všet....“ prerušil ma. „Počúvaj ma... viem že si na mňa stále nahnevaná ale ty to nechápeš..oni tý.... sú to len idioti...vyvyšujú sa...a nás len urážajú... sú ako deti.. vôbec nie sú zodpovedný!!“ „Aha...ale toto je váš problém Nathan...neťahaj ma do toho...a je mi to jedno..mi sme sa iba pozdravili...už som ti to vravela.“  „Viem..ale snažím sa ťa chrániť..nevidíš to..bojím sa o teba.. stále si moja malá sestra a ja ňou vždy ostaneš... mám ťa rád.....či už máš 18 alebo bude mať 30 stále ťa budem ochraňovať.... Ten Harry on je len obyčajný sukničkár.... využije a odkopne..chápeš.... vzťah mu vydrží max mesiac...!“ teraz som ho pozorne počúvala ale mne sa Harry vôbec taký nezdal... bol milý..jeho úsmev... čo mám teraz robiť? Komu mám veriť? Prečo nemám niekoho s kým by som sa mohla otvorene porozprávať... pozrela som na neho. Zase to robí... sme sami..nik ho nepočuje... ale je môj brat a mám ho rada...ale takého brata nechcem. „Nathan..je to od teba milé.. áno mám ťa rada..ale pozri sme sami..toto nie si ty.. si iný..keď si so mnou správaš sa milo..keď su pri tebe tý“ ukázala som na dvere „Tak vtedy si na mňa tvrdý a hnusný.... ja takého brata nechcem!!! Posledný krát ti to vravím!! Medzi mnou a Harrym nič nie je...bol to len pozdrav...a či sa ti to páči alebo nie..ak ho ešte raz stretnem..o čom pochybujem... budem sa sním rozprávať!!!“ postavila som sa.... najprv som na neho hovorila pekne milo..ale posledné vety som zdôrazňovala. Postavil sa a objal ma. Na chvíľu som sa cítila bezpečne... jedna moja časť ho milovala a nechcela sa ho nikdy vzdať ale druhá ho nechápala...nechcela ho...odcudzovala ho...a ja neviem na akú stranu sa mám nakloniť... vždy prechádzam s jednej strany na druhú. Objala som ho. „Toto ti nedovolím!“ odsunul sa a odišiel. Kľuč zobral a ....zamkol ma? „NATHAN!!!!“  skríkla som... „ty idiot!!“ teraz zvíťazila ta druhá strana... zaplnila celé moje telo odporom ku nemu...ale tam v kútiku srdca som ho stále mala rada....      

Táák čo hovoríte??? Páči? Nepáči? Budem rada ak sa vyjadríte! :) Love ya!!         

Prefíkaná Becky

Jednodielovka Pre Lucy.... dúfam že sa ti bude páčiť... potom sa vyjadri do komentára :) ♥

Si na London eye. Je večer. Vonku je šero. Vystúpiš s kabínky. Ideš sama  ulicami. Dýchaš čerstvý vzduch a premýšľaš. Niečo ti chýba a ty vieš čo to je. LÁSKA. Chceš sa zaľúbiť a byť šťastná. Prechádza okolo teba pár. Smejú sa v objatí. Závidíš im.  Vraciaš sa domov do svojho bytu. Dáš si horúcu sprchu , oblečieš si pyžamo ľahneš si do postele a ponoríš sa do ríše snov.

Stojíš sama v tme uprostred ničoho. Nič nevidíš. Obzeráš sa naokolo a začneš sa triasť od strachu a zimy. Máš na sebe len pyžamo. Fúka studený vietor. Začneš utekať , slzy už máš na krajíčku , nebrániš sa a necháš im voľný priestor. Stekajú po lícach a studený vietor ti šľahá do tváre. Stále utekáš a nevieš kde si. O niečo zakopneš a spadneš na zem. Noha ťa príšerne bolí. Snažiš sa postaviť ale nejde to. Oprieš sa o strom , hlavu položíš na koleno a plačeš. Pocítiš teplo na líci.

Spotená , uplakaná sa rýchlo prebudíš a sadneš si na posteľ. Znova ta istá nočná mora. Nevieš sa jej zbaviť. Nevieš čo máš urobiť aby to prestalo. Vedľa teba leží tvoj pes Becky a pozerá na teba. Pousmeješ sa. „Nebiť teba tak som úplne sama a stratená v tomto svete.“ Poškrabkáš ju za ušami. Preoblečieš si spotené veci. Ľahneš si naspäť a Becky sa ku tebe pritúli. Teraz pokojne lebo nie si sama.

Ráno sa zobudíš. Naraňajkuješ sa. Nakŕmiš Becky. Spravíš rannú hygienu. Oblečieš si rifle , tričko na to mikinu a na vrch rifľovú bundu. Šál , čiapku rukavice.  Je jeseň listy farebné opadávajú. Obuješ si topánky a Becky zoberieš na vodítko. Mobil a kľúče dáš do vrecka. Zabuchneš dvere a výdeš do studeného počasia.  Ideš do parku pre psy Becky pustíš. Kráča vedľa teba. Spraví svoju potrebu. Upraceš to a hodíš do koša. Začne brechať. Zvyčajne to nerobí býva kľudná. Snažíš sa ju upokojiť. Utečie. „Becky!“ zakričíš na ňu. Nepočúva ťa a uteká preč. Rozbehneš sa za ňou. Zakopneš o skalu a spadneš na zem. Pozrieš sa na nohu. Krvácaš , snažíš sa postaviť ale nejde to bolesť ti to nedovolí. Oprieš sa o strom. Becky! Vráť sa!“ zakričíš ale nepočuješ už ani jej brechot. Zakloníš hlavu a zatvoríš oči. Rýchlo ich otvoríš a poobzeráš sa okolo. Pozrieš sa na nohu , strom. Je to ako v tom sne. Je ti čoraz väčšia zima. Si prechladnutá. Začínaš sa báť. Nevieš ako dlho tam si. Becky sa nevrátila si tam sama. Rozfúka sa. Strácaš sily. Viečka ti oťaželi a ty už nevládzeš. Zatvoríš oči a odpadneš.

Zobudíš sa na praskanie. Otvoríš oči. Zistíš že nie si doma. ležíš na sedačke vedľa teba horí v krbe oheň. Pozrieš sa na sedačke kde je Becky. „Becky,“ sadneš si. Nahá ťa zabolí. Nevieš s ňou pohnúť. Dnu vojde mladý chlapec asi v tvojom veku. Blond vlasy vyčesané dohora. Modré oči ktoré na teba pozerali. Podišiel ku tebe a podal ti šálku horúceho čaju. Opatrne si sadneš a pozrieš na neho. „Kto si?“ „Som Niall. Ako sa voláš ty?“ „Lucy , ako si ma našiel?“ „Prechádzal som sa po parku , keď som našiel tvojho psa. Mala na sebe obojok tak stratená nebola. Začala utekať a ja za ňou.  Zaviedla ma ku tebe. Sedela si na zemi , opretá o strom a nehýbala si sa. Mala si nohu od krvi. Zobral som ťa na ruky a odniesol tu ku mne domov. Ošetril som ti ranu kým si spala a preobliekol ti mokré a špinavé veci.“ Mala si na sebe tepláky , tričko a mikinu. „Ďakujem“ povedala  si a odpila z čaju. Prisadol si ku tebe bližšie. „Lucy keď som ťa tam videl bezvládnu. Nezobral som ťa tu preto len tak .niečo ma ku tebe od začiatku ťahalo. Kým som ti liečil nohu a ty si spala. Bola si taká krehká že som sa ťa bál dotknúť aby som ti neublížil. Milujem ťa.“ Pobozkal ťa jemne a vášnivo. Odtiahol sa a pozrel sa ti do očí. „milujem ťa Niall.“ Teraz si ho pobozkala ty. Pozreli sme spolu na Becky ako pokojné sedí na pohovke. „Mám pocit ako keby to mala za lubom.“ Povedala si a usmiala si sa na Nialla. Podišla ku vám. Poškrabkali ste ju za ušami. A v objatí ste sedeli na sedačke a rozprávali sa dlho do noci pri ohni. Dozvedeli ste sa o sebe všetko.

Keď už si mala nohu v poriadku presťahovala si sa. Bývate spolu v Niallovom dome. Becky ste postavili na záhrade búdu. Zariadili ste si spoločnú izbu a ste šťastne zamilovaný. Niall ťa požiadal o ruku a ty si súhlasila. Pripravujete menšiu svadbu na ktorej budú len vaši priatelia a Niallova rodina keďže ty žiadnu nemáš. Neviete sa dočkať dna kedy si konečne poviete áno a budete spolu až kým vás smrť nerozdelí.

                                                                                                                              Lucy