nedeľa 30. júna 2013

Remember Me? 9.

Nová časť hotová po dlhšom čase. hádam sa bude páčiť. ak áno aspoň jeden koment poteší. na predošlej nebol ani jede :( I Hope You Like It! ♥

Zaparkoval som v garáži vypol motor a ostal tam sedieť.  Oprel som sa o sedadlo zavrel oči a snažil sa uniknúť nachvíľu z reality ale nedalo sa v kuse som na ňu myslel a premietal si celú návštevu znovu a znovu. Po dlhšom čase som vystúpil a išiel do domu. Išiel som sa pozrieť či tu nie su deti. Neboli vyšiel som na záhradu a videl ako sa hrajú. Potom som zbadal chalanov a baby. Trošku som sa usmial a išiel za nimi. „Ahoj!!“ povedal som všetci zdvihli hlavy a pozreli sa na mňa. „Tak ako si dopadol.“ Vyskočila Perrie a prešla ku mne. „Celkom fajn....“ začal som im všetko hovoriť čo sa udialo. „Woow!“ povedal Louis. Baby len ticho pozerali do zeme. Bolo vidno že u smutné bolo mi ich ľúto. Vedel som ako sa cítia. Jade sa postavila a utekala do domu. Z Bellou si rozumela najviac zo všetkých dievčat.  Išiel som za ňou. Vošiel som dnu a počul buchnuť dvere. Asi bude v spálni. Vyšiel som hore schodmi  a zaklopal na dvere. Bolo ticho. Pomaly som otvoril dvere a nakukol dnu. Sedela v klbku pri okne a plakala. Vošiel som dnu a zavrel dvere. „Jade...“ pozrela na mňa zo slzami podišiel som ku nej a sadol si. Hneď ma objala a ja tiež. Nič som nehovoril lebo som vedel ako sa cíti a hlavne som vedel prečo plače. „Niall čo mám robiť. Nebyť Belly tak tu už nie som. Zachránila mi život a ja jej to teraz nemám ako oplatiť. Nemám jej to ako vrátiť!“ hovorila cez vzlyky. Áno  Bella zachránila Jade život. Našla ju na moste Tower Bridge keď chcela skočiť. Potiahla ju za tričko a spadla na ňu. „Jade. Nebuď smutná. Bella to predsa neurobila preto aby si jej to neskôr vrátila.“ „ale ja jej chcem nejako pomôcť a nemôžem!“ stále plakala. Do  izby vošiel Liam. „Láska no ták!“ prišiel ku nej a pritisol si ju ku sebe. Pozrel som na neho a naznačil že ide. Prikývol. Postavil som sa a išiel. Zišiel som dole a išiel na záhradu ku ostatným. Sadol som si na hojdačku a pozoroval deti. Všetci boli ticho. „Chce aby som jej pomohol spomenúť si!“ povedal som do ticha.  „Chce aby som to bol ja a Perrie! Povedala že nám verí najviac ale že nič v zlom!“ pozrel som na nich. „Takže cestuješ aj ty?“ opýtala sa Pezz. „Zdá sa!“ pozrel som na ňu a trošku sa pousmial. Pribehla ku mne malá El. „Ocko kde si bol.“ „No pri mamičke.“ „A už vie kto sme?“ pozrela sa na mňa z nádejou Sarah. Povzdychol som si. „N-nie“ sklonil som hlavu aby som nevidel aké sú sklamané.
 El mi zdvihla hlavu a objala ma. Je to tak inteligentné dievča. Pochopí všetko čo má aj to čo nemá. Vie vycítiť čo cítiš ty. Je výnimočná na to že má iba 5 rokov. A Sarah je citlivá aj tá najmenšia maličkosť ju dokáže rozplakať. Keď niekto plače , plače aj ona. Ale je aj veľmi veselá. Teší sa s každej maličkosti. Teší sa niekto iný teší sa aj ona. Milujem ich nadovšetko rovnako ako Bellu. Nedokázal by som to kebyže nie sú pri mne , snažia sa ma rozveseliť alebo aspoň niečo spravia aby som nebol furt smutný. A nechcem ich sklamať. Urobím všetko pre to aby si Bella spomenula a mohla byť zase snami a aby boli znova RODINA.
Pozrel som sa na nich postavil som sa a chytil ich za ruku a išiel s nimi domov. Sadli sme si na sedačku v obývačke. „Dievčatá chcem vás o niečo poprosiť.“ Zdvihli hlavu aby na mňa videli. Pritisol som si ich ku sebe. „Keď tu príde mamička dokážete jej hovoriť  Bella alebo teta Bella. Nemôžete jej povedať mamička kým si nespomenie.“  Sarah ma objala a silno stisla. El na mňa pozrela so slzami v očiach. „áno!“ povedala El potichu. Sarah nič nevravela iba plakala. Viem bude to pre ňu ťažké a rovnako aj pre El a aj pre mňa. Keď tu príde a ja ju nebudem môcť zobrať do náručia , objať ju a pobozkať a povedať ju ako ju milujem. Sarah sa postavila a pozrela na mňa. „áno!“ povedala a utrela si slzy.   

„Niall?“ do izby prišiel Louis. Ukázal som aby si sadol. Sadol si vedľa mňa a zobral si na kolená Sarah. „Zajtra ideme na skúšku kvôli tomu koncertu!“ „Idete mať koncert?!“ skríkla Elizabet. „Vy o tom neviete?“ pozrel na mňa Louis. „Asi nám to ocko zabudol povedať , však?“ povedala Sarah. Prikývol som.  „NIALL!!“ pribehla zadychčaná Perrie. „Stalo sa niečo?“ postavil som sa bál som sa že či sa niečo stalo s Bellou. „Bella...“ nedokončila lebo nevládala. „4o je s Bellou??!“ „Zajtra....môže....ísť...už....domov!!!“ zdvihla ku mne hlavu vysmiata od ucha k uchu. Vyskočila na mňa a silno ma stisla a rovnako aj ja ju. Položil som ju na zem a išiel som ku dievčatám aj tie som vyobjímal a aj Louisa. Utekal som von tam nik nebol tak som vletel do domu Liama a Jade. Boli v kuchyni a obedovali. Ja som to ignoroval. Hodil som sa po Liamovi a ani som nechcel tak ako som urobil. Doslova som na neho vyletel s padli sme na zem spolu so stoličkou. „Sorry broo!“ povedal som ako som vstával zo zeme. Podal som mu ruku a pomohol mu vstať! „čo sa stalo že si taký šťastný!“ pozrel na mňa. „No... Bella zajtra opustí nemocnicu a príde konečne tu!!“ skríkol som. „žartuješ tak to je skvelé!“ povedal a znovu ma objal potom aj Jade. „Super konečne príde teta Bella!“ vyskočila zo stoličky Danielle a začala podskakovať a spolu s ňou aj Thomas. Potom som vyšiel na záhradu a zbadal som tam všetkých aký sú šťastný. Keď ma Harry zbadal rozbehol sa za mnou a potom aj ostatný chalani. A začali sa na mňa všetci lepiť! Zobrali ma na ruky , nemohol som nič urobiť , hodili ma do bazéna a potom oni. Rýchlo som vyšiel lebo by ma utopili. Potom ku mne prišli a objali ma tiež.  Najlepšie boli aj tak deti všetky skákali a kričali a objímali sa. „škoda že musíte ísť zajtra na tu skúšku.“ Prehovorila El. vtedy mi klesol úsmev. Má pravdu. Tešil som sa že môžem ísť po ňu. Že ju sem privítam a všetko ostatné. Ale nie. Musím ísť na skúšku ako keby to nebolo jedno aj tak sme to vždy urobili po svojom. „Do...“ zdržal som sa komentára lebo ku nám prišli deti. „Teta , teta Perrie!??“ prišla ku nej Elizabet. „áno zlatko?“ „čo keby sme mamičke vyzdobili izbu v ktorej teraz bude bývať?“ „To je perfektný nápad.“ Usmiala sa na ňu a pohladila ju po líci.  Emma a George chytili Pezz za ruku a ťahali ju do domu. Išli za ňou aj ostatný. Pozrela sa na nás že bude potrebovať pomoc. Ako prvá sa za ňou rozutekala Jade. Zastavil som. „Predsa jej pomôžeš“ usmial som sa na ňu. Tiež sa usmiala a už utekala za nimi. Potom išli aj Kate a El. „Ideme tam tiež?“ opýtal sa Zayn. „Chalani poďte sem , potrebujeme vašu pomoc!“ zakričala s okna El. „Ideme!“ povedal Harry. Vyšli sme hore a vošli do izby. Všetky deti sedeli na posteli a vyberali svoje kresby. Čudoval som sa že tam vošli. Len som mykol plecami sám pre seba. „Chalani pomôžete nám s nábytkom. Tieto skrine dáte na druhú stranu. Prišiel som ku jednej otvoril ju. „Ešte že je prázdna.“ Povedal som a pozrel na Harryho ktorý stál na druhej strane. Zdvihli sme ju a preniesli na druhú stranu. Baby nám povedali kde presne atď. „A teraz pôjdete po Belline veci a prinesiete ich tu. Všetky. „Mami už máme vybraté!“ postavila sa Katharina na posteľ. Prišla ku ním a a pozerala si ich. Netušil som čo majú v pláne. Išli sme teda s chalanmi do môjho domu. Otvoril som Bellinu veľkú skriňu. Vyberal som ich a podával chalanom , dávali sme ich do krabíc ktoré som mal pod posteľou. „Woow. Nevedel som že Bella je taká tigrica.“ Povedal Hazza a kusol si do spodnej pery. Otočil som sa. V ruke totiž to držal Belline prádlo. Dosť sexi. Tigrované s podveskami. Pribehol som ku nemu a vytrhol mu to z ruky a skoval za chrbát. Asi som sa začervenal lebo sa chalani zasmiali.“Dobre tak toto zbalím ja sám!“ povedal som a pozrel som sa na Harryho aby ustúpil. Odul spodnú peru a prešiel ku skrini kde už mala normálne oblečenie. Keď sme zbalili polku zaniesli sme to babám. Už viem na čo  mali tie kresby. Skoro polka steny bola polepená ich kresbami a fotkami zo zážitkami ktoré sme zažili. Bolo to veľmi pekné. Položili sme krabice na zem. Otočili sme sa a išli sme baliť ostatné. „V jednej s tých krabíc je jedno veľmi pekné prádlo!“ povedal Harry a smial sa ako sprostý. Štuchol som ho lakťom do rebra. Pozrel som na neho mrsko a vyšiel z izby. Takto sme sa otočili asi 5 krát. Keď sme prišli posledný krát. Fotky a kresby boli polepené už všetky. Keď poukladali všetko , Zayn dokonca priniesol jeho obľúbené tričko aby ho dali na stenu s nápisom COOL KIDS DON'T DANCE. Aj my ostatný sme sem priniesli naše obľúbené trička. ja som tam dal tričko s nápisom CRAZY MOFOS. Louis dal tričko s potlačou Superman , Liam s potlačou  Betmen a Harry ako vždy výnimka doniesol fialovú mikinu s nápisom JACK WILLS. Keď všetko bolo na svojom mieste bolo to ako keby tu býval niekto už dlho.  „Tak čo hovoríte?“ povedala Pezz. „Woow“ toto sme povedali všetci chalani. „A teraz fotku!“ povedala Kate. „Postavte sa ku stene. Všetci sme si tam postávali. Zobral som Sarah na ruky. Kate dala samo spúšť. Ľahla si na zem. Všetci sme nahodili grimasu a cvaklo to. Išli sme sa pozrieť a vyzeralo to komicky! Všetci sme vyzerali smiešne. Začali sme sa smiať. Potom sme to dali na twitter s popisom. WELCOME HOME BELLA!  TOMORROW! Všetci vedeli ako je na tom Bella. Keď sme niekoho stretli na ulici všetci vraveli že im je to ľúto... niektoré faninky sa aj rozplakali. Informovali sme ich o každom kroku Belly. Upozornili me ich aj na to že ak ju stretnú aby nevraveli že sme manželia a že má deti. Že si musí sama spomenúť!! Len čo sme tu fotku tam pridali o 5 minút tam už bolo niečo cez 1000 rettwetov. Boli tam samé povzbudzujúce komentáre a blahoželania. Poďakovali sme a odhlásili sme sa.  




Trička od Chalanov! ♥

piatok 28. júna 2013

Remember Me? 8.

Ďalšia česť Remember Me? Vidím že ho veľa ľudí nečíta. ale hádam raz si ho prečítate viacerý. I Hope You Like It♥ Komebtáre tiež potešia.

Ráno som sa zobudil a bol šťastný že konečne uvidím Bells. Vyšiel som z postele a pobral sa do kúpeľne spraviť rannú hygienu. Potom som otvoril skriňu a vybral som si čisto biele tričko , džiny a biele supry. Zobral som si mobil kľúče a peňaženku. Dal to do vrecka.  A zišiel dole. Išiel som ku Harrymu. V kuchyni bola len Kate. „Dobré ráno Niall“ „Ahoj Kate aj tebe.“ Usmial som sa na ňu  a objal. „Postrážite baby ja idem za Bells.“ „Samozrejme. A Niall Veľa šťastia.“ „Ďakujem.“ Povedal som a chystal sa už ísť ale do kuchyne vošiel Harry a zastavil ma. „Niall kam ideš?“ „Za Bells , prečo?“ „Len tak.“ Usmial sa. „Inač tvoje baby ma včera tak unavili , nedali mi ani oddýchnuť.“ Mykol som plecami. „Si ich obľúbený strýko. No čo ti poviem.“ Vystrel sa hrdo a sadol si za stôl. Poťapkal som ho po ramene a išiel. Vyšiel som ich dverami. Nastúpil som do auta a išiel smer nemocnica. Zaparkoval , vyšiel a zamkol som auto. Vošiel som do nemocnice a išiel ku recepcii. „Dobrý deň , chcel by som vidieť Mrs. Horan!“ „Dobrý deň. Poďte za mnou!“ usmiala sa a zaviedla ku izbe. „Počkajte.“ Zostal som stáť a ona vošla dnu. Zatiaľ som rozmýšľal ako sa budem volať. Nemôžem jej hneď povedať že som jej manžel....
  Pohľad Isabella:
Čítala som si časopis. A pokojne sedela pri okne na sedačke. Niekto zaklopal a vošiel dnu. Bola to sestrička Tania. „Ahoj Tania.“ Pozdravila som ju. „Ahoj Bella. Máš tu návštevu.“ „Prišla Perrie?“ „Nie nejaký muž.“ Kto by mohol prísť. Vždy za mnou chodí len Perrie. Ale bola som zvedavá kto to je. možno to je ten chalan ktorého som videla prvý krát ako som sa prebrala. Ale nebola som si istá. „Tak ho pusť“ usmiala som sa na ňu a postavila sa. Časopis som položila na stolík a dnu vošiel muž. Bol to on. Srdce sa mi rozbúchalo ako ešte nikdy za celé 4 týždne. Ale prečo? Veď ho nepoznám.  Kto to vlastne je? neviem ale zistím to. Či je to kamarát alebo niekto iný uvidím. „Ahoj“ pozdravila som ho z nesmelým úsmevom. „Ahoj Bella“ pozdravil tiež. Podišiel ku mne. „Ja som James!“ stisla som mu ruku a telom mi prešli zimomriavky. Čo sa to so mnou robí? Opýtala som sa sama seba. Pozrela som sa do jeho modrých očí a niečo ma ku nemu ťahalo. Radšej som sa odtiahla aby to nevyzeralo čudne. „Tak James. Povedz mi niečo o tebe!“ „A čo by si chcela vedieť?“ otočila som ku nemu hlavu. „Všetko!“ „Tak sa pýtaj!“ sadla som si na sedačku a on ku mne.  usmiala som sa. „Tak James odkiaľ pochádzaš?“ pýtala som sa to najdôležitejšie. „Som z Londýna.“ „Ako sme sa my dvaja zoznámili?“  „Tu v Londýne. Keď si tu prišla. Bolo to náhodné stretnutie. Na koncerte skupiny One Direction.“ To meno One Direction. Pichlo ma v hlave a neskutočne ma to bolelo. Chytila som sa za čelo a sikla bolesťou. „Bella si v poriadku?“ naklonil sa ku mne. „Pichá ma v hlave“ „mám zavolať sestričku?“ chytil mi ruku ktorou som si držala hlavou. Spomienky vrátili sa mi spomienky. Pozrela som sa na neho. „Ja som si asi spomenula.“ „povedz mi to. Stisol mi ruku ktorú mi držal. „One Direction. Bola skupina ktorú som milovala. Harry , Zayn , Liam , Louis a Niall. Spomínam si na všetkých ale na Nialla nie.“ Ale prečo si nemôžem spomenúť aj na neho? Kto je Niall?  Čo to so mnou je? Kto som? Som Isabella Black. Ale odkiaľ poznám One Direction? Najznámejšiu skupinu na svete?
  Pohľad Nialla:
PREČO? Prečo si nemôže na mňa spomenúť. Prečo nevie kto je Niall??! Potom určite ani nevie že je Mrs. Horan a nevie ani že má deti a nevie že s Niallom dakedy chodila.  
Pozeral som na ňu. „James. Ako som tu skupinu spoznala. Poznáš ju aj ty?“  „áno poznám. Ja som Niallov kamarát no bol som.“ Teraz už Niall neexistuje. „Podobáš sa na neho!“ povedala. Podskočilo mi srdce. „Neviem kto to je čo so s ním zažila. Vôbec nič o ňom neviem. Ale viem ako vypadal keď bol mladý. Podobá sa na teba.“ Chytila ma za ruku a stisla mi ju. „James. Tak ako som prosila Perrie. Prosím aj teba. Pomôžeš mi si spomenúť?“ stisk som jej opätoval a pozrel do jej zelených očí. „Urobím všetko čo budeš chcieť.“  Usmiala sa na mňa a objala ma. Toto som si želal celé 4 týždne. Tiež som ju silno objal a vdychoval jej vôňu vlasov a užíval si to najviac ako som vedel. Lebo už sa to nemusí opakovať. Odtiahla sa. „Ako si to myslel že Niall bol tvoj kamarát už nie je?“ „Je ale odišiel preč. Už nebýva v Londýne. Odišiel naspäť do. Írska za rodinou.“ „opustil chalanov a všetko?“ „Neopustil , je s chalanmi v kontakte a aj so mnou. má rodinné problémy a neviem kedy sa vráti.“ „Kde bývaš?“ „Niall mi nechal jeho dom. Bývam tam s mojími deťmi.“ Našimi deťmi! Pomyslel som si. „Si ženatý?“ pozrela na mňa smutne. „Bol som. Rozviedol som sa“  „To mi je ľúto.“ Sklonil som hlavu a bolelo ma že som klamať. Že som jej nemohol povedať pravdu. Že som jej nemohol povedať kto som. Zdvihla mi hlavu a so slzami v očiach som sa na ňu pozrel. „prepáč!“ pošepkala a pozerala sa mi naďalej do očí. Pokrútil som hlavou. „To je v poriadku.“ Pousmial som sa.
Rozprávali sme sa celé 3 hodiny. (do 11:00 a.m) hovorila mi všetko. Bol som rád že si spomenula na chalanov. Povedala mi všetko čo s nimi pamätá.  Mal som tam byť aj ja. Aspoň vie kto boli oni. Odišiel som hodinu pred obedom.  Znova ma objala. „Pri tých spomienkach mi niekto chýba. Je to Niall. Však?“ prikývol som. „Ahoj Bella!“ „Ahoj James. Ešte sa stretneme?“ „Určite. Veď bývam s chalanmi.“ „Aha! Tak teším sa!“ usmiala sa. Chcel som ju pobozkať a cítiť je jemné pery. Otočil som sa a išiel som ku dverám. Posledný krát som sa otočil zakýval jej a odišiel.

Nastúpil som do auta a pustili sa mi slzy. Mal som zmiešané pocity. Som rád že som ju videl. Som rád že si pamätá chalanov. Bolo mi aj ľúto že si nepamätá Kate , Jade , Eleanor a deti. A hlavne že nevie kto je Niall Horan , nevie že je to jej manžel , nevie že je to jej prvá skutočná láska , nevie že s ním ma deti na ktoré si tiež nepamätá. Zapol som motor a išiel domov.   
       

štvrtok 27. júna 2013

My Drugs 15.

Táák po dlhej dobe nová časť... pre šťastka a I Hope You Like It♥

Zobudila som sa v Louiho objatí. Zdvihla som hlavu Louis stále spal a spokojne odfukoval. „Spachtoš“ povedala som si sama pre seba a opatrne sa snažila vykĺznuť z jeho objatia ale stiahol ma „Kto tu je spachtoš?“ Prevalil sa na mňa. „Ty!“ „Ja?“ „áno. Vždy keď vstanem ty spíš.“ „A to preto som taký krásny. Zasmiala som sa nad jeho vetou a odtlačila ho zo seba. Obmotala som okolo seba deku a išla do sprchy. Vysušila som si vlasy a dala do copu. Spravila som hygienu a vyšla von len v uteráku. Nakukla som do kuchyne a na stole bolo pečivo s kávou a nutella. „Vyzerá to chutne. Ak chceš môžeš sa osprchovať.“ „Fajn.“ Ukázala som mu kde čo mám , pobozkala ho a zavrela som mu dvere. „A bezo mňa nejedz!“ zahúkal. „OK“ zakričala som napäť. Zatiaľ som sa preobliekla. Dala som si moje obľúbené farebné pásikavé tepláky , čierne voľné tričko a nad bruchom som si spravila uzol. Poupratovala som posteľ a sadla si za stôl. Akurát vyšiel Louis len v boxerkách. Sadol si oproti mne a začali sme jesť. Keď sme dojedli upratala som a išla som ku Louisovi na posteľ a ľahla si. Pozerali sme TV. “plán na dnes?“ opýtal sa. „Ležať a nič nerobiť?“ „To sa mi páči.“ Povedal a objal ma okolo ramien. Ležali sme na posteli pozerali telku , rozprávali sa a maznali. Všetko prerušil môj zvoniaci mobil. zdvihla som ho bez toho aby som sa pozrela kto volá.
„Prosím?“
„Ahoj Mia to som ja Vanessa“
„Ahoj , stalo sa niečo?“
„Vlastne áno. Potrebujem aby Lilina oslava bola už zajtra večer okolo 7:00 p.m.“
„Aha. No tak to aby som začala.“ „
„Prepáč mi to že je to tak narýchlo. Neskôr ti to vysvetlím.“
„Nič si s toho nerob je to v pohode. Aj tak nemám čo robiť.“
„Ďakujem ti!“
„Nemáš za čo. Ahoj“ „Ahoj“ mobil som položila na stolík a pozrela na Louisa.
„čo sa deje?“ 
„Plán na dnes sa ruší. Ideme zariaďovať oslavu. Ktorá je zajtra.“ „NIE!!“  „áno! Šup šup obleč sa!“ nasilu sa postavil s postele a obliekal s. vyzeral komicky že som sa musela zasmiať. Ja som sa nepreobliekala. Oblečenie som mala celkom vhodné  a hlavne pohodlné. Zobrala som si zo skrine len mikinu a čierne tenisky Vans. Dala som si len špirálu a do ruksaka som dala mobil , peňaženku a ešte nejaké drobnosti. Obula som , zamkla som a v ruka v ruke sme vyšli von. Zastavili sme sa ešte pri Miguelovi a Alice či nám pomôžu. Súhlasili a ešte nám zagratulovali. Miguel a Alice išli svojím autom a ja s Louim  jeho. Zastavili sme pred domom. Louis otvoril bránu a vošiel do garáže. Vystúpili sme a spolu s Miguelom a Alice sme vošli dnu. Išli sme do obývačky kde boli všetci a aj Dan. „Ahojtéé , ako Louis? Hmm?“ prišiel ku nám Harry a štuchol do Louisa.  „Harry nie!“ povedala som mu a usmiala sa. Sadol si naspäť do kresla a čakal.  „Takže. Potrebujem pomoc. Mám zariadiť oslavu za 24 hodín pre Vanessinu dcéru. Volá sa Lili a ide mať 15. Pomôžete mi?“ pozrela som na nich tak trošku zo psími očami. „Tak sa do toho pustime!“ postavil sa Liam. „Vážne?“ pozrela som na neho. „Samozrejme!“ povedali všetci okrem mňa a Louiho. „Mimochodom kto je Vanessa?“ „opýtal sa Niall. „Ona je otcova známosť.“ Prikývli hlavami a postavili sa a išli sme do kuchyne. „Hovoril som ti to“ pošepkal mi Louis , pobozkal ma na líce  a objal okolo pása.  „. Tak cestou som premýšľala. Poviem čo budeme asi potrebovať a niekto z vás si to zoberie a vybaví to.“ Prikývli že rozumeli. „Miesto kde sa to bude konať.“ „Ja a Lima“ povedala Dan chytila Liama za ruku a ťahala ho. „Počkať nejdeme sa prezliecť?“ zastavil ju. „Budeš  robiť v rifliach?  To máš dobré no tak poď!“ povedala Dan a išli. „Idem sa prezliecť!“ povedal Louis a odišiel hore. „To máme vážne byť v teplákoch?“ pozrel na mňa Zayn. „Vadí ti to. Budeš to mať pohodlnejšie uvidíš.“ Povedala som mi. Len mykol plecami a ďalej počúval. „Hostia...“ „Ja a Miguel.“ Povedala Alice. „pôjdete domov ku môjmu otcovi a nezabudnite že je to všetko prekvapenie a ak tam bude Lili nič nehovorte! A ešte oslava je zajtra večer o 7:00 p.m.“  „OK.“ Povedali a tiež odišli. Dole prišiel Louis. „No a ostatné my 5. Nad týmto musím mať kontrolu ja lebo keby že vám mám niečo kúpiť tak kúpite niečo úplne iné.“ Ukázala som na nich prstom. Nebránili sa lebo som mala pravdu. Išli sme sa obuť a odišli. Nastúpili sme do aut. Vybavili sme všetko. Jedlo , tortu , zákusky , pitie a nakoniec sme kúpili na výzdobu. S taškami sme išli ku autu a Louimu zazvonil mobil. „áno Liam? ..... Super..... Ideme tam......čau!“ pozrel na nás. „Vybavili sálu.“  „Yeah!“ usmiala som sa. Bola som rada že mi zatiaľ všetko vychádza. Nastúpili sme do auta  a Louis išiel na adresu ktorú mu dal Liam.
Zastavili sme pre budovou a vystúpili. Vošli sme dnu. Ta sála bola perfektná. Priestranná a určite všetko využijeme. Neostane tu ani jedno prázdne miesto.
Každý s nás sa do niečoho pustil. Ja s Dan sme začali zdobiť sálu. Liam a Niall presúvali stoly tam kde som im povedala. Harry a Louis zaniesli nákup do kuchynky. „Dan zvládneš to tu , ja idem aranžovať stoly.“ „Jasné. Liam mi  tým pomôže. Však láska?“ „čo ja?“ zdvihol hlavu Liam. „OK.“ Zišla som zo stoličky a išla ku ostatným taškám a vytiahla všetko na stôl. Predstavila som si to v hlave pousmiala sa a pustila sa do toho.
Zaynovi , Niallovi a Harrymu som dala fúkať balóny na ktorých bolo číslo 15. Mali šťastie že si kúpili pumpičky. Louis mi pomohol a išli sme ešte do kuchyne zaniesť pitie a nejaké také občerstvenie. Zajtra už len koláče torty. Pripravili sme poháre a potom ich zaniesli na stoly. Potom so ešte išla ozdobiť stoličky. „Hotovo!“ povedala som.  Prešla ku Louisovi a objala ho. „Mia už máme aj tie balóny.“  Zakričal Niall. „Super.“ Prešla som ku nim. „Podávajte ich všade kde sa hodia a hlavne ku pódiu!“ povedala som a zobrala som aspoň 10 balónov a viazala ich či na stoličku a kolo schodov na pódium. A potom som niektoré pustila  a vyleteli ku stropu. „Aj mi sme už hotový!“ zoskočila zo stoličky Dan. „Perfektné!“ vyšla som na pódium a rozhliadla sa po sále. Vyzeralo to slušne.  Vytiahla som s vrecka mobil a vytočila ockove číslo. Zdvihol hneď.
„Mia?“
„Ocko je pri tebe Vanessa?“
„áno hneď ti ju dám“ chvíľu som počkala.
„áno Mia?“
„Vaness , všetko je Vybavené!“
„Myslíš to vážne?! Ďakujem. My tiež už budeme hotový s pozvánkami.“
„OK tak vidíme sa zajtra a ešte večer ti pošlem adresu. Ahoj“

„Ahoj a ešte raz ďakujm!“ zložila. Mobil som skovala naspäť do vrecka a vrátila sa ku ostatným. „Je to perfekné Mia.“ Povedal Zayn. „Bez vás by som to nezvládla!“ povedala som s úsmevom a objala Louiho okolo pása a oprela sa o neho. „Nevládzem!“ pošepkala som do ticha. Louis sa ku mne otočil a pobozkal ma do vlasov. „Vyskoč!“ „Kde?“ „Mne na chrbát!“ „Si si istý?“ „áno tak skáč!“ mykla som plecami a vyskočila som. „môžeme ísť?“ Zasmial sa Niall. „Na obed!“ dodala som. „Mia ty si druhý Niall!“ povedal Harry. „Milujem jedlo!“ pocedala som i išli sme. Louis ma pustil pri aute a išli sme do Macdonaldu. Keď sme tam prišli zase si ma Loui zobral na chrbát. „Louis to ma plánuješ takto nosiť celý deň?“ „Hmm áno!“ „Pozri ako po nás pozerajú ľudia. Daj ma dolu.“  „Nie. Nech pozerajú.“  „S Tommom sa neoplatí hídať. Je tvrdohlavý.!“ Povedal Liam keď sme vchádzali dnu. „Viem na to som prišla už dávnejšie.“ Usmiala som sa na Liama a postrapatila som Louiho po vlasoch. Sadli  sme si do boxu a ja som sa poobzerala okolo a videla so ako na mňa všetci pozerajú. Určite ma nenávidia. Liam a Dan išli objednať.
                                                                            Vanessa

nedeľa 23. júna 2013

Remember me? 7.



táák ďalšia časť na svete. dúfam že sa vám tento príbeh páči. tiež budem rada ak tu bude aj viac komentárov ako len jeden. I Hope You Like It♥

Pohľad Niall
Sedel som v obývačke a deti sa hrali a robili všetko možné čo mohli. Rozmýšľal som ako to dopadne. Spomenie si? Bude sa na mňa pýtať? Bude ma chcieť vidieť? A ešte mnoho ďalších otázok som mal v hlave. „Strýko poď sa s nami zahrať na slepú babu!“ prišla ku mne Emma.  Usmial som sa na ňu. „Dobre. A kto bude tá slepá baba?“ „No predsa ty ocko!“ zobral som si šatku a zaviazal ju okolo očí y zatočil sa. Počul som ako sa  smiali a štuchali ma. Išiel som po zvuku vedel som kde sú ale nechytil som ich aby sa zabavili. Ani raz som ich nechytil. Dostali sme sa na záhradu potom aj do domu chalanov a chodili sme všade. Šatku som mal asi hodinu možno viac. neviem v ako dome sme boli teraz ale počul som buchnúť dvere. Nastalo ticho. Dal som si dole šatku a predo mnou sa zjavili všetci. Zase som zosmutnel keď som ich videl šťastných. Bol som rád ale aj ma to ubíjalo lebo už 4 týždne  nemôžem ja tak objať a pobozkať Bellu. „Tak ako to dopadlo?“ sadli sme si. „Niall. Bella si spomenula na mňa a na Harryho. Vie o nás úplne všetko. Dokonca vie že chodila s Harrym.“ Povedali mi že si pamätá na všetko okrem mňa a chalanov a báb. Iba Perrie a Harry. Ale prečo? Prečo si nemôže spomenúť na všetkých? Prečo si nemôže spomenúť na mňa a na deti? „Povedala že mala sen v ktorom som bol ja a Perrie!“ „Takže si spomenula tým že sa jej snívalo to čo zažila?“ prikývli. „Pýtala sa na teba“ prehovoril Liam. Pozrel som na neho a mne začalo silnejšie búchať srdce. Tak presa sa na mňa pýtala. „Chcela by ťa vidieť“ dodal Zayn. Usmial som sa na nich s úsmevom a objal som Harryho. „Zajta som mala za ňou ísť ale choď ty!“ povedala Perrie. „Ak ma odmietne?“ „pýtala sa na teba a chce ťa vidieť prečo by ťa odmietala?“ opýtal sa Harry. „Ja neviem , ale..“ „Pôjdeš tam!!“ povedal Harry. Prikývol som „Pozdravili ste maminku aj od nás?“ opýtala sa Elizabet a sadla si ku Zaynovi. „Samozrejme.“ Usmial sa na ňu.  Usmiala sa a aj všetky deti v miestnosti. Išiel som do izby obliekol som sa a išiel sa prejsť do mesta. Išiel som na miesto kde sme mali prvé rande. Bolo to na kopci na jednej lúke. Len ja a ona. Čítal som si jej denník a mala ho tam poznačený ako ten najkrajší deň zo všetkých. Vtedy to bol aj môj najkrajší deň na ktorý nikdy nezabudnem. Sedeli sme tam a jedli dobroty ktoré sme doniesli. Sadol som si tam a spomínal. Premietol som si celý život s ňou. Jej smiech , oči , telo. Aká bola keď mala 19. Vyzerala ako princezná s rozprávky. Jej dlhé hnedé vlasy ktoré má aj teraz len o niečo kratšie. Jej zelené oči a keď sa na mňa pozrela tak som sa išiel v nich utopiť. Jej pohľad keď bola nahnevaná či smutná. Vždy bola krásna. Žiadne vrásky nič. Prirodzená  žiaden make up iba výnimočne. Vždy najprv myslela na druhých a potom na seba. Najprv museli byť šťastný tá ktorých mala rada až potom bola šťastná a spokojná ona. Cítil som ako mi slza tiekla po líci potom druhá , tretia , milión. Položil som si hlavu na kolená a plakal. V hlave sa mi premietol jej zvonivý hlas. Zdvihol som hlavu a utrel si slzy. Ešte nie je nič stratené. Chce ma vidieť a ja urobím všetko preto aby si spomenula na mňa a na naše deti. A neprestanem kým mi to nepovie sama. Zdvihol som sa zo zeme a išiel ďalej prechádzal som sa po lúke a zabočil ku lesu išiel som uličkou a zastavil som pri malom potoku. Vedľa na kameni  sedel chalan a asi plakal lebo sedel tak ako ja na lúke. Prišiel som ku nemu a chytil ho za rameno. Trhol sa a zdvihol hlavu. Pozrel sa na mňa mokrými a červenými očami. Prisadol som si ku nemu. „Ako sa voláš?“ „D-daniel.“ „čo ťa trápi Daniel?“ „moja kamarátka do ktorej som už dlho zaľúbený dnes zomrela.“ Rozplakal sa ešte viac. „To mi je ľúto a ako sa volala ona?“ „Ho-holl-y! a najhoršie na tom je že som jej to nepovedal lebo som zbabelec , mohol som jej to povedať a boli by sme spolu a ona by stále žila. Je to moja vine. Som idiot!!“ „Hejj Daniel nie. Nie si idiot.“ „áno. Pohádali sme sa kvôli takej somarine. A ona odišla nahnevaná a zrazilo ju auto. Kebyže jej namiesto tej hlúposti poviem to čo cítim bola by stále tu!!“ „Daniel nesmieš si to dávať za vinu. Možno si jej to mal povedať. Ale čo ak by sa to aj tak stalo. Potom by si-si vyčítal že si jej to povedal. Pozri Holly to teraz už určite vie. A určite viem že sa na teba nehnevá. Nech si jej povedal čokoľvek odpustí ti!“ „Možno máš pravdu..ďakujem“ „Rado sa stalo...a neboj sa na Holly nikdy nezabudne! Pď!!“ „A kam?“ „uvidíš. Postavil som sa a išiel som. Obzrel som sa a Daniel išiel za mnou. celou cestou čo sme išli ku nám sme boli ticho. Vsúpili sme do domu. „Posaď sa a cíť sa ako doma.“ Povedal som mu a ja som išiel po chalanov. Boli u sami u Louiho. „Chalani... niekoho som sem priviezol poďte!“ povedal som im a išiel napäť samozrejme išli aj chalani. Pred obývačkou som zastal. „Vidíte toho chalana na sedačke?“ pozreli sa za mňa a prikývli. „Volá sa Daniel a zomrela mu jeho kamarátka do ktorej bol zaľúbený ale nestihol jej to povedať. A tak ma napadlo ak bola fan alebo ak aj nie čo keby sme urobili ešte jeden koncert na jej počesť?“  chvíľu bolo ticho asi premýšľali. „Ja s tým súhlasím“ povedal Louis  „Ja tiež“ povedali ostatný. Vošli sme do obývačky. A sadli sme si. „Takže je to pravda. Stretol so Nialla Horana a teraz aj ostatných.“ Povedal a chytil sa za ústa. „áno... Daniel mala nás rada Holly?“ „Určite. Keď som s ňou bol vždy o vás rozprávala a nik ju nepočúval len ja. Ona vás milovala mala všetký vaše albumy plagáty... všetko. Bola aj na vašich koncertoch a ja s ňou.“ „Daniel bol by si určite skvelý priateľ ako aj kamarát!“ usmial som sa na neho. „A tak ma napadlo že by sme s chalanmi urobili menší koncert  na počesť Holly a peniaze by išli na jej pohreb.. čo na to povieš?“ „To myslíte vážne?“ „áno! Súhlasili by s tým aj jej rodičia?“ „nevlastný rodičia. Bola adoptovaná. A myslím si že áno.“ „Tak poďme za nimi.“ Postavili sme sa. „Ďakujem!!“ povedal a tiež sa  postavil nastúpili sme do auta. Nadiktoval nám adresu a išli sme. Zastavili sme pred menším domčekom. Vystúpili sme a išli ku dverám. Zaklopali sme a čakali. Otvorila nám pani celá v čiernom. „Ahoj Daniel... Dobrý deň kto ste?“ „Dobrý deň... my sme One Direction.....a dozvedeli sme sa o Holly od Daniela a chceli by sme na jej počesť usporiadať koncert a za peniaze ktoré dostaneme by sme vám darovali na pohreb“ prehovoril som. „Počkať...vy ste tá skupina ktorá Holly tak zbožňovala... a počkajte čo ste to hovorili... zopakujete mi to prosím lebo tomu akosi neverím. Poďte ďalej.“ Vošli sme dnu. A išli sme pravdepodobne do obývačky. Sadli sme si a povedal som to ešte raz a bol tam už aj jej muž. Najprv to nechceli priať ale presvedčili sme ich. Zavolali sme Paulovi či by nám mohol pomôcť . súhlasil. Koncert bude len taký malý. Potom nam zavolal ešte paul že je všerko vybavené a že za 3 dni je koncert. „fajn. Všetko je vybavené. Môžete začať vybavovať veci a my to potom zaplatíme.“ „Ďakujeme vám veľmi pekne!“ objala nás všetkých. „Dovidenia...Ahoj Daniel uvidíme sa na koncerte.“  Aj jeho som objal. „Ahoj“ povedal. Odišli sme , nastúpili do auta. Zapol som rádio a tam sa hneď vravelo o našom koncerte. Že lístky sa kupujú a už je skoro polka vypredaná a tak ďalej. „Woow stále sme taký populárny aj keď sme starší.“ Povedal nadšene Zayn. „áno.. Niall bol to vážne dobrý nápad.“ „áno...keď som ho videl sedieť na kameni pri tom potoku. Bolo mi ho ľúto. Tak ma to napadlo.“ Povedal som a ďalej sa venoval ceste. Došli sme domov. Baby sa nás pýtali kde sme boli. Povedali sme o čo sa jedná , boli radi. „guys a čo keby sme zobrali aj Bellu , možno by to pomohlo.“ Opýtala sa Jade. „Ja neviem či jej to dobrý nápad. Chcela by som aby išla. Ale keď jej budem rozprávať o nej a o Niallovi bude v kapele a dá si jedno s druhým a možno potom nebude tomu veriť.“ Povedala Perrie. Dávalo to logiku. Možno by to pomohlo ale potom by nám nemusela veriť. „Aj ja si to myslím. Bol by som rád keby išla ale ako povedala Perrie , čo bude potom“ povedal som. „Ako chceš.“ Povedali. Išiel som ku sebe domov. Išiel som do izby kde boli dievčatá. „Ahoj ocko!“ povedala Sarah a prišla ku mne. „Ahooj!“ zobral som ju na ruky. „Ocko?“ „áno? „Mohli by sme dnes prespať a tety Kate a strýka Harryho prosím?“ „A už ste sa pýtali?“ „áno teta Kate povedala že áno“ „A strýko Harry?“ „neviem nepýtali sme sa ho lebo nebol doma.“ „No ak vám to dovolí aj on tak môžete“ usmial som sa na nich a pustil Sarah. „Tak sa ideme opýtať“ vyskočila Sarah a utekali dolu schodmi. Ja som išiel do kuchyne dať si niečo pod zub. Najedol som sa a vtedy sa vrátili aj dievčatá s Harrym. „môžeme!!! Vykríkla Sarah. Usmial som sa na nich. „tak si choďte po veci.“ Povedal Harry. Utiekli a Harry si prisadol. Položil som tanier do umývačky a sadol si napäť. „Tak čo... ako sa cítiš.“ „ja mám zmiešané pocity. Bojím sa.“ „a čoho?“ „Zajtrajška. Som rád že sa na mňa pýtala a že chce aby som prišiel ale bojím sa že ma potom odmietne alebo že si už na mňa nespomenie. „Niall pozri. Spomenula si na mňa a na Perrie. To je dobrá znamenie. potrebuje len čas. Spomenie si postupne. “ prikývol som a dole už boli aj Sarah a El so svojimi malými ruksakmi. Objal som ich a dal som im pusu na dobrú noc a odišli. Ja som si išiel dať sprchu a tiež si ľahnúť a vyspať sa na zajtrajší deň.       

piatok 21. júna 2013

My Drugs 14.



 Táák po dlhšom čase nová časť... trošku ma mrzí že to skoro nik nečíta a okrem jedného komentára ktorý tu je pravidelne od šťastka nik viac nekomentuje.. :// ale ak niekto číta tak koment určite poteší. I Hope You Like It! ♥

Pohľad Louis:
Rýchlo sa postavila a sadla si na stoličku. Sadol som si vedľa nej a všimol si jej červeň v tvári. Bola taká zlatá. Pozrel sa na chalanov ktorý sa smiali. „Chalani. Mia je moja nová priateľka!“ „áno!!“ prišla ku nám Dan a zozadu nás objala. „Takže s Eleanor si už skončil?“ opýtal sa Niall. Prikývol som. Zazvonil zvonček. Dan išla otvoriť. Do vnútra vletela El až vo dverách buch Dan , išla ku Liamovi a objala ho. Postavil som sa a ona napred mňa. „čo tu robíš. Nepovedal som ti predsa včera že je koniec“ „ja som sem prišla po ospravedlnenie. Louis ja viem že si to nemyslel vážne. Veď sa ľúbime“ povedala a pozrela sa mi do očí. „NIE! Neľúbim ťa. El bola to lož. Klamal som a klamal som hlavne seba a najviac teba. Toto nebola láska. Bolo to len ako priateľstvo.“ „To vravíš len preto lebo tu sedí ta krpaňa? To už nemáš ani na raňajky keď vyžieraš druhých!“ povedala s nechuťou a mrzko pozrela. Mii zabehlo. Niall ju pobúchal po chrbte a podal jej pohár vody. Všimol som si ako teraz všetci na ňu mrzko pozreli. „Eleanor to stačí!! Aj toto je dôvod prečo je koniec. Furt len krčíš. Všetko ti prekáža a každému kto sa ti nepáči ničíš mu život!! A len tak pre zaujímavosť tú krpaňu ako si ju pomenovala ľúbim!!“ „Haha  ju?“ „áno“ „Css veď vy ešte za mnou budete doliezať!“ „Zbohom Eleanor!!“ povedali sme všetci okrem Mii. Otočila sa na päte a odišla. Ako vždy buchla dverami a už jej nebolo. Sadol som si napäť ku Mii a zdvihol jej hlavu. Pozerala na mňa zo slzami v očiach a ja som ju objal. Sadla si na moje kolená a rozplakala sa. „Koľko ešte musím trpieť. Prečo nemôžem byť konečne šťastná?“ povedala a silnejšie ma stisla. „Mia.. .už bude fajn. Eleanor nám dá už pokoj.“ Podišla ku nej a pohladkala ju po chrbte. „Ja nehovorím len o tom... Moja minulosť. Pripomenula mi ju. Ako keby sa všetko opakovalo.“ Pozrela sa na ňu zo slzami v očiach. „Chceš si o tom pohovoriť?“ opýtala sa jej Dan. „Ja ešte s nikým som o tom nehovorila okrem Miguela a Alice....a teraz ich s tým nechcem zaťažovať. Majú iné starosti. Prišli Alice rodičia.“ „Možno by ti to pomohlo , ak by si to niekomu povedala“ povedal som jej. „možno áno... Loui prepáč bojím sa že keď ti to poviem....“ prestala rozprávať a rozplakala sa. „Tak mi to nemusíš povedať hneď , povedz to niekomu inému. Ja si počkám nechcem na teba tlačiť.“ Pobozkal som ju do vlasov. „ľúbim ťa!“ pošepkala mi do ucha. Zdvihla hlavu a pozrela na mňa. Chytil som jej tvár do rúk a zotrel jej slzy a pobozkal ju. Pousmiala si a sadla si naspäť na stoličku. Nikto už nechcel ďalej jesť tak to Dan a Liam poupratovali. A sadli si naspäť. „Mia , nezabudni sme tu pre teba a ak budeš niečo potrebovať stačí povedať.“ Povedal Harry a chytil ju priateľsky za ruku. Usmiala sa na neho a potom na ostatných. „Ďakujem“ povedala a oprela sa o mňa. Potom sme išli do obývačky a pozerali TV. Pozerali sme nejaký film a keď skončil. Mia sa opýtala. „Koľko je hodín?“ „10:30 a.m“ povedal Zayn. „Oh.. idem ja domov musím sa ešte pripraviť.“ „Ideš niekam?“ opýtal sa Liam. „áno. Idem s otcom sa obed“ usmiala sa na neho. „Odveziem ťa!“ povedal som a postavil sa. Prikývla. Vyšli sme hore do izby. Mia sa išla do kúpeľne obliecť a trošku upraviť. Podľa mňa by sa ani nemusela maľovať. Je krásna a dokonalá aj bez make upu. Ja som sa nepreobliekal. Mal som tepláky a tričko. Zišli sme spoločne dolu. Mia sa rozlúčila s chalanmi a Dan. Obuli sme sa a išli.
Pohľad Mia:
 „čo budeš dnes robiť?“ opýtala som sa ho. „Ešte neviem asi niečo podnikneme s chalanmi.“ „Keď prídem domov tak ti zavolám a vyrazíme si niekde?“ „Super nápad. Už sa teším.“ „Aj ja!“ zastavil pred budovou. Pobozkala som ho a vystúpila s auta.
Odomkla som dvere vyzula sa a veci dala na stolík. Išla som rovno do sprchy. Umyla som si vlasy a potom telo medovým mydlom. Vyšla som vysušila vlasy , utrela sa a obmotala okolo seba uterák. Vyšla som von a išla ku skrini , otvorila ju. Von bolo tak príjemne ani zima ani teplo. Vykuklo slnko tak som si dala biele spodné pradlo ,pásikavé bielo čierne šaty. Biely sveter ako doplnok som si dala hodinky a náhrdelník ktorý mi dal otec na moje 15 narodeniny. Do čiernej kabelky som dala mobil , peňaženku a ešte nejaké drobnosti. Vlasy som si učesala a konce trošku natopírovala aby boli strapaté. Dala len linku a špirálu , žiaden make up. Vytiahla som zo skrine nové biele lodičky obula sa zobrala kabelku a kľúče. Zamkla a kľúče som hodila do kabelky a dala ju na plece. Zavolala som si taxi a išla ku otcovi. Zastavil pred domom zaplatila som mu a vystúpila. Otec mi dal kľúče tak som si odomkla a vošla dnu. Vyzula som sa a išla do obývačky. Sedela tam žena. Pozrela smerom ku mne a keď ma zbadala postavila sa a podišla ku mne. „Ahoj. Ty musíš byť Mia!“ „Ahoj áno to som ja!“ „Ja som Vanessa. Rada ťa spoznávam osobne.“ „Podobne.“ Podala som jej ruku a usmiali sme sa. „Ahoj Mia už si sa zoznámila s Vanesou?“  prišiel dole otec. „Ahoj. Samozrejme. Ocko povieš mi o čo tu ide?“ usmial sa a podišiel ku Vaness a objal okolo pása. „Mia... Vaness je moja priateľka!“  pozrel na mňa ako budem reagovať ale určite nečakal toto. Usmiala som sa , zapišťala a obidvoch ich objala. Bola som rada že si ocko niekoho konečne našiel a že je šťastný. „Ani neviem čoho som sa bál“ zasmial sa. Zobral si kľúče zo stola a išli sme. Nastúpili do auta. Ja dozadu. Cesta nebola príliš dlhá býval kúsok od centra. Zastavili sme pred reštauráciou. Vystúpili z auta a vošli dnu. Sadli sme si ku stolu a objednali si. Dala som si talianskú kuchyňu. Popritom ako sme jedli sme sa aj rozprávali. „Mia keď sme volali spomínala si že tiež máš prekvapenie.“ „áno. No ja vlastne tiež mám priateľa.“ „Super. Celý čas som rozmýšľal čo by to mohlo byť.“ Zasmiala som sa. „A ako sa volá?“ opýtala sa Vanessa. „Louis , Louis Tomlinson.“ „Louis Tomlinson? Nie je to náhodou ten spevák so skupiny One... One...“ „One Directiom. Áno to je on.“ „Ako si ho spoznala“ opýtal sa otec. „Alice je ich kamarátka.“ Prikývol. „moja dcéra je ich fanúšička.“ „Ty máš dcéru?“ „áno má 14 za týždeň 15“ „Jej... dovolíš mi aby som jej zariadila oslavu?“ „No..áno“ „Už teraz sa teším , ako sa volá?“ „Lili“ usmial som sa na ňu ďakovne tiež sa usmiala. Dúfam len že mi s tým pomôžu chalani s Miguelom a Alice a samozrejme aj Dan. Potom sme sa ešte porozprávali a išli sme. „Ja ešte niečo mám tak Ahoj.“ Pobozkala som ich na líce a objala. „Netreba ťa odviesť?“ „Nie“ zakývala som im , otočila sa. Vytiahla som mopil a cestou som zavolala Louimu. Zdvihol hneď.
„Hello honey“
„Hello love. Kde si?“
„Doma a počúvam haroldove keci.“  Zasmiala som sa. „Au au au au dobre prepáč.“ Stále som sa smiala.
Ahoj MIA!!!“ počula som Harryho hlas. „AHOJ!!čo takto prechádzka po parku?“
„To znie dobre. Hneď som tam.“
„Fajn ale príď pešo!“
„OK ľúbim ťa“
„ľúbim ťa!“
Zložil. Mobil som dala naspäť do tašky a išla do Hide Parku. Sadla som si na lavičku a čakala. Prišiel asi po 10 minútach. Postavila som sa a išla ku nemu. Pobozkala som ho , chytil ma za ruku a pomali sa prechádzali a rozprávali. Sadli sme si na lavičku. Oprela som sa o neho a on mňa objal okolo ramien a pritisol ku sebe. Rozprávali sme sa a trepol takú sprostosť že som sa musela začať smiať. Postavila som sa a chytila za brucho. Smial sa rovnako aj Loui ale nevie či na mne alebo na tom čo povedal. Keď som sa trošku upokojila sadla som si naspäť na lavičku. „Zajtra čakaj že budeme na titulnej strane novín“ „Prečo?“ „Práve som zbadal fotografa ako nás odfotil.“ Trošku ma to nahnevala. Ale mala som s tým počítať veď predsa chodím so slávnym Louisom Tomlinsonom. Iba som mikla plecom lebo nech tam napíšu čokoľvek viem že to nebude pravda. Toto ma už nepoloží. Zažila som toho viac. len dúfam že neodhalia moju minulosť.  „Tak ako bolo na obede?“ do reality ma vrátila Louiho otázka. „Super. Otec si našiel priateľku volá sa Vanessa a ma 14 ročnú dcéru ktorá ide meť 15 a ja jej idem usporiadať oslavu. Na ktorú si ty a chylani pozvaný lebo je vaša veľká fanúšička. A budem potrebovať aj vašu pomoc.“ Zdvihla som s úsmevom hlavu aby som ho videla. „Super. Povanie príjmam a určite aj chalani a ja ti pomôžeme“ „Vážne?“ „áno!“ pobozkala som ho a objala. Sedela sme tam dlho kým sa neztmievalo a trošku sa aj ochladilo ale vydržala som to. Louis a postavil. „poď“ „a kam?“ „Poď a uvidíš“ chytila som ho za ruku preplietla ich a išli sme. Zastavili sme pred London eye. „To myslíš vážne?“ „Smrteľne.“ Vedel že som tu ešte nebola a preto je to pre mňa o to krajšie uvidím celú krásu Londýna a spolu s človekom ktorého milujem. „Počkaj ma tu!“ „Loui!“ pobozkal ma na líce a išiel ku pokladni bol tam dosť dlho. Vrátil sa chytil za ruku a ťahal. Predbehli sme dosť dlhý rad. Vošli sme do kabínky. Boli sme tam len sami. Louis mi ukázal kde sa mám postaviť aby som mala dobrý výhľad na celý Londýn. Louis ma objal zozadu okolo pása a silno stisol čím som sa pritisla ku nemu. Oprela som sa o neho a chytila jeho ruky a preplietla ich spolu s mojími a stisol ma. Ako kabínka išla vyššie vydela som čo raz viac. Keď zastala celkom hore naskytol sa mi ten najkrajší pohľad aký som kedy videla. Vytiahla som s kabelky mobil a odfotila si to. Všetko bolo  vysvietené a také krásne. Potom som sa otočila ku Louisovi a spravila našu prvú spoločnú fotku. Dala som si ju ako pozadie. Potom som vystihla krásny moment a odfotila ho a dala ju ako fotku volajúceho. Trval na tom aby si odfotil aj on mňa. Tak som mu to dovolila. A dal si to ako pozadie a aj pozadie volajúceho.  Skovali sme mobily a pobozkali sme sa. Dala som mu pravý poriadný francuzák plný lásky. Odtiahla som sa a otočila naspäť ku oknu a Louis ma objal ako predtým. Takto sme stáli celý čas a vyznávali si lásku. V objatí sme vyšli von a išli ku mne domov. Odomkal som dvere vyzuli sme sa. Veci som si dala na stolík. „Hmmm máš to tu útulné a pekné!“ pozrel na mňa a usmial sa. Áno poznáme sa vyše mesiaca ale ešte som ho nepozvala do vnútra. „Hmmm Ďakujem!“ chystala som sa spraviť taký menší romantický večer. Išla som do kuchynky. Dala som variť do hrnca vodu a spravila špagety. Potom som spravila aj omáčku. Pripravila som stôl a Louis ma pri tom pozoroval. Vytiahla som šampanské a dala mu ho aby ho otvoril. Zasvietila som sviečku na stole a naliala do pohárov šampanské. Sadli sme si. Zobrali sme do rúk pohár šampanského. „Pripíjam na nás!“ povedal Louis usmiali sme sa a štrngli. Napili sme sa a začali jesť. Keď sme sa najedli Louis mi pomohol s riadom. Otočila som sa ku nemu a pobozkala som ho. Začala sa vojna jazykov. Louis mi dal dole sveter. Odtiahla som sa. „Louis ja...ja som ešte panna.“ „wow....“ „Ja viem mám 20 a som panna ale čakala som na toho prvého. Vieš nechcem prísť o to na nejakej párty alebo len tak.“ „A teraz to chceš?“ „na 1000000% áno!“ usmial sa a začal bozkávať. Tentoraz sa odtiahol. „Chceš povedať že ja som ten pravý?“ iba som prikývla vrhla sa na jeho pery. Dala som mu dole bundu a potom tričko. Prišli sme ku posteli. Rozopol mi zips a šaty spadli. Ja som mu dala dole nohavice a len v spodnom pradle ma Louis položil na posteľ. Začal ma bozkávať na krku a smerom dole. Dal mi dole podprsenku a zase išiel nižšie. Zastal pri nohavičkách a dal mi ich dole potom sa vrátil ku mojím perám a ja som nahmatala tep jeho trenírok a tiež mu ich dala dole. Dal si ochranu a pomaly do mňa vnikol. Na začiatku to bolelo ale potom to prešlo. Bol to môj prvý sex na ktorý nikdy nezabudnem. Láska , šťastie , slasť všetko čo som cítila sa zdvojnásobilo. Keď som vyvrcholila prehlo ma v chrbte a Louis ma pobozkal na hrudi. Potom vyvrcholil aj on a zvalil sa vedľa mňa a pobozkal ma. Nahla som sa po prikrývku a prikryla nás. Nič sme nehovorili , ľahla som si na jeho hruď a objala ho kolo pása. On mňa okolo ramien a pritisol čo najbližšie ku sebe. Ako keby som išla niekde utiecť a on ma nechcel pustiť. S najlepším pocitom som zaspala.    

                                                          Lili



                                                                                                                 Miin outfit