My Drugs: Epilóg

EPILÓG

Obletovali ma ako  nejakú kráľovnú. Sme tu už dve hodiny a stále nevieme vybrať tie vhodné šaty. Perrie ma obletovala a pár si vyskúšala aj ona.  Sadla som si na sedačku a vzdychla som si. Oprela som si hlavou a dlaň a pozerala pred seba.  Prižmúrila som očí. Svietili tam čisto biele šaty. Postavila som sa. Pezz a Alice debatovali a ja som išla rovno. Vytiahla som ich spomedzi tých ostatný a zadívala sa na ne.  Dlhé šaty žiarivo bielej farby. Vošla som za záves a obliekla som si ich. Pozrela som sa do zrkadla a usmiala som sa. Tieto sú tie pravé. Vyšla som von a odkašľala som si. Baby sa otočili ku mne žasli.

„Tie sú perfektné.“ Povedala som a otočila som sa.

„Videla som ich a chcela som ti ich ukázať.“ Povedala Pezz a podišla ku mne.

„Určite.“ Zasmiali sme sa.

„Po Týždni. Konečne!“ vydýchla som.

 Už je všetko vybavené. Príprava trvala  4 mesiace čo Pezz to plánovala na 3. Nevadí. 20 apríla je náš deň. 20 je moje proste šťastné a obľúbené číslo.  Evelin bude mať presne 6 mesiacov. Výnimoční deň pre mňa a pre Louisa. Dohodli sme sa na tom obaja. Nude dúfam pekné počasie  a vydarí sa nám to. Celý týždeň bývam u otca. Baby ma tam dotiahli a s Louim si iba telefonujeme. Nie je to fér. Ale už za 3 dni sa znova uvidíme a povieme si Áno!  Vybavili sme ešte topánky a mohli sme ísť domov.

***

O 3 dni:

Kaderníčka a aj kozmetička v jednom upravila na mne posledné úpravy. Vlasy na jednu stranu v cope a vrch postrapatený. Páčilo sa mi to. Bolo to jednoduché. Make up, umelé mihalnice husté a dlhé. Linka jemné a tie jednoduché. Lesk na pery a to bol všetko.  

„Ďakujem.“ Odprevadila som ju aspoň ku dverám.

„Za málo. Veľa šťastia.“ Otočila sa a odišla. Zatvorila som dvere a pozerala som sa na šaty. Pohltila ma menšia nervozita ale ja nedočkavosť.  Dnu vošli Perrie a Alice.

„Jéj.“ Povedali na raz. Perrie zobrala šaty. Mala som na sebe iba biele čipkované nohavičky. Zobrala som jej ich a išla som do kúpeľne. Obliekal som si opatrne šaty a potom upravila. Vrátila som sa do izby. Alice držala podväzok. Perrie mi vhrnula šaty a zdvihla mi nohu. Alice mi navliekla podväzok a Perrie spustila šaty dole a upravila ich.

„Nové šaty. Požičaný a modrý podväzok. A ešte niečo staré.“ Usmiala sa Perrie. Dnu vošla moja mama, ktorú som nevidela celú večnosť. Podišla ku mne a objala ma. Len nesmiem plakať lebo zničím delo na mojej tvári. Odtiahla sa a pobozkala ma na čelo.

„Si krásna.“ Pohladila ma po celej dĺžke ruky.

„Ďakujem.“ Usmiala som sa.

„A niečo staré.“ Otvorila krabičku v ktorej boli náušnice.

„Pravé striebro až na tie perly tie nie sú pravé.  Sú od mojej mamy.“  Vytiahla ich a nasadila mi ich.

„Teraz už je všetko dokonalé.“  Usmiala sa na mňa až sa jej zaleskli slzy.

„Ďakujem mami.“ Pošepkala som a znova som ju objala.

Obula som si topánku vzadu na päte a opätku zdobené a pred špičky je odhalený. Bila som vyššia a šaty boli presne po zem a nešúľali sa. Pozrela som sa do zrkadla a zhlboka dýchala. Mama a baby odišli a vystriedal ich môj otec.

„Nečakal som že sa moja dcéra bude vydávať už v 21.“ Jemne sa usmial. Teraz som už vážne chcela plakať.

„Oci.“  Vzdychla som.

„Už nebudeš moja princezná. Už si dospelá žena a máš vlastnú rodinu.“ Chytil mi obidve ruky. Potlačila som tie slzy preč.

„Vždy budem tvoje malé dievčatko.“  Roztomilo som sa usmiala.

„No, ja keď ťa už nebudem rozmaznávať ja ale tvoj manžel. Áno budeš navždy moja malá princezná.“ Zasmiali sme sa.

„Tak už ma objímeš?“ nadvihla som obočie. Silno ma stisol až som skoro nedýchala.  Odtiahol sa a venoval mi dlhý bozk na čelo. Mala som zatvorené oči a usmievala sa. Potom som ich otvorila.

„Ak ste už  prekonali tie odchody tak prekonáte všeličo.“ Povzbudil ma.

„Áno. Aj keď budem na medové týždne sama lebo Louisovi začína turné.“ Sklonila som hlavu.

„Nebudeš sama.“ Zdvihol mi bradu. Usmiala som sa a znova som ho objala. Dvere sa otvorili.

„Je čas.“ Usmiala sa Vanessa. Otec ma chytil za ruku a vyšli sme von. Vanessa ma držala za ruku a tak sme zišli dole.

Bola tu celá moja rodina. Nastúpila som do auta a išla som do kostola. Nikto nevedel čas a dátum svadby ale nepochybujem že to už vedia. Aj tak som chcela svadbu v kostole.

„Si nervózna?“ opýtal sa Miguel.

„Ani nie už sa neviem dočkať.“ Usmiala som sa. Po niekoľkých minútach sme boli pred kostolom. Zatiaľ tu nebol nik z fanúšikov a z fotoaparátov.  Vystúpila som z auta a všetky oči boli na mne. Usmievala som sa od ucha k uchu. Prebehli ku mne chalani okrem Louisa.

„Páni. Mia si krásna.“ Pochválil ma Harry.

„Ďakujem.“ Pozerala som sa naokolo. Všetci už išli do kostola.

„Ideme?“ chytil ma otec.

Všetci sa rozbehli dnu a ja som z otcom zastala pred kostolom.

„Pripravená?“  otočil sa ku mne.

„Len ma nepúšťaj.“ Stlačila som mu ruku.

„Nikdy.“  Hudba začala hrať a my sme išli dnu. Zbadala som tam Louis a mala som chuť sa ku nemu rozbehnúť.

O niekoľko minút neskôr   

Už sme oficiálne svoji. Teraz som Mia Tomlinsonová. Stále tomu nemôžem uveriť. Povedali sme si to áno. Louis nenechal dohovoriť ani kňaza a povedal Áno dopredu.

Všetci kričali a už to nebola súkromná udalosť ale verejná. Stisla som Louismu ruku lebo som sa bála dievčat za našimi rodinami. Zastali sme na schodoch lebo nás nepustili novinári. Potom prišli Louisho ochrankári a tlačil ich preč.  Nastúpili sme rýchlo do auta a viezli sa na oslavu.

***

Prípitok mali všetci. Ako prvý môj otec. Potom všetci chalani 1D. Perrie, Miguel a aj Alice. Louis a nakoniec moja mama pri ktorej som sa jemne rozplakala. Louis mi utrel slzy a pobozkal ma.

„A teraz mladomanželský tanec.“ Skríkla Pezz.

S Louisom sme sa postavili a prešli do stredu parketu kde bolo srdce. Začala naša pesnička.
PUSTITE SI!
 Objala som Louisa okolo krku a on mňa okolo pásu. V kolísavom pohybe sme si užívali túto chvíľu. Oprela som hlavu o jeho kľúčne kosti a usmievala som sa.

„Milujem ťa.“ Pošepkala som.

„Milujem ťa“ zopakovala  a pobozkal ma do vlasov.

„Dnes v noci vyrážame do Grécka.“   Odtiahla som sa od neho a nadvihla obočie.

„Grécko vážne?“ smiala som sa.

„Áno.  Myslím že si spomínala že miluješ teplo?“ dal hlavu na bok a kútiky sa mu dvíhali do hora.

„Milujem teplo ale menej ako teba. Ale nemal si ísť na turné?“ nechápala som.
"Posunulo sa lebo som nechcel byť na medové týždne s chalanmi ale s tebou." usmial sa.
"Milujem ťa, milujem!" Žmurkla som na neho a pobozkala som ho. Všetci zatlieskali a pískali. Odtiahli sme sa od seba a opreli hlavy o seba hlavy. Pozerali sme na všetkých s úsmevom a zabávali sa. Pripojili sa ku nám aj ostatný a potom začala poriadna zábava. Bola niečo pred pol nocou. Harry a Niall ma vyložili na stoličku. Podišiel ku mne Louis a vytiahol mi šaty.  Zahryzla som si do pery. Namiesto toho aby mi dal ten podväzok normálne chytil ho medzi zuby a pomaly stiahol. Zasmiala som sa a odkopla som ho rovno Alice. Žmurkla som na ňu a ona sa zasmiala. Louis ma chytil do náručia a tancovali sme pomaly tesne na sebe. Potom si ma ukradol otec, Miguel, Niall, Liam, Zayn, Niall a nakoniec Harry. S Louim tancovali Alice, moja mama, Vanessa, Lily, Perrie, Sophia. Prišla aj Dan čo je samozrejmosť takže si sním zatancovala aj ona. A potom asi 15 minút sa venoval s Evelin a krútil sa s ňou a ona sa smiala. Bola som šťastná lebo nič lepšie am nemohlo stretnúť.  Pozvánku som poslala aj Eleanor ale ona neprišla. Harry ma chytil z jednej strany a Zayn z druhej. Ťahali ma  a ja som nechápala.

„Únos nevesty.“ Nastúpili so mnou do auta a Niall naštartoval. Za nami išlo ešte jedno auto.  Vystúpili sme pred nejakým barom. Vošli sme dnu ja som bola medzi nimi jediná žena. Prišli sme ku baru a Liam objednal alkohol. Ja som vypila iba jeden a Niall s Liamom nič. Harry sa skoro opil. Po hodine čakania konečne prišiel Louis. Objala som ho.

„Dávajte pozor.“ Harry povedal na celý bar. Ach jaj.

„Dnes má môj najlepší kamarát veľký deň. Zobral si tam tu krásku. Musím sa priznať že mu trošku závidím lebo som ju chcel nazačiatku ja. Ale ak je šťastný tak som šťastný aj ja.“ Hovoril pomaly aby sa neplietol. On ma naozaj chcel? Pozrela som na Louisa ktorý len pokrútil s úsmevom hlavu.

„A poriadne si tú dovolenku užite lebo potom nebude na to čas. Tak ju poriadne vypráš!“ hodil niekomu mikrofón a išiel ku nám. Ja celá červena som sa otočila ku Louisovi a zaborila som tvár do jeho hrude. Objal ma a spoločne sme odišli. Vrátili sme sa ku ostatným. Už boli 3 hodiny.

„Je čas.“  Usmial sa.

So všetkými sme sa rozlúčili a vyobjímali ma tak akoby ma videli posledný krát. Mňa aj Louis zdvihli do vzduchu a vyniesli nás von až ku autu. Zložili nás a ešte raz objali.  Mama mi podala kyticu. Ja som sa pozrela na všetky ženy, ktoré boli nastúpené. Otočila som sa chrbtom ku ním a na tri som ju hodina do vzduchu. Otočila som sa a všetky boli nešťastné lebo ju držal Niall. Začala som sa smiať a všetci sa pridali. Harry ku nemu podišiel a začali robiť divadlo.. Ako poslednú sme sa rozlúčili s Evelin. Začala plakať a mne bolo do plaču tiež. Pobozkala som ju dlho na pery a dala ju Louisovi.  On ju potom dal Perrie a pobozkal ju na čelo posledný krát. Nastúpili sme do auta a Louis naštartoval a začal trúbiť až kým sme sa im nestratili. V našom byte sme sa preobliekli a maznali sa pri tom. Pobozkali sme sa ešte v aute a Louis vyrazil na letisko.

OD TERAZ UŹ NAVŽDY!

NEW! :D POSLEDNÁ! Ten dlhý odsek posledný som neplánovala ale proste sa mi tam hodil a musela som ho tu napísať. Dole mate obrázky ako vyzerala Mia. Tak a je KONIEC už naozaj :) Teším sa že som to dokončila ale bude mi aj tak chýbať. Ich príbeh a ich problémy. Ako som hovorila že bude druhá séria nebude lebo nie je potrebná. ALE možno raz.. :D No nič to je koniec ich príbehu. Takže dúfam že ste spokojný a páčilo sa Vám to. ja miestami nie som spokojná ale je to môj prvý príbeh a začiatky asi boli o ničom ale tak stále sa snažím. Chcem posledný krát vaše názory na túto poviedku. Venujem ju všetkým čitateľom. 

HOPE YOU LIKE IT ♥    

P.S. Od Stredy začínam pridávať nový príbeh iba Dievča z telefónnej búdky potom neskôr začnem písať aj ostatné. Takže v stredu prvá časť príbehu :D Enjoy! ♥  

Snubný prsteň

My Drugs 50. THE END

    50. časť

Zo spokojného spánku ma vyrušilo plakanie. Posadila som sa a potom som sa postavila. Potichu som vyšla z izby a pribehla ku Evelin. Zobrala som ju na ruky a hojdala. Pravdepodobne bola hladná. Pozrela som sa na hodiny. Boli 3 hodiny ráno.  Posadila som sa a vyhrnula som tričko .  Dala som dole podprsenku a umožnila jej prístup ku mlieku. S úsmevom na perách som ju sledovala. Jej veľké oči, ktoré chytali farbu modrej ako má Louis. Žiarivo modré. Nie ako ja sivo modré.  Jej drobné a okrúhle líčka a jej malý nos ako malá gombička.  Mihalnice mala husté. Také som mala aj ja. Podobá sa na Louis ale niečo má aj zo mňa či lepšie povedané z mojej mamy. Črty tváre má jej a ako som už spomínala aj tie mihalnice dlhé a husté. Keď sa odtiahla napravila som si tričko a postavila som sa. Začala som ju hojdať na rukách a potichu som jej spievala uspávanku mojej mamy. Položila som ju do postieľky keď už zaspávala. Spievať som neprestala. Pobozkala som ju na čelo a usmiala som sa na ňu. Zaštípali ma slzy v očiach. Zatvorila som oči a jedna slzy dopadla na jej drobnú ručičku. Utrela som jej ju a utrela som si aj slzy na tvári. Malá lampička ružovej farby osvecovala izbu, ktorá mala tiež nádych ružovej. Bar na plienky a kde sa prebaľuje. Postieľka kde teraz Evelin je mala biely záves posiaty ružovými motílikmy.  Inak celá postieľka bola biela.  Steny boli dve oproti sebe biele a dve ružové. Okno so záclonami ružovej.  Koberec biely a chlpatý. Kútik kde bolo plno hračiek.  To preto mi je do plaču že som to nezariadila ja. Nezariadili sme to s Louisom spolu, ale Perrie na poslednú chvíľu. Bolo mi odporne a toto je ďalšia chyba v mojom živote, ktorú si neodpustím. Dve tie isté chyby a najhoršie na svete. Ako som mohla byť naozaj taká hlúpa druhý krát a počúvnuť toho chlapa, ktorý nemal na to dôvod. Ale vydesilo ma že by zničil Louisa a mňa už len tým že by som nemala Louisa a Evelin lebo by ma prinútil ku potratu aj na silu. Pre tú nenávisť by sme s Louisom neboli spolu. Sadla som si na ružovú sedačku vedľa dverí a pozerala na svoje ruky. Ľahla som si  prikryla sa bielou dekou. Ruky som dala pod hlavu a kým som nezaspala som potichu plakala.

***

24.12.2013 dnes je ten najvýnimočnejší. Štedrí deň a narodeniny môjho dôvodu žiť.  Sme doma u Louisa. V Doncastere. Evelin ma 2 mesiace a 4 dni. 20. Októbra prišla na svet.  Lottie a ostatné dievčatá ju išli kočíkovať a ja som pomáhala Jay s prípravou jedla. Ja som prestrela na stôl obrus a pripravila taniere a poháre a príbor. Poukladala som to ako to má byť a potom sme začali nosiť jedlo. Mrzelo ma že nie som so svojou rodinou ale sľúbila som to Louimu a moji rodičia boli za.

Ešte je tu jedna novinka. 9 novembra som bola pozvaná s Louim na svadbu môjho otca a Vanessi. Boli spolu dokonalý. Otec našiel druhu lásku a ja som šťastná s ním. Užívala som si to až tak že sa mi nechcelo ísť domov ale potom som si spomenula na Evelin a nemohla som sa dočkať.

Aj keď ma stále fanúšičky nenávidia vyriešila sa záhada prečo som bola preč. V každých novinách a po celom internete boli fotky mňa a Louisa spolu a medzi nami blesk že sme sa rozišli. A keď som sa objavila napálili že som hodila otcovstvo na Louisa aj keď nie je jeho. Louisa to vytočilo a trošku aj mňa. Preto prikázal aby zariadili návštevu v televíznej šou Oprah Winfrey Show  kde som musela ísť aj ja. Bolo to presne 10 decembra. Bola som celý čas nervózna a keď som mala rozprávať pred tým som narátalo do 10 a začala som. Pýtali sa ako sme sa spoznali a ako sme sa dali do kopy. Keď pustili pesničku. Našu pesničku s Louisom sme sa celý čas na seba pozerali. Naše prepletené prsty sme stískali viac a viac. A potom prišla hlavná otázka. Prečo som odišla keď som bola tehotná. Ja som začala a Louis to dokončil.

FlashBack:

„Tak Mia. Prečo si odišla preč keď si čakala vraj Louisove dieťa?“ opýtal Oprah.

„No, Evelin je Louisove dieťa. On je jej biologický otec. Uff. Prečo som odišla? Keď sme sa to dozvedeli obidvaja sme boli v šoku. Neplánovali sme to. A pre mňa bolo ťažké. Onedlho by to vyšlo na povrch a začala by hejty že som zničila život Louisovi a že sa kvôli mne rozpadlo 1D...“

„Čo nie je pravda lebo One Direction sa nerozpadlo. Naopak. Veď sme vydali album“ Prerušil ma Loui.

„Nemala som to v pláne a ani to nechcem urobiť. Keď Louis naznačoval že by to urobil vykričala som mu aby to vyhodil z hlavy.“ Zasmiali sme sa obaja. Potom to zobral na starosti Louis.

„A preto jediné riešenie bolo toto. Mia by nezvládla nátlak a ja tak tiež nie. Preto Mia bývala v rodnom Španielsku u svojej mami. Unikla pred paparazzi, fanúšikmi a pred všetkými. Nik nevedel kde je iba ja a naši blízky. Keď nám skončilo turné a mali sme konečne voľno išiel som ju pozrieť a v ten deň aj presne rodila. Rodila týždeň dopredu. Vrátili sme sa keď Mia a aj Evelin boli v poriadku a teraz sme tu. Opäť spolu. Prišli sme vysvetliť veci a ukázať pravú PRAVDU a nie tú v časopisoch a na internete!“ pozrel pri tom Louis do kamery. Stlačila som mu ruku.

„Úžasné. Takže dámy a páni. V priamom prenoste Louis Tomlinson a Mia Colluci a ich skutočný príbeh lásky, ktorý nemá konca.“ Zasmiali sme sa všetci.

„Ešte menšiu prosbu. Chceli by sme vidieť Evelin je to možné?“ pozrela na nás.

„Myslím že áno.“ Pozrel na mňa Louis. Prikývla som. 

Na obrazovke za nami sa ukázala fotka Evelin fotená pred týždňom. Ležala na zem a mala na sebe baletnú sukňu. A na hlave malú mašličku lej čierne vlásky mala postrapatené a smiala sa ako anjelik. Všetci urobili to premazané Aaaa a aj Oprah. S Louisom sme na seba pozreli  a pred všetkými ma pobozkal na kútik úst. Troška ma chytila červeň tak som sa radšej pozrela na obrazovku. Potom sme sa otočili naspäť. Ešte sme sa chvíľu rozprávali o mojom tehotenstve aká som bola. Vtedy som sa do toho vžila a napodobňovala som mamine hrášky a ostatný sa smiali.

„Ďakujeme za vašu návštevu. Veľa šťastia. Zaslúžite si to.“ Usmiala sa.

„Ďakujeme.“ Povedal Louis. Kamery na nás zamerali a mi sme sa usmiali a zakývali.... Koniec FlashBacku.    

Louis je vonku spolu s pánom Tomlinsonom a niečo riešia. Keď bol stôl pripravený vrátili sa aj dievčatá.

„Mia toto je tvoja práca.“ Podala mi ju Lottie a pri tom krčila tvár. Zobrala som Evelin. Pozrela som na ňu a ona sa usmievala z toho že smrdí. Pobozkala som ju na kútik úst.

„Čo sa deje?“ dnu vošiel zamrznutý Louis. Keď sa ma dotkol odtiahla som sa.

„Potrebuje kúpeľ. Pomôžeš mi prosím?“ usmiala som sa na neho.

„Iste.“ Žmurkol na mňa.

Približoval sa ku Evelin. Keď sa nosom dotkol jeho líca odtiahla ho od seba a on sa zatváril urazene s úsmevom na tvári. Chytil jej ruky a vydal na nich zvuk akoby si niekto prdol. Evelin sa smiala s chuti až skoro nedýchala. Pobozkal ju na pery a potom sme išli spoločne do izby. Louis pripravil kúpeľňu. Ja som jej utrela prdelku a plienku zabalila a položila na zem. Zabalila som ju do uteráka a prešla s ňou do kúpeľne. Louis zobral uterák a položil ho na bok. Voda bola presne taká ako má byť.  Už dokázala sedieť ale musela mať niečo za chrbtom. Louis ju držal za chrbát aby sedela a ja som ju umývala. Mokrou rukou som jej prešla po vlasoch. Mala ich do hora a s Louim sme sa zasmiali. Poriadne som ju umyla detským šampónom a potom opláchla.  Chytila som ju na ruky a Louis ju zabalil do uteráka. Vrátili sme sa do izby. Vlasy som jej dala do hora a Louis zobral fotoaparát. Bradu som položila na jej hlávku a usmiala sa. Louis vystrúhal grimasu a Evelin sa nahlas usmiala a ja tiaž. Vtedy to cvakol. Potom si prisadol a pobozkal ma na líce keď to znova cvakol. A potom som ich cvakla ja ako si pozerajú do očí.   Nakrémovala som Evelin olejčekom a na prdelku jej nasypala biely prášok. Všetko ma naučila Vanessa lebo mama bola v Španielsku. Dala som jej plienku a biele body s nápisom BEST PARENTS. Dostali sme to od Harolda. Nakoniec krstnými rodičmi sa stali Perrie a Zayn. Snúbenci ako sa patrí. Chýba mi Danielle keďže už nie je s Liamom. Sophia je super a krásna ale nenahradí Dan. Bola na oslave čo ma veľmi potešilo. No prišla až po oslave ale na krste v kostole bola a urobila si aj fotku s Evelin a so mnou.  Obliekal som jej malinké biele legíny a do vlasov som jej dala bielu mašľu. Zobrala som ju na ruky a pobozkala na nos. Zaniesla som ju dole aby som sa mohli pripraviť s Louisom. Vrátila som sa do izby a zobrala si veci do sprchy. Louis sa stačil ku mne ale nepustila som ho. Zamkla som sa a vošla pod sprchu. Potom som si vlasy vyfénovala a zapla do copu.  Make up som si nedávala čím som nechala odhalené jemné pehy. Ako som spomínala som na ne hrdá. Dala som si špirálu aby mihalnice boli husté. Tenkú linku a to bolo všetko. Bolo to primerané. Dala som si čierne čipkované spodné prádlo a na to župan. Odomkla som dvere a pred nimi stál Louis. Oprel sa o zárubňu a premeral si ma a usmieval sa ako pripečený.

„Ak si kuntal po darčekoch si mŕtvy.“ Štuchla som do neho.

„Možno.“ Vyplazil mi jazyk. Chytil ma a otočil so mnou. Ja som ostala na chodbe a on sa zamkol v kúpeľni. Vrátila som sa do izby.  Vytiahla som obyčajné džiny a dole som ich zahla. Obula som si zlaté baleríny a na vrch som si dala košeľu slabo ružovej farby dlhú po zadok. Rukávy som zahla a boli pod lakeť.  Nechala som dva vrchné gombíky odopnuté a na krk som dala zlatú retiazku s Iniciálkami mňa a Louisa. A na ruku som dala čisto zlatý náramok. Išla som do izby Fizzy aby som sa mohla vidieť celá  v zrkadle. Nebolo to zlé.

„Ďakujem.“ Usmiala som sa a ona prikývla. Vrátila som sa do izby a prezrela som darčeky. Boli na svojom mieste. Zdola som počula plač. Zobrala som tašku s mojimi darčekmi a zišla som dole. Nejaké už boli pod stromčekom tak som poprosila Phoeby aby ich tam dala tiež. Bolo tam pre každého niečo. Zobrala som Evelin a nejako ju zabávala. Keď po 20 minútach prišiel Louis tak Evelin nastrčila ruky že chce ísť ku nemu. Je tak rozumná. Zobral si ju a ja som si ho prezrela. Jeho rozcuchané vlasy a ofina dozadu. Biela košeľa zakasaná  v čiernych džinoch.  A čierne topánky, ktoré sa leskli.  Usmiala som sa na neho. Bolo už 6 hodín a Jay prikázala aby sme si išli sadnúť. Evelin sme dali do sedačky medzi mnou  a Louisom.

***

Po večery Louis hneď niekde zmizol a ja som zatiaľ s dievčatami až na Fizzy, ktorá si ukradla Evelin sme pomáhali Jay s riadom. Pred tým sme ale urobili spoločnú fotku so všetkými členmi. Lottie pustila samo spúšť a potom sa ku nám pridala. Dopadlo to skvelé. Išli sme po práci do obývačky a usadili sa. Louis si šúchal o seba ruky.

„Čo je?“ chytila som mu jednu.

„Chcem darček.“ Pomrvil sa.

„Ako vieš že nejaký patrí tebe?“  nadvihla som obočie a on po mne škaredo pozrel.

„Až zajtra! Santa ešte nepriniesol všetky!“ žmurkla som na neho.

„Tak poď sa so mnou prejsť.“ Postavil sa so mnou.

Pozrela som na Jay. „Utekajte!“ zasmiala sa.

V chodbe som si obula čižmy čiernej farby. Dala som si biely šál a čierny kabát a biele rukavice. Louis otvoril dvere, vyšli sme von. Všade bol sneh. Všetko bolo krásne biele. Ruka v ruke sme sa išli prejsť po meste. Zase sme klebetili ale o našom živote a aký sme šťastný. Vianočný stromček bol krásne vyzdobený a aj všetko naokolo. Prešli sme do parku. Na lavičke bolo kopec snehu. Pozrela som sa na Louisa. Pozeral sa do oblohy. Pustila som ho a ani to nejako nepostrehol. Chytila som sneh a urobila guľu. Otočila som sa ku nemu a hodila to do jeho čierneho kabáta tesne pod krk na chrbte.

„Všetko najlepšie k narodeninám!“ Otočil sa ku mne a ja som si rukami podoprela bradu a rozkošne sa usmiala. Nezabralo. Urobil guľu a hodil mi ju do brucha. Začali sme sa smiať. Kým on si robil väčšiu ja som ho trafila menšou do hlavy. Zahryzla som si do pery. Guľu pustil na zem.

„Toto si odpykáš!“ išiel ku mne.

 Začalo pomaly snežiť. Začala som utekať čo najrýchlejšie a najďalej od neho.  Skovala som sa za strom a keď a on bol na tej druhej. Keď som chcela ísť doprava on išiel tiež čiže z jeho strany doľava. Chytil mi ľavú ruku a stihol ma nakoniec ku sebe. Ja som sa snažila vyslobodiť ale miesto toho sme spadla do kopy snehu a Louis na mňa. Už snežilo husto a park bol osvetlený. Bolo to úžasné. Pozerali sme si do očí a ja som si oblízala pery.

„Vieš kde ťa chcem pobozkať?“ prelomil ticho.

„Na ústa?“ usmiala som sa.

„Nie.“ Pokrútil hlavou.

„Na krk?“ zdvihla som jedno obočie.

„Nie.“ Krútil hlavou.

„Na tvár?“ bolo jediné čo ma ešte napadlo.

„Nie.“ Zdvihli sa mu kútiky do úsmevu.

Nechápala som tomu. Ani na ústa nie, ani na krk čo by sa mi páčilo. A ani nie na tvár čo robí často. Tak kde ma chce bozkať????!!!!

„V kostole pred celou našou rodinou keď si povieme Áno!“  usmial sa a ja som otvorila ústa a opakovala si to čo mi práve povedal. Postavil sa a potom mi pomohol tiež. Z kabáta vytiahol bielu krabičku v tvare srdca. Kľakol si na jedno koleno a otvoril krabičku. Leskol sa tam  zlatý prsteň z diamantmi. Jeden veľký v strede dva menšie na bokoch a malinké okolo do polky.

„MARRY ME!“ vyslovil dva krásne slová a ja som na ňu poznala iba jednu jedinú odpoveď. Je môj dôvod aj s Evelin prečo žijem. Chcem s ním už ostaň naveky. Až kým nás smrť nerozdelí....

NEW! :D POSLEDÁ :/// Veľmi som tento príbeh rada písala a Mia s Louisom mi budú chýbať. Toto je Oficiálne posledná časť ale mám napiísaný aj Epilóg takže ak máte záujem tak napíšte do KOMENTU. Chlcela by som tu mať všetky názory čitateľov. Všetci čo to písali. Tak nie všetci ale aspoň zlomok čo ste čítali My Drugs napísali svoj pocit z celého príbehu. Takže prosím píšte. už len dokončiť Help Me. zdá sa že bude pokračovať aj v Januári ale iba jedna časť za týždeň. každú sobotu by som pridala novú časť. A šup sa do nových. Je tu dotazník na ktorý príbeh sa tešíte najviac tak hlasujte ;) 

Ak chcete Epilóg musíte iba napísať KOMENT a ja ho vám pridám možno ešte dnes alebo zajtra do obeda.. :D Je to iba na vás ale musí tu byť viac KOMENTOV ako len jeden či dva. Aspoň 3+. PROSÍM!

Dúfam že ste si príbeh užili tak ako ja ja! ♥

   T H E E N D !

My Drugs 49

49. časť

Vošiel som do izby aj s malou Evelin. Mia sa hneď nadvihla  a usmiala sa. podal som jej ju do rúk a sadol som si na sedačku. Pozeral som ne svoje ruky, ktoré som mal položené na kolenách. Čakal som kým ju nakŕmi.  Bolelo ma že máme spolu dieťa ale stále sme si to nevysvetlili a nie sme spolu.

„Louis ja sa nemôžem vrátiť.“ Povedala po 10 minútach. Pozrel som na ňu zlomene.

„Mia toto mi nemôžeš urobiť. Máme spolu dieťa. Ako som povedal včera ja ťa milujem ...“  prerušila ma.

„Viem čo si mi povedal. A ja som šťastná pre to. A ver mi že aj ja ťa stále milujem ale nemôžem zničiť teba a potom stratiť Evelin.“ Začala pomaly plakať. Zobral som jej Evelin a dal jej ju do postieľky vedľa jej postele.

„O čom to hovoríš?“ zamračil som sa.

Sklonila hlavu a vzlykla. Chytil som jej obidve ruky a jemne stlačil aby mi to povedala.

„Kým ty si v ten deň išiel za Simonom. Niall vyhodil muž a kričal na mňa že som ku.... že nikto nechce dievča, ktoré ťa využíva. Ak neodídem do 24 hodín ta zničím kapelu a všetci budú sklamaný a budú ma nenávidieť viac. potom som mu povedala že som tehotná a že to nemôže urobiť a on ma skoro udrel ale zadržal sa. a vyhrážal sa mi. Ak neodídem tak len čo sa dieťa narodí zoberie mi ho a už ho nikdy neuvidím a nik mu v tom nezabraní a ty budeš troska len kvôli mne.“ Rozplakala sa.

Takže Josh sa vyhrážal mojej priateľke. Chcel mi uniesť dieťa. Ja ho asi zabijem.

„Vraj aj tak neverí že to dieťa je tvoje.“ Vzlykla.

Malá Evelin sa prebudila. Zobral som ju na ruky a začal kolísať. Kým plakala pozeral som na Miu ako plače. Po chvíli sa upokojila  aja som ju vrátil do postieľky.

„Mia. Nemala si ho počúvať. Mala si mi to povedať. Nemal na to právo! On pracuje pre mňa a nie ja pre neho. Mia musíš sa vrátiť. Ja bez teba nemôžem žiť ako človek. Ja to už viac nevydržím. Ty a teraz aj Evelin ste pre mňa všetko. Prosím nerobme to. Ublížime si ešte viac a ublížime hlavne malej. Je to naše dieť a potrebuje obidvoch rodičov.“ Utrel som jej slzy a pery som obtrel o jej.

„Ak nepôjdeš so mnou ja opustím skupinú sám od seba a budem tu stebou.“ Pošepkal som jej na pery.

„Toto mi nehovor Louis.“ Pohladila ma po líci a mne naskočili zimomriavky z jej jemnéo dotyku ruky.

„Porušil som ľub keď som povedal že už ťa nenechám odísť. Ale teraz to myslím vážne.“ Zatvoril som oči a nosom prešiel po jej líci.

„Ja som tiež porušila sľub, keď som povedala že ťa už neopustím. Ja sa veľmi ospravedňujem za to Louis. Mrzí ma to celý čas čo som odišla. Odobrala som ti možnosť vidieť veci ako napríklad Evelin kopala a rástla vo mne. Ale ak by som sa vrátila nevidela by som to ani ja.“  Na špičke nosu som pocítil niečo mokré a teplé.

Otvoril som oči. Začala plakať. Silno som ju objal a ona mňa. Ruku mala na mojom ckrku vzadu a stískala mi ho. Ja som jednou rukou vošiel do jej vlasov a pobozkal som ju do nich.

„Tak to napravme.“ Pošepkal som.

„Rada by som ale nechcem aby znova nenávideli mne že som ťa opustila a Evelin že ti ničí kariéru. Ešte povadie že nie je tvoje.“ Vzlykla.

„Neboj sa. Postáram sa o to.“ Chytil som jej tvár do dlaní a pobozkal som ju na čelo.

„Pôjdeš spolu s Evelinsa so mnou  do Londýna?“ opýtal som sa s trasľavím hlasom.

„Áno.“ Unikla jej zlzy a usmiala sa.

„Milujem ťa.“ Približoval som sa ku jej perám.

„Milujem ťa.“ Zopakovala a ja som ju pobozkal. Jej pery. Omámna chuť, ktorá ma vždy privedie do ríše šťastia kde sme len ona a ja.

***

O týždeň neskôr. Mia POV

„Šťastnú cestu. Onedlho prídem na krstiny.“ Objala ma tuho mama. Ja som jej objatie opätovala.

„Ďakujem ti.“ Pošepkala som jej do ucha.

Ona ma silnejšie stísla a pobozkala na líce. Odtiahla som sa od nej a otočila sa ku Louisovi. Držal vajíčko v ktorom ležala a sladko spinkala Evelin. Preplietli sme si prsty. Podišli sme ku auto v ktorom sedel Miguel a naštartoval. Odviezol nás na letisko a boli ticho aby sa Evelin nezobudila.  Vystúpili a ešte som sa poriadne rozlúčila s miguelom.

„Takže v Januárii (2014) ?“ odtiahla som sa od neho.

„Áno.“ Kývol hlavou.

„Ahoj.“ Pobozkala som ho na líce. Louis mi dal Evelin a rozlúčil sa Miguelom tiež. Zobral ešte tašky a išli sme do letiskovej haly. Letenky bol vybaviť Louis zatiaľ čo ja som hojdala Evelin aby a nezobudila .Lietadlo išlo o 30 minút. Posadili sme sa na svoje miesta a čakali na odlet.

„Bojím sa.“ Chytila som Louimu ruku a stisla som ju.

„Ja viem. Aj ja ale niečo vymyslíme.“ Povzbudivo sa na mňa usmial. Oprela som hlavu o jeho plece a zatvorila som oči.

***

„Spala celý čas?“ opýtala som sa Louisa v hale keď sme vystúpili.

„Áno. Bola ako anjel.. Ako ty!“ brnkol mi po nose a potom si so mnou preplietol prsty na pravej ruke.

Vyšli sme von a bolo tu ticho. Aspoň raz. Smerovali sme ku čiernemu autu. Louis otvoril dvere aby som nastúpila. Pri volante sedel harry. Usmiala som sa.

„Ahoj mamička.“ Otočil sa ku mne Harry a nakukoval do auto sedačky.

„Ahoj.“ Sklonila som hlavu.

„Budem krstný?“ nadvihol obočie.

„Štartuj.“ Nastúpil Louis.

Vážne som nevedela kto bude krsný a krsná. Chcela byť Perrie ale či bude chctieť aj teraz? Pozerala som na malú a premýšľala nad všeličím. Čo sa teraz bude diať? Zase tie nenávistné pohľady. Výkriky a neviem čo všetko. Vystúpili sme pred naším bytom. Louis mi znova chytil ruku a išli sme DOMOV! 

NEW! Predposledná. Zajtra môžete očakávať poslednú čas, ktorú si idem písať teraz ;) Takže chcem vaše názory... Inak na Help Me nie je žiadny koment.. aspoň 1+ a pridám novú časť ;) 

HOPE YOU LIKE IT ♥  

My Drugs 48

48. časť

Ležala  som takto až do večera. Niekto začal klopať na dvere ale ignorovala som to. Sadla som si a zhlboka som dýchala.

„Mia otvor mi!“ započula som muža. Nebol to ani Miguel a ani Alfonzo. Bol to otec môjho dieťaťa. Preboha čo tu robí?  Začala som rýchlo dýchať a nevedela som čo mám robiť.

„Mia prosím. Musíme si niečo vyjasniť!“ stále búchal.

„Louis choď prosím preč!“ nechcela som aby odišiel. Nutkanie prísť ku tej kľúčke otvoriť ju a pobozkať jeho pery po 9 mesiacoch. Ísť s ním domov a byť spolu. NIE! Nemôžeš to urobiť Mia!

Louis POV

Oprel som čelo o dvere a vydýchol si. Prečo mi nechce otvoriť keď už som tu? Aby sme si všetko povedali. Môžeme byť opäť spolu ale ona ma tu nechce. Prečo ma nechce keď budeme rodičmi dieťaťa čo nosí pod srdcom?! Bol som zmätený ale ja neodídem kým ma nevypočuje!

„Tak budem hovoriť cez dvere. fajn!“  prehovoril som znovu.

„Ja chcem aby si vedela že aj napriek tomu. Mia ja ťa stále milujem! Stále a navždy budem. Nebol deň, minúta, sekunda že by som na teba nemyslel. Predstavoval som si stále teba a každá pesnička na koncerte, ktorú som spieval bola zameraná myšlienkami len pre teba, venovaná len tebe. Celý život som ti daroval a...“ dvere sa otvorili a Mia stískala dvere. bola nahnevaná? To nemôže!

„Dieťa!“ zavrčala.

„Áno naše dieťa. Chcem aby sme boli kompletná rodina...“ oblízal som si pery.

„DIEŤA LOUIS! Ja rodím!“ skríkla na celý dom.

„Čo? Mia preboha!“ chytil som ju.

Svoje nechty zaryla do môjho pleca a ja som potisol bolesť.  Vybehol hore Miguel. Chytil Miu z druhej strany a dole schodmi sme ju zdvihli. Vykríkla a mi s Miguelom tiež keď jej nechty skoro stiahli našu kožu z tela.

„Mia zhlboka dýchaj.“ Hovorila jej mama a otvorila nám dvere.

„Už zase.“ Povedal zúfalo Miguel a ja som vedel na čo naráža.

Mia sa držala mojej ruky a stískala mi ju. Nastúpili sme na zadné sedadla a Miguel s jej mamou dopredu.  Naštartovala auto a vyrazila do nemocnice. Miguel začal volať. Komu volá teraz!??

„Louis!“ stlačila mi stehno.

„Mia iba dýchaj. Zvládneš to, som tu.“ Začal som tak dýchať ja akoby som ja rodil!.

„Mia možno nie je vhodná chvíľa ale chcem aby si sa vrátila so mnou do Londýna!“  pozrel som na ňu a ona mi znova stlačila stehno a ja som vykríkol s ňou a Miguel skoval telefón.

„Teraz nie Louis!“ škaredo na mňa pozrela.  Prikývol som a zahryzol som si do spodnej pery lebo znova prišiel jej stisk.

***

Pomohol som jej vystúpiť a s Miguelom sme ju zobrali na ruky a utekali do nemocnice.  pribehli sme ku recepcii.

„Moja dcéra rodí.“ Povedala jej mama.

„Potrebujete najprv vyplniť papiere.“ Povedal chlap. S Miguelom sme skríkli lebo Mia škaredo pozerala na chlapa.

„Myslím že to teraz počká!“ povedal som s bolesťou v hlase.

„Poďte za mnou.“  išiel rýchlo. Položili sme ju na vozík a viedol ju do sály.

„Počkajte.“ Skríkla Mia. Všetci sme sa ňu pozreli.

„Mami môžeš?!“ pozrela na ňu. Pozrela potom na mňa a pousmiala sa. jej mama vbehla dnu a nám neostávalo nič iné iba čakať.

„Kde je Alice?“ opýtal som sa ho.

„Mia začala plakať tak s ňou musela ísť ku nám.“ Z úľavou sme si sadli.

„Ďalšie modriny.“ Zafňukal Miguel.

„Aj Alice bola taká?“ nadvihol som obočie.

„Áno. Niall skoro reval v aute. Boli sme pri nej v aute obaja a ťahala nás za vlasy.“ Zasmiali sme sa ale Miguel moc ani nie. Chytil som si vlasy a som rád že ich mám všetky.

„Komu si volal?“ pozrel som na neho.

„Alice. A predpokladám že to už vedia chalani.“ Naraz sme sa opreli o stenu aj hlavami a už iba čakali.

***

„Loui.“  Prišla Miina mama.

„Máš dcérku.“ Usmiala sa.  tiež som sa doširoka usmial a silno som objal Miguela až sme skoro spadli na zem.

„Prepáč.“ Poťapkal som ho po ramene.

„Tak chceš ju vidieť?“ zasmiala sa.

„Iste.“ Chytila ma za ruku a viedla do izby. 

Potichu sme vošli dnu. Mia sedela na posteli a držala v ruke naše dieťa. Usmievala sa na Evelin. Bolo vidieť že je aj poriadne vyčerpaná. Podišiel som ku nej. Pozrela na mňa a podala mi ju. Vedel som ako ju mám držať keďže mám sestry a praxoval som u Alice.

„Ahoj.“ Pošepkal som. sladko spinkala a kútiky úst mala dohora.

„Takže Evelin?“ pozrel som na Miu a tá iba prikývla.

„Je ako ty.“ Pozrel som na malé stvorenie v mojom náručí. Pobozkal som ju jemne na čelo. Dnu vošla sestrička a žiadala ju. Musia ju ešte raz vyšetriť. Podal som jej ju a ona odišla. S ňou odišla aj Miina mama.

„Musíš si oddýchnuť.“ Sadol som si ku nej na kraj.

„Však mi ju nezoberieš a neodídeš s ňou do Londýna.“ Povedala smutne. Zhrozil som sa nad tým čo povedala. Pobozkala som ju na čelo a ona zatvorila oči.

NEW! :D Ešte dve časti a je koniec. :/ Bude mi tento príbeh chýbať ale čakajú ma ďalšie. Mia a Louis ostanú v mojej hlave a s ďalšími predstavami aj keď ich príbeh už nebude písať... Asi som to mala nechať na poslednú časť ale dovtedy by som to zabudla. Dúfam že sa vám tento príbeh páčil. Aspoň niekomu. Takže chcem vaše názory na Miu, Louisa.. na pôrod... vráti sa Mia a budú spolu šťastný?? :D 

HOPE YOU LIKE IT♥

Help Me!

Z&E

Po dlhej dobe som vyšla z kúpeľne aby som vyzerala ako normálny človek ako som bola pred tým. Tá Ellie pred rokom.  Obyčajná ale aj niečim výnimočná. Svetlé nohavice tak cappuccino farba. Natiahla som si ich na nohy a zapla zips s gombíkom. Na vrch som si dala iba čistý hnedý sveter. Vlasy som učesala a nechala som ich rozpustené. Do hnedej kabelky cez plece som dala všetky dôležité veci a zišla som dole.  Zayn čakal už v obývačke a rozprával sa s Niallom. Odkašľala som si.

„Už som si myslel že si sa utopila.“ Podpichol ma.

„Ideme?“ ignorovala som jeho poznámku a išla do predsiene kde som si obula hnedé topánky na šňúrovanie.

Na vrch som si dala taktiež hnedá kabát a nechala som ho rozopnutý. Dala som tašku na plece a vyrazili sme do tel firmy, ktorá nam všetko pokazila. Dalo by sa povedať že to bol Louis lebo to urobil všetko na raz. Nastúpili sme do Zaynovho auta. Išiel spolu s nami aj Niall. Cesta trvala 15 minút a boli sme už v meste a aj na meiste. Veľká budova so sklenenými stenami. Takže to je niečo veľké luxuné a hlavne drahé.  Mám sa na čo tešiť. Zayn mi  chytil ľavú ruku a pozrel na moju ruku. Usmial sa na mňa a ja na neho. Vošli sme do budovy kde sa motali ľudia s krabicami. Poniektorý.

„Čo sa deje?“  pozrela som sa naspäť na Zayna.

„Nebudú pracovať pre zlodejov. Čiže pre nás.“ Mykol plecom.

Vážne? Takže my sme zlodeji? Keby tak vedeli celú pravdu a pre koho vlastne pracovali. Ako môžu ľudia byť taký povrchný? Nyvšímať si a neskúpať pravdu a le veriť lži. Odpornej a podlej lži. Nenávidim pre toto svet. A nenávidela som pre aj aj seba a aj nenávidím lebo som bola taká. Nevedela som o Zaynovi nič iba to čo mi povedal Ian a bola som pre to taká odporná. Ak by som ho nestretla a nespoznala skutočného Zayna Malika nikdy by to nebolo také ako teraz. Neukázal by mi svoju druhú kapitolu života. Točilo by sa stále len o tom istom. Nepáči sa mi že to takto funguje!

Vošli sme di výťahu a Niall šťukol 10 poschodie. Všimla som si že budova má niečo cez 20 poschodí.  Som zvedavá čomu sa firmy zaoberá. Zayn otvoril dvere a ja som vošla dnu prvá. Pri okne stál Louis a spolu s ním neznámi chlap. Pocítila som pri sebe Zaynovu prítomnosť.

„Tak sme tu.“ Povedal Zayn neutrálne. Niall si sadol na sedačku a iba počúval.

„Ah super.“ Pozrel na nás Louis a pousmial sa. „Zayn , Ellie. Toto je Chris. Manažér firmy. Už vie o všetkom a je ochotný pokračovať v práci.“ Podišli ku nám.

„Chris. Toto sú majitelia. Zayn Malik a Ellie Ctrystal.“ Žmurkol na mňa.

„Teší ma. Chris White.“ Podali sme s sním ruku.

„A mňa teší.“ Povedal Zayn.

„Sadnite si a Chris nám povie niečo o firme.“ Ukázal louis na sedačku kde sedel Niall. Sedela som v strede. Ruku som mala na Zaynovom kolene a mali sme prepletené prsty a prstom prechádzal po prsteni.

„Takže holding sa zaoberá predaja textilných látok do zahraničia a tu v UK a po novom sme začali objavovať či vytvárať nové vône pre ženy a aj mužov.A ešte robíme reklamy pre výrobky naše či niekoho iného. Ako viete ste majitelia firmy. Budete chodiť iba na stretnutia  ak nás niekde pozvú čo sa stáva častokrát. Tak pôjdete do zahraničia a okrem našich produktov siobľúbia aj vás.“  Myslím že to povedal stručne. A viac ani nebolo treba.

„Firma sa volala original Ray ale asi to budete chcieť zmeniť.“  Dokončil.

„Určite áno.“ Prikývol Zayn.

„Myslím že názov už mám.“ Pozrela som na Zayna.

„Tak hovor.“ Povzbudil ma.

„Z&E.“ zahryzla som si do pery. Zayn tie svoje oblízal a pozrel na Louisa.

„Myslím že to je dobrý nápad.“ Povedal Louis.

„Takže všetko je zariadené.  Kým si pozriete firmu ja pripravim papiere a potom to iba podpíšete.“ Riekol Chris.

„Tak hore sa.“ Otvoril Louis dvere.

 Postavili sme sa a spoločne sme vyšli von a išli si prezreť firmu. Mohlo nám to trvať hodinu lebo louis moc kecal. Vedel o všetko v tejto fime.  Vrátili sme sa naspäť do kancelárie a ja som si vydýchla.

„Tie  topánky som si nemal brať.“ Oprela som hlavu o Zaynovu hruď a vydýchla som si.  Zayn ma objal a pobozkal ma do vlasov.

„Oh zabudol som.“ Zasmial sa Zayn. „Louis, Niall dnes večer u nás. Nech prídu aj Liam a Cheryl, Harry a Jane a samozrejme všetci ostatný ako Justin, Adam,  Paul  môže byť aj Austin a bratia Ellie so Stevanom a Penny.“ Vysipal všetky mena na raz.

„Dobre.“ Prikývli.

„Tu sú tie papiere.“ Ptišiel Chris. Podpísali sme to obidvaja. Rotlúčili sme sa a išli sme domov.

***

„Prečo si ich pozval?“ opýtala som sa až doma. Sadla som si na sedačku a vyzula topánky. Voložila som si nohy na sedačku a vydýchla som si

„Vieš.“ Zdvihol mi nohy a sadol si na miesto a nohy si položil na svoje a jemne mi ich masíroval. „Chcem oznámiť že sa budeme brať a ty ich pozveš na oslavu, ktorú začnem zajtra vybavovať.“  Otvorila som oči a pozerala som na neho.

„Myslíš že odhadneš môj vkus?“ nadvihla som obočie.

„Už som ho trafil viac krát a teraz to bude tieš. To pravé orechové!“ usmial sa. Posdila som sa a poboskala som ho. Jeho pery sú premňa ako droga, horšie ako droga je to pocit, ktorý nikdy neviem opísať.

***

Obliekla som si bordové šaty. Vzadú dlhé a v predu krátke. Okolo pása som mala čierny opasok vybíjaná strieborními diamantmy. Obula som si čisto čierne topánky na platforme. Špička bola odhalená.  Vlasy som vypla do hore a nalakovala ich aby držali dlho.  Jemne som sa namaľovala a pozrela som sa na celý odraz v zrkadle.  Nebolo to také zlé. So stolíka som zobrala náužnice a dala si ich na uši potom náhrdelník, náramok a nakoniec krásny prsteň na ľavý prsteník. Usmiala som sa sama pre seba.  Asi je načase ísť dole. Podišla som ku dverám a otvorila som ich. Z dola išla hlasná hudba a ja som s odhodlaním išla dole. 

***

Po oslave všetci odišli a ja som spadla na posteľ ako mŕtvola. Zatvorila som si oči a vyzula topánky tak že som zatriasla nohou a ony spadli. Pocítila som ako som sa viac zaborila do postele. Otvorila som oči a nado mnou bol Zayn,ktorý sa podopieral  lakťami. Pobozkal ma na kútik úst.

„Tak ako?“ zasmial sa.

„Fajn. Dnešok bol úplne bláznivý.“ Vydýchla som si. 

„Ale krásny. Zajtra sa nebudeš aspoň nudiť!“ zažgeril sa.

„Ja? Prečo ja? Ja som ten bordeľ neurobila!“ zamračila si sa.

„Si žena!“ sadol si.

„A??“ nadvihla som obočie.

„Je to práca pre teba. Navyše ku mne sa to nehodí.“ Vyplazil mi jazyk.  „A ešte niečo. Riadíš našu firmu. Aj budem chodiť iba na stretnutia. Veľa šťastia.“  Postavilo sa a išiel do kúpeľne.

„Ak by som vládala tak by som ťa dorazila. Si hnusný!“ zagánila som na neho.

Zatvoril za sebou dvere a ja som si sadla. Podišla som ku skrini a otvorila som ju. Vytiahla som pyžamo a čakala kým víjde pán Malik. KeĎ konečne vyšiel. Prešla som okolo neho a zamkla som za sebou dvere. Vyzliekla som všetko a vošla pod sprchu.Potom som si obliekla pyžamo a vyčistila ešte tvár. Nakrmovala som ju a vlasy som len tak pretrela uterákom a nechala ich schnúť voľne. Umyla som si zuby a vyšla som von. Zayn už ležal a pozeral TV. Ja som prešla na svoju stranu a ľahla si tiež.  Otočila som sa mu chrbtom a zatvorila som oči. Keď si ma pritiahol ku sebe nedávala som tomu pozornosť a robila som sa že už spím. Aj keď jeho prítomnosť a dotyk mi boli veľmi príjemné a užívala som si ich. Ešte kým som nespala úplne chytila som jeho ruku čo mal na mojom bruchua  preplietla som su ju z mojou a dala ich ku mojej tvári. Jemne som sa usmiala a až potom som mohla pokojne spať!

NEW! :D Takže sa vám tu opäť hlási. Písala som od Pondelka ale nevišlo mi to.. Sorry :D Takže Včera som tu nebola tak dnes. MARRY CHRISTMAS and HAPPY NEW EAR!!!!! ♥ 

A teraz chcem vaše názory na časť!!! ;) 

HOPE YOU LIKE IT ♥  

My Drugs 47

47. časť

Október  2013

Louis POV

Vraciam sa domov. Som rád ale ani nechcem. Nechcem sa vrátiť do bytu kde nie je ona. Vôbec ma to neprišlo. Tá láska ,ktorá ku mne prišla keď som ju stretol neodišla. Ostala v mojom srdci a ostane navždy. Neviem kedy budem chcieť na ňu zabudnúť. Určite nikdy a kedy budem chcieť dievča? Neplánujem žiaden vzťah. Nie teraz. Neviem kedy. Onedlho bude rodiť. Onedlho sa narodí moje dieťa na svet a ja nemám žiadne správy. Neviem kde je a či je sama alebo s niekým. S nikým neostala v kontakte. Nemám žiadnu nádej. Je odtrhnutá z internetu a mobilu. Nemôžem sa o nej nič dozvedieť. nikto ju nikde nevidel. Som stratený v bludisku a neviem nájsť cestu späť bez nej. Nemám svetlo v tej hlbokej tme v ktorej žijem keď tu nie je môj zmysel života.

„Takže si užite to voľno ako chcete. Potom zase začnú povinnosti.“ Pozrel na nás Paul.

 Nastúpil som do auta a nechal sa zaviesť domov. Je to domov bez nej? Môžem ten byt nazvať domovom keď ma nik nečaká? Vystúpil som pred bytovku a išiel som do bytu. Je to len priestor kde prespím. Bez nej neznamená pre mňa nič. Privítal ma vrátnik a ja som sa na neho pousmial. Odomkol som dvere a vošiel som do prázdnoty.  Kufor s vecami som nechal v spálni a pozeral sa naokolo. Bolo to tu tak ako som to upúšťal.  Nepopostielaná posteľ. Žiadny poriadok. Načo?! Niekto zaklopal na dvere a potom zazvonil. Išiel som tam a otvoril som.

„Zdravím krstný!“ zasmiala sa Alice.

„Ahojte.“ Usmial som sa.

Vošli dnu aj s kočíkom. Zatvoril som dvere. Alice ho chcela vybrať ale ja som ju odstrčil.

„Aspoň jedna radosť.“ Usmial som sa na malé okaté dievčatko s hnedými vlasmi a hnedými očami. „Ahoj Mia.“ Zobral som ju na ruky a usmial som sa.

Áno dali jej meno Mia aby sme mali všetci aspoň nejakú spomienku na ňu. Kto je krstná mama? Sestra Alice. Sú si celkom podobné. Ashley. Stretol som ju iba na krstinách viac nie.  Vošli sme do obývačky. Sadli sme si na sedačku.

„Prišli sme sa rozlúčiť.“ Začala Alice.

„Kam idete?“ zamračil som sa.

„Ideme na čas do Španielska. Moji rodičia chcú vidieť vnučku a svoju nevestu.“ Zasmial sa Miguel.

Zabudol som. bola aj svadba. Bolo fajn ale mne chýbala polovička. Mesiac ako Alice porodila stihli zariadiť aj svadbu.  Alice bola veľmi šikovná. Svadba bola malá a boli na nej všetci blízky. Vlastne všetci nie. Jeden dôležitý človek chýbal a nebolo to také veselé akoby malo byť. Zase tam chýbala ONA!

„Ale dlho nebuďte.!“ Pohrozil som im.

„Plánujeme sa vrátiť 10 januára.“  Usmiala sa Alice.

„No tak už choďte.“ Za srandoval som ale oni to zobrali vážne. „Robím si srandu.“ Pretočil som očami. tiež sa zasmiali, malá Mia začala plakať tak som ju dal Alice.

***

Ležal som na sedačke a pozeral som televízor. Pozeral som správy ale ani som to moc nevnímal. Chcel som niečo jesť a pizza mi prišla v hod. vytočila som číslo a objednala som ju jednu syrovú. Položil som mobil na miesto ale znova ho zobral do ruky lebo mi zazvonil. Bol to Miguel. Mykol som plecom a zdvihol som to.

„Počúvam.“  Usmial som sa.

„Louis mám pre teba dôležitú správu. Ona o tom nevie že sme tu lebo sme len teraz prišli.“  Začal pliesť.

„Kto nevie o čom Miguel?“ nadvihol som obočie.

„Mia je celých 9 mesiacov u svojej mamy v Španielsku.“ Povedal pomaly. Napol som sa a pozeral vyorane na televízor.

„Nech nevie že o nej viem.“ Zložil som. mobil som hodil vedľa seba a utekal som do izby. Preobliekol som sa a zobral som ruksak  kde boli veci čo potrebujem.  Vypol som TV a všetky svetlá. Obul som si Vans tenisky a zamkol som byt. Utekal som dole a vytočil číslo Harryho.

„Čo sa deje?“ zdvihol.

„Idem do Španielska. Zisti mi adresu Miinej mamy.“ Stopol som taxík.

„Letisko. Rýchlo.“  Nastúpil som.

„A kde ho vezmem?“ znel podráždene.

„Miin otec?!“ povedal som takým istým tónom.

„Zavolám ti.“  Zložil som mu a ťapol som sa po čele načo to má zistiť keď taj je Miguel? Už ani neviem čo robím.  Keď som vystúpil na letisku Harry mi poslal SMS s jej adresou. Vybavil som si letenku a čakal na lietadlo.

***

Mia POV

„Mami podáš mi prosím ťa tú čokoládu?“  pozrela som na ňu. Nemohla som dočiahnuť na stôl kvôli bruchu a vstať sa mi už vôbec nechcelo. Podala mi celý tanier na ktorej bola polámaná čokólada.

„Ďakujem.“ Usmiala som sa. niekto zazvonil.

„Máš niečo dohodnuté?“ postavila sa mama.

„Áno. Mal sa vrátiť Alfonzo z Francúzka .“ Usmiala som sa. „Ide mi predstaviť Soniu. Nemôžem sa dočkať. Pomôžeš mi prosím?“  podala som jej ruku. Chytila ma a pomohla mi postaviť sa.

„Kedy máš termín?“ opýtala sa.

„O týždeň.“ Zažgerila som sa. išla som pomaly ku dverám. Nestál tam iba Alfonzo a Sonia ale Alice a Miguel spolu s kočíkom. Zatvorila som dvere a nadýchla som sa. opäť som ich pomaly otvorila.

„Preboha čo tu robíte?!“ pozrela som na kočík.

„Nemôžem prísť pozrieť moju sesternicu." Strčil z grimasou do Alfonza a objal ma. No moc ani nie lebo moje brucho ho odstrkovalo. Ja som ho objala tiež a zatvorila som oči aby som neplakala.

„Poďte dnu.“ Usmiala som sa. objala som aj Alice.

„Tetušká!“ počula som Miguela.  „Ach ten DOMOV!“ kričal stále. Zasmiala som sa s Alice a pozrela na kočík. Ležalo v nej malé dievčatko s očami veľkými a hnedej farby. Tvárička ako anjelik a hnedé vlásky.

„Ako sa volá?“ pousmiala som sa keď som na ňu pozrela.

„Mia.“ Pošepkala pri mne. Pozrela som na ňu so slzami v očiach. Opäť som ju objala a spoločne sme vošli dnu. Všimla som si obrúčky.

„O tak veľa som prišla.“ Pozrela som na ňu.

„To je pravda. Nebolo to také super akoby malo.“ Objala ma Alice okolo ramien.

„Hovorila som ti že to budeš ľutovať.“ Podišla ku mne mama.  Bola tam a keď sa vrátila všetko mi povedala. Plakala som cele týždne kvôli tomu. Ale čo som mala robiť? Vzdať sa života dieťaťa a toho Louisovho? Nie nemohla som!

„Teraz to nechajme. Chcem spoznať Soniu“ usmiala som sa na dievča.

Čierne vlasy asi po plecia a ofina na pravú stranu. Výrazné zelené veľké oči a pery srdcovitého tvaru. Typovala by som že je skôr modelka chudá a vysoká ale bola menšia od Alfonza o kúsok.  Tmavé ale pekne upravené obočie husté a dlhé mihalnice. Bola krásna od prírody.

Sadla si ku Alfonzovi a Alice si ma odchytila. Išla som s ňou teda rovno do mojej izby. Zatvorila som  dvere a netrúfala som sa ku nej otočiť. Pozerala som na dvere a zhlboka dýchala.

„Ako sa má?“ nakoniec som sa to musela opýtať.

„Naozaj sa pýtaš?!“ povedala viac menej pohoršene. Zatvorila som oči a potisla som slzy.

„Myslíš že ja sa mám super?!“  otočila som sa ku nej.

„Ak by nemusel ísť na turné tak nikam nejde a hľadá ťa všade.“  Postavila sa. Oprela som hlavu o dvere.

„Vieš čo je pre mňa najhoršie? Sľúbila som mu že už ho nikdy neopustím a už navždy budeme spolu. Že vychováme spoločne dieťa a budeme šťastný!“ otvorila som oči a skotúľala sa slzy po tvári. Pozrela som na ňu.

„Tak prečo si to urobila?“  postavila sa.

„Lebo by som prišla o neho tak či tak a aj o dieťa!“  skríkla som a vyšla som z izby. Zamkla som sa v izbe mojej mamy.

SO NEW! :D Mala som pridať až zajtra ale nedalo mi to :D Takže čo si myslíte o tomto? Chcem vaše názory hlavne na Louisa a Miu a potom na ostatných!!! Čo sa bude podľa vás diať??? :D 

HOPE YOU LIKE IT ♥ 

Malá Mia

Sonia