My Drugs 31

Carrotky!!

Takže nová časť. dnes som ju dopísala. Neviem, možno o ničom časť ale teraz to bude napínavé. Sami posúdite. Tak, po prečítaní prosíím KOMENT či už anonym alebo nie :)) I Hope You Like It ♥ Za možné chyby sa ospravedňujem dopredu.

SKUPINA NA FB!

Od stretnutia alebo skôr rozlúčky s Louim prešiel mesiac. Stále cítim jeho pery na mojich. Myslím na neho ešte viac ako pred tým. Raz keď som bola von tak som ho zazrela. Vyzeral trošku pokojnejšie ale Eleanor. Nie. Bola rovnaká. Písala mi že nechce byť s ním. Fanúšičky ju viac nenávidia ako pred tým. Nezvláda to. Chalanom povedala že sme sa stretli vonku. Takže nemajú ani šajnu že sme v kontakte. Alice mi stále  píše. Prečítam si len niektoré. Mrzí ma že jej neodpisujem ale takto to je lepšie. Určite takto trpí menej ako keby som s ňou písala. O chvíľu sú Vianoce. Sviatky kedy má byť rodina pokope, spolu. Možno by som mohla ísť nenápadne do Londýna za ockom. Vonku sa ochladilo. Je zima ale snehu nikde. Ešte to zvážim s tým Londýnom. Každý večer ako aj tento smoklím do vreckoviek v posteli kým ma to nevyčerpá a nezaspím. Čo sa týka dieťaťa? Začala som ho mať trošku rada. Zvykla som si a začínajú ma ťahať materské budy. Jem všetko na čo mám chuť. Dávam si pozor...

Uložila som to odložila laptop na stolík. Vysmrkala som sa a utrela slzy. Zababušila som sa poriadne do periny a snažila sa skôr zaspäť. Brucho je už trochu väčšie. Som v druhom mesiaci. Zavrela som oči a potom zaspala.

**

Vstala som na každodenný zvoniaci budík. Vypla som ho a išla do kúpeľne. Dala som si sprchu. Len v uteráku a s turbanom na hlave som išla do šatníka. Hľadala som niečo voľnejšie. V práci ešte nikto nevie že som tehotná a ani to hneď nemusia vedieť. Poviem im to na nový rok.

 Obliekla som si obyčajné džiny, biely sveter. Hnedé čižmy so šálom a kabátom som zobrala do ruky a išla do izby. Vlasy som si vyfénovala. Na skrini som mala zrkadlo. Nechala som ich rozpustené. Trocha make up. Linka špirála a zvýraznila  lícne kosti. Dala doplnky. Do hnedej kabelky som dala potrebné veci. Obliekla a obula som sa. Zamkla som a kľúče dala do vrecka.  Cestou som si kúpila latté a niečím sladkým. Zobrala som to zo sebou. Často mávam chute na sladké či rôzne dobroty. Vošla som do budovy a išla do svojej kancelárie. Položila som si to na stôl. Kabát a šál som zavesila na vešiak a pustila sa do šišiek. Vypila som kávu a vyhodila to do koša. Na stole som mala pripravené papiere tak som sa do toho pustila. Zazvonil mi telefón.

„Áno?“

„Mia? Môžeš prísť do mojej kancelárie. Prišli mi nejaké kúsky a potrebujem poradiť.“

„Hneď som tam.“ zobrala som si diár a mobil. Mala kanceláriu vyššie tak som do zbehla schodmi. Zaklopala som a vošla dnu.

„Tak tu je. naša najlepšia návrhárka.“  Podišla ku mne a objala ma šéfova.  Trošku som sa začervenala.

„Ďakujem“ pousmiala som sa. Ukázala mi na stojany kde boli povešané modely.

„Vybrala som biely top. Potom  bielu sukňu s guličkami, vysokým pásom. Obliekla to na figurínu. Niečo mi na nej chýbalo. Zbadala  som  tenký červený opasok. Dala som ho nad sukňu čím oživil efekt. Pár doplnkov a ku tomu biele lodičky alebo aj nízke sandále.

„Tak?“ pozrela som na nich.

„Perfektné.“ Usmiali sa. Tak som spravila ešte pár modelov.

„Ste skvelá. Myslím že by ste sa mohli dostať aj vyššie.“

„Ďakujem. Ale tu sa mi páči.“ Usmiala som a podala som si s nimi ruky a odišli.

„Vždy budem hovoriť že sme najšťastnejšia firma že ťa máme.“ Usmiala sa šéfka.

„Som rada že neľutujete. Teraz by som sa mala vrátiť do práce.“

„Dobre.“ Prikývla som. cestou som ešte niečo dopisovala do diára. Vošla som do kancelárie a dorobila rozrobenú prácu. Išla som na obed a po tom som lietala po budove a zháňala podpisy na nove zmluvy. Potom som ich odniesla šéfovej.  Potom som niečo spravila na počítači a už som mohla ísť domov. Dosť často som teraz chodila pešo. Premýšľala som o tom Londýne. Možno to nie je až tak zlý nápad. Ak otca poprosím aby to nikomu nepovedal nie ej problém. Možno ma aj tak nebude chcieť vidieť po tom čo som odišla a klamala som mu. Ale risknúť to musím. Musím ho vidieť aspoň na sviatky.

Odomkla som dvere. vyzula som sa a išla do šatníka skovať veci. Prezliekla som sa do teplákov a obyčajného trička.  Vlasy som dala do drdolu. Sadla som si na posteľ a do ruky chytila laptop. Otvorila som email. Začala som písať Eleanor.

Po dlhšej dobe píšem. Ž dosť dlho som uvažovala. Blížia sa Vianoce a ja som tu sama. V takom byte. Dnes ma napadlo niečo čím budem znova riskovať. Rozmýšľala som že by som išla na sviatky do Londýna. Za otcom. Chcem s ním stráviť čas a vysvetliť mu to ale o dieťati pomlčím. Pochopiteľne. Ak by som s tebou neostala v kontakte tak by som zošalela. Možno si kúpim psa aby som mala spoločnosť ale to až po novom roku.

Už som na srdci nemala nič tak som to odoslala. S tým psom by to nebol zlý nápad. Porozhliadla som sa po izbe. Všade ticho až mi to niekedy vadilo. Išla som do obývačky. Usadila sa na gauč a zapla si nejaký film. Pozerala som len tak letmo. Polovicu som nevnímala. Stále som rozmýšľala nad Londýnom. Ťahá ma to tam. Vidieť to tam cez Vianoce. Všetko vysvietené. Tých ľudí. Poriadnu zimu aj keď tam možno veľa snehu nebude. Aj tak mi to za to stojí. Navyše Louis a chalani budú určite pri rodine. Takže pôjdem.

Louis POV

Presný mesiac od stretnutia s ňou. Každý večer si ho premietam v hlave a vždy sa usmejem keď si spomeniem na ten sladký a bozk ale zároveň to aj bolí keď si uvedomím že bol posledný. Avšak našiel som zmysel života. Kým žije a ja viem že ma miluje aj keď nie je so mnou. stále dúfam že ju ešte raz stretnem ale to už ju nenechám odísť. Budem o ňu bojovať.

„Louis, môžem?“ dnu nakukla El.

„Poď.“ Zaprel som laptop. Prisadla si ku mne na posteľ.

„Ako sa máš?“ pozrela na mňa.

„Ide to. Vlastne o mnoho lepšie ako pred mesiacom.“ Usmial som sa.

„Tak to je dobre. No vieš. Vianoce sa blížia a ja by som išla za rodinou. Ti ideš tiež do Doncaster.“

„Áno. Tak na Silvester?“

„Určite.“ Pousmiala sa. Objal som ju.

Naše vzťahy  sa od tej doby zlepšili. Keď mi povedala ako ju presviedčala aby prišla. Pochopil som že nie je až tak zlá a že sa zmenila. Sme kamaráti a nič viac. vonku sa správame ako pár ale nič viac. Odišla a ja som ostal sám. Postavil som sa aj ja a išiel dole.

„Chalani, čo nejaká party. Len mi piati, tu. Kým každý pôjdeme domov?“ ťapal som rukami.

„To sa mi páči.“ Povedal Harry a pridali sa aj ostatný.

„Tak večer?“ sadol som si.

„Áno.“ Prikývli.

Eleanor POV

Vrátila som sa do bytu. Otvorila som laptop. Mala som správu od Mii. Prečítala som si ju. Má šťastie. Vážne tu Louis nebude. Začala som písať.

A čo Alice a Miguel. Nebudú tam aj oni. A neboj sa Louis aj chalani tú nebudú. A ani ja. Škoda. Rada by som sa s tebou stretla ale tiež chcem navštíviť rodinu. Tak šťastné a veselé. Xx

Mia POV- Londýn

Vystúpila som z lietadla. Prešla som kontrolami a vyzdvihla si batožinu. Každý sa tešil. Každý tu niekoho čakal. So sklonenou hlavou som prešla von. Na lícach som pocítila studený vietor. Stopla so  taxík. Nastúpila som, nadiktovala adresu. Čím viac sme sa blížili, tým som mala väčší strach. Zastal pred bránou. Vystúpila som a zaplatila mu. Zobrala som menší kufor. Chytila som kľučku na bránke a pomaly som ju stlačila smerom dole.  Priprav sa na ďalšie slzy. Pomyslela som si. Všade bol ľad ale ani kúsok snehu. Zastala som pred hnedými dverami. Opatrne som zazvonila a čakala. Nikto nechodil. A čo si čakala? Nechcú ťa vidieť! Opustila si ich a oni zabudli. Hovorilo mi podvedomie. Stála som tak ako priklincovaná. Pozerala na dvere. do očí sa mi dobíjali slzy.  Stratila som aj jeho. Sadla som si na kufor.

„To áno ale mohli sme kúpiť ten druhý stromček.“ Počula som Lili a potom sa smiali. Sú bezo mňa šťastný. Na čo som sem chodila?! Prvé slzy dopadli na moje studené slzy. Nastalo ticho.

„Mia?“  počula som otca.  Utrela som si slzy a postavila sa.

„Prepáčte že som prišla otravovať. Už som na odchode.“  Nedokázala som sa na nich pozrieť. Chytila som kufor.

„MIA!“ pocítila som teplo. Objal ma. Zaborila som hlavu do jeho hrude a rozplakala sa. Ešte ma niekto objal zozadu asi Vanessa. Na hlave som cítila dych a slzy.

„Si späť.“ Odtiahol sa. Zdvihol mi bradu aby som na neho pozrela. V očiach sa mu leskli slzy. Myl v nich radosť ale aj prekvapenie.

„Ja, ja..“ zakoktala som sa.

„Poďme dnu.“ Povedala Vanessa. Otec ma objal a viedol dnu.

„Lili, choď ukázať Mii izbu.“ V tichosti som ju nasledovala. Vošli sme do hosťovskej. Bola prázdna tak ako ja. Mrzelo ma keď Lili so mnou neprehovorila. Otočila sa a odišla. Sadla som si na posteľ. Dvere sa otvorili. Dnu vošiel otec spolu s táckou a na nich mal dve šálky. Prisadol si a jednu mi podal. Bol to čaj. Chlipla som jeden dúšok. Okrem štrngania lyžičiek  bolo ticho. Ja som ho prerušila:

„You hate me? Because I hate me too!“ zachrapčala som a so slzami v očiach som na neho pozrela.  

„Nie. Keď som sa dozvedel že si odišla na trvalo a už sa nevrátiš. Hneval som sa že si mi nepovedala pravdu. Ale neskôr som pochopil že si na to musela mať dôvod.“

„Stále ho mám. Ja len som ťa potrebovala vidieť. A napadlo ma že Vianoce sú ten správny čas. A že by si mi aj mohol odpustiť.“ Napila som sa.

„Stalo sa. Ľúbim ťa.“ Prisadol si bližšie ku mne a pohladkal ma po chrbte. oprela som sa o neho.

„Ľúbim ťa.“ Pošepkala som.

„Ostávaš? Alebo..“

„Nie. Ak by som mohla ostať tak do nového roka a potom sa vrátim.“

„Ostaň tak dlho ako budeš chcieť.“

„Chcela by som sa ísť prejsť. Dva mesiace som tu nebola tak chcem si to obzrieť.“ Odtiahla som sa.

„Chceli sme stavať stromček. Nechceš sa pridať?“

„Nie. Ďakujem.“

„Dobre.“ Postavil sa a zmizol. Zobrala som kufor a položila ho na posteľ.

Vytiahla som tričko a čierne džiny.  Nalíčila som sa a dala doplnky. Na to hrubú bielu bundu. Šatku okolo krku, čiapka a biele čižmy. Do čiernej, malej tašky som dala mobil a peňaženku. Zišla som dole.

„Tak ja idem.“ Usmiala som sa. Prikývli a išla som ku dverám.

„Mia, počkaj!“ pribehla Lili a objala ma. Silno som ju stisla a pobozkala do vlasov.

„Chýbala si mi.“

„Aj ty si mi chýbala.“ Odtiahla som sa.

„Večer prídem. Alebo vieš čo nechceš ísť so mnou?“

„Jasné. Stromček počká nie?“ usmiala sa.

„Mamíí, idem s Miou!“ zakričala. Zobrala si bundu. Šál, obula sa a išli sme. Ruky som zastrčila do kešene a kráčali sme ulicami až do centra a debatovali celý čas. Chcela som niečo zmeniť. Išli sme to tatto štúdia a dala som si tetovanie. malé vtáčiky na ruku. zalepili mi to. Zaplatila som a potom sme išli do kaviarne na kapučíno. 

„Vie o tom Miguel? Že si tu?“

„Nie. Dúfam že mu otec nevolal. Nechcem mu povedať druhý krát zbohom.“ Pozrela som sa na brucho.

„Dobre. Kam ideme teraz?“

„Poďme sa ešte prejsť na Tower Bridge a potom pôjdeme okolo rieky. Takto zájdeme a domov. Je to po ceste nie?“

„Áno. Tak poďme.“ Na stole som nechala peniaze a išli sme.

Ľudia už chodili na predvianočné nákupy. Všade sa ponáhľajú. Mi s Lili sme si išli pomaly a ďalej rozoberali všetko možné. Spomenula som jej moju prácu a tak sa ma začala vypytovať. Išli sme po chodníku okolo temži.

„Keď si tu. Mohli by sme zaisť na klzisko. Čo povieš?“ podskočila.

„Prečo nie.“ Usmiala som sa.

Za jedno som bola vďačná. Že sa ma ani raz nespýtali na Louisa.  Išli sme dole chodmi. Nedávala som poriadny pozor a vykrútila som si nohy. Potkla sa a skotúľala sa dole. V hlave som pocítila bolesť ako som sa buchla  o schod a upadla do tmy. 

 

Miine nové tetovanie

                         

Remember Me 21

Tak carrotky. po dlhom čase som napísala novú časť. Je taká o ničom. musela som trošku tak od veci napísať. Snáď sa bude páčiť. Prosím zanechajte KOMENT. I hope You Like It ♥ 
 Pohľad Nialla:

Zobudil som sa okolo 9. Niekto mi búchal na dvere. Nechcelo sa mi vstať. Na hlavu som si položil vankúš a zavrel oči. Dvere sa otvorili.

„Ockoo! Vstávaj!!“ kričali deti a stiahli zo mňa prikrývku. Pozrel som na ne. Stáli tam Elizabet a Sarah. Vysmiate od ucha k uchu.

„Čo sa deje keď už od rána buntošíte?“ posadil som sa. Sadli si ku mne.

„Pýtala som sa mamičky čí nás so Sarah nezoberie do mesta ale povedala že bez tvojho dovolenia s nami nikde nepôjde. Môžeme ísť? Povedala El.

„Prosííím“ zakňučali.

„Iste. Ale neprezraďte sa.“ Pozrel som na obidve.

„Sľubujeme!“ zoskočili. Sarah sa ešte zastavila a pribehla ku mne.

„Ĺúbim ťa ocko!“ objala ma.

„Aj ja ťa ľúbim. Ale už bež. Užite si to.“ Usmial som sa na ňu. Usmiala sa a utekala za Elizabet. Išiel som do kúpeľne kde som vykonal rannú hygienu a len v teplákoch som išiel dole do kuchyne. Niekto na mňa zo zadu vyskočil.

„Dobre ráno.“ Pobozkala ma na líce. Už podľa hlasu som vedel že je to Bella.

 „Ahoj“ usmial som sa a zoskočila, otočil som sa ku nej a pobozkal ju tiež na líce. Zdá sa že náš vzťah je viac ako len kamarátstvo. Nechcem sa jej na to pýtať. Bojím sa že tým niečo pokazím. Lepšie to bude takto.

„Baby mi vraveli že si ich pustil so mnou do mesta. Pýtali sa ťa?“  otvorila chladničku.

„Áno. Boli za mnou. nemal som ich pustiť?“ išiel som ku nej.

„Nie. Som rada. Len že sú také malé špekulantky tak či sa ťa naozaj pýtali.“ Žmurkla na mňa a vybrala vajíčka.

„Idem robiť palacinky, pomôžeš mi?“

„Samozrejme.“

„Tak priprav cesto ja potrebujem ísť súrne na toaletu.“ Prekrížila si nohy.

„Bež.“ Zasmial som sa. Utekala hore. Ja som vytiahol múku a mlieko. Vymiešal som to a to tu už bola Bella.

„Ďalej sa o to postarám.“ Usmiala sa. Našla panvicu, trošku oleja a začala vyprážať. Ja som vytiahol džem s nuttelou. Nech si dá každý čo chce. Potom som urobil kávu.

„Dobre ránko“ do kuchyne sa pridali Harry s Kate. Rovnako sme im popriali dobre ráno.

„Vonia celý byt.“ Usmial sa Harry a sadla si za stôl spolu.

„Horanovský recept na palacinky.“  Zasmiali sme sa. Nalial som im kávu a aj sebe. Postupne ku nám prišli všetci. Bella položila tanier na stôl a všetci sme sa do toho pustili.

„Kde sú deti?“ opýtal sa Louis.

„V izbe. Sarah a Elizabet sa niekde chystali.“ Povedala Jade.

„Áno. Idem ich zobrať vonku. Babská jazda. Nechcete sa pridať?“ povedala Bella.

„Všetky baba?“ povedala El.

„Ja s tým problém nemám.“ Zažgerila sa Perrie.

„Dobre, za hodinku v obývačke.“ Povedala Bella a postavila sa od stola.

Všetky prikývli. Až na Kate. Okamžite sa postavila a niekde utekala.

„Zlato?!!“ zakričal Harry a utekal za ňou. Nešli sme všetci, vrátia sa a povedia nám čo sa stalo. Po pár minútach sme počuli krik. Postavili sme sa a išli do obývačky.

„YESSSSSSSSSSSS!!!“ prišiel dole Harry a na rukách držal Kate.

Položil ju na zem a pobozkal ju. Zozadu je objal.

„Vážený!“ zasmial sa od ucha k uchu.

„Budeme mať nového člena v našej rodine. Kate je tehotná!!!“ vykríkol a okamžite sa na nás vrhol. Začali sme všetci skákať. My po Harrym a baby po Kate. Potom sme sa vystriedali.

„Ocko čo tak kričíš?“ Pribehla dole Katherine spolu s ostatnými.

„Dcérka.“ Chytil ju na ruky a pobozkal na líce a všade po tvári a ona sa začala smiať.

„Budeš mať súrodenca!“ prišla ku ním Kate a tiež pobozkala Katherine.

Tá zapišťala a pobozkala aj Harryho a aj Kate. Ku mne pribehli Sarah a Elizabet.

„Výborný dôvod ísť do mesta.“ Zvolala Perrie s Bellou.

„Takže my dnes máme pánsku jazdu?“ Opýtal sa Louis a zobral Georga na ruky. Baby prikývli.

„Ale žiadne somariny.“ Povedala El a vlepila Louisovi bozk.

„Rozkaz.“ Povedal. Baby sa išli pripraviť.

Perrie POV

Išla som do izby a hľadala niečo na seba. Vonku svietilo slnko takže niečo ľahšie postačí keďže je jar. Šortky, biely top a tigrovanú vestu. Do hnedej kabelky som dala peňaženku, mobil a ešte niečo. Vlasy som nechala rozpustené make up a mohla som vyraziť. Zišla som dole. Boli tam len chalani.

„Vážne?!“ kabelku som hodila Zaynovi a vyšla hore. Akurát vyšla Jade a El s dievčatami.

„Baby tam ešte klebetia.“ Zasmiali sa. Vošla som dnu.

„No tak, rýchlo.“ Povedala som.

„Ja už som“ povedala Kate a odišla aj s Katherine.

„No dobre. Elizabet už je. Sarah.“ Povedala Bella a usmiala sa.

„Ja ju pripravím. Utekaj sa obliecť.“ Postavila sa a zmizla vo dverách.

„Tak čo si chceš obliecť? „  sadla som si ku nej.

„Toto!“ Vytiahla kvietočkavé šaty. A usmiala sa. Obliekla som jej ich. Potom sa otočila a učesala jej vlasy.

„Teta Perrie?“ opýtala sa.

„Áno zlatko?“ opýtala som sa jej a zaplietla jej rybí chvost.

„Však si mamička spomenie.“ Otočila sa ku mne.

„Určite.“ Usmiala sa a objala ju.

„Tak poďme. Už nás čakajú.“ Usmiala som sa. Chytila ma za ruku a spoločne sme zišli dole kde už boli všetci. Zayn mi podal tašku a pobozkal ma.

„6iadne somariny.“ Pošepkala som mu a vyrazili sme.

Kráčali sme ulicami a vošli do prvého nákupného centra. Nakúpili sme toho veľa. Aj nám a aj babám.

„Perrie? Kedy sa vraciame do Londýna?“ prišla ku mne Bella.

„Myslím že tu budeme asi 2 týždne. Prečo?“

„Len tak.“ Usmiala sa. Po dlhom nakupovaní. Obede, sme išli ešte do parku. Strávili sme tam asi hodinu.

„Baby?“ ozvala sa Bella. Venovali sme jej pozornosť.

„No ako začať.... Perrie. Pamätáš sa keď som bola s Niallom na prechádzke?“ prikývla som.

„A potom no tam... my sme .. a ešte..“  

„Vykokceš sa?“  povedala Jade.

„Tak. No, sme spolu.“ Povedala som potichu popod nos a pozrela sa na dievčatá.

„Ako? Nerozumela som.“ povedala som.

„Chodíme spolu.“ Povedala rýchlo a sklonila hlavu. Pozrela som na baby. Potom na Bellu. Zapišťali sme a vyobjímali sme ju.

„Ale pred chalanmi nič. Niall im to asi povedal ale nemusíme to viac riešiť.“ Pozrela na nás. Prikývli sme a ďalej sa smiali.   

Kúpili sme si ešte zmrzlinu a išli sme naspäť do bytu.

„Hádam niečo nevystrájajú.“ Povedala Jade.

„Áno. Sami sú ešte deti.“ Povedala Kate.

„Určite budú normálny.“ Povedala som. vyviezli sme sa výťahom. Odomkli sme dvere. počuli sme krik a smiech. Vyzuli sme sa a ten bodrel bol väčší ako na smetisku.

Niall POV

Baby odišli a chalani začali robiť somariny.

„Oni nás zabijú.“ Povedal Zayn a ja som prikývol. Louis a Harry začali robiť bojové pole.

„Čo chcete robiť?“ opýtal som sa. „Hádam sa nechcete byť.“

„Nie. Budeme súťažiť v jedle. Kto najviac zje. Pridáš sa?“  povedal Harry.

„Čo sa týka jedla vždy.“ Usmial som sa.

Napraskal som sa ako prasa a aj ostatný chalani.

„Oci. Čo takto schovávačky po celom byte?“ opýtal sa Thomas.

„Počítam do 50 choďte sa schovať.“ Povedal. Schoval som sa do izby kde sú deti.

Hrali sme to asi hodinu. Potom sme sa naháňali a nakoniec ostala vankúšová vojna. Louis sa unavene zvalil na sedačku a aj my ostatný. Zapli sme telku a pustili šport. Jedli sme popcorn.

„Chalani. Musím vám niečo povedať.“ Stlmil som zvuk na televízore.

„Hovor.“ Povedal Liam.

„JA.. ako začať. Keď som bol s Bellou v parku tak no. A potom ešte keď sa trošku nahnevala.“

„Tak už hovor.“ Povedal Louis.

„Dali sme sa dokopy.“ Zamrmlal som a uhol som pohľadom.

„Čo ste čo?“ opýtal sa Harry.

„Chodíme spolu.“ Povedal som rýchlo a zapol znova zvuk na TV. Trvalo im to dlhšie kým sa spamätali.

„YEAH!“ skríkli a hodili sa po mne. Začali ma byť a štekli a malý Juniori sa na nás pozerali a smiali sa.

„Ale viac to nerozoberajte. Určite to baby vedia tak ani muk.“ Povedal som a oni prikývli.  

 Začuli sme kľúče vo dverách. Pozreli sme na seba a na okolo. Bol tu bynec ako po výbuch.

„Sme mŕtvy.“ Pošepkal som. Baby vošli dnu a všetky tašky im popadali.

„Preboha. Sme v správnom byte?“ prehovorila El.

Pozrel som na chalanov.

„Ahoojtéé. Chýbali ste nám.“ Prešli sme ku nim.Začali sme ich bozkať a objímať ako keby sa nič nestalo.

„Aaaaaaaa.“ Zakričali.

„Tomlinson!“

„Malik!“

„Payne!“

„Styles!“

„Horan!“ kričali.

„Áno?“ usmiali sme sa. Začali nás byť.

„Čo to má znamenať?“

„No, Ja nič nevidím iba pár papierikov.“ Povedal Louis pokojne. El mu ťapla a on sa krčil tak ako mi. Sadli sme si na pohovku. Postavili sa pred nás a dali ruky v bok.

„Vieš že si sexy keď sa hneváš?“ začal Harry a podišiel ku Kate.

„Sadni!“ ťapla mu.

„Toto nebude dobré.“ Povedal Zayn.

„Máš pravdu. Upratať celý byt. A hneď.“ Povedala Perrie. Postavili sme sa.

„A ak tu bude čo i len jedna omrvinka. Tak vám to tu rozhádžeme a budete to upratovať od znova.“

„A my zatiaľ ideme von. Ku tomu musíte postrážiť deti aby sa im niečo nestalo. A tie tašky čo sú pri dverách dáte nám do izieb ale ani sa ich nedotknete. Za 3 hodiny sme tu.“ Hovorila El. zatiaľ čo do nás štuchali a znova sme si sadli.

„Bye!“ zmysli. Pozerali sme na seba ako vyťukané myši. Buchli dvere.

„Pchhh.“ Zasmial sa Louis a popustil TV a rozvalil sa. My sme urobili to isté.

Prišli ku nám deti a hodili sa na nás.

„No tak. Upratovať.“ Kričali. Kvákali nás za vlasy.

„Auuuu“ zakričal som. zoskočili.

„Hneď.“ Povedala Elizabet s Danielle.

Pozreli sme na ne. Usmiali sa a ani sme sa nepohli. Mykli plecami. Utiekli a potom sa vrátili. Mali vodné pištole.  

„Odkiaľ to máte?“ opýtal sa Zayn.

„Mamky nám to kúpili. Ak nechcete byť mokrý.“

„To neurobí..“ nedokončili sme  a už začali striekať. Boli sme mokrý. Nahnevane som sa postavil a začali sme ich naháňať. Takto prešli dve hodiny.

„Za hodinu sú tu.“ Povedal som. rýchlo sme sa pustili do upratovanie. Lietali sme ako splašený. Všetko sme nahádzali do vriec. Boli sme vyhodiť smeti. Stihli sme to akurát. Tašky sme im dali do izieb a sadli si s deťmi na gauč. Keď prišli všetko skontrolovali. Nič nepovedali a odišli. Ani si nás nevšímali.       

Ste radi že BELLA a NIALL sú spolu? Aj keď Bella nevie kto je? Dúfam že sa vám to aspoň trošku páčilo. KOMENT poteší. :)) Vyjadrite sa!

Bella

Perrie

Kate

Jade

El 

My Drugs 30

Carrotky moje.. nová časť s ktorou som j spokojná. Prosím neukameňujte ma za túto časť. Asi nie je podľa vaších predstáv ale ja som to musela urobiť aby to bolo tak ako to má byť. Avšak uisťujem vás že bude HAPPY END! To zaručujem. ešte sa musí niečo stať aby sa ich cesty znova pre plietli, stretli sa. prosím KOMENTUJTE (Aj anonymne) a dúfam že vás to neodradilo a budete aj naďalej čítať. Nezabudnite sa pridať do skupiny. budú tam všetky informácie.  SKUPINA TU! I Hope You Like It ♥
 Eleanor POV

Zložila. Mobil som položila na stolík a sadla si na posteľ. Hlavu položila do dlaní. Musela som jej klamať inakšie by som ju sem nedotiahla. Už keď vie že sú tu nemusím jej povedať už nič. Iba to že ako trpí. Ale to jej môže povedať aj on. Musia sa stretnúť. Musia si to vysvetliť. Musia byť spolu. Vyšla som z izby a išla do Louisovej. Zaklopala som na dvere.

„Ďalej.“ Zakričal. Opatrne som nakukla dnu.

„Môžem?“

„Poď.“  A ďalej sa venoval malej Lux.

„Potrebujem sa s tebou porozprávať.“ Povedala som nervózne.

„No, vieš. Niekto tu príde. Ideš niekam?“ pokrútil hlavou že nie. „Dobre. Prosím ostaň vo svojej izbe. Nikde nechoď a neodchádzaj.“ Pozrela som na neho.

„Dobre ale o čo...?“

„Nie Louis. Dozvieš sa to večer.“ Pozrela som sa mu do očí.

„Ok.“ Povedal. Pousmiala som sa a zmizla som. vyšla som a cestou som narazila do Harryho.

„Prepáč.“ Povedal ale ani sa na mňa nepozrel.

„To nič,“ obišiel ma ale zadržala som ho. „Harry? Si v poriadku?“ nadvihla som obočie.

„Áno, nie, ja neviem. Potrebujem byť sám.“ Pustila som ho a vošiel do svojej izby. Ešte som tam chvíľu stála a nechápala tomu čo sa stalo. Čo sa jemu stalo. 

Vošla som do svojej izby a netrpezlivo som čakala na Mii príchod.

Už bolo 8:30 PM. Vyšla som z izby lebo som to nevedela vydržať. Prechádzala som sa po chodbe hore dole.

Mia POV

Celý čas som sedela v parku. Pozrela som na čas. Bolo 8:00 PM. Hotel je určite ďaleko. Postavila som sa a utrela si slzy. Nepomohlo to lebo stále tiekli. Kráčala som ulicami a hľadala hotel. Už bola skoro tma. Konečne som ho našla. Prišla som o desať minút skôr. Nadýchla som sa a vošla dnu. Zamierila som si to ku recepcii.

„Dobrý večer. Je tu ubytovaná Eleanor Calder. Idem za ňou.“

„Dobrý večer. Ste Mia Colluci?“

„Áno.“

„5 poschodie. dvere A30.“

„Ďakujem.“ Otočila som sa. Išla som schodmi.

Čím som išla vyššie, tým viac to bolelo. Bála som sa. Nevedela som čo mám čakať. Zastala som an piatom poschodí. Otvorila som dvere a vstúpila dnu. Prišlo mi nevoľno a zatočilo sa mi v hlave. Oprela som sa o stenu. Poobzerala som sa naokolo. Na konci bola Eleanor a vyzerala nervózne. Otočila sa ku mne. Zbadala ma a utekala ku mne.

„Mia si v pohode?“

„Vyzerám tak?“ otvorila som oči.

„Ja viem je to ťažké. Nevolala by som ťa ak by to nebolo takéto zlé.“

„O čom to hovoríš. Zle?“ začala som sa báť.

„Poď.“ Chytila ma za ruku a silno stisla. Viedla am na koniec chodby.

„Jasné. Idem sa opýtať a prídem.“ Začula som Harryho.

„Hovorila si že tu nebudú.“ Pošepkala som. zastali sme. pozrela na mňa.

„Prepáč.“ Povedala a strčila ma do dverí.

„Eleanor. Čo robíš. Otvor tie dvere.“ držala dvere. čo to robí. Buchla som do nich. Som v jej izbe tak som išla dnu. Ale to čo som videla som nemala. Naše pohľady sa našli a hlboko do seba pozerali. Toto som už vážne nevydržala kolená sa mi podlomili a padala som na zem. Tesne pred tým sa jeho ruky dotkla môjho tela a zadržala mi hlavu. Začala som plakať. Zavrela som oči a chcela sa prebudiť s toho strašného sna. Aj keď som ich znova otvorila. Stále tam stál a pozeral na mňa prekvapene tak ako ja na neho. V očiach sa mu začali objavovať slzy a videla som v nich bolesť.

Louis POV

Dvere od mojej izby sa otvorila a potom zavreli.

 „Eleanor. Čo robíš. Otvor tie dvere.“ keď som to počul spozornel som a prudko sa postavil. Je tu. Je tu a v mojej izbe. Ako sa tu dostala? Čo tu robí? A prečo kričala Eleanorine meno? Buchla po ich a potom išla tu. Moje oči našli tie jej a hlboko sa do nej zaryli. Ani jeden s nás sa nepohol. Podlomili sa jej kolena a padala na zem. Reflexne som sa pohol a chytil jej hlavu aby sa nebuchla. Cítil som ju pri sebe. Jej vôňa mi udrela do nosa. Zavrela oči. Nespustil som z nej pohľad. Prezeral som si ju celý čas. Aj keď ich otvorila našiel som si znova jej oči. Začala plakať. Nevedel som sa pohnúť. Ležala pri mne a bola pri mne. Je tu. Už som to nevydržal  aj ja som začal plakať. Pomohol som jej postaviť sa.  Otočila sa chrbtom. Jej vzlyky ozvučovali izbu. Prechádzal som sa hore dole po izbe ako idiot. Je tu. Čo robíš ty debil. Môžeš sa dozvedieť celú pravdu a len tu tak a prechádzaš zatiaľ čo ona plače.  Nadával som si. Otočil som sa naspäť keď aj ona.   

„A-ako..“ začal som koktať. Nevedel som zo seba dostať ani jednu súvislú vetu.

Urobila krok dopredu. Preglgol som hrču v hrdle a nadýchol sa.

„Teraz mi už môžeš povedať prečo?“ pomaly som kráčal ku nej. Ani sa nepohla aby ma pozorovala. Chytil som jej tvár do mojich rúk a zotrel jej slzy. Cítil som ju pri sebe. Bola pri mne a nebránila sa tomu že sa jej dotýkam.

„Ja nemôžem.“ Potiahla nosom. Nič som jej na to nepovedal a objal som ju najsilnejšie ako som vedel. Ona neprotestovala a tiež ma objala. Hlavu som zaboril do jej ramena a ona do hrude. Chcel som si byť istý že je tu. Nemýlil som sa. Nebol to sen. Bola to skutočnosť. Cítim jej vôňu. Začal som plakať a aj ona. Vzlykali sme a nič nehovorili. Zdvihol som ju zo zeme a ona obmotala nohy okolo mojej panvy.

„Tak veľmi to bolelo keď som to nemohol urobiť každý deň.“ Povedal som pomedzi vzlyky.

Zdvihla hlavu a pozrela mi do očí.

„Pre mňa je to o mnoho ťažšie. A a ja bude. Neviem prečo som sem prišla. Zjavne to mala naplánované ale aj tak sa to nezmení.“ Hovorila a hladkala ma po líci.

„Ako to. Čo sa nezmení?“ pozeral som na ňu zmätene.

„Toto. Môžeme sa poriadne rozlúčiť.“ Pobozkala ma na čelo.

„Ako poriadne. Mia o čom to hovoríš?“ pritisol som ju ku sebe viac.

„Tak ľahko si mi uveril.“

„Neveril som ti ani jedno slovo. Utiekla si a nenechala ma ku tomu vyjadriť sa.“

„Nemohla som. nemám rada lúčenia. A teraz ho musím urobiť ešte raz.“

„Nemusíme sa lúčiť.“

„Musíme. Louis nemôžem tu ostať. Opustila som ťa. Nemôžem sa vrátiť ako keby sa nič nestalo. Nemôžem ti ničiť život. ak by som tak urobila zničila by som všetko okolo seba.“

„Stále o tom vravíš. Ako mi ho ti môžeš zničiť. Ničíš ho tak že tu nie si. Že nie si pri mne. Prečo mi nemôžeš povedať dôvod odchodu.“

„Ak by som to povedala, určite by si ma presvedčil aby som ostala a to ja nemôžem dopustiť.“

„Určite by sme to prekonali nech je to čokoľvek.“  Položil som ju na zem. Preplietol som naše ruky. Pár krát som zažmurkal aby som lepšie videl.

Doširoka sa usmiala. Keď som ju videl takto usmial som sa aj ja.

„Po mesiaci sa prvý krát smeje. Ani raz som ho nedokázala použiť bez teba.“ Zašepkala. Nič som nepovedal. Pomaly som sa začal ku nej približovať. Naše nosy na spojili. Pozrel som jej do očí a potom ich zavrel. Dotkol som sa jej pier a motýle v bruchu začali lietať ako splašené. Oblizol som jej spodnú peru.

Boli slané od sĺz ale aj tak chutili neodolateľne a robili zo mňa iného človeka. Vždy ma priviedli ku šialenstvu. Nechcel som ju hneď pobozkať. Otvoril som oči. A trochu som sa odtiahol. Pomaly otvorila viečka a pozrela sa na mňa.

„Čo mám urobiť aby som ťa presvedčil?“ pošepkal som jej a oprel moje čelo o jej. Vyslobodila ruky z mojich a chytila ma za líca. Slzy stekali ďalej.

„Proste ma nechaj ísť.“ Utrela mi ich. Ustúpila dozadu. Kráčala odo mňa čo raz ďalej.

„Nie.“ Skríkol som. akurát otvorila dvere ale stihol som ich zadržať.

„Nedokážem to.“ Povedal som a pobozkal som ju so všetkou láskou čo som cítil. So všetkou vášňou čo som v sebe mal. Dal som do toho všetko a ona začala spolupracovať. V hlave a v celom tele som mal ohňostroje a divé motýle. Keď už sme sa nemohli nadýchnuť odtiahol som sa.

„Možno toto nám pomôže. Ja viem že ma stále ľúbiš a ty vieš že ťa nikdy neprestanem. Sľúb mi že, že si budeš na vždy pamätať, že si môj a ja tvoja.“ Jej dych som zacítil na mojom krku.  Pozrela mi do očí. Otvorila dvere.

„Zbohom.“ Zašepkala takmer nepočuteľne. Naše ruky sa odpojili a ona zmizla. Znova mi utiekla. Odišla a ja som tu ostal a pozeral sa na to ako odo mňa znova uteká.

Mia POV

Na chodbe som stretla Eleanor.

„Na jeden strane ťa nenávidím a na druhej ťa mám rada a ďakujem ti.“ Povedala som. otvoril sa výťah a ja som nastúpila dnu.

„Mia počkaj.“ Zakričala ale dvere sa zavreli a ja som išla dole. Chytila som si pery.  Stále som jeho bozk cítila. Jeho per. Dotyky na svojom tele. Bola som naozaj tam, pri  ňom. S ním. Objímala som ho, bozkala a rozprávala som sa s ním. Toto bolo už poriadne a posledné zbohom. Vyšla som von a utekala ku východu. Narazila som do dvoch postáv. Zdvihla som hlavu.

„M-mia?“ povedal Zayn. Nič som nepovedala iba som ho silno objala.

„Zbohom“ zašepkala som mu do ucha. Odtiahla som sa a otočila som sa smerom ku Perrie. Aj ju som objala.

„Mrzí ma že som ťa nemohla spoznať.“ Pousmiala som sa . Chcela som odísť.

„Počkaj.“ Zakričala Eleanor. Otočila som sa. Pribehla ku mne a silno ma objala a ja ju.

„Sľúb mi že ostaneme v kontakte.“ Pošepkala.

„Ako? Ako teraz? Určite budú vedieť že za to môžeš ty.“ Odtiahla som sa a pozrela na ňu. Začala plakať.

„Ja niečo vymyslím len mi to sľúb.“

„Sľubujem.“ Objala som ju a všimla si pohľad Zayna a Perrie. Nechápali. Otočila som sa na odchod.

„Tade nemôžeš odísť. Sú tam novinári.“ Povedal Zayn.

„Ja nie som dôležitá. Nebudem ich zaujímať. Dovidenia.“ Povedala som a vyšla som von zo sklonenou hlavou. Najprv nakukali kto som ale v tej tme nevedeli nič a tak ma nechali na pokoji. Nastúpila som do taxíka a išla domov. Teraz som začala ešte viac plakať ako pri Louisovi. Nevedela som si pomôcť. Aj keď toto zbohom bolo iné. Už druhý krát som ho opustila. Ale nemala som na výber. Milujem ho ale ostať nemôžem. Pod srdcom nosím dieťa a ktorému nemôžem zobrať život.

Odomkla som dvere a pomalými krokmi som išla do izby. Ľahla som si posteľ a plakala do vankúša. Hlavou mi behala celá hodina čo som s ním strávila a ako sa ma dotýkal. Všetko som na sebe ešte teraz cítila. Oblízala som si pery a stisla ich. Aj keď som cítila slanú chuť, bolo tam niečo z neho.

Ako to vlastne pôjde ďalej? Prišli do New York kvôli práci a neviem ako dlho tu budú. Zapriem sa tu na tak dlho ako bude treba. Vybrala som mobil a vytočila číslo Emily.

„Prosím?“

„Ja viem že je neskoro ale. Ju je Mia. Prepáčte ale najbližšiu dobu nemôžem prísť do práce. Niekoho som stratila, navždy a ku tomu som ešte aj ochorela. Necítim sa dobre.“  Povedala som cez vzlyky.

„Mia. Zdá sa že je to moc vážne ako ťa počujem. Dobre ostaň doma tak dlho ako potrebuješ. Vybavím to.“ Povedala.

„Ď-ďa-kujem-m.“  položila som. dala som si vankúš na ústa a začala silno kričať. Ľahla som si a plakala kým ma to nepremohlo a nevystriedal ho spánok.      

My Drugs 29

Rozhodla som že aj dnes pridám časť. mala som ju dať v pláne až zajtra ale tie vaše krásne komentáre ma nabudili. Ďakujem vám za ne. Možno si myslíte že po tomto všetko sa všetko zmení ale na opak. Všetko sa zhorší. Nebude to také ľahké. Nehnevajte sa ale musí to tak byť. KOMENTUJTE, píšte čo si myslíte ako to dopadne. Ako to bude pokračovať. Len ma to nabudí a viac mi to dá odhodlania do ďalšieho písania. ♥ 
P.S.  Rozhodla som sa že budem písať aj nový príbeh, ktorý bude s Harrym. Už jeden príbeh som s ním písala ale mal iba 6 častí a to je málo. tak dúfam že sa vám bude páčiť. I Hope You Like It ♥ 
P.S.S Nezabudnite sa pridať aj do skupiny na FB. kde budú novynky a blogu TU!

Louis POV

4 týždne. Už je to takmer mesiac. Píšem si denník tak ako to robila ona. Pomôže mi to trocha. Píšem moje myšlienky, pocity a trocha sa mi uľaví. Musím niečo vymyslieť ako ju nájsť. Avšak teraz na to nemám čas kvôli filmu a podobným veciam a okolo nového albumu. Samá práca.

S chalanmi sme naložili kufre, nastúpili do auta a smer letisko. Tam sa stretneme s Danielle, Perrie a Eleanor.

El som letmo objal a potom aj Pezz a Dan. Nastúpili sme do lietadla. Sedel som s Harrym a Niallom.

„Nezdá sa vám Eleanor iná?“ ozval sa Niall.

„V akom zmysle?“ riekol Harry.

„No, ako keby išla na silu. Ako keby niečo skrývala a bojí sa že to prezradí.“ Povedal Niall.

„Je iná. Včera mi povedala že nie je nadšená že je s tebou na silu. Chcela byť len kamarátka a nie s tebou chodiť.“  Povedal Harry.  Prekvapene som na neho pozrel.

„To povedala? Zdalo sa mi že je iná ale...“ pozrel som sa von oknom.

„Ani ona nie je nadšená s toho ako to dopadlo.“ Naklonila sa nado mnou Dan. „Myslím že sa zmenila.“ Dokončila a vrátila sa na miesto.

Dal som si do uší slúchadlá a premýšľal. Chalani mali pravdu. Správa sa inak. O nič sa nepokúša. Ani sa so mnou nerozpráva. Správa sa ako ja. Asi sa musím s ňou porozprávať. Po chvíli som zaspal.

Eleanor POV

Celú cestu so sedela ako na nožoch. Sedela som pri okne so Zaynom a Perrie. Kým oni si hrkútali a boli na sebe prilepený a spali ja som po celý čas premýšľala. Keď doletíme bude asi obed. Mii som nepovedala že tu idú chalani lebo by určite zdupkala. A to nemôžem dovoliť .potrebujem sa s ňou stretnúť. Potrebujem vedieť čo si myslí. Ako sa cíti. Potrebujem s ňou hovoriť. Budem ju musieť prinútiť aby sa stretla s Louisom. Nechcem aby to bolo takto. Nechcem byť s Louisom. On nemiluje mňa a ja jeho.  Chcela som len pomôcť ako kamarátka a nie predstierať vzťah v ktorom ani jeden nie je šťastný.

Vystúpili sme z lietadla. V hale si ma Louis ku sebe pritiahol. Zobrali sme batožinu a autom išli do hotela. Izbu som mala sama. Vyhovovalo mi to aspoň budem mať istotu že ma neprichytia ako budem volať Mii či neuvidia emaily. Išla som skontrolovať či mi dačo neposlala. Nič. Naposledy písala pred týždňom. Vybrala som mobil a zavolala jej na pevnú linku. Píplo to na odkazovú.

„Ahoj Mia. To som ja Eleanor. Potrebujem sa s tebou stretnúť. Priletela som do hotela. Všetko ti vysvetlím keď sa stretneme. Len čo si vypočuješ tento odkaz zavolaj mi prosím!“  zložila som a niekto zaklopal na dvere. Bola to Danielle.

„Ahoj. Chcem sa ísť prejsť. Ideš so mnou?“

„Ufff, áno. Poď ďalej. Pripravím sa.“

Rýchlo som zaprela laptop a odložila. Pripravila som sa a mohli sme vyraziť.

Louis POV

Len čo sme pristáli v spoločnej miestnosti čo sme mali prenajatú sme mali poradu.

„Tak zajtra máte ešte voľno. Louis ho strávi s El. a potom povinnosti. Budete mať málo času pre seba ale to zvládnete.“ Povedal Paul poslednú vetu a my sme mohli ísť.

Išiel som do izby. Ľahol som si na posteľ a zobral Mii laptop. Teraz je už môj. Dal som si tam všetky veci a ostali tam aj tie jej. Išiel som na TT. Všimol som si nenávistné odkazy na jej adresu. Nebola tam vyše 2 mesiacov. Ako posledný Tweet bol. Najkrajší deň na svete s @Louis_Tomlinson I Love You! ... išiel som na  môj a odpísal pár fanúšikom. Pozrel som si trendy. Bol tam jeden ktorý ma prekvapil MIA.  Klikol som naň a objavila sa jej fotka. Ako kráča ulicou. Mala sklonenú hlavu k zemi. Žiadny úsmev ako keď kráčala ulicami Londýna. Bola ako bez duše, bez citov.

 Kde môže byť? Kde ju videli a spoznali? Tak ľahko sa neukryje. Z premýšľania ma vyviedol buchol na dvere. Laptop som položil na posteľ a išiel otvoriť.

Stála tam Lou a malá Lux.

„Ahooj.“ Aspoň pri nej sa môžem usmiať úprimne. Malá Lux mi vždy vyčarí úsmev na tvári aj keby som bol neviem ako zničený. Zobral som ju na ruky.

„Ahoj.“ Pobozkal som ju na líce. Dal som ju na posteľ a začal štekliť. Smiala sa a ja s ňou.

„Tak je tu jedna vec ktorá ťa dokáže rozosmiať.“ Povedala Lou. Otočil som sa ku nej.

„Áno.“ Zobral som ju na kolená a objal.

„Mám ti ju tu nechať alebo..“

„Aspoň mi bude robiť spoločnosť.“ Usmial som sa.

„Tak dobre. Večer?“

„Fajn.“ Pobozkala ju a aj mňa a odišla.

„Ty malý anjelik. Škoda že ťa nepoznala Mia. Páčila by sa ti.“ Povedal som jej.  Celý čas som sa s ňou hral a rozprával jej úplne voloviny čo ma napadli aby som nebol aspoň pri nej smutný. Neskôr som zapol rozprávku a Lux v mojom objatí, sme pozerali. Musel som sa aj miestami zasmiať. Príšerky na strednej je dobrá rozprávka. Onedlho Lux zaspala. Dopozeral som to a vypol. Ležal som na chrbte a Lux bola na mne nalepená. Pozoroval som si a rozhodol som sa že si aj ja pospím. Avšak to by sa nemohlo nič stať.

„Nechaj ma na pokoji!“ dnu vtrhol Niall. A zamkol.

„Čo sa deje?“ pošepkal som a škaredo sa na neho pozrel.

„Keď si nebol vo svojej izbe tak som sa ti tam trošku hrabal a našiel som toto.“ Ukázal gitaru ktorú som kúpil Mii. Zabudol som na ňu a ostala v skrini. Tá gitara je od dievčaťa a darovala mi ju. Opatrne som položil Lux vedľa mňa. Postavil som sa a išiel ku nemu. Vytrhol som mu ju z ruky.  Otvoril som dvere.  Boli tam Harry a Zayn s Perrie. Niall stál za mnou.

„Nehnevaj sa ale bol som zvedavý. Ty nehráš na gitare. Dúfam.“ Povedal za mnou.

„Túto gitaru som kúpil Mii. Chcel som jej ju darovať ale zabudol som na ňu.  Teraz si s ňou robte čo chcete. Darovala mi ju fanúšička.“ Povedal som smutne a podal ju Harrymu.

„Au.“ Sikol Niall. Otočil som sa a Zayn na neho pozeral.

„Nevedel o tom. To je v pohode. Ale teraz buďte tichšie lebo Lux spí v mojej izbe.“ Pozrel som na nich.

„Moja Luxinka. Prečo je u teba?“ povedal Harry.

„Nemala by? Lou mi ju priniesla. Rozveselila ma.“ Pousmial som sa. Vošiel som do izby a zavrel. Ľahol som si na posteľ a znova o nej premýšľal.

Mia POV

Prišla som s práce domou. Tašky som položila na zem. Pípal mi odkaz tak som ho pustila.

 „Ahoj Mia. To som ja Eleanor. Potrebujem sa s tebou stretnúť. Priletela som do hotela. Všetko ti vysvetlím keď sa stretneme. Len čo si vypočuješ tento odkaz zavolaj mi prosím!“  vypúlila som oči a neverila tomu čo počujem. Ona prišla tu? A na čo? Zobrala som mobil a zavolala jej.

„Prosím?“

„Eleanor! Ako to že si tu? Si normálna?“

„Počkaj. Musím sa s tebou stretnúť. Všetko ti vysvetlím. Kde si?“

„Doma.“

„Môžeš prísť na jeden hotel? Kde som ubytovaná.“

„Teraz ešte niečo mám.“ Zaklamala som. nechcem sa s ňou stretnúť. Bojím sa čo mi povie.

„Večer a nie neberiem ako odpoveď.“ Vzdychla som.

„Fajn. Kde?“

„Hotel Plaza. Na recepcii ti povedia kde mám izbu.“

„večer o 9:00 PM. Som tam.“

„Fajn ohlásim ťa že prídeš aby ťa pustili. Ahoj.“

„Ahoj.“ Zložila som a zvalila sa na sedačku.  

Keď tak uvažujem vlastne mám niečo. Musím ísť ku gynekológii. Zobrala som kabelku. Stopla som taxík a išla do nemocnice.

Zaklopala som na dvere. Otvorila sestrička.

„A. Slečna Colluci prišli sne na čas.“ Usmiala sa. Vošla som dnu. „Doktor vás iste čaká.“ Vošla som tam.

„Dobrý deň Mia.“

„Dobrý deň.“ Sadla som si.

„Ako sa cítite?“

„Po fyzickej stránke dobre. Po psychickej som na zrútenie. Pán doktor povedala som vám ako som otehotnela. Ale ja to dieťa, neviem ako sa ho naučím mať rada. Ťahá ma ku nemu niečo ale...“ odmlčala som sa.

„Mia. Mal som takéto prípady. Dievčatá chceli potrat ale keď som im povedal nech si to rozmyslia začalo ich ku dieťati ťahať puto. Materinská láska. Ale niektoré sa nenechali presvedčiť. Máte ešte 2 týždne na rozmyslenie, potom už nič nezmôžem a vy si ho budete musieť nehať.“ 

„Rozumiem.“

„Tak sa zoblečte a ľahnite si.“

Na brucho mi dal ten gél. Potom zobral ultrazvuk a pozeral do obrazovky. Zdvihla som hlavu ale nič som nevidela.

„Chcete sa pozrieť?“ prikývla som. otočil obrazovku.

„Už podrástlo. Aj brucho sa zdvihlo. Tuto je srdiečko.“ Ukázal prstom. Usmiala som sa. Z oka mi vyletela slza.

Aj keď ho nemám rada. Nedokázala by som sa ho zbaviť. Nedokázala by som mu zobrať život. proste nemôžem ho zbaviť možnosti spoznať svet. Budem sa  ho musieť naučiť ľúbiť ako matka.

Utrela som si ten gél a obliekla tričko.

„Vyzerá v poriadku a aj vy. Chcete fotku?“

„Áno.“ Podal mi fotku z ultrazvuku.

„Ďakujem. Dovidenia.“

„Tak za týždeň. Dovidenia.“ Otvorila som dvere.

„A pán doktor. Už som sa rozhodla. Nedokážem mu zobrať život. takže si ho nechám.“ Pousmiala som sa a odišla.

Vrátila som sa do bytu a dala si sprchu. Vlasy som vyfénovala a dala do vrkoča. Natrela som sa telovým mliekom. Nemaľovala som sa pre istotu. Ak mi povie niečo čo ma prinúti plakať nemusím byť rozmazaná.  Vošla som do šatníka. 

Už plnšieho ako na začiatku. Dokupujem si nejaké veci a topánky. Vytiahla som čierne džiny. Biely sveter a pred som zakasala. Čierny opasok. A nejaké doplnky. Obula som si čierne Vansky. Doplnky. Zobrala som rifľovú bundu. 

Z obývačky som zobrala kabelku a išla ešte niekde najesť. Vošla som do najbližšej reštaurácie.  Dala som si len polievku. Ešte som sa zastavila v Starbucks a zobrala si jedno latté so sebou. Dala som si okuliare a prechádzala som sa ulicami. Popíjala si latté a pozorovala ľudí. Všetci sa niekam ponáhľali. Volali. Stále niečo riešili. Ale jedno im závidím. Sú šťastný, s rodinou či samy alebo zadaný. Neopustili niekoho koho milujú. Zamyslená som kráčala rovno. Nevšimla som si že končí chodník. Bola zelená a vošla som na cestu. Prebrala so sa na trúbenie. Pozrela som sa a nevedela som sa pohnúť. Kým som nepocítila úder a pád na zem. Skôr na niekoho kto mi zachránil život.  celé latté bolo na mne a aj na dotyčnom. Zdvihla som sa.

„Prepáč.“ Povedala som.

„Ty sa mi ospravedlňuješ za čo?“ povedal mužský hlas. Zdvihla som hlavu a ustúpila som krok dozadu.

„Preboha. Mia?“  nič som nepovedala. Otočila som sa a začala som utekať. Strkala som do ľudí ale to mi teraz bolo jedno. Vošla som do prvého obchodu. Sadla som si do boxu a sklonila hlavu. Len dúfam že ma nesledoval. Niekto vošiel dnu.

„Mne neutečieš.“ Počula som pri sebe. Dala som si dole okuliare a videla ho rozmazane.

„Prosím nech sa mi to sníva.“ Pošepkala som.

„Možno ťa sklamem ale nesníva. Mia skoro si zomrela.“ Pošepkal a sadol si vedľa mňa. Ešte viac som sa rozplakala. Objala ma.

„Prečo? Prečo to tak bolí.“ Tiež som ho objala.

„Mia. No tak. Plačeš preto lebo ma vidíš? Si s toho nešťastná?“

„Ako by som mohla byť nešťastná s toho že ťa vidím Harry?“ odtiahla som sa.

„Tak čo sa deje. Odišla si. Mala by si sa tváriť šťastne. Už si od nás preč a si šťastná nie?“ znova to zabolelo. Kúsočky sa stali ešte menšími a dostávali sa všade a nesmierne ma pichali.

„Nikdy už nebudem šťastná.“ Oprela som sa o neho.

„Ste tu všetci? Je tu aj on?“  potiahla som nosom.

„Á-áno.“ Povedal šepotom.

Tak prečo sa potom chce so mnou stretnúť. Veď sú tu aj oni. Čo o do mňa chce? Aby som sa viac trápila?

„Musím ísť.“ Postavila som sa.

„Ale Mia...“

„Nie Harry. Toto sa nemalo stať. Nemala som ťa stretnúť. Zabudni na to že sme sa stretli.“ Chcela som odísť ale jeho ruka ma zastavila.

„A čo Louis?“  zavrela som oči.

„prosím nehovor mu že si ma stretol. Nehovor mu že som tu. Nemyslí na to že som tu s tebou bola.“ Objala som ho a zmizla na ulicu. Utekala som niekde preč. Išla som do najbližšieho parku. Vytočila som Eleanorine číslo.

„Mia?“

„Prečo sa so mnou chceš stretnúť keď sú tú aj oni. Chceš ma viac zničiť?“ povedala som cez plač.

„Mia ale...,“ odmlčala sa. „Ako to vieš?“

„To je teraz jedno. Prečo chceš aby so prišla?“ zošuchla som sa na zem.

„Potrebujem ti toho toľko povedať. Chalani tu o tomto čase nebudú. Idú von. Nebude ťa nikto vidieť. Nikto sa nedozvie že si tu bola. Prosím príď.“

„Nedokážem to Eleanor. Nedokážem ísť do hotela kde je on. Prechádzať chodbou kde má izbu. Ísť do tej izby.“ Slzy stekali na zem.

„Nemáme spoločnú izbu a na vyše on ju ma úplne inde ako ja. Mia. Ani ho nestretneš. Proste príď. Ja ťa potrebujem! Potrebujem ti toho toľko povedať.“

Chvíľu ostalo ticho. Ja som rozmýšľala a pri tom plakala.

„Dobre. Prídem.“

„Čakám ťa.“ Zložila som a mobil hodila do tašky a pokračovala som v plakaní. Je tu. Tak blízko a zároveň tak ďaleko. Je tu. Nič s tým nemôžem urobiť. Už som ho raz stratila. Už som ho raz opustila a tak to musí aj ostať. Pôjdem tam aj keď tým budem veľa riskovať.  

Miin šatník. Možno moc ale nevadí. :)

Harry ;) Ale to vy viete ♥