streda 13. novembra 2013

Help Me!

Bolesť!
Zastal som v garáži. Vypol som motor  vystúpil.  Vyšiel som schody po dvoch a išiel do izby. Pred nimi som zastal. Započul som buchol. Ako keby niečo spadlo. Išiel som za zvukom. Zastal som pred dverami na pravom konci chodby. Dotkol som sa kľučky. Otvoril som dvere. naskytol sa mi veľmi bolestivý pohľad. Vrelo vo mne toľko zlosti. Ale aj sklamanie a smútok. S mojou Ellie sa olizoval Harry. Bol jej prilepený na krku. Čo môžem robiť iba ja. Ona mala ruky vpletené v jeho vlasoch čo robila vždy mne.  Odskočil od nej a pozerali na mňa. Mal som napnuté celé telo. nervy pracovali o sto šesť.  Zaťaté zuby, čeľusť.
„Ty sukyn syn!“  Skríkol som.
 chytil som ho pod golier rozopnutej košele a sotil ho do steny a hneď po tom mu jednu vrazil. Spadol na zem.  Kopal som ho do brucha. Pokrčil sa. Už vykašliaval krv. Bolo mi to patrične jedno. Dotýkal sa moje Ellie. Kto vie ako dlho to tiahli. Tak ja ju milujem a oni sa mi vysmievajú za chrbtom. Počul som vzlyky. Prestal som a otočil som sa ku nej. Sedela na zemi v klbku a plakala. Vrela vo mne také bolesť  ale pohľad na ňu ma bolel. Srdce mi zvieralo bolesťou. Nemohol som poriadne dýchať.  Nevedel som čo jej mám urobiť. Čo by som mal robiť? Nič. Zradila ma!
 Ellie POV
Sedela som na zimnej dlážke v kúpeľni. Hlavu som mala opretú o biele kachličky. Z očí mi tiekli potoky vriacich sĺz. Takto to je celý týždeň. Sedím tu, v posteli a keď je možnosť na balkóne. Tak veľmi to bolí. Tá bolesť. Až teraz to vypuklo.  Keď si na to spomenie chcem zomrieť, bolí to tak veľmi.  Keď som ho videla v tým dverách stáť. Len vtedy to vo mne vypuklo. Ta previnil osť. BOLESŤ! Nenávisť a odpor ku sebe samej.  Sedím tu celý týždne ako troska na opustenom ostrove, ktorá čaká na spásu. No, na akú? Mne už nepomôže nik. Ubíjalo ma to ešte viac lebo celý týždeň sa tu neukázal. Nič som o ňom nevedela a to ma ubíjalo.  Prečo nekričal. Nezmlátil ma. Bolo by to lepšie ako toto utrpenie. Neviem čo môžem čakať. Nik o mňa nemal záujem. Nebola tu ani Cheryl. Ako keby zmizla po zem. Jediný utešiteľ bol Špunt. Aj ten občas utiekol cez balkón. Bol vo vedľajšej izbe a vedel že som tu aj ja a neprišiel mi to vykričať. Postavila som sa s rozhodnutím že si idem ľahnúť.  Chytila som kľučku a otočila. Ladným pohybom som sa premiestnila do izby. Potichu som zaprela dvere a otočila sa. Posunulo ma opäť dozadu.  Pohľadom ma skenoval Zayn. Bol opitý  a dosť. Oči sa mu leskli. Zobliekol si čiernu kožienku a hodil ju za seba. Vykročil ku mne.
„Tak tu si.“ Povedal nezrozumiteľne.
Pritlačil ma o dvere. oboma rukami chytil tie moje a dal mi ich nad hlavu. silno ich stisol. Necítila som v nich žiaden pulz. Tlačil ma na dvere a mne kľučka tlačila na chrbát. Pomaly sa približoval ku mne. Prelepil sa na moje pery. Bolo cítiť odporne zmiešanú chuť alkoholu. Ak toto je ten trest. Je to príšerné.
„Z-zayn si opitý..“  Pošepkala som keď ma bozkal na líci a potom na krku.
 Nič nepovedal. Pustil mi ruky a mne spadli ku telu. Chytil mi tričko a roztrhol ho tak ako sa rozopína košeľa.  Zaprela som dlane o jeho hruď a sotila ho.  Jeho smiech mi nahnal strach.  Chrbtom jeho tuky som pocítila úder na mojom líci. Spadla som na zem.  Prvá facka, ktorú som dostala. Nikdy ma nik neudrel ani otec.  Bol to príšerný pocit. Človek, ktorý ku tebe nič necíti ťa teraz nenávidí. Určite to tak je. Ako inak! Chytil ma za vlasy a potiahol na hor. Zobral ma do svojho náručie a hodil na posteľ. Viem čo bude nasledovať.  Nechcem aby to bolo druhý raz a aby to urobil on. už to nechcem zažiť. Chytil mi ruky a opäť mi ich dal nad hlavu.  druhou rukou ma hladkal na stehne vnútornej strany a potom stisol. Nechcem sa zajtra pozrieť do zrkadla.
„Dotýkal sa ťa aj on takto?“  zahryzol mi do ušného lalôčika.
„Prosím.“ Stisla som oči a hlavu otočila na bok.
„Suka.“ Zasyčal. Chytil ma za bradu s silným stiskom ju otočil naspäť.  Držal ju a bozkával ma.
„Bozkával ťa ako ja?“ presunul sa na kľúčnu kosť. Hrýzol ju ako by som bola bábika a nie ľudský bytosť. 
Stiahol mi šortky a odhodil potrhané tričko na bok.  Sadol si na mňa. Tlačil mi na panvu.  Začali ma páliť slzy. Vyzliekol si tričko. Rozopol si nohavice. Postavil  sa a stiahol ich dole. Opäť ma prisadol. Oblízal mi pery a jazykom skúmal moje ústa.
„Bol lepší?“ išiel pomaly dole. Rozopol i podprsenku a bozkal každý kúsok môjho tela a robil odtlačky. 
„Páčilo sa ti to sním viac?“ vyzliekol mi posledný kúsok oblečenia. Vracal sa hore a pomedzi bozky rozprával:
„Si len moja. Moja Ellie!“ ....
***
Nechcela som otvoriť oči. Nechcela som vidieť moje telo a ani jeho.  Bože môj prečo? Druhý krát. Nikdy sa toho nezbavím? Všetko mi pripomenul ešte raz . nakoniec som prižmúril jedno oko. Spal na bruchu tvárou ku mne.  Hneď som sa rozplakala. Zobrala som plachtu ktorá bola na zemi. Obalila som s ňou celé telo. zadržiavala som vzlyky. Zamkla som sa do kúpeľne.  Pozerala som naokolo. Pohľad mi padol na antikoncepciu, ktorú som užívala len kvôli Harrymu lebo sa nechcel zdržiavať s ochranou. Bola som hlúpa. Viac ako obvykle. Naivné dievča. Rozplakala som sa ešte viac a zhodila všetko čo bolo na stolíku vedľa umývadla a okolo neho. Spadla som na zem. Čelo som oprela o studenú dlážku a slzy kvapkali na ňu. Bola som takto dlho. Nakoniec som sa postavila. Pozrela som na zápästia, ktoré boli stále červené. Sfarbovali sa do modra.  Odhodila som prikrývku na zem. Postavila som sa pred zrkadlo. Všade kde som videla boli modriny a cucfleky. Slzy stále tiekli. Líce som mala červené a pod okom už modrofialové.  Sklonila som hlavu a pozrela na nohy. Jeho stehno tiež bolo farebné od jeho silného stisku. Otvorila som sklenené dvere od sprchy a vošla dnu. Pustila som horúci prúd vody. Stála som rovno pod sprchou. Opäť som sa skĺzla na zem.  Sedela som tak asi 20 minút. Chcela som len zmyť tú nečistotu s tela. skrútila som kohútik a vyšla von.  Vlasy som vysušila. Dala som si tričko čo som mala zavesené na dverách a dlhé pyžamové tepláky. Potichu som vyšla von. Stále spal. Sadla som si na parapetu a kolena pritisla ku sebe.  Hlavu som oprela o stenu a pozerala pred seba so slzami na tvári stekajúcimi dole.  Čakala som na ďalšiu bolesť, ktorej som verila že príde. Mám ho teraz začať nenávidieť? Dá sa to? Ak to budem predstierať. Iba tak!       
Zayn POV
Prvé čo som urobil bolo že som si pretrel oči. Ruky som vystrel na strany a natiahol sa.  Podoprel som sa lakťami a poobzeral sa naokolo. Veci a veci z postele boli porozhadzované po izbe. Nebol so vo svojej izbe ale v Ellienej. Čo tu robím? Pozrel som pod prikrývku. Nemal som na sebe kúsok oblečenia. Čo sa to stalo. Započul som vzlyky. Otočil som sa na druhú stranu. Na parapetnej doske sedela ona. Čo som urobil? Natiahol som sa po boxerky. Natiahol som si ich. Išiel som pomaly ku nej. Nevidela ma. Natiahol som ruku jej smerom. Chcel som sa jej dotknúť ale zbadal som modriny na zápästiach a stehne. Urobil som to ja? Chytil som si ústa a snažil sa na niečo spomenúť. Vynoril sa mi jej plač a prosenie. To bolo všetko. Čo som to urobil!? Zaváhal som ale jemne som sa dotkol jej pleca. Thla sebou tak že skoro spadla na zem ale ja som ju chytil do svojho náručia. Pozeral som na jej tvár. Modrina pod okom a červený fľak na líci mi spôsobili bolesť. Zamračil som sa. Položil som ju na nohy.  Zavrela oči ako keby na niečo čakala. Potiahla nosom.  Pozrela na mňa. Zdvihol som ruku a ona sa skrčila.
„Nie.“ Pošepkal som.  dlaň som položil na jej odtlačok. Bol som to ja. Prstom som ju pohladkal pod okom čím som jej aj utrel slzy. Chytila mi ruku a dala preč.  Obišla ma a prešla ku druhému oknu.
„Je mi to ľúto Ellie.“ Prešiel som znova ku nej.
„To nevráti ten čas.“ Pokrútila hlavou.
„Nechcel som ti takto ublížiť.“ Objal som ju okolo pása. Sykla bolesťou.  Otočil som ju ku sebe a zdvihol jej tričko. Samé sinky.  Len úbožiak znásilni ženu, ktorú miluje. A ja som to urobil ako posledným úbožiak. Čo aj som! stiahla tričko. Utrela si slzy a škaredo na mňa pozerala.
„Neviem či ti to môžem vyčítať. Ak je to za to čo som ti urobila s Harrym, tak už si ma potrestal. Dúfam že to je všetko a je to koniec.“  Kráčala ku dverám.
„Čo? Ellie nie. To nie.“ Postavil som sa pred ňu.  Chytil som jej ruku ale ona ju hneď vybrala. „Vôbec to nesúvisí s Harrym.  Nevedel som čo robím. Bol som opitý.“  Šepkal som. „Prepáč mi to.“ Objal som ju. „Nemal som v pláne ti nijako ublížiť. Ani pre to čo si urobila.“
Áno, štvalo ma to. Myslel som si že Harryho zabijem. Ale potom som si uvedomil že si za to môžem sám. Ak by som jej povedal hneď že ju milujem. Nestalo by sa to. Odháňal som ju od seba. Odstrkovala a hádal sa  s ňou. Pustil som ju. A ona si len našla útechu u niekoho iného. Hneval som sa na ňu ale keď som nad tým pouvažoval. Ona za to nemohla. A navyše poznám Harryho. Zlákal ju. Určite ju zlákal ku sebe.  
Odtiahla sa odo mňa a odišla. Zabuchla dvere. ja som do nich buchol päsťou. Zaštípali ma oči. Žmurkol som a vypadla mi mokrá tekutina. Naozaj plačem? Láska dokáže priviesť človeka na skutky, myšlienky ako ešte nikto nikdy! Oprel som čelo o dvere a plakal ako malé decko.  Teraz mi to tak ľahko neprejde. Jej ignoráciu neznesiem.  Že ju milujem, povedať jej to by bola hlúposť. Aj tak by mi neuverila.
Ellie POV
Oprela som čelo o dvere. slzy neprestávali tiecť.  Ignorovať ho. Predstierať že ho nenávidím a že s ním už nič nechcem mať? Odporná predstava. Ako to dokážem? Nie. Ako dlho to vydržím? Ako dlho vydržím potláčať tu lásku?
Po týždni som opäť kráčala dole schodmi.  Bolelo ma každé miesto ako som sa hýbala. Pomalými krokmi som prešla do predsiene kde bolo veľké zrkadlo. Zdvihla som opäť tričko a videla som každý detail. Otočila som sa. Aj na chrbte boli menšie červené fľaky. Počula som buchot dvier. narovnala som si tričko. Z vešiaka som zobrala Zaynovu mikinu. Iná tu nebola. Ucítila som jeho omamnú vôňu. Prešla som do obývačky. Pricupitala tu Cheryl.
„Ahoj.“ Počula som aká je šťastná.
„Ahoj.“ Odzdravila som sa. So sklonenou hlavou som išla do kuchyne.
„Môžem si na dnes požičať Špunta? Chcem sa poprechádzať po meste a myslím že Špunt je najlepší spoločník.“ Išla za mnou. vlasy mi išli do tváre čo mi vyhovovalo.
„Prečo nie. Samozrejme že môžeš.“  Povedala som falošne veselo.
„Ahoj Cheryl.“ Vošiel dnu Zayn a mňa striaslo.
„Ahoj.“  Riekla. „Tak idem. A ďakujem Ellie.“  Pohladkala ma po chrbte a odišla.
Oprela som sa rukami o linku a prehltla. Zobliekla som si mikinu a prehodila ju cez stoličku obišla som ho ale on zastavil. Ruka zapadla do jeho ruky ako skladačka. Prešli mnou zimomriavky strachu.
„Cítiš ku mne niečo? Povedz mi na čom som. ak ma nenávidíš...“  hovoril a pozeral mi pri tom zúfalo do očí. Odvrátila som zrak.
„Nehovorím že ťa nenávidím lebo nenávisť je cit a ja teraz ku tebe absolútne nič necítim.“  Vytiahla som ruku z jeho a išla ďalej. Nemôžem hovoriť že ho nenávidím keď to nie je pravda ale ani to že ku nemu nič necítim.  Ale nebudem hovoriť opak pravdy.
Zamkla som sa v izbe a vyšla na balkón. Sadla som si na hojdačku. Je zbytočné zamykať sa. Aj tak sa ku mne dostane.  Nohy som dala do tureckého sedu a opäť ticho plakala.
***
O mesiac neskôr:
Každý deň ticho v dome. Žiadne slovo ani jeden z nás neprehovoril. Ja som nechcela. Bála som sa. Áno, stále mám z neho strach. Ako je na tom on netuším. Ľúbim ho viac ako pred tým. Milujem ho viac a viac. je to nemožné.  Každý deň chodí Zayn preč a vracia sa niekedy o 3-4 poobede. Neviem čo robí, plánuje a je mi to jedno. Až do tej hodiny som tu sama a potom keď príde si pripadám ako keby tu ani nebol.
Opustila som posteľ a išla sa dať do poriadku. Pod okom som už nemala nič iba žltú čiarku. Ostatné časti tela tak isto.  Umyla som si tvár, vyčistila zuby. Učesala vlasy a dala do chvosta. Cucfleky mi už zmizli. Naniesla som make up a špirálu.  Zo skrine som vytiahla rifle a čierne tričko. Zobrala som mobil a kľúče od auta. V kuchyni som nechala odkaz: Išla som na prechádzku. Prídem večer.   
V chodbe som obula čierne botasky, bielu šatku a čiernu kožienku.  Nastúpila som do auta a naštartovala. Kde by som mohla ísť? Otvorila som garáž. Vyšla som von a išla po ceste ku bráne. No, zastala som. dnu vchádzalo čierne BNW a v ňom som zbadala Liama. Prehodila som spiatočku a cúvala naspäť. Vypla som motor a vystúpila. Dnu vošiel aj Liam. Zavrel garáž a vystúpil.
„Ahoj.“ Usmial sa.
„Ahoj.“ Úsmev som mu opätovala. „Zayn tu nie je.“  prešla som ku nemu a oprela sa o auto.
„Viem. Prišiel som za tebou. Vyše mesiaca som ťa nevidel. Ako sa máš?“ pozrel na mňa.
„Fajn. Čo ty?“ sklonila som hlavu.
„Ja stále rovnako.. čiže svetovo.“ Zasmiala som sa s ním. Aspoň niekto.
„Chcela si niekde ísť?“ zdvihla som pohľad.
„Áno, iba sa prejsť.“ Stisla som kľúče.
„Môžem sa pridať? Niekde ťa môžem zobrať.“ Ponúkol sa. Pozeral na mňa hnedými kukadlamy.
 Iba som sa usmiala. „Pôjdem rada.“
„Tak nastúp.“ Otvoril mi dvere. nasadla som a zavrel za mnou dvere. prešiel na druhú stranu. Zapli sme si pásy a išla.
Išli sme na druhý koniec mesta. Po dlhej dobe zastal v nejakom dvore. Obzrela som sa naokolo.
„Moje kráľovstvo.“ Zasmial sa.
„Bývaš tak ďaleko?“ opýtala som sa ako sme vystúpili.
„Áno. Najďalej od problémov. Všetko sa deje v strede. Ale tu je bezpečie a pokoj.“ Zamkol auto.  „A mám rád útulnosť.“  Nadvihol obočie.
Vošli sme do jeho menšieho bytu. Mal tu poriadok ako keby tu s niekým býval.  Ale asi je sám lebo som nevidela náznak že by tu býval so ženou.
„Bývaš sám?“ opýtala som sa keď sme si sadli v kuchyni za stôl.
„Áno.“ Podal mi čaj.
„Čo tu vlastne robíš. Nenudíš sa?“  napila som sa.
„Ani nie.“ Pokrútil hlavou. „Poď ukážem ti to tu.“ Zobral si šálku a postavil sa. Urobila som to isté. Išiel ku dverám, ktoré otvoril.  Viedli tade schody na dol.
Vošli sme do veľkej garáže kde boli všelijaké rozobraté auta. Pozerala som sa naokolo. Ak by som tu prišla ako obyčajné dievča, čo o ničom nevie. Ani vo sme by som nehádala že tento chlapec je mafián. Nebol tu ani jeden náznak aby som si to myslela.
„Je to taký môj menší koníček.“ Položil šálku na stolík s papiermi a podišiel ku autu.
„Zaujímajú ťa auta?“ s obdivom som podišla ku nemu.
Zaprel kapotu auta a sadol si na ňu. Položila som čas a sadla si ku nemu. „Áno. A aj lietadla, ale asi by sa mi tu nezmestilo.“ Zasmiali sme sa. „Môj otec robil s lietadlami. Ale ani autá nie sú špatné.“ Mykol plecom.
„Je to milé. Mať popri práci taký koníček.“ Pozrela som naokolo. Iba prikývol.
„A čo baví teba. Máš tiež nejakú záľubu.“ Nadvihol obočie.
„Myslím že nie.“ Prižmúrila som oči. „Naučíš ma niečo?“ zmenila som tému.
„Prečo nie.“ Zoskočil podal mi ruku a pomohol mi dole.
„Bude lepšie ak si to dáš dole.“ Chytil mi kožienku. Dala som dole aj šatku. Zavesil to na vešiak.  „Nie je ti zima?“
„Nie.“ Pousmiala som sa.
„Pôjdeme pod auto.“ Vytiahol to na čo sme si ľahli. Malo to kolieska. Nohou nás posunul.
Ukazoval mi všeličo. Vôbec som tomu nerozumela a sledovala som ho ako pracuje.  O hodinu neskôr sme vyšli.
„Vôbec som nerozumela.“ Pokrútila som hlavou.
„To nevadí.“  Usmial sa.
„Ale bola to zábava. A hlavne aj keď som nerobila nič som zamazaná.“  Pozrela som na ruky.
„Prepáč.“
„V poriadku. Počkaj ty si zamazaný tu.“ Prstom som mu utierala líce. Cítila som ako ma pozoroval.
„Tak.“ Usmiala som sa na neho.
„Ďakujem.“  Zobral si handru a utrel si trocha ruky.
„Presne za 7 mesiacov mám narodeniny.“  Povedala som fakt, ktorý ma teraz napadol.
„To je úžasné. Som na zozname hostí?“ otočil sa ku mne.
„Číslo jedna.“  Žmurkla som na neho.
Vrátili sme sa hore a rozprávali o ba latinách. Prekecali sme asi tri hodiny ak nie viac. Už sa stmievalo. Nastúpili sme teraz do červeného lamborginy. Má aspoň 5 aut, ktoré strieda na každý deň iné.  Išli sme teraz o niečo rýchlejšie. Zastal pred domom.
„Ideš dnu.“ Otočila som sa ku nemu.
„Nie. Som dohodnutý s Harrym. Ideme do baru.“ Usmial sa. Harry. Ako sa má. Určite mu je jedno čo je so mnou. užil si a to je hlavné.
„Ďakujem. Ahoj.“ Objala som ho a otlačila pery na jeho líci.
„Dobrú noc Ellie.“  Usmial sa.
Vystúpila som a išla dnu. Išla som chodníkom okolo trávnika ku dverám. Vyšla som po schodoch ku hnedým veľkým dverám. Odomkla som a vošla dnu. Vyzula som sa a zavesila kožienku.  Bola som vyčerpaná. Bolo tu ticho ako vždy. Pomasírovala som si spánky.  Vošla som do obývačky a stretla som sa so Zaynom.
„Vitaj.“ Pošepkal. Sadla som si na sedačku a snažila sa ho ignorovať aj keď to bolo ťažké.

„Musím sa s tebou porozprávať.“ Sadol si oproti mne. Pozrela som na neho čím so mu dal najavo že má moju pozornosť.....
SOO .. NEW :D :D Vyjadrite sa ku tomu všetkému. Reakcia Zayna na Ellie a Harryho. Na to čo urobil Zayn Ellie. Na to ako sa správa Ellie. O čom sa chce Zayn rozprávať s Ellie a kam chodil. A čo robil. ???? Prosím na všetky tie otázky odpovedzte... :)
Ďakujem za úžasných komentárov, ktoré ma potešili a tak túto časť venujem vám dievčatám ktoré ste časť komentovali. A hlavne babe, bez ktorej by asi s písaním prestala ak by mi nedohovorila ;) Pre teba Tamara!! ♥ 
HOPE U LIKE IT ♥ 

4 komentáre:

  1. Wááw super čas.A chcela som ty povedať že píšem poviedky ale nie takéto super ako ty voje sú ak to môžem tak nazvať si je "precítila".To sa mi na tvojom písaní páči že to neopisuješ...a toto a hem tam to.Ako doktori ktorí píšu ale ti to vieš pekne všetko opísať tak za to ti dávam veľke + tiesim sa na ďalšie časti. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. To čo urobil Zayn Elie bolo vážne hnusné. Jednu vec ti musm povedať, nenávidím ťa to si ako predstavuješ takto ma naťahovať. Normálne mi ja z toho do plaču :‘(. Opováž sa zajtra nepridať, otom si ma nepraj !!!!!!!!!!!! B. J.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Je to úžasne :) ja som skoro plakala :( a Zayn co urobil Ellie bolo hnustne . A asi jej pove zeju miluje ja nwm :D a tesim sa na dalsiu !! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Dakujem za wenovanie :* cast uzastna to co spravil Zayn bolo hnustne ale dufam ze to vyriesia :) ak ide o Ellie ma pravo ho ignorovat : D podla mna Zayn bol pocely cas s jej bratmi alebo?? :D ...a takto to ukoncit to si ako predstavujes rychlio dalsiu cast :D

    OdpovedaťOdstrániť