Help Me!

Zmätok

Vošla som do izby. Prehrebla som si vlasy a otočila sa. Na posteli ležala veľká krabica. Pozrela som sa po izbe a potom podišla ku posteli. Sadla som si a položila krabicu na kolená. Pozerala som sa ňu ako na zjavenie. Pod mašľou som zbadala odkaz. Vytiahla som ho.

Dnes o 8 PM ťa čakám v obývačke xxxx.

Kto to je? Zayn? Nie. Ten stále leží v posteli a nevládze. Harry? Za týždeň som sa s ním veľmi zblížila. Ale aj tak, prečo by to robil? Pokrútila som hlavou a otvorila krabicu. Krátke biele šaty nad kolená. Sukňa nazberkaná a vrch čistý ničím nezdobený. Jednoduché ale krásne.  Jedine pás zdobili trblietky.  Ku tomu boli biele topánky na opätku.  Skovala som to naspäť a dala pod posteľ.  Postavila som sa a išla ku Zaynovi.  Otvorila som dvere. Ležal ako vždy a pozeral TV.  

„Ahoj. Že si sa ukázala.“ Zasmial sa.

„Ahoj.“ Ignorovala som poznámku a sadla si na druhú stranu postele.  „Čo budeš dnes večer robiť?“ opýtala som sa nenápadne.

„Čo asi. Budem tu ležať a nudiť sa. Môžeš mi robiť spoločnosť ak chceš.“ Povedal pokojne. No jasné aj keby to bol on nepovie mi pravdu. Je stále taký tajomný.

„Fajn.“ Povedala som jednoducho a pozerala s ním. Špunt nám robil spoločnosť. Mám pocit že si obľúbil viac Zayna ako mňa.

„Idem   na toaletu.“ Postavila som sa a odišla na chodbu. Skôr potrebujem čerstvý vzduch. Sadla som si na sedačku. 

Ako mi chýba moja iba. Terasa a hlavne tá hojdačka. Chcem znova na nej sedieť a pozorovať noc, hviezdy. 

Vošla som do kuchyne s tím že pôjdem naspäť za Zaynom.

„Ahoj.“ Stretla som sa s Harrym.

„Ahoj.“ Usmiala som sa.

„Čo robíš?“  tiež sa usmial. Pozrela som sa na svoje ruky.

„Vlastne nič.“  Povedala som skôr ako som si premyslela odpoveď. Čo to robím?? Správam sa ako ku.... Oh nie.  To nemôžem!

„Tak fajn. Ideme von.“ Chytil ma za ruku a ťahal von.

„P-počkaj. Kam chceš ísť.“ Zastala som.

„Do knižnice.“ Usmial sa. Ja som nadvihla obočie.

„TY a knižnica?? To mi nejde.“ Pokrútila som hlavou.

„Nič o mne nevieš. Je na tom niečo zlé že rád čítam?“ zamračil sa.

„N-nie.“  Sklonila som hlavu. takže jeho úchylka je čítanie?? Zaujímavé.  Obula som sa a zobrala bundu. Nasadli sme do jeho auta a vyrazili smer knižnica.    

Potichu sme vošli do jednej uličky. Hneď začal hľadať na jednej strane. Tak ja som si zobrala druhú stranu. Niečo si tiež požičiam, nebudem sa po večeroch nudiť. Boli tam rôzne názvy kníh ktoré ma zaujali ale všetky si nemôžem zobrať. 

Cítila som na mne jeho pohľad. Pomaly som sa otočila. Pozeral priamo na mňa. Pozrela som sa mu do očí.  Zažmurkal a doširoka sa na mňa usmial. Prameň vlasov som dala za ucho a otočila sa naspäť ku knihám. Vybrala som si fantasy.  Otočila som sa keď aj on. Nestihla som sa nadýchnuť.  Pritlačil sa na mňa. Pozeral na mňa jeho zelenými očami a rozšírenými zreničkami. Zhlboka som dýchala.

„H-harry čo to robíš?“ pošepkala som a pozerala sa na celú jeho tvár.

„Si tak krásna Ellie.“ Len čo dopovedal pobozkal ma. Mal ich mäkké a jemne popraskané.

Robí to isté čo Zayn. Ako to? Opantal ma. Páčia sa mi obidvaja. Obidvaja ma priťahujú. Rozdiel je že každému patrí niečo iné. Jednému srdce a druhé hlava.

Začala som spolupracovať.  V tom som zabudla na všetko. Sústredila som sa iba na neho. Na ten bozk. Bol úžasný.  Nechcem aby to tak bolo ale bolo to krajšie ako so Zaynom.

Spadla mi kniha z rúk, hneď som ho objala a prsty som vplietla do vlasov.  Pritiahol si ma bližšie ku sebe a objal okolo pása. Keď sa pomaly odtiahol usmiala som sa doširoka. Jemne ma pobozkal na čelo a tiež sa doširoka usmial. Ach jaj tie jeho jamky.

„Mali by sme ísť aby..“ pustil ma.

„Dobre.“ Zdvihol mi knihu.  A išli sme.

„A ty si nechcel knihu?“ pozrela som na neho.

„Pri tebe som zabudol akú som chcel.“  Pobozkal ma do vlasov. Usmiala som sa.

Vystúpila som a išla ku dverám. Čakala som na Harryho kým odomkne.

„Daj mi ešte jeden bozk pre tým ako otvorím.“  Strčil dnu kľúčik.

„Harry.“ Pozrela som na neho bokom. Pokrútil hlavou a pobozkal ma tak ako v knižnici len o niečo kratšie.  Buchla som ho do hrude a s úsmevom na perách sme vošli dnu.

„Ďakujem.“ Ukázala som na knihu a vyšla hore schodmi do izby.

 Zavrela sa dvere a zasnívane som pozerala pred seba. Začala som sa krútiť  kým som nespadla na posteľ. Objala som knihu. Stále som cítila mentolovú chuť jeho pier.  No, nebola som úplne nadšená. Iba podvedomie si to myslelo. Uverila som mu a páči sa mi to. Nemyslela som na nič. Iba na ten bozk a na neho. Neviem ako dlho som tam ležala ale bolo mi to jedno. Úprimne nechcela som myslieť na nič a nechcelo sa mi ani vstať.

A však musela som. posadila som sa a vytiahla krabicu s pod postele. Vytiahla som šaty a položila na posteľ. Neviem ktorý to je ale pôjdem. Musím to zistiť. Vošla som do kúpeľne a dala si rýchlu sprchu. Vrátila som sa do izby a pozrela na šaty. Boli vážne krásne. Usušila som si vlasy a urobila menšie vlnky. Dala som len špirálu. Natrela som sa telovým mliekom a obliekla šaty. Nepotrebovala som žiadne doplnky. Obula som si topánky a pozrela do zrkadla. Jednoduché a pekné. Pozrela som na čas. preboha bolo po ôsmej. Do paroma. Vybehla som na chodbu a išla dole.

Zayn POV
Zišiel som dole a čakal. Príde, nepríde? Už mi je lepšie a chcem sa jej odvďačiť za to ako sa o mňa stará. Určite vedela že som to ja. Kto iný by ju pozval na večeru?

Z premýšľania ma prebudil buchot. Postavil som sa a pozrel na chody.  Ozýval sa klepot opätkov. Dúfam že som vybral dobre. Bol som s ňou nakupovať a myslím že som odhadol jej vkus. No, uvidím.  Z otáčky som zbadal biele topánky a potom sukňu šiat. Asi som sa trafil. Super! Až na koniec prišla jej dokonalá tvár bez nejakej chybičky. Dokonalá. Nádherná. Musel som sa usmiať inak sa nedalo. Asi som sa usmieval ako nafetovaný ale bolo mi to jedno. Keď ju vidím hneď  som šťastný.  Pozrela na mňa nevinne ako anjel. Presne tak aj vyzerala.

„Prišla si.“ Šepol som pre seba. Podišiel som ku nej.  Ruka mi vyletela ku jej tvári. Jemne som ju pohladkal.

Ellie POV

Keď som zbadala že tam stojí a usmieva sa tak dokonalo ako to dokáže len on pichlo ma pri srdci.  Zastala som a s previnil osťou som na neho pozerala. Vykročil ku mne a jemne ma pohladkal po líci. Naskočili mi zimomriavky. Oprela som hlavu o jeho ruku a zatvorila oči. Prečo som taká... keď som sním cítim sa šťastná a mám pocit ako by ma mal rád ale pri ňom som ako keby výnimočná,  aj keď ma klamal nemôžem poprieť že tie chvíle s ním neboli krásne. A však musím si uvedomiť že boli klamstvo čo nie je ľahké. Je potom pravda že žena môže ľúbiť dvoch mužov? Asi áno lebo takto to je momentálne u mňa. Ako  zistím že sa ne/mýlim? Usmiala som sa pozrela na neho zdola. Oproti mne bol tak vysoký.  Jedno viem isté takto ako sa teraz dívam na neho sa nedokážem pozerať na Harryho. Prehltla som na prázdno.

„Tak kam ma vezmeš?“  zahryzla som do pery.  Nič nepovedal.  Ponúkol mi rameno ktorého som sa pevne chytila  a nechala sa viesť. Nastúpili sme do auta a išli neznámo kam. Aspoň pre mňa. Vyšli sme pri prístave. Prečo tu? Ide ma pozvať na rybu v takýchto šatách? Luxus. Vystúpil a prešiel na druhu stranu.  Pomohol mi vystúpiť.  Pozerala som sa naokolo. Nič som nevidela iba starú budovu. On ma tam vážne ide zobrať?   Išli sme za ňu a tam sa mi naskytol pohľad na veľkú loď so stolom a dvoma stoličkami a všade naokolo sviečky.

„Dopredu hovorím že som to nečakala.“  Zasmiala som sa.

„Typujem. Reštaurácia za nami.“ Ukázal na ňu a ja som sa začala smiať a prikývla som.  „No, aspoň viem nabudúce.“ Zažgeril sa.  Nastúpili sme.

Ako pravý džentlmen mi odhrnul stoličku. Potom si sadol on.

„Je ti zima?“  pozrel na mňa.

„Nie.“ Usmiala som sa.

Dala som na bok poklop pod ktorým bola večera. Vyzerala chutne.

„Nemal by si ešte ležať?“ prehltla som a pozrela na neho.

„Mal. Ale je mi lepšie. Myslím že to už nie je potrebné.“  Žmurkol na mňa.

„No to určite. Doktor povedal 2 týždne tak to pekne splníš.“ Snažila som sa byť prísna.

„Tak fajn.“ Postavil sa.

„Č-čo robíš?“ pozerala som na neho.

„Ideme sa vrátiť aby som si mohol ľahnúť do postele a ďalej sa liečiť.“ Usmial sa a chcel odísť.

„Nie.“ Postavila som sa. Otočil sa s úškrnom. „No, nemusíš sa ponáhľať.“ Zahryzla som si do pery. 

„A čo ak sa mi niečo stane“ začal kašľať.

„Nie, nestane. Jeden deň hore dole.“ Mávla som rukou. Zasmiali sme sa.

Pristúpil ku mne a jednou rukou ma objal okolo pása.  Pozerali sme si do očí a ja som zhlboka dýchala. Začala hrať pomalá hudba.  Má to vážne premyslené. Dnes ma úplne prekvapil. Bolo to všetko kúzelné. 

NEW...Sľúbená! Neviem, páči sa vám Zayn taký romantik? A čo poviete na Harolda? Vyjdrite sa. Zaujímajú ma vaše názory ;)  

HOPE U LIKE IT ♥

+Zaynov outfit na večeru ;)