Help Me!

Nové  city

„TY si len tak vyhodila do vzduchu budovu?“ postavil som sa. Bol som dosť nasratý.

„Áno. No a čo? Tak či tak by sa to raz stalo. Len som to urýchlila!“ pozrela na mňa.

„Ale neurobil by som to potajomky!“ skríkol som.

„Ide ti iba o to? Že som to nepovedala?“ skríkla aj ona.

„Áno. Uvedomuješ si aké mohli byť následky? Prečo si to urobila? Mala si mi to povedať išli by sme aspoň spolu. No, ty si išla sama!“ zamračil som sa.

„Neboli žiadne následky. Nedovolil by si mi to aj tak. A nebola som úplne sama.“ Ukľudnila sa a opäť sklonila hlavu.

„Tak s kým si bola?“ začínal som mať nervy.

„Už nemôžem vystáť ako má Ian berie. Podľa neho som len neschopné decko. Zakazuje mi všetko robiť! Už mi to lezie na nervy! Nikde nechoď sama! Niečo sa ti stane. Nedotýkaj sa toho lebo si ublížiš! Už to neznesiem.“ Skríkla poslednú vetu. „Tak som požiadala Harryho o pomoc a išli sme to proste urobiť.“ Pozrela na mňa zo slzami v očiach.

„Tak Harry!“ zavrčal som. „Ale Ellie ty už nie si doma kde ťa kontroluje Ian. Bývaš teraz tu! Ja ti to nezakazujem. Si dospelá a rozhoduješ sa sama. Tak ako Harry aj ja by som ti pomohol!“ sadol som si ku nej.

„Myslela som si že ma nepustíš. Tiež si ma nechcel pustiť keď išlo o Erica.“ Utrel som jej slzu. „Už nechcem byť decko!“

„Bol som mimo. Mohla si si to všimnúť. A nie si decko. Pre mňa určite nie. Si dospelá žena. Nabudúce keď vymyslíš podobný šialený ale perfektný plán povedz mi o ňom. Fajn?“ zdvihol som jej jedným palcom bradu. Prikývla.

„Poď sem.“ Objal som ju.

Sadla si na mňa obkročmo. Pozerala na mňa zelenými očami ako tráva. Leskli sa jej ešte od sĺz. Je naozaj žena, ktorá si zaslúži viac iba ako buzerovanie a chránenie pred nebezpečenstvom. Musím jej dať menšiu slobodu aby vedela že ja taký nie som taký. že jej verím. Uvedomil som si, že teraz ak ju pobozkám vybuchnem od šteklenia motýľov v bruchu. A potom jej budem musieť povedať pravdu o mojich citoch ku nej. Neviem jej akosi klamať. Ale povedal som si že sa to nesmie dozvedieť skôr ako si nebudem istý čo cíti ona. Nájsť spôsob akým sa to dozvedieť nenachádzam. Nemôžem jej ukázať moju slabosť.

Snažil som sa zabrániť pokušeniu, ktoré vo mne lomcovalo. Bolo to márne lebo ona o tom nevedela a pobozkala ma. Jej jemné pery chutili po jahodách. Robila to presne tak ako ja. Naučila sa moje chmaty. A bohužiaľ účinkujú aj na mne. Zapáčilo sa mi to. Odtiahla sa a jemne sa obtrela perami a moje. Oblízala mi spodnú peru a vkĺzla dnu s jazykom. Bol som ako v tranze nevedel som odolať. Ale prebral som sa. Chytil som ju za boky a odtiahol ju od seba. Pozeral som na ňu a potom som pozrel na jej lesklé pery. Zhlboka som dýchal. Určite si to všimla lebo sa usmievala. Myslela si že má nado mnou kontrolu. Popravde ju mala ale nesmie to vedieť že je to tak. Prehodil som ju na posteľ. Rukami som si prešiel po tvári a potom prešiel po vlasoch. Postavil som sa a odišiel preč. Najlepšie na čerstvý vzduch? Určite nie. Bar a poriadne sa opiť!  

Ellie POV

Stlačil mi boky a prehodil ma na posteľ. Myslela som si že bude niečo viac. NIE! Chvíľu tam sedel. Prehrabol si vlasy a odišiel. Naozaj odišiel? Spravila som nebodaj niečo zlé? Nahneval sa na mňa? Alebo niečo horšie. Vie o mne a o Harrym? Nie, to nie. Odkiaľ by to vedel. Bolo to neskoro v noci a nik nás spolu nevidel. To je vylúčené. Tak, čo ho potom prinútilo nechať ma? Pozerala som na dvere, ktorými prešiel. Pozerala som tam dlho. Vyskočila som na nohy a vyšla z izby. Išla som dole. Nikde som ho nevedela nájsť. Chcem vedieť čo to bolo. Vošla som do posilky. Prekvapujúco nebol ani tam. sadla som sa na lavičky a pozerala do zeme. Vážne ma odmietol?

***

Spala som v Zaynovej izbe. Čakala som ho tam celú noc. V tureckom sede, opretá o čelo postele som zaspala. A keď som sa zobudila a videla prázdne miesto vedľa mňa. Pomaly ale isto som začala plakať. Horúce slzy vyšli na povrch. Do lámaná a ubolená som sa postavila  a išla pod sprchu do mojej izby. Nebola som tam dlho. 5 minút viac nie. Obliekla som si čierne tepláky a biele tričko. Vlasy som nechala tak aby uschli. Otvorila som dvere a išla dole. Všade bolo ticho. Bolo. Špunt začal brechať a behať dookola. Zasmiala som sa nad ním a išla ďalej. Dala som mu granule ale nechcel vkuse štekal.

„Čo je aké zaujímavé že ani hladný nie si.“ Krútila som nad ním hlavou.

„Asi ja.“ Vykukol z rohu Harry. Skríkla som od strachu.

„Ako si sa sem dostal?!“ pozrela som na neho a išla naspäť do kuchyne.  Zaštrngal kľúčmi.

„Je tu Zayn?“ zašepkal mi pri uchu a mňa striaslo. Super! ( myslené ironicky)

„NIE!“ buchla som skrinkou a oprela sa rukami o linku.

„Tak prečo to nevyužiť.“ Pošepkal.

Objal ma zozadu  okolo pásu a pritlačil ku sebe. Oprela som hlavu o jeho plece. Začal ma jemne bozkávať na krk. Otočila som sa ku nemu a ruky položila na jeho hruď. Pritlačil pery na moje. Začali tancovať v jednom rytme. Ruky som vsunula pod tričko, aby som cítila to teplo. Prechádzala som po svaloch. Bol neodolateľný. Na malú chvíľu sa odtiahol. Nepáčilo sa mi to. Chcem ho cítiť.

„Nejdeme hore?“ pošepkal mi a zahryzol mi do ušného lalôčika.

Preplietla som si s ním prsty a ťahala ho hore. Na schodoch ma chytil a zdvihol. Obmotala som nohy okolo jeho pásu. Otvoril dvere od mojej izby a hodil ma na posteľ. Zahryzla som si do pery. Celého som si ho prezrela. Šibalsky sa usmial. Ach tie jamky! Vrhol sa znova na moje pery. Obmotala som ruky okolo jeho krku a pritlačila ku sebe. Bozkával tvrdo ale zároveň nežne.

Ale musel to pokaziť jeho mobil.

„Nie.“ Pritiahla som ho znova ku sebe keď prerušil bozk.

Sadol si so mnou. znova sa odťahoval. Jemne mi kusol do spodnej pery. Skormútene som na neho pozerala. Žmurkol na mňa a ukázal aby som počkala. Vytiahol mobil a zdvihol ho. 

 „No?..... Nie.... Teraz? ..... Áno.... Fajn.... Hej... Hneď som tam!!“  vzdychol si. Zložil mobil a smutne na mňa pozrel.

„Musím ísť.“ Pošepkal.

„Prečo?“ naklonil sa ku mne.

„Nadlho.“ Pobozkal ma. Potom prešiel na bradu a nižšie. „Možno to počká.“ Pritlačil ma opäť na posteľ. Usmiala som sa  a pokračovali sme ďalej kým znova nezazvonil mobil.

„A možno nie.“ Povedala som skleslo.

„Prepáč.“ Pošepkal. Postavil sa a odišiel sám.

Prehrabla som si vlasy na stranu. Nie, nemilujem ho. Proste po ňom túžim.

***

O NIEKOĽKO DNÍ:

„Udri. A poriadne.“  Chytil mi Zayn ruky a hypnotizoval ma pohľadom.

„Nedokážem to tak ako ty!“ pokrútila som hlavou. Stále musím trénovať a nikdy nesmiem prestať.

„NIE! Nebudeš to vedieť preto lebo to nechceš!“ zamračil sa.

„Chcem to!“ protirečila som mu.

„Nechceš!“

„Chcem!“

„Tak udri!“ zhúkol a pustil ma. Nabrala som všetku silu a zahnala sa. Trafila som ho. Neverím že som ho trafila. Tak silno až urobil krok dozadu.

„Už rozumieš? Nikdy nehovor že to nevieš, či nedokážeš. Musíš si veriť.“ Narovnal sa.  Prikývla som.

„Znova.“ Povedala som. Dnu sa vrhli aj chalani.

„Liam?“ otočil sa ku nemu Zayn. „Skús to aj na ňom.“ Usmial sa.

Vystrela som prsty a stisla ich v päsť. Na rukách som mala tenké ale mäkké rukavice z ktorých mi trčali iba prsty. Mala som na sebe biele šortky a ružovú lambadu. Vlasy som mala vo vysokom vrkoči. Na tele sa mi začali rysovať známky po svaloch. Predsa trénujem už vyše mesiaca skoro dva.

Začala som útočiť a on sa uhýbal. On robil tak isto. Ani raz neudrel rovnako ako ja.  Potom  mi dal jemnejšiu facku ale aj zaštípala. Nahnevala som sa za to a vrazila mu päsťou do brucha.

„Si dobrá.“ Ozval sa Niall.

„Ďakujem.“ Usmiala som sa. Bola som spotená. Dala som dole rukavice a napila sa vody z fľaše. 

„Liam môžeš na slovíčko?“ ozval sa Zayn.

„Iste.“ Otočil sa mi chrbtom a odišiel za ním.

S ostatnými sme začali rozprávať o balatinách. S Harrym to fungovalo obyčajne až na to že sme sa sem-tam zamkli a užili si jeden druhého. Neviem sa zbaviť tej túžby. Ani to neplánujem tak rýchlo.  Áno mala to byť pôvodne obyčajná hra. S ním sa nedá hrať. Získal to čo chcel. Mal to naplánované je to jasné. Pred ostatnými sme sa spávali ako nič. Nepodozrievali nikoho a to bolo hlasné. Naučila som sa pi ňom používať tú faloš, ktorú potrebujem. 

Zayn POV

„Tak?“  ťapol Liam keď sme vošli do mojej izby.

„Nespoznávam sa.“  Vyvalil som to rovno.

Načo to naťahovať? Všetko je zvrátené. Počarovala mi. Neviem to inakšie vysvetliť. Nikdy som nebol taký ako teraz. NIKDY.  A príde sme ona a ja sa mením? Ako to môžem dopustiť?!    

„A čo presne?“ Baví ho to. Pobavene sa na mňa pozeral kým si sadla na sedačku.

„Ja viem čo chceš počuť!“ ukázal som na neho prstom.

„Čo sa stalo?“ Nadvihol obočie.

„Už asi pol mesiaca som s ňou nespal. Namiesto toho chodím za šľapkami. Nedokážem s ňou mať sex.“ Sadol som si ku nemu. Chvíľu bolo ticho. No, potom nasledoval Liamov smiech.  Vražedne som na neho pozeral. Prepichoval som ho pohľadom. Videl to, ale neprestal.

„A čo je na tom čudné. Si to ty!“ trochu sa upokojil.

„Na tom že mám skoro každý deň sex s inou nič.“ Postavil som sa. Dal si na ruku ústa. „Ale to že nemôžem spať s ňou. Nie je to zvláštne? Nikdy som nemal problém pretiahnuť každú!“  zamračil som sa.

„Miluješ ju nie?“  zvážnel.

„Áno.“ Prikývol som. už to ani nie je problém priznať si to.

„Tak sa s ňou pomiluj. Patrí to ku láske. Nie je to obyčajný sex. Urob to s láskou a bude to milovanie a nie len jebanie.“ Postavil sa.

„Nerozumiem ti. Ale ja nemôžem ani to. Láska ku nej je moja slabosť chápeš?. Ak ju len pobozkám chcem jej to povedať. Potom sa od nej odlepím a musím odísť aby som sa nepreriekol. Už si o mne možno aj myslí že som blázon.“ Znervóznel som.

„Čo ak to potom povie ona?. Po tom čo jej to povieš. Nemôžeš vedieť čo cíti.“  Chytil ma za plece.

„Nechcem aby to vedela. Nie teraz.“ Pokrútil som hlavou.

„Prečo si ma sem potom volal?“  nadvihol obočie.

„Potreboval som to niekomu povedať. Od začiatku. Ale sľúb mi že to nikomu nepovieš!“  pozrel som na neho.

„Fajn.“ Prikývol. Sadol som si a on tiež.

„Myslím že som ju už miloval pre tým ako prišla do tohto domu. Vieš nestretol som ju prvý krát tu. Stretol som ju v deň jej narodenín v jednom klube. Vrazila do mňa dverami.  Bolo to zvláštne myslel som si že to nič nebolo, ale stále som mal v hlave ako sa zľakla keď som spadol.  Neskôr som ju stretol v meste. Sedela na lavičke. Celá v čiernom bola na pohrebe. Rogerovom pohrebe.  Bol som s ňou nakupovať.  Vyhľadával som ju. V neskorú hodinu jedného večera.  Prechádzal som sa po meste. Našimi ulicami. Nevedel som že ju stretnem práve tam. vošiel dom do uličky odkiaľ išiel zvuk. Jej klepot topánok. Nevedel som že to je ona, kým neprehovorila. Bola vystrašená ale keď aj ona zistila že som to ja. Bola zlá. Odstrkovala ma. Inakšie by som ju zaviedol do uličky a zmlátil. Ukázal jej pravidlá. Pri nej som to nedokázal. Vtieral som sa jej naďalej. Bola pri mne tak blízko že som ju skoro pobozkal. Myslím že to vedela a preto sa odtiahla. Chcel som ju vidieť. Znovu. Preriekla sa že bude študovať na škole. Povedala mi jej názov. Zaviedol som ju na miesto kde ešte nikoho. Páčilo sa jej to. Bola iná. Milá. A keď som prišiel za ňou do školy tretí krát odmietla ma.  Kráčala ďalej. Myslela si že som odišiel. Nie. Bol som len na druhej strane cesty.  Sadla si na chodník. Sklonila hlavu. nechcel som ju nechať ísť. Išiel som za ňou.  Spájalo nás nejaké puto. Bol som šťastný keď sa usmievala. Vôbec som nepomyslel na to že by ku mne niečo cítila alebo že niečo cítim ja ku nej. Šťastnejší som bom o mnoho viac keď nakoniec súhlasila že sa prejdeme.   Vtedy priviedla aj Špunta. Prišli sme na Tower Bridge. Pozerala pred seba. Stál som tesne za ňou. Necítila to. Teda myslím. Otočila sa a naše pery sa na malú chvíľu spojili. Obtreli sa o seba. Nevedel som čo to je za pocit. Pozerala na mňa a ja na ňu hodnú chvíľu. Vzdal som to. Poriadne som ju pobozkal. Bolo to... pekné.  Odtiahli sme sa. Ustúpil som od nej aspoň meter. Po tom bozku som zostal zmätený. Utiekol som ako zbabelec. A to bol aj posledný deň čo sme sa stretli. Po dvoch týždňoch som ju videl znova v mojom dome. Stála predo mnou v celej svojej kráse. A už to išlo hlbšie. Povedal som že to s ňou chcem skúsiť a ona súhlasila. Už vtedy som potlačoval tie city a neuvedomoval som si to. Je to pre mňa nová vec. Vlastne keď sa tak zamýšľam. Až teraz vidím tu jej skutočnú krásu. Vnútornú a aj povrchovú.“  Vydýchol som posledné slovo a predstavil som si ju ako sa usmieva.

„WOW?“  pošepkal Liam.  Sklonil som hlavu lebo som sa začervenal.  Nikdy sa mi toto nestávalo čo teraz. Doparoma!  

„Hovoríš ako Rómeo o svojej Júlii.“ Použil sarchazmus. No jasné. Čo čakať od najlepšieho kamaráta však?!!

„Myslel som si že keď si aj ty zažil lásku že ma aspoň trochu pochopíš!“  pozrel som na neho škaredo.

„No, prepáč. Proste som to od teba nečakal. Ale z tohto monológu by aj debil pochopil že ju miluješ. A určite musí ku tebe cítiť aj ona niečo.“  Povedal vážne.

„Ale nie je na to ešte čas. Viem že nie je!“ postavil som sa.

„Tak fajn. Neboj nikomu nepoviem nič.“ Postavil sa.

„Ďakujem. Je fajn mať takého brata.“  Pousmial som.

„Oooooooo. Aj keď si starší pripadám si tak ja.“ Objal ma s úsmevom.

„Si moc namyslený.“ Zasmial som sa a tiež ho objal.

„Hovorí ten pravý.“ Pobúchal ma po chrbte.

Aj keď ju milujem. Budem to musieť potlačiť. Všetky citu ku nej. Nie úplne ale taký by som bol ako pred tým. A aby nikto na nič neprišiel. Musím sa prinútiť. Začnem najlepšie teraz. Už musím prestať. Vyhýbať sa jej neodolateľným bozkom. Už viac to nedokážem.  Schop sa MALIK! TERAZ!

Ellie POV

Boli preč už vyše hodiny. Čo riešia? Celý čas sme s chalanmi cvičili. Nebolo mi pomoci. Nemohla som si nevšimnúť Harryho nadržané pohľady. No a mňa to vzrušilo. Chcela som ho hneď teraz. Nemohla som.  A to ma štvalo.  A čo ma ešte znepokojovalo? Že niečo môže tušiť Zayn. Nespal so mnou ako som vyhodila do vzduchu budovu. Nepriatelia sa neozvali a to ma taktiež znepokojovalo. Nevedela som nič o svojej rodine čo ma priam až štvalo. A tak mi ostal len Harry. Vždy na všetko zabudnem. Kým som, kým je on. vedy som len ja on. naše spojené telá. Niečo úžasné.

Pustila som švihadlo na zem. Išla som sa napiť.

„Ani nevieš ako veľmi ťa chcem hneď teraz.“ Zašepkal mi pri uchu Harry. Zobral si vodu a odišiel.  Otočila som za  nim. Nemal na sebe tričko. Jeho tehličky boli väčšie ako posilňuje.  Dokonalosť sama o sebe.

Dnu vošiel opäť Zayn. Na rozum mi hneď prišla otázka.  A čo je špatné na ňom? Absolútne nič. Je ešte krajší ako Harry. Ak si mám spomenúť na minulosť. Je chlapec mojich snov. Až na toho mafiána. Ako si to mám potom všetko vysvetliť?  Nemá zmysel stále nad tým uvažovať.

„Kde ste boli?“ usmiala som sa. 

„Chlapské veci.“ Zasmial sa Liam až moc podozrivo. Zayn do neho štuchol.

„Myslím že mi stačilo. Idem do sprchy a spať.“  Odložila som vodu a zobrala si mobil.

„Fajn.“ Usmial sa Zayn. Letmo ma pobozkal na pery.  Otvorila som dvere a vybehla som do svojej izby.

Zayn POV

Rozžiarili sa mi oči keď som to počul. Pobozkal som ju a ona odišla. Pozrel som na Liama. Šibalsky sa usmial. Ukázal palec na hor. Pozrel som na ostatných a bez slova ako splašený som sa za ňou rozbehol.  Po dlhom čase ju budem znova môcť mať.

NEW :D :D Vyjadrite sa ku tomu všetkému... Čo myslíte, ako bude pokračovať nasledujúca časť? :D

HOPE U LIKE IT ♥