Help Me!: Nákupy

Tak.. Carrotky, tretia časť nového príbehu. A možno aj posledná ešte neviem. Tento príbeh plánujem uverejňovať na jednej stránke FB. Takže ak máte záujem neskôr sem pridám link a budem rada ak ho budete čítať tam. Ale My Drugs, Remember Me? a MOMENTS budem naďalej pridávať tu na blog. Pridajte sa aj do skupina Príbehy od Vicky TU!
Zatiaľ všetko. I hope you Like It ♥ KOMENTÁR poteší :)

Len čo som vykonala rannú hygienu obliekla som sa do domového oblečenia. Zišla som dole. Nikto tu nebol . Len Ian ktorý sedel za stolom a čítal noviny.

„Dobre ráno.“ Pozdravila som.

„Dobre ráno.“ Pozrel na mňa a usmial sa. Keď som mu úsmev neopätovala odložil noviny na bok.

„Deje sa niečo?“ chytil mi ruku.

„Je toho na mňa moc. Mala som hrozný sen kde som videla Rogera. Bol sa so mnou rozlúčiť. Neboli sme sami. Bol tam muž celý v čiernom a sledoval nás. A najhoršie na tom bolo že ho Roger nevidel, keď zmizol ten muž sa ku mne približoval. Ako keby ma chcel zabiť. Na to som sa zobudila. No, a je tu ešte niečo. Toho muža som už aj videla v deň keď som sa dozvedela že Roger zomrel. Stála som na balkóne a on bol za stomom apozeral na mňa. A ešte druhý krát na cintoríne.“ Rozplakala som sa.

„Ellie.“ Postavil sa a objal ma. „To bude dobré.“ Pohladkal ma po chrbte.

„Možno blúznim. Vieš aká som bola keď som bola malá. Všetko som si predstavovala. Aj toto si možno len predstavujem.“ Pozrela som na neho.

„Aj mne sa to už stalo. Že som videl to čo nik iný. Možno sa takýmto spôsobom bol rozlúčiť Roger. A čo sa týka tvojho sna, možno to bol nejaký debil čo tam nepatril.“ Snažil sa ma povzbudiť a usmial sa.

„Yeah.“ Usmiala som sa a znova ho objala.

„Dnes by som chcela ísť na nákupy. Môžem ísť sama?“

„Ellie. Vieš ako sa o teba bojím.“

„Ja viem. Ale neboj sa budem v poriadku. Prosím. Aby si sa ubezpečil každých 20 minúť ti pošlem SMS so smajlíkom že som v bezpečí.“ Nahodila som psie oči.

„Každých 10 minút. A zavezie ťa Stevan!“

„Tak dobre teda. Ďakujem.“ Vlepila som mu pusu na líce a utekala som hore pripraviť sa.

Otvorila som skriňu. Ako prvé som našla bielo-čierne pásikavé nohavice. Čierny sveter a nápisom EAT A LOT. SLEEP A LOT. Biele Convers tenisky a vrkoč. Troška špirály a linky. Zobrala som čiernu tašku s dlhým ramienkom a dala na plece.

Stevan ma odviezol do centra mesta.

„Keď skončíš zavolaj, prídem po teba tu.“

„Fajn, ahoj.“ Objala som ho a vystúpila von. Od Oxfor Street to nie je ďaleko. Kráčala som rovno tam. Nedávala som pozor kde kráčam a narazila som do niečoho tvrdého.

„Ahoj.“ Zdvihla som hlavu a stál tam zase on.

„Ahoj.“ Urobila som krok dozadu a obišla ho. Pokračovala som v ceste.

„Dúfal som že prídeš. Kam ideš?“ išiel za mnou. Zastala som a tento krát nabúral on do mňa.

„Neprišla som tu kvôli tebe. Idem nakupovať.“ Pozrela som na neho a pokračovala v ceste. Srdce mi hovorilo že som tu prišla preto že tu bude. Ale nechcela som tomu veriť. Chcela som ísť predsa nakupovať. Ale vybrala som si toto miesto. V Londýne je predsa veľa obchodov.

Vytiahla som mobil a Ianovi som poslala SMS ako som mu sľúbila. Schovala som ho naspäť do tašky. Cítila som ho za sebou. Prudko som sa otočila.

„Prečo ideš za mnou?!“

„Môžem ísť s tebou?“ pousmial sa.

„Nie!“ odsekla som.

„Poradím ti.“ Žmurkol.

„Si chlap.“ Dala som hlavu na bok.

„A keby som bol dievča mohol by som?“ nadvihol obočie.

„To som nepovedala.“ Zavrčala som.

„Tak môžem?“

„Ak poviem nie?“

„Myslím že ťa nes poslúchnem a aj tak pôjdem.“ Usmial sa tak že odhalil biele zuby ktorý mi udreli do oči. Povzdychla som si  a prikývla.

„Ale nebudeš nad ničím frfľať čo sa ti nebude páčiť.“ Upozornila som ho a pokračovala v ceste. Vošli sme do prvého obchodu čo sa mi páčil. Začala som prezerať vešiaky. Vytiahla som pár kúskov a išla s nimi ku kabínke.

„Ukážeš sa mi?“ išiel za mnou  sa sadol si na sedačku čo tam bola.

„Iná možnosť mi neostáva. Zrkadlo je len tu.“ Zasyčala som a vošla do voľnej kabínky. Obliekla som si čierne tričko ktoré mi odhaľovalo brucho a nazberkanú krémovú sukňu po pás. Milujem veci čo majú vysoký pás. Polovicu skrine mám len takých vecí. Vyšla som von. Nemohla som si odpustiť pohľad na Zayna. Vyzeral pokojne. Pozrela som sa do zrkadla a nebolo to zlé. Už len topánky a môže byť. Pousmial sa a ja som sa vrátila dať si niečo iné. Biely, čipkovaný korzet a červené nohavice pochopiteľne tiež s vysokým pásom. Sedeli ku tomu aj tenisky ale baleríny či topánky na vysokom opätku nezaškodia. Opäť som nakukla von. Bola som stým nadmieru spokojná. Vyskúšala som aj ostatné. Zobrala som si druhý outfit a čiernu na pleciach vybíjanú kožienku. Zaplatila som.

„Môžem ti to zobrať.“ Nastrčil ruku aby som mu dala tašky. Tak som aj urobila. Keď to chce prečo ho aspoň nejako nevyužiť. Prešla som asi desať obchodov a Zaynovi hádzala tašky jedna radosť. Nakoniec som išla do obchodu kde predávajú najlepšiu obuv. Tu si kupujem všetku obuv. Vyskúšala som vyše dvadsať párov topánok a zobrala som desať. Keď poriadný nákup tak musí aj tak vyzerať. Aj tak moja skriňa je už poloprázdna a viac vecí nezaškodí. Zaplatila som a potom som poslala ďalšiu SMS Ianovi.

„Čo to furt posielaš?“ sadli sme si do kaviarne Starbucks.

„Niečo.“ Skovala som mobil a objednala som si orieškové latté.

„To všetko budeš aj nosiť?“

„Inakšie by som si to nekúpila.“ Napila som sa.

„Za týždeň pôjdeš na ďalšie nákupy.“ Pokrútil hlavou.

„Pozor! Ja nie som ako ostatné. Na nákupy chodím minimálne. Nevadí mi keď si niečo oblečiem viac krát po sebe.“ Skrčila som čelo.

„Super. Zase viem niečo o sebe. Nie si vyberavá.“

„To nie som. Môj život je vo všetkom iný. Ale milujem ho.“

„Napríklad?“ tak to som pokašľala. Nemala som mu to hovoriť.

„No, napríklad som adoptovaná.“ Povedala som informáciu čo ma neohrozí.

„Aké to je vyrastať u niekoho cudzieho?“

„Moja rodina nie je cudzia. Cudzí sú tí čo ma opustili.“ Povedala som nahlas. Ostal ticho.

„Už musím ísť.“ Postavila som sa a snažila som sa zobrať všetky tie tašky. Musel mi pomôcť. Ruky som mala od tela asi meter. Otvoril mi dvere.

„Do pekla.“ Povedala som si popod nos. Na mieste kde ma vyložil Stevan som tašky pustila na zem a vytiahla mobil. Vytočila som jeho číslo a čakala kedy zdvihne.

„Už si hotová?“

„Áno. Čakám ťa.“ Povedala som a zložila som.

„Prosím príď tu zajtra. Kvôli mne.“ Ozval sa Zayn.

„Prečo ti na tom tak záleží?“

„Už som ti povedal že ťa chcem spoznať. Fascinuješ ma.“ Usmial sa.

„Nemôžem ti to sľúbiť.“ Ian by mal podozrenie. Ale tak skúsim niečo vymyslieť. Neviem prečo ale chcem prísť. Počúvam srdce. Len dúfam že ma nesklame.

 „Pokúsim sa.“ Vyletelo zo mňa. Aby som stále nebola mrzutá usmiala som sa aj ja.

„Teším sa.“ Jemne otlačil pery na mojom líci. Ako keby na mňa vylial vriacu vodu.

„Ahoj.“ Odsunul sa.

„A-ahoj.“ Povedala som šokovane. Otočil sa a pozorovala som ho ako sa stráca. Aj keď som ho už nevidela stále som sa tak pozerala.

Naraz zatrúbilo auto a ja som podskočila. Chytila som sa za srdce a otočila sa. Za volantom sa vyžgieral Stevan. Ukázala som mu či mu šibe a on sa začal smiať. Zamračila som sa. Naznačila som mu aby vystúpil.

„Ty nie si normálny!“ zahundrala som. zobrala som tašky a išla ich dať do auta. On zobral ostatné.

„Nad čím si premýšľala?“

„Iba tak. Ale vyľakať si ma aj tak nemusel. Skoro mi srdce vyskočilo.“ Ešte stále som zhlboka dýchala. Nasadla som do auta a išli sme domov. Chytila som sa za líce a premietla som si to ešte raz. Znova sa nebudem vedieť na nič sústrediť. V hlave budem mať iba jeho.        

My Drugs 39

Carrotky konečne po ?? Dlllhej dobe nová časť. Ospravedlňujem sa ale musela som sa učiť. Je tu možno viac somarín na ktorých sa možno aj zasmejete možno nie. Uvidíte. I Hoep You Like IT ♥

Mia POV

Sedeli sme v objatí na sedačke a vyznávali si lásku a pri tom sa smiali.  Konečne sa cítim šťastne. Konečne cítim že som našla svoje miesto a patrím tu. Patrím Louisovi. Milujem ho a bez neho by som si ďalej život nevedela predstaviť.

„Čo robíte?“ preskočil sedačku Harry a prisadol si.

„To čo robia ľudia keď spolu chodia.“ Usmiala som sa a viac sa pritúlila k Louimu. Pretočil očami a usmial sa. S Louis sme sa naraz obzreli. Prišli jeho sestry. Jedná  s dvojičiek myslím Daisy. Neviem ich rozoznať sú si strašne podobné. Začala ho štekliť. Radšej som ustúpila a pozorovala ako sa pridala aj druhá Phoebe. Sadla som si ku Harrymu a s úsmevom a aj s radosťou ich pozoroval .Keď vidím ako sa s nimi Louis hrá. Má ich veľmi rád. Je úžasný. Vie čo ma robiť ako sa ma správať aby neboli  šťastné.  Ako som sa na nich dívala pocítila som bolesť a smútok za mojím dieťaťom ktorému som nestihla ukázať ani svet. Postavila som sa a so sklonenou hlavou som išla do izby ale nebola by som to ja ak by som do niekoho nenarazila. Zdvihla som hlavu so zaslzenými očami. Bola to Johannah.

„Mia, deje sa niečo?“  chytila ma za plecia a ustarostene na mňa pozerala.

„Nie, som v pohode len potrebujem byť chvíľu sama.“ Snažila som sa o menší úsmev. Prikývla.

Zavrela som sa do izby a ľahla si na posteľ. Chytila som si bruchu a prišli to už prišli vodopády. Pod hlavu som si dala vankúš a prikryla sa prikrývkou. Zavrela som oči a potichu plakala.

Pozerala som pred seba rovno do otvorenej terasy a more. Začalo zapadať slnko.  Teplé lúče dopadali na moju tvár a mne sa konečne uľavilo. Dostala som zo seba smútok ktorý ešte stále pociťujem ale nie je to už taký tlak aký som zažívala.

Otvorili sa dvere, zdvihla som hlavu a pozrela sa kto prišiel. Stál tam s úsmevom Louis.

„Prečo si odišla?“  sadol si ku mne a chytil ma za stehno.

„Keď som ťa pozorovala spomenula som si na bábätko. Proste to na mňa prišlo to je všetko.“ Usmiala som sa na neho. „Potrebovala som byť chvíľu sama.“ Stisla som mu ruku ktorý mi pobozkal.

„Dobre, nechceš sa prejsť. Je západ slnka.“ Sadla som si.

„Fajn.“ Postavila som sa a vybrala niečo z kufra. Dala som si obyčajné biele letné (plážové) šaty. Preplietli sme naše ruky a cez terasu sme vyšli von.

Teplý piesok sa mi dostával medzi prsty. Bolo to príjemné. A s Louim to bolo ešte lepšie a o mnoho krát krajšie.  Objala som ho okolo pása a on mňa okolo ramien. Usmievala som sa.

„Pripomína mi to Španielsko.“ Povedala som keď už bolo dlho ticho. A to sa staloasi prvý krát. Vždy máme o čo hovoriť ale teraz sme si užívali prítomnosť jeden druhého ale už ma to nebavilo.

Zastavila som a pozerala na slnko ktoré už skoro zapadlo celé. Osvecovalo more. Bolo to krásne. Oranžovo-žltý pás v strede kde sa to odrážalo.  Pobozkal ma do vlasov a pozrel pred seba.

Ležali sme na piesku a teraz miesto slnka pozorovali hviezdy zdobiace oblohu. Tak nekonečne veľa ich tam je. snažili smi sa ich počítať ale pri 10 sme sa stratili a potom smiali. Zopakovali sme to viac krá a potom nás to prestalo baviť.

„Nie je ti zima?“ naklonil sa nado mňa.

„Hmm. Nie.“ Usmiala som sa. Pridržiaval sa rukami aby ma nepripučil a bozkal ma po celej tvári a mne to prišlo vtipné lebo to šteklilo. Keď sa dotal ku krku už mi to smiešne neprišlo. Začala som si to užívať.  Ovinula som ruky okolo jeho krku. Začínalo to byť úžasné pokým nás nevyrušil zvuk lode ktorá  sa blížila. Louis si sadol a ja som sa pozerala čo sa deje.

„Poď.“ Chytil ma za ruku aby som sa postavila.

„Ďalší hostia?“ pozrela som na neho.

„Len jeden. Prišiel len na skok.“ Objal ma a vyšli sme na prednú terasu. Sadli sme si do kresla. Vystúpila len jedna postava ako povedal a čím ďalej sa blížila spoznala som že je to žena  a keď bola pri schodoch zastavil sa mi dych. Išla hore a zastala asi 3 metre odo mňa. Pretrela som si oči aby som sa uistila že sa mi to nesníva. Pozrela som na Louisa. Pousmial a pozrel na mamu. Ja som tak tiež urobila. Postavila som sa. Urobila prvý krok čo ma pri nej prekvapilo. Objala ma. Stisk som jej opätovala.  Zhlboka som sa nadýchla aby som cítila jej prirodzenú materinskú vôňu. Odtiahla som sa. Odhrnula mi vlasy s tváre a pobozkala ma na čelo.

„Už nikdy nebudem o tvojom rozhodnutí pochybovať.“ Pošepkala a pozrela na Louisa.

„Mamička.“ Zlyhal mi hlas a už druhý krát ma navštívili slzy.

Sadli sme si na kreslo a Loui oproti nám. Usmieval sa.

„Pani..“ začal Louis a ale mama ho prerušila. 

„Nie. Začnem ja. Veľmi si cením že si am pozval aj napriek tomu že som ťa vtedy ignorovala. Si naozaj iný.  Aj keď vieš o Mii všetko ostal si pri nej a to si vážim. Urobil si to čo ja nie. Bola som hrozná. Možno si ani nezaslúžim byť matka. Bola som hrozná. Hrozne to ľutujem. Chcem sa ti ospravedlniť. A aj tebe Mia že som nebola matka akú si, si zaslúžila. Mala som ťa počúvať. A mrzí ma aj že nemôžem ostať. Ale  určite raz pôjdem s tebou na dovolenku keďže teraz mám času koľko chceš.  Ako vidíš viem angličtinu. Učila som sa ju celé tri mesiace v kuse a mám vlastnú firmu. A môžem mať voľného času koško len chcem lebo teraz prikazujem ja.“  Pri poslednej vete sa zasmiala.

„Mamička. Veľmi si to vážim že si to urobila. Teraz sa už nemám na čo hnevať. Zabudla som na všetko a môžeme  začať od znova. Ľúbim ťa mami.“  Toto som jej povedala po španielsky.

„Pani..“ ozval sa Loui ale znova ho prerušila.

„6iadna pani. Len Teressa.“ Vystrčila ukazovák. Zasmial sa.

„Tak teda Teressa. Mal som reč aby som Vám vysvetlil že Miu milujem najviac na svete. No, teraz to nie je potrebné. Som rád že ste to pochopili a prišli ste. Škoda že neostávate.“ Povedal stručne.

„Drahý Louis. JA by som chcela ale nemôžem. Jednak kvôli práci. Mám dôležitý projekt a ak oň prídem môžem firmu zavrieť a je tu aj jeden dôvod. Hanbím sa. Nemôžem sa len tak ukázať ako keby sa nič nestalo. Mrzí am to ale nabudúce také niečo podnikneme ešte raz a všetko platím ja a pozívam všetkých čo su tu. Najprv si budem musieť niečo povybavovať s ľuďmi ktorým som ublížila.“ Stisla mi ruku.

„Si v Londýne?“ opýtala som sa.

„Ešte nie. Stále som v Španielsku ale za mesiac prídem do Londýna.“  Pousmiala sa. Začali sme sa všetci traja rozprávať. To čo sa stalo za posledné tri mesiace stalo sme povedali skratke. Obidvoch nás pokarhala a potom zašla aká silná je naša láska.

„To je a veľmi.“ Objal ma Loui. Usmiala som sa. Mama sa postavila

„Už ideš?“ aj mi sem sa postavili.

„Áno. Prišla som len na otočku. Za dve hodiny mi letí lietadlo. Budeš mi chýbať Mia.“ Objala ma. Ja som ju ešte silnejšie. Odprevadili sme ju ku lodi a potom jej zakývali.

„Škoda že tu bola len tak krátko ale som rada že sme si to konečne vysvetlili.“ Oprela som sa o Louisa.

„Mia. Bola tu 4 hodiny. Už je niečo po pól noci.“ Objal ma zozadu.

„Čože?“ otočila som sa ku nemu. Len prikývol. A ja som pokrútila hlavou. Vrátili sme sa do domu. Išli sme cez našu terasu rovno do izby. Len čo som si ľahla prelomila sa únava a ja som zavrela oči.

„Kde sme skončili?“ pošepkal mi Louis do ucha a jemne ma uhryzol.

„Louis. Už nevládzem.“ Otočila som sa na bok a objala paplón.

Započula som ako si vzdychol. Objal ma okolo pása a pritisol ku sebe. Takto som s úsmevom zaspala.

  

Ráno som sa zobudila skôr ako Louis. Podoprela som si hlavu a pozorovala ho ako spí. Bol otočený ku mne a spokojne odfukoval. Zobrala som prameň vlasov a pošteklila ho po nose. Pošúchal si ho a ľahol si na chrbát. Zahryzla som si do pery. Opatrne som si na neho ľahla aby sa nezobudil.  Chytila som vlasy ako do vrkoča a položila ich na jeho tvár. Ani ho nepohlo. Zatriasla som hlavou a to som úplne nedomyslela. Kýchol si a na to aj zľakol čiže sa zobudil a skotúľal sa so mnou na zem. Pristál na mňa ale ruky obmotal okolo môjho pása takže to bolelo menej.  Pozrela som na neho aj s úškrnom ale aj nahnevaná.

„Sama si za to môžeš.“ Uškŕňal sa. Vyplzila som mu jazyk. Zliezol som mňa. Postavila som sa.

„Idem do sprchy.“ Povedala som.

„Nie ja som chcel ísť.“ Predbehol ma.

„Ja som to povedala prvá.“ Tisla som sa pred neho. Začali sme sa biť a hádať kto pôjde prvý. Nakoniec ma zobral do náručia a skončili sme tam spolu. Položil ma rovno pod sprchu a pustil vodu.

„Louis, som oblečená.“ Chcel odísť ale ja som ho stiahla a už bol mokrý aj on. Objala som ho okolo krku a začala bozkávať. Vyzliekol zo mňa šaty a ja som mu vyzliekla tričko. Nohy som obmotala okolo jeho  pásu . oprel ma o stenu a rozopol podprsenku. Nakoniec to bolo viac ako len sprcha.

Obmotala som okolo seba uterák a Louis tak isto.

„Milovanie v sprche zaujímavé.“ Podišla som ku kufru.

„Môžeme si to zopakovať.“ Chytil ma za ruku a posadil si ma na kolená.

„Louis! Stále si perverzný si ako Harry. Pred tým si taký nebol.“ Zasmiala som sa.

„Keď ja za to nemôžem. Priťahuješ ma. Si strašne sexy.“ Zavrčal a pobozkal ma.  Začala som sa červenať ale neriešila som to a venovala sa bozku.

„Už dosť. Som hladná.“ Odtiahla som sa a vrátila ku kufru. Vzdychol si a aj on sa obliekol.

Dala som si len biele plavky. Vlasy som učesala a nechala tak nech rýchlejšie uschnú. Louis si dal kraťasy a tričko bez rukávov.  

V kuchyni bola tu už väčšina. Vanessa a Johannah robili raňajky. Posadali sme si ku dievčatám.

„Ešte spia?“ opýtal sa Loui. Lottie Prikývla. Boli vajíčka. S radosťou som sa do toho pustila.

„Konečne sa s tebou nemusím deliť.“ Zasmiala som sa.

„Vadilo ti to?“ nadvihol obočie.

„Nie ale bolo mi to málo.“ Uškŕňala som sa.

„Kde sa to len do teba zmestí. Si ako Niall.“ Nabral si na vidličku sústo a dal ho do úst. Mykla som plecom a pokračovala v jedení.

„Čo to tu vonia?“ prišiel Nialla  za ním Harry.  Zobrali si taniere a pridali sa ku nám. Onedlho prišiel aj Liam. Vanessa zobrala taniere a vtedy prišli Zayn a otec.

„Ten včerajšok si musíme dnes zopakovať“ povedal Liam.

„Čo ste robili?“ Opýtala som sa keď sme vyšli na terasu.

„Harry a Zayn šaškovali s babami. Dosť sme sa na nich nasmiali.“

„Čo dnes ideme robiť?“ skríkol pri mne Harry. Podskočila som.

„Najprv ťa zabijem a potom ti pôjdem na pohreb!“ skríkla som. utekal preč a ja za ním. Utekal až na pláž a ja som sa nevzdávala.  Zastal.

„Tak poď.“ Zasmial sa a roztvoril náruč. Rozbehla som sa a skočila na neho. Spadol na zem a začala som ho štekli a popri tom aj byť. Objal ma a postavil a so mnou. držam ma ako rybu.

„Harry. Pusti ma.“ Zakričala som keď som zbadala že kráča do mora.

„Nie.“

„Harry. Ja neviem plávať.“ Povedala som už pokojne. Pustil ma a ja som skončila po pás vo vode.

„Ty nevieš plávať?“ začal sa smiať.

„Nie. Máš s tým problém?“ dala som ruky v bok. Vysmieval sa mi ako 5 ročnému decku čo sa počúralo.

„Prestaň!“ varovala som ho. Išiel hlbšie do vody ale stále sa smial. Išla som za ním. Voda mi pola po prsia. Ja som ho chytila a začala ho topiť. Sadla som mu na plecia. Keď už nemohol dýchať vynoril sa a ja som bola dosť vysoko. 

Začali sme všetci blbnúť na pláži až na dospelých ktorý sa opaľovali a rozprávali.  

„Mia, Mia.“ Pribehla ku mne Pheobe.

„Áno?“ usmiala som sa.

„Naozaj nevieš plávať?“  

„Áno.“ Prikývla som.

„Tak poď so sestrami ťa to naučím.“ Potiahla ma za ruku. Skôr do bolo blbnutie na veľkej nafukovačke ako učenia sa plávať ale nevadilo mi to. S babami soms a zblížila čo ma veľmi potešilo.  Takto to pokračovalo do večery.  Vzadu za domom sme spravili ohnisko a opekali. Sadla som si na jednú s hojdačiek spolu s Louisom a spoločne jedli. Teraz sme sa aj podelili a kŕmili a všetci sa na nás smiali. Sedeli sme dlho do noci a spievali všelijaké piesne od rôznych spevákov a speváčok. Ako poslednú zaspievali chalani Little Things a Louis sa celý čas na mňa pozeral. Čiže to spieval mne. Ľahla som si a počúvala ostatných ako rozprávajú vtipy a ja som sa smiala. Dospelý už odišli a aj dvojičky. Začali sme rozprávať všelijaké zážitky. Dnes som sa prvý krát dozvedela že Louisa vylúčili zo školy lebo ukázal zadok učiteľke na čom som sa smiala asi najviac.  Sama neviem prečo ale prišlo mi to čudné a smiešne.

„Tak dobrú noc.“ Objala som všetkých a s Louis sme tu ešte ostali.

„Ideme ostať tu?“ Opäť sme si ľahli.

„Prečo nie. Nechce sa mi spať.“ Zasmiala som sa.

„Počkaj.“ Rozbehol sa preč. Pribehol aj s tenkou prikrývkou a prikryl nás. V objatí sme sa ďalej rozprávali a rozprávali o každej sprostosti čo nás napadla.       

Help Me: Pohreb

Carrotky krásne. Napísala som že ak tu bude 5+ komentov bude nová časť ale nemohla som si pomôcť. Mala som nutkanie ju pridať + jedna osôbka ktorá naliehala. Možno tie komenty pribudnú časom ale teraz sa na ne nejdem spoliehať. Pár krát tm bude aj pohľad Zayna ale nie často. Uvidím ;)
 I Hope You Like It ♥

Naťahovala som na nohy čierne silonky. Čiernu blúzku som zakasala do sukne po pás a vlasy nechala voľné spustené.  Čierne čižmy po kolená. Na vrch čierny dlhý kabát ako sukňa. Do ruky čiernu kabelku. Zišla som dole kde ma už čakal Ian a vyrazili sme. nasadla som do auta.

V kostole som sa na nič nesústredila. Keď Stevan rozprával až vtedy som pozorne počúvala. Rozplakala som sa hneď pri prvej vete a trvalo to až do konca. Ian ma objal a pritisol ku sebe. Po omší sme išli na cintorín. Ani tam sa to nedalo vydržať a znova sa spustili vodopády dole lícami. Už ho dávali do jamy a ja som s nádychom pozrela do neba. Oproti mne bol Stevan. Pozrela som na neho a on na mňa. Za ním som zase videla čiernu osobu ako prvý krát na balkóne. Rýchlo som sklonila hlavu. Do ruky som zobrala hlinu a drvila ju.

„Zbohom“ pošepkala som a hodila ju dole. Mala som chuť tam skočiť. Kráčala som rovno ku autu. Ian ma dobehol a odomkol auto. Pri dverách som ho zastavila a silno objala.  Nastúpili sme a išli domov. Celou cestou sme boli ticho. Vyložil ma pri dome.

„musím niečo vybaviť!“ pozrel na mňa. Otvorila som dvere a vystúpila. Otočila som sa ešte ku nemu.

„Ideš za Zaynom Molikom?“ pozrela som na neho s obavami. Bála som sa o neho.

„Nie. Večer som doma!“ zavrela som dvere a on dupol na plyn a už ho nebolo.

Nemohla som ísť domov. Nemohla som tam byť sama. Kráčala som dole chodníkom rovno do centra mesta. Vošla som do prvej kaviarne a objednala si horúcu čokoládu.  Zaplatila som a vyšla na ulicu. Pomaly som sa prechádzala a pozerala na Big Ben a všetko na okolo.. Vždy sa mi Londýn páčil. Bývam tu 15 rokov ale tá krása ma stále prekvapí. Ale ľudia sú iný. Sú iný, nestarajú sa, nemajú záujem vedieť ako sa cítiš. Netrápi ich to ak ich to neohrozuje. A niektorý ako Zayn Malik sú odporný. Strpčujú ti život. prenasledujú ťa a keď to najmenej čakáš zaútočia. Zoberú ti to najcennejšie čo v živote máš. Sadla som si na lavičku a pila čokoládu.

„Ahoj.“ Zľakla som sa a čokoláda skončila na zemi. Zdvihla som hlavu a predo mnou  stál on. Tie oči by som spoznala aj v tej najväčšej tme.

„Vystrašil si ma.“ Namiesto toho aby som ho odzdravila som sa postavila a išla niekde od neho preč.

„Počkaj.“ Chytil ma za lakeť a mnou prešla vlna strachu.  Niečo ma nútilo aby som neotáčala. Bála som sa ale neviem čoho. Opatrne som sa otočila.

„Deje sa niečo?“  prameň vlasom mi zastrčil za ucho.

„Nechaj ma!“ Vymanila som ruku z jeho zovretia a začala od neho kráčať. Ale ani to ho neodradilo a išiel za mnou.

„Prečo si taká?“ postavil sa predo mňa.

„Prečo ma nenecháš ísť. Nepoznám ťa a ty nepoznáš mňa. Stretli sme sa raz za život a to je všetko!“ zamračila som sa.

„Nie! Dovoľ mi aby som ťa spoznal. Aby si ty spoznala mňa.“ Urobil krok ku mne.

„Nejde to! Nemôžem!“ otočila som sa mu chrbtom.

„Bojíš sa ma?“ dotkol sa ma a znova prišla ta vlna s niečím iným. Ten pocit som nevedela opísať.

„Nebojím!“ povedala som rýchlo. Pomaly si ma ku sebe otočil 

„Tak mi to dovoľ.“  Sklonila som hlavu. Nevedela som čo mám povedať. Nevedela som čo sa to so mnou  deje. Nevedela som kto je, už len to meno ma vystrašilo. Srdce mi hovorilo aby som to urobila ale rozum aby som sa otočila a utekala. Čomu mám veriť. Vždy mi hlava aj srdce hovoril to isté ale teraz sú proti sebe a ja neviem čo mám robiť. Nemala som ani na to čas lebo moje ústa si robili čo chceli a vyslovili slová ktoré som nechcela. Aspoň nie teraz.

„Môžem to skúsiť.“  Zavrela som oči a nadávala si.

„To som rád.“ Jeho dych som cítila na tvári. Zdvihla som hlavu a pozrela sa do jeho očí. Nevedela som s nich nič vyčítať. Bol tajomný.

„Prečo si celá v čiernom?“ sadli sme si na lavičku.

„Môj najlepší kamarát zomrel. Bola som na pohrebe.“ Povedala som rýchlo.

„Prepáč.“ Pošepkal. Len som prikývla.

„Vyrastal si v Londýne?“ opýtala som sa aby nebolo ticho.

„Áno aj.“ Zdvihla som hlavu a nechápavo pozerala.

„Nepochádzam z Londýna ale som tu už dlho. A ty?“ pozrel na mňa a pousmial sa.

„Áno. Londýn je moje rodné mesto.“

„Povedz mi o sebe niečo viac.“

„Teraz určite nie, možno časom. Už by som mala ísť.“ Postavila som sa a začala som byť nervózna. Určite by som mu povedala nejakú sprostosť čo by ohrozilo mňa a hlavne Iana.

„Kedy ťa znova uvidím?“ zastavil ma ešte pred odchodom. 

„Nemôžem ti nič sľubovať.“

„Budem čakať. Každý deň tu budem chodiť a čakať na teba.“ Pustil ma. Otočila som sa a rýchlim krokom som kráčala domov. Srdce mi bilo ako na pretekoch.

Zvalila som sa na posteľ a predychávala poslednú hodinu.

Zayn POV

Podarilo sa mi to. Podarilo sa mi ju vyviezť z rovnováhy. Nevie kto som. Nevie čo môže odo mňa čakať.

Nastúpil som do auta a išiel do domuv. Zaparkoval som v garáži. Vošiel som do domu.

„Čo tu do pekla robíte?“ povedal som prísne.

„Prišli sme ťa pozrieť. Kde si bol.“ Usmial sa Harry.

„Hovno ťa potom!“ odsekol som a išiel do izby. Sú tu častejšie ako treba. Už mi to ide na nervy.

„Zayn?“ dnu vošla Cheryl.

„Vypadni.“ Zhúkol som. Aj tak vošla. Vždy si robí čo chce.

„Čo sa deje?“ chytila ma za ruku.

„Nechápem načo zase prišli!“ precedil som pomedzi zuby.

„Netrápi ťa toto. Nie čo tajíš! Poznám ťa!“ postavila sa predo mňa.

„Len tak. Ide o dievča.“

„Zamiloval si sa?“ zháčila sa.

„Preboha nie!“ zamračil som sa. „Len našiel som novú taktiku ako získať dievča. Pred pár dňami som stretol dievča čo ma udrelo dvermi, a dnes som s ňou bol. Je zo mňa vyvedená zmiery. Čoskoro bude moja!“ vystrel som sa a pohŕdavo sa zasmial.

„Malik, Malik.“ Pokrútila hlavou. „A inač čo Ian. Ešte ťa nezháňal?“ pozrela na mňa.

„Och. Crystal. Úplne som na neho zabudol. Ale ja som ho nezabil. To nech si rieši s Niallom.“ Mykol som plecom.

„Prečo tak rozprávaš? Ste ako bratia.“ Zamračila sa.

„Robia si čo chcú! A takto aj potom dopadne!“ pozrel som von oblokom. Pred domom zastalo auto. Vyšiel Ian.

„Aha. Spomeň  čerta  a už klope na dvere.“ zasmial som sa a išiel dole. Zazvonil zvonček a Cheryl išla otvoriť.

„Kto to je?“ opýtal sa Liam.

„Známi.“ Zasmial som sa.

„Ty idiot! Zabijem ťa!“ zakričal Ian keď ma zbadal. „Najprv môj brat a teraz najlepší priateľ?!!“ chytil ma pod krk. Chalani sa postavili ale ja som im naznačil aby nič nerobili. Chytil som mu ruku a dal  mu ju preč.

„Aj ja ťa rád vidím Ian.“ Falošne som sa usmial. „ Pozri s tou vraždou ja nemám nič. Ja som tam ani nebol. O ničom neviem. Dnes som sa to dozvedel.“

 „Mali sme dohodu! A ty si ju porušil!“ namieril na mňa zbraň.

„Povedal som ti že ja s tím nič nemám!“ zakričal som.

„Je mi to jedno! Všetko je to aj tak kvôli tebe. Zabijem ťa ako prašivého psa!“ pritlačil mi zbraň na čelo.

„Nezabudni že si u mňa. Zabiješ ma a teba zabijú ďalší 20.“ Povedal som pokojne.

„Ešte sme neskončili.“ Odložil zbraň a dal mi uder do brady. Spadol som na zem. Chytil som si peru a na palcoch ostala krv.

Otočil sa a odišiel. Buchol dverami a následne na to som počul výstrel. Vybehol som von. Už sedel v aute a vyštartoval preč. Zabil jedného s mojich najlepších mužov. Bol to Paul. Naučil ma všetko a kvôli nemu riadim a som tým kto som. Naučil ma že nikoho nikdy nesmiem mať rád až na pár výnimiek ako chalani. A aj jeho som mal svojim spôsobom rád.  

„Kurva!“ zakričal som. Strčil som do chalanov keď sa tam objavili.

Ja som nasadol do auta a išiel niekde do baru. Namieril som si to do toho najlepšieho. Objednal som si dvojitú vodku a balil dievča za dievčaťom. Tá ktorá sa mi páči najviac využijem.

„Ahoj zlatko.“ Postavil som sa ku jednej čiernovláske.

„Ahoj.“ Usmiala sa.

„Chceš si zatancovať?“ žmurkol som na ňu.

„A čo tak niečo iné?“ pošepkala mi do ucha. Už na prvý pohľad som vedel že je to šľapka.

„Ak teraz so mnou odídeš už ťa nepustím a budeš moja.“ Zavrčal som je do ucha.

„Nič iné nechcem.“ Nalepila sa na mňa. Bola už pripitá. Potiahol som ju ku sebe a prilepil sa na jej pery. Zahryzol som jej do spodnej a ona sikla bolesťou. Ťahal som ju von z baru. Dlho netrvalo a už som mal rybičku na udici. Hodil som ju na spodné sedadlo a sa dol si za volant. Celou cestou sa venovala môjmu krku. Vedela čo robí.

Vošli sme do mojej izby a ja som ju pritlačil o stenu. Roztrhal som je šaty a spadli na zem. Pozrela na mňa.

„Kúpim ti nové.“ Usmial som sa a vrhol som sa na jej krk. Hodil som ju na posteľ a robil som s ňou čo len chcem.

Ellie POV

Celú noc som nemohla oka zažmúriť. Stále som na neho myslela. Dostal sa mi pod kožu a teraz nechce odísť. Celý čas na neho musím myslieť. Vzdychla som a pozrela som von oknom. Dala som si hrubú mikinu a vyšla na balkón. Sadla som si na hojdačku a zababušila sa do hrubej, bielej, chlpatej deky. Pozorovala som hviezdy. Všetko naokolo bolo čierne. Do toho fúkal vietor. Neviem prečo ale tento krát som sa bála. Lístie šumelo. Zavrela som oči a sústredila sa len na ten vietor. Takto to bolo príjemnejšie. Pomohlo mi to zabudnúť a zaspala som tam.

Bola som vo veľkom dome. Kráčala som chodbami ale nikto tu nebol. Bola som tu len ja. Sama. Vošla som do veľkej siene kde som zbadala Rogera a za ním čiernu osobu čo som videla aj na pohrebe.

„Roger!“ zakričala som. Utekal ku mne a objal ma.

„Kto to je?“ ukázala som na miesto kde stál.

„Kto? Ellie som ti len ja a ty!“ pozrel na mňa.

„Nie. Tam v rohu stojí niekto v čiernom! Pozri sa.“

„Ellie nič tam nie je. počúvaj ma. Prišiel som sa len s tebou rozlúčiť. Neboj sa. Som celý čas s tebou. Chýbaš mi.“ Znova ma objal. Spustili sa mi slzy.

„Aj mne chýbaš.“ Pošepkala som.

„Už musím ísť:“ odtiahol sa.

„Nie. Ostaň ešte.“

„Rád by som ale nemôžem. Zbohom Ellie.“ Pobozkal ma na čelo a zmizol.

Tá osoba tam stále stála. Len čo som ostala sama začal sa ku mne približovať. Cúvala som dozadu. Nabúrala som do steny. Celá som sa triasla.

„NIE!“ skríkla som. bola som na hojdačke. Postavila som a vošla do izby. Zavrela som dvere a ľahla do postele. Perinou  som sa zakryla až po uši. Čo to bol za sen? Zavrela som oči a znova zaspala.     

My Drugs 38

Joj carrotky. Po dlhej dobe nová časť. Taká pre mňa zvláštna. Ale posuťte sami ;) KOMENT poteší a zahreje pri srdiečku. Pridajte sa aj do skupina na FB. Odkaz nájdete TU!

Prevalila som sa na brucho. Vystrela som ruku. Necítila som nič teplé. Otvorila som jedno oko. Miesto vedľa mňa bolo prázdne. Otvorila som aj druhé a posadila sa. Obzrela som sa naokolo a znova padla na posteľ.

„Vyčerpaná?“ dnu vošiel Louis. Otočila som hlavu. V rukách mal tácku. Posadila som sa a oprela o čelo postele. Položil ku mne tácku. Chcela som si zobrať ale zabránil mi.

„Ja ťa nakŕmim.“ Usmial sa.

„Louis. Toto zvládnem“ pozrela som na neho.

„Ale ty si moja princezná ktorú chcem rozmaznávať.“ Pobozkal ma.  Pokrútila som hlavou.

Dala som si sprchu a potom som vybrala s kufra plavky.

„Ešte som nevidela dom.“ Povedala som ako som našla kuchyňu. Objala som Louisa zozadu. On sa naklonil dopredu a ja som bola vo vzduchu.

„Vyskoč. Idem ťa povoziť po dome.“ Zasmiala som sa. Vyšplhala som sa na jeho chrbát a uchopila sa jeho pliec. Trvalo to dlho ako keby sme prezerali hotel a nie nejaký dom. Bola to obrovská vila. Najviac sa mi páčila záhrada. Boli tam stromy a na nich povešané ako keby lehátka alebo postele. 

Vyšli sme pred dom a sadli si do kresla. Louis si ma dal na seba.

„Predsa som našiel miesto kde budeme sami.“ Zasmial sa.

„Uznávam. Dokázal si to.“ Ruky som vplietla do jeho vlasov a potiahla ho za ne.

„Auu.“ Skríkol.

„Nebuď citlivka.“ Znova som ho potiahla.

„Auuu.“ Pozrel na mňa vážne a postavil sa so mnou. išiel so mnou do mora.

„Nerob to!“ Vošiel asi do hĺbky jeho hrude a povoľoval ruky. Až ma pustil a ja som sa ponorila. Vynorila som sa a hneď sa na neho prilepila ako pijavica.

„Neviem plávať!“ Skríkla som.

„P-Prepáč, nevedel som.“ objal ma a vychádzal.

„Ale môžeš tu ostať a takto am držať. Toto sa mi páči.“ Pobozkala som ho na líce.

„Ako chceš.“ Usmial sa. Prilepil sa na moje pery. Cítila som soľ. Ani som si neuvedomila a vyšiel. Odtiahla som sa.

„Prečo?“ odula som spodnú pery.

„Počkaj.“ Položil ma na zem. Mykla som plecom a otočila sa ku moru. Vošla som tam po kolená.

„Som tu.“ Objal ma okolo pása. V ruke mal nafukovačku.

„Ľahni si.“  Položil ju na vodu. Ľahla som si na brucho. Louis to využil a ťapol mi po zadku.

„Tak toto nie.“ Preobrátila som sa na chrbát. Pretočil očami.

„Nechceš si na mňa ľahnúť?“ zažgeril sa.

„Myslíš že nás to udrží?“ nadvihla som obočie.

„Je to kvalitné. Malo by.“ Postavila som sa. On si ľahol na chrbát a ja na neho bruchom.

„Ak by nás teraz niekto vide tak by si myslel že ..“ pomlčala som.

„Ale nikto nás nevidí.. prečo nie.“ Pobozkal ma.

„Louis!“ zahriakla som ho.  Bradu som mala podopretú o jeho hruď a pozerala do jeho modrých očí. Objal ma okolo pása a silno ku sebe pritlačil. Začal ma bozkávať a behom 5 sekúnd sme boli pod vodou. Keď už sme nemali vzduch vynorili sme sa. Otvorila som oči.  Nevedela som ako mám na neho nakričať. Páčilo sa mi to lebo som bola pri ňom. Pevne ma držal a ešte aj bozkával.

„Nehneváš sa?“ nadvihol obočie. Ruky som mala obmotané okolo jeho krku. Zahryzla som si do pery a pokrčila nosom.

„Hmm. Nie.“ Usmiala som sa. Pozrela som sa za neho kde bolo more a v diaľke bola loď a zdalo sa že sa ku nám približuje.

„Loui?“ riekla som a stále sa pozerala na loď.  Otočil sa bokom a otočil hlavu. Doširoka sa usmial a vyliezol s mora.

„Smeješ sa ako mesiac na hnoji. O čo ide?“ položil ma na zem. Nič mi neodpovedal.

„Louis!“ išla som za ním. Otočil sa ku mne. Chytil mi tvár do rúk.

„Je to súčasť dovolenky.“ Usmial sa a pobozkal ma na čelo.

Zostala som stáť na mieste. Išiel hore. Keď sa vrátil objal ma okolo pása a viedol von.

„Samé prekvapenia. Nepáči sa mi to.“ Pozrela som na neho.

„Ale tento sa ti bude páčiť.“  Usmial sa a otočil hlavu ku lodi ktorá spomaľovala lebo už bola pri brehu. Začali vystupovať ľudia. Boli ďaleko takže som ich nespoznala.

„Nepovedz mi že to sú chalani.“ Zaostrila som zrak a videla kučeravú hlavu.

„Oni si nedali povedať!“ pustil ma Louis a išiel ku nim. Povzdychla som si a sledovala som ho. Vystupovalo viac ľudí. Pribehla som ku Louisovi a otočila ho ku sebe.

„Ak dobre vidím tak tam sú...“ nastrčila som hlavu.

„Naše rodiny a 4 exoti čo nie sú pozvaný.“  Zasmiali sme sa. Objala som ho najsilnejšie ako som vedela.

„Ďakujem.“ Pošepkala som. „Ale myslela som že budeme sami.“ Zahryzla som si do pery.

„Chcem aby konečne spoznala moju rodiny a aby sme aspoň na chvíľu boli spolu. Budú tu len týždeň a potom ďalší tu budeme sami.“  Pobozkal ma a kráčali sme ku ním. Začala som sa triasť ako osika.

„Zase?“ stisol mi ruku.

„Nemôžem si pomôcť. Vieš dobre že sa vždy trasiem keď sa bojím. Neviem čo sa stane.“ Pošepkala som rýchlo. Louis ma pustil a rozbehol sa ku jeho mame a sestrám.

„VY.. vy ste to vedeli však?“ podišla som otcovi a ukázala na neho palcom.

„Možno.“ Zasmiali sa a objala som ich.

„Mia?“ ozval sa Loui. Otočila som sa a okolo neho boli ženy. „Toto je moja mama. Féicité ,Lottie,  a dvojčatá Phoebe a Daisy. Všetky sa na mňa usmievali.

„Teší ma. Ja som Mia.“ Nastrčila som ruku smerom ku jeho  mame.  

„Johannah“ milo sa usmiala a potriasla mi rukou.

„A ja som Lottie, Félcite, Phoebe, Daisy.“ Hovorili za radom.

Louis POV

Dievčatá a aj mama boli nadšené. Z Mii nervozita odpadla hneď ako videla ich úsmevy a uvoľnila sa. Ja som sa vzdialil.

„Ahojte.“ Pozdravil som Miinho otca. Objal som Lili a aj Vanessu.

„Ahoj Louis.“

„Miina mama nepríde?“

„Nechcela ale nakoniec som ju prehovoril. Príde večer ale len na dva dni.“ Pousmial sa.

„Fajn. Teraz ma ospravedlňte idem niečo zariadiť.“ Žmurkol som na Lili a išiel ku chalanom ktorý sa smiali.

„ČO tu do pekla robíte?“ zamračil som sa.

„Nie si rád že nás vidíš?“ pozrel na mňa Harry.

„Harold. Hovoril som že chcem rodinnú dovolenku a nie blázinec“

„Aj my sme rodina.“

„Viem ale pochopte ma. Toto je pre mňa veľmi dôležité. Moja rodina, jej rodina a ku tomu ešte príde aj jej skutočná matka.“

„Príde Miina matka?“ skríkol Niall.

„Hlasnejšie to nejde!“ chytil som mu ústa.

„Áno. Chcem aby konečne pochopila aká je Mia a aby spoznala mňa. A hlavne že sa ľúbime.“ Pozrel som na Miu.

„Mia mi spomínala aká je jej mama. A neviem či sa ti to podarí.“

„Ak mi v tom pomôžete.“

„A keby sme tu neboli?“  Nadvihol obočie Zayn.

„Tak by som si poradil!“ pretočil som očami.

„Dom je veľký. Všetkých zabavte lebo večer chcem byť s Miu a jej mamou sám. Rozumiete?!“

„Rozkaz.“ Povedali na raz. Išli sme ku ostatným. Objal som Miu. Išli sme do domu.

„Sú milý a sestry také zlaté.“ Pošepkala mi. Iba som sa usmial a prikývol som.

Ukázali sme im izby a zišli dole.  Mia si ľahla na sedačku. Ja som si sadol a jej nohy dal na moje.

„Tak čo povieš?“  

„Úžasné. Neviem ako sa ti mám poďakovať. Som rada že sme tu. Že tu sú naše rodiny. Proste ťa milujem.“ Podoprela si lakte.

„Ja viac.“ pobozkal som ju na chodidlo a išiel som vyššie.

„Louis prestaň. Teraz nie sme sami.“ Zastavila ma keď som bol na jej brušku.

„Ale teraz sa všetci vybaľujú.“ Usmial som sa.

„Si nenásytný!“ pozrela na mňa vážne  a potom sa začala smiať lebo som ju začal štekliť.  

„Večer.“ Pošepkala mi do ucha a potom ma pobozkala. 

Help Me! Oslava

Carrotky.. Prvú časť pridám dnes. Ak bude na tejto časti 5+ komentárov tak pridám novú časť. To je dne s všetko zajtra bude aj My Drugs a Moments. Teraz letím na This Is Us. Nemôžem sa dočkať. Tak sa majte ♥ I hope You Like It. ♥
P.S Informácie ktoré sú ohľadom blogu nájdete na Facebooku v skupine TU!

„Nemôžem uveriť že mi to Ian dovolil. Dovolil mi osláviť moje narodeniny.“ Kričala som aby ma bolo počuť lebo hudba bola hlučná. Ian môj brat (nevlastný) my dovolil oslavu mojej 20 pod podmienkou že so mnou budú Stevan a Roger.

 Najlepší kamaráti Iana. Sedeli za pultom a pozorovali ma ako tancujem.  V ruke som mala drink a tancovala som so všetkými čo sa pridal. Hudba sa mi dostávala pod kožu a nechala som sa ňou unášať. 

Potrebovala som toalety a tak som sa vrátila ku chalanom.

„Potrebujem si odskočiť“ položila som pohár na drevený bar. Roger sa postavil.

„To nemyslíš vážne.“ Povedala som so zdvihnutým  obočím.

„Vieš dobre čo povedal Ian.“

„Ale ten tu nie je a navyše ak by ma chcel niekto zabiť už by to dávno urobil.“ Žmurkla som na neho. „Nebojte sa, hneď som tu.“ Otočila som sa a urobila krok dopredu.

Umyla som si ruky a opláchla tvár studenou vodou.  Bolo mi neskutočne horúco. Bola som spotená a všetko sa mi lepilo na tele. Utrela som sa a upravila make up. Pár krát som zažmurkala. Otvorila som dvere a niekoho som s nimi udrela. Pustila som ich a dala ruku na ústa. Dotyčný ležal na zemi a držal si hlavu.

„Prepáč mi to.“ Čupla som si ku nemu. Prebodával ma pohľadom a odtiahol sa odo mňa. Postavil sa na nohy a ja tiež.

„Nedávala som pozor. Mrzí ma to.“ Pozrela som sa do jeho čokoládových očí.

„Hlavne že sa nič nestalo.“ Povedal po chvíli a objavil sa mu jemný úsmev.

„Si tu sama?“

„Nie, s dvoma kamarátmi. Oslavujem narodeniny.“  Povedala som nesmelo.

„Tak všetko najlepšie. Ja som Zayn.“ Nastrčil ruku.

„Ellie.“ Potriasli sme si nimi.

„Tak ja  by som mala ísť. Ešte raz prepáč. Dúfam že som ti nijako neublížila.“ Opatrne som sa dotkla jeho čela končekmi prstov. 

„Neboj sa. Budem v poriadku.“ Odtiahol sa a odišiel bez toho aby sa na mňa čo i len aspoň posledný krát pozrel. Stála som ako obarená. Bol niečím zvláštny. Ako keby si chcel držať odstup. Pokrútila som hlavou a vrátila som sa.

„Konečne.“ Povedal Stevan. Nevnímala som ich. V hlave som mala len jeho. Ako na mňa pozeral.

„Ellie!“ potriasol mnou  Roger.

„Uf, čo?“ zdvihla som pohľad.

„Počúvaš nás? Už je neskoro a mali by sme ísť.“  Pozerali na mňa ustarostene.

„Ou, áno poďme.“ Zobrala som si kabelku. V inakšom prípade by som protestovala ale ten chalan ma vyviedol z rovnováhy a donútil ma aby som na neho stále myslela. 

***

Zobudila som sa na krik. Prudko som sa postavila až sa mi zatmelo pred očami. nohy som spustila na podlahu a obula papuče.  Pomaly som otvorila dvere a nastrčila sa tak aby som počula.

„Ako je možné že ho zabili! Čo sa stalo?“ kričal Ian.

„Ja neviem. Boli sme v meste a len sme sa prechádzali a keď sme ich stretli provokovali nás. Udrel jedného z nich a následne jeden s nich vystrelil. Už sa mu nedalo pomôcť.“ Ozval sa Stevan. Jedine kto chodí so Stevanom na prehliadky po meste je Roger ale on nemohol zomrieť. Nemohli mu ublížiť. To nie je pravda. Naskočili mi zimomriavky. Vybehla som z izby a utekala dole kde bol Ian a Stevan. Ian bol nahnevaný ale aj smutný. Stevan už plakal.

„Ellie...“ začal Ian ale už to ani on nevydržal.

„To nemôže byť pravda!“ povedala som kráčajúc ku Ianovi a rozplakala som sa. Objala som ho najsilnejšie ako som vedela a on ma objal celé moje telo. Vzlykala som mu do trička a celá som sa začala triasť.

„Povedz že to nie je pravda!“ šepkala som stále dookola. Položil ma na sedačku.

„Je mi to ľúto.“ Pohladkal ma po vlasoch. Sadol si ku mne Stevan a aj on ma silno objal.

„Ale prečo on?“ povedala som nahlas a potiahla nosom.

„Neboj sa, vyriešime to. Zaplatia za to!“ povedal tvrdo Stevan.

Stevan a Roger boli kamaráti od malička. Boli ako bratia. S Ianom sa spoznali v škole a odvtedy bola nerozlučná trojka.

„Nenávidím ich, prečo ničia všetko na okolo.“ Utrela som si slzy a zamračila som sa. Nehovorím že mi, teda Ian je svätý tiež je mafián ale nezabije človeka len preto že ho udrie. Robí to len keď je v nebezpečenstve.

„Oni sú proste taký. Každý je z iného kúta Anglicka. A jeden je s Írska. Spojili sa a myslia si že im to tu patrí aj keď vedia že to nie je pravda. Ešte sme tu mi.“ Riekol Stevan.

„Najprv Eric a teraz Roger.“

Eric. Brat, ktorý sa im postavil a tak isto ho zabili. On bol sám a oni 5. Zabili ho bez všetkého. Ako keby bol terč. A ku ho zahodili niekde ako špinavú handru. Nemohol mať ani pohreb. A teraz si to odniesol Roger. Nenávidím ich. Keby som tak mohla niečo urobiť. Ale Ian ma drží od všetko čo najďalej. Ani neviem ako sa poriadne drží zbraň alebo ako sa mám byť. Som drevo čo len stojí.

Postavila som sa a vybehla som hore do izby. Dala som si horúcu sprchu a myslela na Rogera. Bol to blázon s ktorým som vyvádzala somariny. Mali sme vzťah ako nikto iný. Kto nás videl na ulici si myslel že sme pár a my sme sa vždy začali rehotať ako blázni na psychiatrii. Nikdy na neho nezabudnem.

„No tak, skoč! Ja ťa chytím!“ zakričal na mňa a nastavil ruky. Preliezla som zábradlie môjho balkóna a pridržiavala som sa. Pozerala som dole. Bola tam kopa snehu. Ako keby tam boli periny. A stál tam Roger a smial sa. Nebolo to až tak vysoko ale ani nie vysoko.

„Ak sa mi niečo stane máš ma na svedomí!“ zakričala som naspäť.

„A čo ja? Veď ma pripučíš!“ zažgeril sa.

„Idiot!“ povedala som pre seba a na tri skočila. Spadla som rovno na neho. Opatrne som otvorila oči. Boli sme zaborený  v tom snehu až po pás. Vydýchla som si a začali sme sa znova smiať.

„Čo zase vystrájate?!“ zdvihli sme hlavu kde bol Ian. Len som zakývala a ďalej sa smiala.

„Ste normálny?“ ozval sa ďalší hlas vedľa nás. Otočili sme hlavu.

„Braček. No tak, pomôž nám.“ Usmial sa. Boli sme na sebe nalepený a nevedeli sme sa pohnúť. Vystrčil ruku a vytiahol najprv mňa a potom  me spoločne vytiahli Rogera.

Slzy sa miešali s vodou. Vypla som ju a dala som na seba župan. Vlasy som vyfénovala. Otvorila som skriňu. Dala som si čierny overal. Vlasy som dala do copu a obula hrubé čierne papuče. Vyšla som na balkón a pozrela sa dole.  Mala som tam jeho tvár. Vtedy bola najkrajšia zima tu v Londýne. Všetko bolo biele. Milujem zimu ale keď je taká ako má byť. Keď vločky padajú z neba celú noc a potom je všetko biele ako páperie. Pozerala som na cestu kde som zbadala čiernu osobu. Zaostrila som tam zrak. Všimol si že na neho pozerám. Zaliezol za strom. Určite to musí byť niekto z nich. Ale nie som si istá. Som tak strážená že som nikdy ani jedného z nich nevidela. Ešte som chvíľu čakala či sa nevystrčí ale márne. Zatriaslo ma od zimy. Zavrela som balkónové dvere  a išla do kuchyne. Na terase sedel Ian ako vždy keď je smutný alebo premýšľa a potrebuje byť sám. Naliala som si šálku teplého čaju a išla ku nemu. Sadla som si so slameného kresla  a cez nohy dala chlpatú deku.

„Nad čím premýšľaš?“ povedala som opatrne. Zdvihol ku mne hlavu. Mal červené oči.

„Že sa pýtam.“ Odchlipla som zo šálky.

„Musím niečo vymyslieť. Nemôže to takto ostať.“ Zaťal päste.

„To áno, len prosím neurob niečo čo ťa ohrozí. Nemôžem stratiť aj teba.“ Chytila som mu ruku a stisla ju.

„Neboj sa. Budem v poriadku.“  

Budem v poriadku.

Táto veta mi pripomenula včerajšok. Zase som videla jeho tvár.

„Zayn Malik musí zomrieť!“ postavil sa Ian a odišiel.

Zayn? Volá sa tak ako ten chalan z klubu! Je to len náhoda? Alebo?... nie to nie je možné. Nemôže to byť on. Ak by to bol on určite by na mňa nakričal. Ale on bol opatrný aj keď trošku nahnevaný. Držal si odstup. Nie to proste nebol on! 

5+ KOMENTOV A BUDE ĎALŠIA :3!

Help Me! Predslov

Také krátke na úvod. Ak sa nájde viac ľudí ako 5 a 5+ komentárov,  tak príbeh začnem pridávať. I Hope You Like It ♥

Milujem noc. Skrýva sa v nej veľa nebezpečenstva či veľa tajomnosti. Aj tak ma fascinuje.  Mesačné svetlo mi osvecovalo sloniu pokožku. Hojdať sa na hojdačke v neskorej hodine na veľkom  balkóne mojej izby priam zbožňujem. Pozorujem žiarivé hviezdy. A každá s nich ukrýva nejaké tajomstvo.  Jemný vietor sa mi vplieta do vlasov. V Londýne je koniec  Augusta .  Môže byť 5 stupňov.  Večery bývajú chladné. Zababušila som sa viac do hrubej deky a pozorovala stromy ako sa hýbu s vetrom. Niekoho by to vystrašilo a utiekol by ale mňa nie. Páči sa mi to.

Som Emily Crystal. Ale všetci mi hovoria Ellie. Najmladšia z rodiny.  Adoptovaná od svojich 5 rokov. Nevymenila by som tento život za žiadny iný aj keď je nebezpečný.  Prečo je rozdielny od ostatných?  Zistíš to čoskoro.

Help Me! Postavy

Dosť dlho som premýšľala nad tým či to mám pridať a ešte dlhšie mi trvalo kým som to vymyslela. Rozhodla som sa že to uverejním. Príbeh je so Zaynom. Je rozdielny od ostatných. Hádam sa vám bude páčiť a budete ho čítať. Pridávam sem postavy lebo ich bude viac. I hope you Like It ♥

http://zasmejsa.com/obrazky/zobrazit/63545/blondnka/

Ellie Crystal

Cheryl  Beechcroft

Zayn Malik

Niall Horan

Louis Tomlinson

Liam Payne

Harry Styles

Eric Crystal

Roger

Stevan

Ian Crystal