Remember Me? 27

Harry odomkol dvere a ja som sa nadýchla. Z obývačky bolo počuť zvuky chalanov tak sme išli rovno tam. zbadala som tam kufre. Niekto odchádza. Zastala som a pozerala na kufre.

„Deje sa niečo Gabriella?“  otočil sa Harry.

„Nie.“ Pokrútila som hlavou. Chytila som ho za ruku a vošli sme dnu.

„Ahojte.“ Pozdravil Harry. Chýbal tu Niall.

„Čaute.“ Odzdravil iba Louis. Zayn a Liam o niečom diskutovali a potom sa postavili.

„Ahojte.“ Povedali naraz a odišli.

„Deje sa niečo?“ obzrel sa za nimi Harry.

„Niall si prišiel po nejaké veci. Ide do Írska. Theo má krstiny. Náš Nialler bude krstný.“ Zachechtal Louis.

„Idem sa napiť.“  Pustila som Harryho a rýchlo išla do kuchyne.

Čo sa to so mnou deje? Už prebehol mesiac a mňa to ešte stále trápi. Prečo stále na neho myslím keď ho niekto spomenie? Nemôžem ho dostať z hlavy keď počujem jeho meno. Je to pre mňa už takto ťažké. Začala som nový vzťah ale pri tom ho stále milujem. Ale Harryho milujem. Mám ho rada. Inakšie by som si s ním nezačala.  Pri bozku som niečo cítila ale nebolo to také ako som cítila pri Niallovi. Bože Gabriella! Si normálna?! Porovnávaš  ho s ním. Zabudni na neho! Zabudni!! 

„Plánoval som že by som ťa zobral so sebou aby si spoznala moju rodinu.“ Ozval sa za mnou jeho hlas. Otočila som sa ku nemu.

„Ale plány sa zmenili.“ Pozrela som na svoje nohy.

„Aj tak ťa stále milujem.“ Približoval sa ku mne.

„Už by si mal zabudnúť.“  Nedokázala som sa na neho pozrieť.

„Prečo?“ opýtal sa.

„Lebo v mojom živote je niekto iný.“

„A kto to je?“

„Harry.“ Povedala som rýchlo.

„Wow. Tak gratulujem. Ale mám otázku. Ty si už na mňa zabudla?“  jeho telo sa objavilo pri mojom. Obišla som ho a rýchlo som odišla. Nemohla som mu povedať nie. Ale prečo som mu to nemohla povedať? Čiastočne som na neho zabudla ale aby som mu to mohla povedať do očí. Na to sa ešte necítim.

„Ona.“ Ukázal na mňa Harry. Zastala som a zamračila som sa.

„Čo ja?“ opýtala som sa.

„Si moja priateľka.“ Usmial sa Harry.

„Ach. Áno.“ Usmiala som sa  a sadla som si ku nemu. Objal ma okolo pásu a pobozkal na spánok.

„Dobre chalani. Ja idem.“ Vošiel dnu Niall.

„Maj sa Nialler. A skoro sa vráť. A nepreháňaj to na oslave.“ Postavil sa prvý Louis objal ho

Potom sa postavil Liam Zayn a na koniec Harry. Keď sa od seba odtiahli Harry prikývol. Niečo mu povedal? Zobral kufre a pritom pozeral na mňa. Odvrátila som zrak a on odišiel. Zhlboka som dýchala. Prečo mi bolo do plaču? Oprela som sa o sedačku a chalani začala o niečom diskutovať.  Moc som nevnímala o čom sa bavia a bolo mi to jedno. Myšlienkami som bola niekde úplne inde. Kde? Samozrejme pri Niallovi. Ako sa mi mohol jeden deň zmeniť od základov? Prečo som musela stratiť tú sprostú tašku? Položila som si otázku. Bolo správne tu ostať? Nemala som mu radšej všetko vykričať a vrátiť sa naspäť domov? Čo ma donútilo tu ostať a čo ma odradilo sa vrátiť. Vrátila som s do reality keď zazvonil mobil.

„To je Perrie. Idem chalani.“ Postavil sa Zayn a zmizol.

„Počkaj. Idem aj ja. Zabudol som že sa mám stretnúť so Sophiou.“ Postavil sa Liam a utekal za ním.

„A sme sami.“ Povedal Harry.

„Áno. Nevieš kde by som mohla nájsť Danielle?“ pozrela som na Harryho.

„Prečo sa pýtaš? Poznáš ju?“ Zamračil sa.

„Áno. Stretli sme sa v Miami na party. Tak vieš kde býva?“ nadvihla som obočie.

„Áno. Zaveziem ťa.“  Postavili sme sa a opustili sme vilu. Viezli sme sa v úplnej tichosti. Zastal mi pre budovou.

„ Druhé poschodie číslo 13.“  Pozrel na mňa.

„Prídeš po mňa keď ti zavolám?“ opýtala som sa.

„Iste.“ Pousmial sa. prikývla som a vystúpila som. zavrela som dvere a išla dnu. Rada ženy sa mi určite zíde. Zaklopala som jej na dvere a čakala kedy otvorí.

„Ahoj Gabriella.“ Usmiala sa doširoka.

„Ahoj. Pamätáš si ma.“ Usmiala som sa.

„Ja si pamätám všetkých dobrých ľudí.“ Žmurkla na mňa. „Poď dnu.“ Odstúpila od dverí. Vošla som dnu a vyzula som sa.

„Ako sa máš?“ sadli sme si do obývačky.

„Sama neviem. Čo ty?“ pozrela som na ňu.

„Teraz už  fajn.“ Sklonila hlavu.

„Musím poznamenať že sme sa rozišli v takom istom čase s chalanmi.“ pozorovala som ju.

„Ako to?“ zdvihla hlavu a pozrela na mňa nechápavo.

„Asi by som mala začať od znova.“ Nadýchla som sa. povedala som jej od začiatku ako to všetko bolo. A povedala som jej aj to čo cítim.

„Takže hovoríš že druhá šanca nepripadá do úvahy?“ opýtala sa nakoniec.

„Nie. Začala som si s Harrym a nemôžem po tom všetkom ho odkopnúť. Ak by tu nebol on.. neviem bola by som stále v depresiách.“ Sklonila som hlavu.

„Ako myslíš.“ Riekla.

Ešte sme sa rozprávali dlho do večera keď už som išla radšej aby som viac neotravovala. Objala som ju a odišla som. vyšla som na ulicu. Nechcela som volať Harrymu myslím že ak netrafím tak mu zavolám až vtedy. Išla som sa trochu prejsť. Harry mi stihol urobiť prehliadku takže sa viem zorientovať. Chcela som sa ísť pozrieť ku London Eye a potom na Tower bridge. Trvalo mi to 30 minút cesty. Išla som po moste. Na konci mosta sa mi niečo nezdalo. Zrýchlila som krok. Ny múre sedelo dievča. Po chvíli  sa postavilo. Preboha preskočilo jej!? Rozbehla som sa ku nej. Pustilo ruky. Chytila som ju za tričko a stiahla ku sebe na zem. Spadla na mňa.

„Preboha dievča zbláznila si sa?!“ skríkla som. zliezla zo mňa a ja som sa posadila. Začala plakať.

„Prečo si to urobila?!“ dala hlavu do dlaní.

„Mala som sa pozerať ako sa chceš zabiť?! Si normálna! Ako ťa to napadlo?!“ chytila som jej ruku a donútila som ju aby sa na mňa pozrela. „Nemôžeš sa tak ľahko vzdať nech sa stalo čokoľvek. Možno teraz je všetko zlé ale časom sa to obráti. Mysli na to že všetko bude dobré. Niekoho stretneš. Zmení sa ti život a ty budeš šťastná.“ Super Gabriella tá pravá to hovorí!!

„Ako môžem byť šťastná ja? Všetci ma nenávidia. Ako si môžem niekoho nájsť ja? V škole ma šikanujú...“ pozrela na mňa vyčítavo.

„Nemusí to byť niekto zo školy. Uvažovala si niekedy nad tým že si ťa všimne niekto po tom? Nevinné stretnutie a všetko sa zmení??“ Stisla som jej ruku. „Poď.“ Postavili sme sa. Celou cestou sme sa rozprávali o niečom aby na to nemyslela. Rozprávala som jej niečo o sebe. Odkiaľ pochádzam a podobné veci. Bývala na predmestí Londýna. Cesta bola dlhá. Bolo už veľmi neskoro. Vytočila som Harryho číslo a povedala som mu kde som. rozlúčila som sa s Jade. Tak sa volá. Kým som čakala pred jej domom rozprávala mi niečo o sebe ona.   

Takže tu je jedna z posledných častí. je krátka. Prepáčte. Okomentujte prosím.   

Jade