Help Me!

Little Things

Bol som tu dva dni a čakal na Diega. Neozval sa. začínalo ma to štvať. Rozmýšľal som že pôjdem za ním do Španielska.  Ale Austin mi to zakázal. Nie je v Španielsku. Tak kde potom? Nastúpili sme do lietadla a išli sme do Londýna. Teraz som si aj pospal. Nechcel som ale únava ma premohla. Len čo lietadlo pristálo na letisku, vyšiel som von a nastúpil do čierneho auta.  Vyrazili sme domov. Vytiahol som mobil a pozeral na display. Na tapete som mal fotku Ellie. Celý čas na ňu pozerám.  Ak s ňou Diego urobil nejaký   obchod. Je mi jedno kto je. zabijem ho! Vystúpil som a išiel so dnu. Odomkol som dvere a vošiel som dnu.

„Zayn!“ kričala Diara. Vošiel som do obývačky. Smiala sa, bola šťastná. Zobral som ju na ruky.

„Princezná.“ Pobozkal som ju na čelo.

„Poď hore.“ Pošepkala šťastne.  Išiel som na poschodie ako povedal. Položil som ju na zem. Chytila ma za ruku a viedla do mojej izby.  Zastala pred dverami.

„Zatvor oči.“ Rozkázala mi.  Zatvoril som a nechal nech ma vedie. Zastali sme.

„Môžeš.“  Zachichotala sa.

Otvoril som oči a na posteli spala Ellie. Preboha na posteli ležala Ellie. Chcel sa ísť ku nej a vystískať  ju a vybozkávať ale včas som zastal. Nevinne spala a ja som si sadol ku nej a pozeral na ňu.

„Ako dlho je tu?“ pozrel som na Diaru.

„Včera večer ju priviezol ujo.“  Sadla si ku Ellie.

„Aký  ujo.“ Postavil som sa. „Videl ťa?“ šepkal som.

„Nepoznám ho.“  Pokrčila plecami.

Pozrel som na dvere. stál tam Liam a volal ma dole.  Prikývol som a išiel som za ním.  Rýchlim krokom som zbehol schody a vošiel do obývačky.

„Kto ju priniesol?!“ pozrel som na baby.

„Ja.“ Dnu vošiel Diego?

Pozrel som na Austina. „Ty si to vedel a nepovedal si mi to?!“ zamračil som sa.

„Nevedel som to Zayn.“ Pozrel na Diega svojho otca.

„Hovorí pravdu. Nevedel to.  Vieš Zayn trošku ma urazilo že si o mne pochyboval.“  Zasmial sa.

„Čo by si robil ty?!“ zavrčal som na neho.

„No, asi to isté.“ Mykol plecom.

„Tak vidíš. Prečo si mi ju nedal už v New York?“  bol som dosť nasratý.

„Čakal som od teba nejakú ranu ale nestalo sa. A ak by som ju nekúpil v ten deň bola by tak zdrogovaná že by ju to zabilo. Takže ďakujem stačí.“ Sadol si do fotelky.

„Ďakujem.“ Povedal som pokojne „Ale mohol si mi zavolať!“  sadol som si.

„Si prvý, ktorý miluje dievča a chráni ju. Áno objaví sa v tomto svete láska ale nie taká akú preukazujete vy. Dieťa, ktoré nie je vaše a staráte sa o neho ako o vlastné. Prekvapujúce.“ Objasňoval.

„Pozri Diego. Verím ti dobre. Dúfam že sa proti mne nepostavíš ako tú Londýnčania. A prosím nikomu nehovor že máme Diaru. Vieš tie následky.“  Pozrel som na Austina.

„Neboj sa Zayn. Priniesol som ti tvoju lásku a vraciam sa naspäť domov ku svojím povinnostiam. Ak budeš potrebovať pomoc  zavolaj.“  Postavil sa. podal som si s ním ruku a odišiel. Austin išiel za ním.

„Bro máme naspäť doma zlé dievča.“ Zasmial sa Louis a objal ma a ja jeho. Začal som sa smiať ako blázon.  Objali ma všetci.

„Zayn?“ opýtal sa Austin.

„Áno.“ Nadvihol som obočie.

„Vieš. Otec mi teraz niečo povedal.  Mám to s tebou prekonzultovať osamote. Najlepšia bude večera.“ 

„Tak fajn ale dnes nie. Zajtra?“

„Dobre.“ Prikývol a odišiel. Dole pribehla Diara a skočila na sedačku a potom na Cheryl.

Pozrel som na dvere, ktoré viedli do sály a tam som zbadal Ellie. Bola podopretá o stenu a potom začala padať. Utekal som ku nej a včas som ju chytil.

„Ellie.“ Pošepkal som a išiel som s ňou naspäť hore.  Položil som ju na posteľ.

„Zayn.“ Zachrapčala.

„Čo potrebuješ. Je ti zle?“ chytil som ju za ruku.

„Potrebujem... iba teba.“ Šepkala.

Ľahol som si ku nej a silno ju objal. Pritiahol som si ju ku seba a hladkal po chrbte. cítil som jej zimné telo. prikryl som ju  a utešoval ju. Hmkal som je do ucha a šepkal ako ju milujem. A všetky maličkosti, ktoré na ne zbožňujem.

***

Ellie POV

 Otvorila som oči. Ležala som v náručí muža. Trhla som sa a odtiahla som sa rýchlo na stranu.

„Ellie pokoj.“ Jeho hlas ma prebudil. Konečne som počula znova jeho hlas.

„Zayn.“ Vzlykla som.

Hodila som sa mu okolo krku a silno ho objímala. On ma uväznil v jeho náručí a upokojoval ma.

„Prepáč mi to.“ Pošepkala som.

„Nie. To mne prepáč. Nechal som ťa a nezachránil ťa.“  Kolísal sa so mnou.

„Nemohol si.“ Zdvihla som hlavu.

Pobozkal ma na čelo. Pozerala som na jeho pery. Zahryzla som si do tej svojej spodnej a pobozkala som ho. Aj ja zabudla na tento úžasný pocit, ktorý pri ňom prežívam keď sa bozkávame. Naše jazyky tancovali v spoločnom rytme. Jeho mentolová chuť. ON.  pomaly sa odtiahol.

„Už ťa nikdy nenechám samú.“  Pozeral mi do očí.

„Už nikdy nebudem taká povrchná. Ja sa všetkého zdá a nechám to tebe len už nikdy nebudem tak sprostá.“  Zaštípali ma oči.

„To nebude treba. Už budeme robiť všetko spolu.“  Znova ma pobozkal.

Ľahli sme si do postele a ticho ležali vedľa seba.  To ticho sa mi moc nepáčilo ale nemala som čo povedať. Na stolíku bol ovládač os televízora tak som poň natiahla a zapla som ho. Prepla som na MTV a počúvali me pesničky.  Len tak sme počúvali a vychutnávali sme si svoju prítomnosť.    

NEW! :D Dnes opäť krátka a udú také už asi stále. Baby prekvapuje ma že čiteteľnosť tohto príbehú klesá. :( Takže asi budem končiť na 50. :( Trošku som sklamaná že tu už ani komenty nie su§ :/ Takže záleží len na vás koľko častí bude.. Takže KOMENTUJTE!

HOPE YOU LIKE IT ♥