48. časť
Ležala som takto až do večera. Niekto začal klopať
na dvere ale ignorovala som to. Sadla som si a zhlboka som dýchala.
„Mia
otvor mi!“ započula som muža. Nebol to ani Miguel a ani Alfonzo. Bol to
otec môjho dieťaťa. Preboha čo tu robí?
Začala som rýchlo dýchať a nevedela som čo mám robiť.
„Mia
prosím. Musíme si niečo vyjasniť!“ stále búchal.
„Louis
choď prosím preč!“ nechcela som aby odišiel. Nutkanie prísť ku tej kľúčke
otvoriť ju a pobozkať jeho pery po 9 mesiacoch. Ísť s ním domov
a byť spolu. NIE! Nemôžeš to urobiť Mia!
Louis POV
Oprel
som čelo o dvere a vydýchol si. Prečo mi nechce otvoriť keď už som
tu? Aby sme si všetko povedali. Môžeme byť opäť spolu ale ona ma tu nechce.
Prečo ma nechce keď budeme rodičmi dieťaťa čo nosí pod srdcom?! Bol som zmätený
ale ja neodídem kým ma nevypočuje!
„Tak
budem hovoriť cez dvere. fajn!“
prehovoril som znovu.
„Ja
chcem aby si vedela že aj napriek tomu. Mia ja ťa stále milujem! Stále
a navždy budem. Nebol deň, minúta, sekunda že by som na teba nemyslel.
Predstavoval som si stále teba a každá pesnička na koncerte, ktorú som
spieval bola zameraná myšlienkami len pre teba, venovaná len tebe. Celý život
som ti daroval a...“ dvere sa otvorili a Mia stískala dvere. bola
nahnevaná? To nemôže!
„Dieťa!“
zavrčala.
„Áno
naše dieťa. Chcem aby sme boli kompletná rodina...“ oblízal som si pery.
„DIEŤA
LOUIS! Ja rodím!“ skríkla na celý dom.
„Čo? Mia
preboha!“ chytil som ju.
Svoje
nechty zaryla do môjho pleca a ja som potisol bolesť. Vybehol hore Miguel. Chytil Miu z druhej
strany a dole schodmi sme ju zdvihli. Vykríkla a mi s Miguelom
tiež keď jej nechty skoro stiahli našu kožu z tela.
„Mia
zhlboka dýchaj.“ Hovorila jej mama a otvorila nám dvere.
„Už
zase.“ Povedal zúfalo Miguel a ja som vedel na čo naráža.
Mia sa
držala mojej ruky a stískala mi ju. Nastúpili sme na zadné sedadla
a Miguel s jej mamou dopredu.
Naštartovala auto a vyrazila do nemocnice. Miguel začal volať. Komu
volá teraz!??
„Louis!“
stlačila mi stehno.
„Mia iba
dýchaj. Zvládneš to, som tu.“ Začal som tak dýchať ja akoby som ja rodil!.
„Mia
možno nie je vhodná chvíľa ale chcem aby si sa vrátila so mnou do
Londýna!“ pozrel som na ňu a ona mi
znova stlačila stehno a ja som vykríkol s ňou a Miguel skoval
telefón.
„Teraz
nie Louis!“ škaredo na mňa pozrela.
Prikývol som a zahryzol som si do spodnej pery lebo znova prišiel
jej stisk.
***
Pomohol
som jej vystúpiť a s Miguelom sme ju zobrali na ruky a utekali
do nemocnice. pribehli sme ku recepcii.
„Moja
dcéra rodí.“ Povedala jej mama.
„Potrebujete
najprv vyplniť papiere.“ Povedal chlap. S Miguelom sme skríkli lebo Mia
škaredo pozerala na chlapa.
„Myslím
že to teraz počká!“ povedal som s bolesťou v hlase.
„Poďte
za mnou.“ išiel rýchlo. Položili sme ju
na vozík a viedol ju do sály.
„Počkajte.“
Skríkla Mia. Všetci sme sa ňu pozreli.
„Mami
môžeš?!“ pozrela na ňu. Pozrela potom na mňa a pousmiala sa. jej mama
vbehla dnu a nám neostávalo nič iné iba čakať.
„Kde je
Alice?“ opýtal som sa ho.
„Mia
začala plakať tak s ňou musela ísť ku nám.“ Z úľavou sme si sadli.
„Ďalšie
modriny.“ Zafňukal Miguel.
„Aj
Alice bola taká?“ nadvihol som obočie.
„Áno.
Niall skoro reval v aute. Boli sme pri nej v aute obaja a ťahala
nás za vlasy.“ Zasmiali sme sa ale Miguel moc ani nie. Chytil som si vlasy
a som rád že ich mám všetky.
„Komu si
volal?“ pozrel som na neho.
„Alice.
A predpokladám že to už vedia chalani.“ Naraz sme sa opreli o stenu
aj hlavami a už iba čakali.
***
„Loui.“ Prišla Miina mama.
„Máš
dcérku.“ Usmiala sa. tiež som sa
doširoka usmial a silno som objal Miguela až sme skoro spadli na zem.
„Prepáč.“
Poťapkal som ho po ramene.
„Tak
chceš ju vidieť?“ zasmiala sa.
„Iste.“
Chytila ma za ruku a viedla do izby.
Potichu
sme vošli dnu. Mia sedela na posteli a držala v ruke naše dieťa.
Usmievala sa na Evelin. Bolo vidieť že je aj poriadne vyčerpaná. Podišiel som
ku nej. Pozrela na mňa a podala mi ju. Vedel som ako ju mám držať keďže
mám sestry a praxoval som u Alice.
„Ahoj.“
Pošepkal som. sladko spinkala a kútiky úst mala dohora.
„Takže
Evelin?“ pozrel som na Miu a tá iba prikývla.
„Je ako
ty.“ Pozrel som na malé stvorenie v mojom náručí. Pobozkal som ju jemne na
čelo. Dnu vošla sestrička a žiadala ju. Musia ju ešte raz vyšetriť. Podal
som jej ju a ona odišla. S ňou odišla aj Miina mama.
„Musíš
si oddýchnuť.“ Sadol som si ku nej na kraj.
„Však mi
ju nezoberieš a neodídeš s ňou do Londýna.“ Povedala smutne. Zhrozil
som sa nad tým čo povedala. Pobozkala som ju na čelo a ona zatvorila oči.
NEW! :D Ešte dve časti a je koniec. :/ Bude mi tento príbeh chýbať ale čakajú ma ďalšie. Mia a Louis ostanú v mojej hlave a s ďalšími predstavami aj keď ich príbeh už nebude písať... Asi som to mala nechať na poslednú časť ale dovtedy by som to zabudla. Dúfam že sa vám tento príbeh páčil. Aspoň niekomu. Takže chcem vaše názory na Miu, Louisa.. na pôrod... vráti sa Mia a budú spolu šťastný?? :D
HOPE YOU LIKE IT♥
Úžasné *-* Veľmi mi bude chýbať tento príbeh :( Je jeden z mojich najobľúbenejších :) A rýchlo ďalšiu!;)
OdpovedaťOdstrániťUzastnee :D konecne porodila strasne sa tesim :DD dve casti?? To je malo ...strasne mi to bude chyat bol to moj najoblubenejsi pribeh bude mi za nimi smutno:( a rozhodne sa musi snim vratit rychlo dalsiu cast :D
OdpovedaťOdstrániť