Help Me!

To nie je všetko!

Vytiahla som biely top a červené nohavice z vysokým pásom. Obliekla som si to. Okolo krku som si dala červený šál a na vrch som si dala biely hrubý zimný kabát.  Do bielej kabelky som zobrala všetky nefalšované doklady. Strčila som tam aj mobil a do ruky zobrala kľúče.  Zišla som dole do kuchyne kde som zbadala Zayna. Prišlo mi komické ako stojí pre sporákom. Podišla som ku nemu a pobozkala som ho na líce.

„Kam ideš?“ otočil ku mne hlavu.

„Idem za Adamom. Ešte som mu za to poriadne nepoďakovala. A potom banka. Všetko musím previesť na účet firmy.“ Vysvetlila som mu.

„Fajn. Ale večer si moja.“ Pobozkal ma na pery.

„Sľubujem.“ Pobozkala som ho naspäť. Otočila som sa a išla ku vchodovým dverám. Obula som si biele čižmičky a odišla som. nastúpila som do auta. Otvorila som bránu a vyšla som na cestu.  Vytočila som číslo Cheryl a prepojila to cez auto.

„Ellie?“ zdvihla. V jej hlase som počula nadšenie.  

„Cheryl. Ako to je s Louisom?“ opýtala som sa na rovinu.

„Doktor sa obával či nestratil veľa krvi, čo aj stratil ale rany mu včas zašil a teraz je v nemocnici. Od včera sa ešte neprebral.“ Vysvetlila mi. Zľakla som pre to čo mi povedala. Striaslo ma z toho.

„A kde si teraz ty?“ opýtala som sa.

„Doma. S Liamom tam onedlho pôjdeme. A ty?“  riekla.

„Ja idem najprv za Harrym aby mi dal nejaký byt. Potom pôjdem za Adamom a nakoniec zavolám bratom. Pôjdem to všetko s tými pozemkami dať na poriadok.“  Povedala som na jeden nádych.

„Tak fajn. Potom sa ozvi. Ak stihneš zastav sa v nemocnici.“ Argumentovala.

„Budem sa snažiť. Pa.“ Zložila som a akurát som odbočovala na ulicu kde býva Harry. O 5 minút som zastavila na voľnom mieste a vystúpila som von. Zamkla som auto a pribehla ku dverám. Zazvonila som na zvonček.

„Prosím.“ Ozvalo sa z druhej strany.

„Harry. Tu je Ellie. Potrebujem maličkosť.“ Pre istotu som sa obzrela lebo ma zalial pocit nebezpečia  .

„Poď hore.“ Otvoril mi vchodové dvere.

Ešte pred tým ako som vošla dnu som sa porozhliadla naokolo.  Zvraštila som obočie a utekala hore. Zaklopala som a hneď mi otvoril. Vkĺzla som dnu a zahnala neistotu.

„Čo potrebuješ.“ Išiel dnu.

„Byt.“ Riekla som.

„Na čo? Otočil sa ku mne.

„Adamovi. Chce sa tu zdržať a nechcem ho nechať v motely.“ Vysvetlila som mu.

Usmial sa. „Už som sa zľakol.“ Otočil sa a zo šuplíka vytiahol kľúč z mnohých.  Bola pri ňom zavesená adresa.

„Ďakujem. Inač kde je Jane?“ pozrela som sa dookola.

„Ešte spí.“ Prikývla som a išla som preč. Odprevadil ma ku dverám.

„Takže ti mám teraz hovoriť šéfka?“ nadvihol obočie.

„Vôbec nie. Tvoj šéf je Zayn a ja vlastním niečo iné. Iba Ellie.“ Zasmiali sme sa.

 Kývla som mu a odišla som. Opatrne som prešla ku  auto. Odomkla som ho a rýchlo som nastúpila dnu. Naštartovala som a čo najrýchlejšie som išla do motela. Zastavila som a rýchlo som išla dnu. Vybehla som ku ich dverám a zaklopala som na dvere.

„Zabudol si kľúče?“ povedal Paul ako otvoril. „Ou. Prepáč myslel som si že si otec. Poď ďalej.“  Ustúpil vošla som dnu.

„Nie je tu?“ otočila som sa ku nemu.

„Nie. Od včera večera sa nevrátil. Nebol za tebou v byte?“  prešiel okolo mňa a sadol si.

„Do bytu? Tam som nebola od včera. Ostalo tam oba jeho auto.“  Vpíjala som sa do jeho očí.

„Tak ja potom nechápem. Kde mohol ísť?“ sklonil hlavu. ticho prerušil mobil. nebol môj ale jeho. Zdvihol ho.

„Áno Austin som stále tu..... fajn čakám ťa.“ Zložil. „Kamarát.“ Skoval mobil.

„Teraz k veci. Ja prišla som vám dať kľúče aby ste sa zdržali. Ale teraz musím niečo vybaviť.“  Postavila som sa.  v tomto to asi nepôjde. Pozrela som na svoj kabát.

„Paul. Nemáš nejakú košeľu?“  otočila som sa ku nemu. Z kufra vytiahol károvanú červeno bielu košeľu.

„Na čo?“ podal mi ju.

„V tomto sa mi nebude dobre biť.“ Zasmiala som sa a on vystrašene pozeral.

„Neboj sa. Nájdem tvojho otca.“ Jemne som ho objala.  Prikývol.

Zobrala som košeľu a odišla som. v aute som dala kabát dole a s taškou to dala na zadné sedadlo. Mobil som zastrčila do riflí. Obliekla som si košeľu a z pod paluby som vytiahla zbraň.  Otvorila som dvierka na dverách a vytiahla náboje. Nabila som zbraň a položila na vedľajšiu sedačku.  Naštartovala som a vyrazila do bytu. Áno znova.  Bola som tam za 10 minút mojou rýhlosťou svetla.  Pred tým ako som vystúpila  zvonil mi mobil. bol to Niall.

„Ellie. Iba som chcel vedieť čo si včera zamkla byt?..“ a potom už len výstrel. Pozrela som sa naokolo. Bolo tu jeho auto. Zobrala som zbraň a utekala dnu. Dole som spadla na tvrdú hruď.

„Niall.“ Vykríkla som.

„Je mi fajn.“  Vydýchol. Zliezla som z neho. Postavili sme sa a počuli sme kroky dole.  Skovali sme sa za na schodište, ktoré viedlo do pivníc. Niekto vybehol von.

„Čo sa deje?“ pozrela som na neho.

„Niekto tu je a je veľmi zlý.“ Otočil sa  a išiel hore. Išla som rovno za ním vybehli sme do bytu. Dvere boli pootvorené.

„Kde sú tie papiere!!??“ niekto skríkol.

„Nemám ich.“ Skríkol Adam. ADAM! Vbehla som dnu a Niall ma nestihol zadržať. Boli v izbe. Adam bol krvavý po tvári. Postrelila som chlapa do nohy.

„Prišla ti pomoc?“ niekto povedal za mnou. Niall držal pod krkom a zbraň mal na jeho spánkoch.

„Zabila si mi sestru a potom otca. Toto ti nedarujem! Aj keď som Hannah nemal rád pre to že všetko malo patriť mne. Aj tak ťa zabijem.“  Zavrčal. Niallovi niečo trčalo z rukáva vytiahol to  a zapichol mu to do tela. ja som sa otočila ku chlapovi, ktorý mi vrazil. Spadla som z toho tlaku na zem.  Ďalšia jazva. Super! Postavil sa nado mňa a chcel ma zdvihnúť. Vykopla som nohou do jeho rozkroku. Ustúpil dozadu. Postavila som sa a kopla som ho do brucha. Teraz by sa mi vážne zišiel boxer! Vrazila som mu do sánky a ešte raz kopla. Natiahla som sa po zbraň a strelila to do neho.  Vybehla som za Niallom, ktorý prehrával. Krvavý nôž bol vedľa mňa. Zobrala som ho a hodila som to proti útočníkovi do chrbta. Spadol rovno na chrbát čím sa nôž zapichol hlbšie. Niall ho ešte potrápil. Išla som za Adamom.

„Je mi to ľúto.“ Odviazala som mu lana.

„Moja chyba. Nemal som t ísť.“  Postavil sa a chytil mi zápästia.

„Ako si vedel kde bývam?“  nadvihla som obočie.

„V aute mám čip. Išiel som za ním.  Byt v tejto budove je len jeden obytný ako som si všimol. Išiel som tam a stalo sa toto.“ Rozhliadla som sa po byte a nevidela som tu Hannah s tým chlapom zo včera. Prišiel ku  nám Niall.

„A ty si tu čo robil?“ opýtala som sa hneď. Všimla som si jeho roztrhané tričko a dlhý škrabanec.

„Išiel som sa zbaviť tiel.“ Odsekol.  Nič som mu na to nepovedala.

„Ste v poriadku?“ pozerala som na obidvoch.

„Áno.“ Povedali na raz.

„Tak poďme.“  Išla som von.

„Ja tu ostanem. Mám prácu.“ Ukázal na telo.

„Fajn.“ prikývla som a s Adamom sme išli preč.

„Paul sa o teba bojí. Choď za ním. Večer sa ti ozvem.“ prikázala som mu.

Dala som mu jeho kľúče od auta. Ja som nastúpila do svojho a teraz som išla za Ianom.  Vytočila som Zayna. Po chvíli mi zdvihol.

„Zayn. Vedel si o tom že mal Ray syna?“ vychrlila som to na neho.

„Nie. Prečo?“  znel zmätene.

„Práve zomrel. Bola som v byte a ..“

„Čo si tam robila?“ prerušil ma.

„Bola som za Adamom že mu dám kľúče od bytu. Paul mi povedal že nie je doma od večera. Že išiel za mnou do bytu. Tak som išla tam. stretla som sa tam s Niallom. A potom som sa pobila a si budem mať monokel ale Adam je v poriadku a to je hlavné. Je možné že niekto ostal?“  plietla som jedno cez druhé.

„Neviem. Kde si?“  povedal rýchlo.

„Idem za Ianom.“ Odpovedala som.

„Budem tam.“  zložil mi.

Hodila som mobil na sedačku a pokračovala v ceste.  Zastala som pred domom a vystúpila som.  Akurát prišiel aj Zayn a nič iné ako ostrú bolesť v srdci som necítila nič. Všetko sa zastavilo okrem Zayna, ktorý padal na svoje kolená. Slzy hneď našli cestu von a stekali dole po tvári. Rozbehla som sa za ním a spadla som na zem rovno ku nemu.  Moje nohavice za začali farbiť ešte viac do červenej ako boli. Ruku, ktorú som priložila na miesto a stláčala ranu bola krvavá.

„Zayn.“ Pošepkala som.  vytiahla som rýchlo mobil a zavolala sanitku. Nadiktovala som adresu a zložila. Dala som dole košeľu a tisla ju na ranu.

„Ktorý idiot.“ Zavrčala som a obzerala sa naokolo.  

Nezbadala som nikoho. Oprela som čelo o jeho hruď. Pomaly sa dvíhala a znova klesala. Cítila som jeho slabý pulz.  Prešlo ani nie 5 minút a Sanitka bola tu. Žena ma odtiahla a ostatný sa pustili do práce. Dali mu preč kožienku a tričko. Jeho odhalená rana ma zabolela ešte viac.

„Ellie!“ skríkol Stevan.

Otočila som sa za hlasom. Bežal ku mne. Žena ma pustila a Stevan ma uväznil vo svojom objatí. Raky som zarývala do jeho mykiny na  hrudi. Nebola som schopná sa poriadne nadýchnuť. Nepočúvala som nič iba môj plač a pred očami som mala Zanovu tvár. Ktorý ešte nepochopili že je koniec! Že prehrali?! Zabijem všetkých mafiánov v meste ak bude treba. Urobím všetko len aby už bol pokoj.  Odtiahla som sa od Stevana a pozerala ako zatvárajú dvere na sanitke.  Utierala som si zlzy čistou rukou. Sykla som keď som sa dotkla miesta pod okom. Zobrala som kľúče do ruky a utekala do auta. Stevan ma nedržal. Nechal. Ma naštartovala som auto a rýchlo išla za sanitkou. Aj tak som stále plakala. Pred očami som mala hmlu ale nie takú aby som nevidela kde som. Išla som rýchlosťou ako sanitka a tak sme boli v nemocnici hneď. V tej najbližšej. Išli do areálu nemocnice. Ja som zastavila na parkovisku. Vybrala som kľúče zo zapaľovača a vystúpila som. Ako som išla dnu zamkla som auto a utekala dnu. Na recepcii  bola iba sestrička. Postavila sa a podišla ku mne.

„Stalo sa vám niečo?“ prezerala si ma. Nadýchla som sa a znova sa rozplakala. Začala som vzlykať.

„Môj priateľ. Práve ho priviezli.“ Koktala som a nevedela už ani dýchať.

 Posadila sa so mnou na lavičku a hladila ma po chrbte.  Pozrela som na ňu. Čierne vlasy zopnuté v drdoly. Sito červený rúž na srdcovitých perách a výrazná linka so špirálou. Bola pekná. Ale teraz nebol čas zamýšľať sa nad jej krásou.  Stále ma hladkala po chrbte. Niečo začala rozprávať. Pozrela som jej smerom. Stála tu ďalšia sestrička s dlhými špinavo blond vlasmi.

„Ako sa volá váš priateľ?“ Opýtala sa opatrne.

„Za..Zayn M.. Mali..k“ zavzlykala som.  Sestrička čo stála išla ku pultu a už tam robila svoju prácu.

„Ako sa cítite? Čo sa vám stalo?“ Čupla si oproti mne a zdvihla mi hlavu. prešla mi po modrine pod okom.

„Ja.. ja som iba spadla ale keď sme............“  prestala som rozprávať a po chvíli som znova začala. „keď sme išli za mojimi bratmi  zozadu niekto vystrelil a ja som zostala v šoku a iba videla ako Zayn padá. Hneď som volala....“ rozplakala som sa ešte viac.

Telom mi prešla elektrika. Čo ak je to vážne a niečo sa mu stane? Nie ja ho nemôžem stratiť!! 

„Pomôžete mu však?!“ pozrela som na ňu vystrašene.

„Samozrejme. Doktori už robia všetko čo môžu.“  Stisla mi ruku.

„Poďte sa umyť.“ Chytila mi červenú ruku a pomohla mi postaviť sa.

Chytila ma okolo pásu a išla so mnou do kúpeľne. Pozerala som na zafarbenú vody ako sa strácala do potrubia. Pozrela som do zrkadla na svoju tvár. Pod okom som mala monokel, ktorý naberal na odtiene červeno modrej.  Ešte že som si dnes nedávala make up. Chvost z vlasmi bol povolený ešte od bitky. Zastavila som tečúcu vodu. Dievča mi podalo uterák a utrela mi ruky. Pozrela som na svoje nohavice. Jedno pravé stehno bolo silno purpurové.  Opäť ma chytilo dievča okolo pásu a išla so mnou odtiaľto preč. Sadli sme si niekde na gauč. Nebol tu nik. Ale boli tu papiere. Bola to ako pracovňa. Kancelária nejakého doktora.  Sedela pri mne.  Čakala so mnou celú večnosť.  Stále som pozerala na dvere a čakala kedy sa otvoria. Taký šok som nemal nikdy. Obavy z toho že stratím zmysel môjho života ma oslaboval. Konečne sa dvere pohli a dnu vošla opäť blondínka.

„Váš priateľ je stabilizovaný.“ Sadla si ku mne z druhej strany.

„Ako sa má?“ spozornela som.

„Je v poriadku. Pár sní si tu poleží.“  Pozerala na mňa.

„Chcem ho vidieť.“  Chcela som sa postaviť ale zakrútilo sa mi v hlave.

„Ste v poriadku?“ opýtalo sa dievča s drdolom.

„Áno.“ Povedala som po chvíli.

Už som sa postavila normálne. Teraz ma zobrala blondína a išli sme za Zaynom.  Vošla som mnou do bielej izby. Ležal na posteli a pri ňom pípal stroj a na druhej strane bol stojan s hadičkou, a v žile mal ihlu. Čiže infúzia. Sadla som si na okraj jeho postele a chytila voľnú ruku. Silno som mu ju stisla a pobozkal ju.

„Vráť sa.“  dva krát to zabralo, tak prečo nie aj tretí. Slza spadla na prepletené ruky. Teraz keď to nepotrebujem začal zvoniť mobil.

„Prosím?“ nepozerala som sa na display.

„Ellie.“ Ozval sa Stevan. „Si v poriadku. Čo sa stalo??“  pýtal sa.

„Stevan ja zavolám ti neskôr. Teraz som so Zaynom.“  Potiahla som nosom.

„Tak dobre.“  Vzdychol. Zložil a mobil som dala na stolík vedľa postele. Zobrala som si stoličku a sadla som si na ňu. Opäť som mu stisla ruku a sedela tu tak dlho ako som čakala. 

NEW! :D :D Šok?? Či?? :D VYjadrite sa č si myslíte kto za tým bol? Čo hovoríte na reakciu Ellie? Na syna, ktorý už zomrel? Je tu okrem neho ešte niekto? Kto je podľa vás Austin? Bude tu zahrávať nejakú dôležitú úlohu?? Ja poviem iba to že tu bude dlhšie ako Adam a Paul.. :D NApíšte svoj názor. 

P.S. Dnes som ptidala poslednú časť Remember Me? Takže od pondelka raz za ýždeň budem pridávať MOMENTS. A nebojte sa Help Me ešte nekončí. Možno sa predsa len dočkate 100 častí a možno menej. Uvidím sama.. :D 

HOPE YOU LIKE IT ♥