Help Me!

Dlžoby

Keď som sa zobudila Zayn ešte spal. Posadila som sa na posteľ a ponaťahovala telo. postavila som sa a prešla som ku skrini. Zobrala som si čisté veci. Spodné prádlo, biele  džiny s dierou na kolene a s vyšším pásom.  Čierne tričko s krátkymi rukávmi a vošla som do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu a vykonala rannú hygienu. Vlasy som vyfénovala a dala do strapatého drdolu. Obliekla som si spodne prádlo a na to veci. Dala som si tenkú linku a špirálu. Na čele som  mala ešte tie štichy. Zo skrinky som vytiahla náplasť a prelepila som si ju. Ne pery som si dala balzam a vyšla som von. Zayn si spokojne odfukoval. Nechcem ho budiť. Je skoro. Potrebuje oddych.  Zobrala som si veci a náboje do zbrane.  Vytočila som Louisove číslo a kým som zachádzala dole po schodoch. 

„No?“ znel rozospato.

„Ak som ťa zobudila tak prepáč. Ale potrebujem tvoje informácie.“ Zažgerila som sa. Obula som si čierne botasky NIKE a fajka bola biela.

„Kde si?“  odkašľal si.

„Idem z domu. Môžeš  sa stretnúť pred Ianovou firmou?“ zobrala som bundu a kľúče.

„Áno. Stačí ti za hodinu?“ otvorila som dvere a vyšla von. Striasla ma ranná rosa.

„Jasné. Ešte niečo vybavím. Pa.“ Zložila som mobil.

Ešte kým som nezatvorila dvere zobrala som Zaynove kľúče od auta až potom zatvorila. Obliekla som si bundu a zišla som schody dole.  Došla som do garáže. Otvorila som ju a aj bránku. keď som vyšla na cestu všetko som za sebou zatvorila a vyrazila som za Adamom. Jasné zabudla som na ranné zápchy. Trčala som tu asi 30 minút keď sa to konečne pohlo. Odbočila som na ulicu a zastala som pred bytovkou. Vystúpila som von  a zamkla som auto. Vyšla som na ich poschodie a zaklopala som na dvere. Zazvonila som na zvonček niekoľko krát za sebou. Otvoril mi Paul. Prekvapene na mňa pozeral.

„Zavolaj mi Adama“ vošla som dnu.

„Koho?“  pretrel si oči.  Asi teraz stal.

„Tvojho otca.“ Pretočila som očami. prikývol a zmizol do chodby. Čakala som 5 minút a prišiel Adam.

„Ahoj Ellie.“ Pozdravil.

„Počúvam.“ Ignorovala som to a prešla som ku tomu podstatnému.

„Nerozumiem ti.“ Skrčil čelom.

„Kedy si mi chcel povedať že hráš na dve strany?“ nadvihla som obočie.

Zasmial  sa a poškriabal sa po hlave. „Ah to. Povedal ti to Paul však? Vieš. V každom štáte, meste sú kšefty a ja medzi ne patrím. Viem ako to chodí a viem ako to chodí tu v Londýne.  Hovoril som ti že viem všetko. Po tom čo mi tvoj otec dal informácie. Zistil som si toho viac cez otca Austina.  Vedel som za kým môžem ísť.  Nie všetci zradili tvojho otca a Zayna.“  Sadol si na sedačku a pozoroval ma.

„Ale kto ti to povedal?!“  skrčila som obočie.

„To ti nemôžem povedať. Ale ver že som na tvojej strane a nikomu nič nedonášam.  Nezradil by som rodinu.“  Zamračil sa.

„Čo by si, si myslel ty keby si to počul prvý krát.?!“ Pozrela som na neho zvedavo.

„Asi to čo ty.“  Dal hlavu na bok.

„No vidíš. Ale fajn. Takže sme si to vyriešili a ja teraz musím ísť.“  Otočila som sa.

„Ahoj Ellie.“ Stretla som vysmiateho Austina.

„Čau.“ Odfrkla som.

„Prepáč ale tvoje auto je v čude.  Snažil som sa ale zabudla si mi dať kľúče od auta a v noci vybuchlo.“ Mykol plecom.

„A to mi hovoríš iba tak? Ty debil mala som doklady a zbraň.“ Skríkla som.

„Neboj sa je v poriadku a kľúče máš tu. Dávaj si pozor na veci.“ Žmurkol na mňa a podal mi kľúče.  A ja som sa čudovala kde som ich dala.

„Nemám rada také žarty.“ Zasyčala som.

„Prepáč. Inač Ellie chcem ťa dnes pozvať na večeru. Môžeš?“  opýtal sa.

Nadvihla som obočie. „O čo ti ide?“ dala som ruky v bok.

„O nič. Je to čisto pracovné.“ Zdvihol ruky do hora.  „Prišiel som tu za Paulom  a keď sa otec dozvedel dal mi úlohu. Ak by si nebola BOSS tak s tebou nepôjdem nikde.“  Spustil ruky ku telu.

„Tak dobre. O 8 PM v talianskej reštaurácii RICKO.“  Povedala som rýchlo.

„OK.“ Prikývol. Otočila som sa a odišla som.

Nerozmýšľala som nad tým čo sa stalo a išla som pred firmu. Louis tam už netrpezlivo čakal. Vypla som motor a vystúpila som.

„Hovorila si hodinu.“  Zavrčal.

„Prepáč. Si tu autom?“ poobzerala som sa naokolo.

„Nie. Prešiel som sa.“ podišiel ku mne.

„Čo potrebuješ?“  nadvihol obočie.

„Potrebujem vedieť niečo o jednej žene.“ Sadli sme si do auta. „Mala dlhé čierne vlasy po pás. Silno hnedé  oči skoro až čierne a nebola umelá ako ostané. Ale bola zákerná. Zazerala po mne a tipujem že ona mi dala do auta bombu.“  Louis sa zamyslel.

„Myslím že to bola Lea. Bola sama?“ pozrel na mňa.

„Nie okolo ramien ju držal blondiak so zelenými očami?“  snažila som si spomenúť.

„Áno bola to Lea. Čo od nej chceš?“  bol zvedavý.

„Iba rozhovor. Tu máš kľúče od môjho auta.“   Podala som mu ich.

 Zobral ich a vystúpil. Čakala som km naštartuje a išla som za ním. Nešli sme po hlavnej išli sme ulicami, ktoré vidím prvý krát. Zastavili sme na konci ulice kde bola veľká vila. Zobrala som si zbraň a dala do nej náboje. Vystúpila som von a zamkla auto. Zbraň som zastrčila za nohavice a zakryla bundou.

„Bývajú sami?“ podišla som ku Louisovi a išli sme ku bránke.

„Áno. Myslia si že ich nik nechce zabiť.“ Pozrel na mňa z úškrnom.  

„Nehovorím že ich zabijem.“ Pokrútila som hlavou. Kráčali sme ku  dverám.

„pár krát som s ňou niečo mal. Bola dobrá ale jebnutá krava chcela viac na raz. A to nie je môj štýl.“ Zazvonil.

„To by som na teba nepovedala.“ Zachichotala som sa.  nič nestihol povedať lebo otvorila LEA.

„Louis a ...Ellie?“  prezrela si nás.

„Teší ma Lea.“ Vošli sme dnu bez pozvania.

„Kde máš Kevina?“ podpichol ju Louis.

„Pracuje na rozdiel od teba.“ Odfrkla mu.

„Veď ja v práci som.“ pozrel na mňa. Pretočila očami.

„Čo chcete?“ pozrela na mňa. Bola nervózna.

„Vieš.. LEA... Niekto mi včera podstrčil do auta bombu.. a ja myslím že si to bola ty s tvoj priateľ.“ Podišla som ku nej. Zhlboka sa nadýchla.

„Prečo by som to robila?“ urobila krok dozadu.

„ Ja neviem..“ mykla som plecami. „Možno sa ti nepáči že som vaša šéfka?“ falošne sa usmiala.

„Tak si predstav že tá suka naozaj zabila Raya a ja som si myslel že to bola len hra. Takže Ray nás ojebal. Myslíš že to vedel?“ dnu vošiel Kevin.

„No vidíš ani to nebolo také ťažké.“  Zasmiali sme sa s Louisom.

Pozeral raz po mne a potom po Louisovi.  Vytiahol zbraň. Louis namieril na neho a ja na Leu.

„Môžem na to zabudnúť. Ak vy vypadnete. A ja si to overím kde alebo ostanete tu ale na cintoríne.“ Usmiala som sa na Kevina.

„Ako ťa mohla Hannah ku sebe pustiť? Si ako ona.“ Zavrčal.

„NIE!“ pokrútila som hlavou. „Som horšia a neučila ma ona.“ Pozrela som na Louisa. „To je nadlho takže? Možnosť A alebo B?“ opýtala som sa.

„B.“ ozvala sa Lea.

„Pa.“ Vystrelila som jej do hlavy.

„To je za to zatĺkanie.“ Opľula som ju. Louis si zobral Kevina.

„Čo s nimi?“ pozrel na mňa.

„Neviem. Myslíš že ich budú hľadať?“ pozrela som na nich.

„Nie.“ Zasmial sa. „Dám ich do pivnice.“  Zobral Kevina.

Ja som sa začala pozerať naokolo. Dole nebolo nič okrem veľkej obývačky, kuchyne, jedálne a kúpeľni.  Vyšla som na druhé poschodie kde bolo tých izieb viac. išla som od kraja. V jednej izbe boli len zbrane.  Boli slušné ale už je to moje takže to môže ostať tu. Išla som ďalej. Ostatné boli prázdne a v každej jednej smrdelo.  Našla som kanceláriu. Hrabala som sa v papieroch.  V každom šuplíku mal niečo. Zavrčala som. na sedačke bola taška. Vysypala som z nej veci a zobrala som ju. Bola veľká ako cestovná.  Dala som tam všetko zo stolíka. Ostal prázdny.  Bola tu veľká skriňa. Ešte mám čas si to prezrieť. Zobrala som iba jednu písanku na ktorej bolo napísané VÝPISI a POZEMKY.  Dala som to do tašky a prehodila som ju cez plece. Zapla som ju a zišla som dole. Zo stolíka som zobrala zbraň a s Louisom sme odišli. Nastúpila som do Zaynovho auta a Louis do môjho.  Išli sme ku nám domov.  Cesta mohla trvať aj hodinu pre tú diaľku.  Zaparkovali sme v garáži a vystúpili von.

„Čo ta máš?“  ukázal na tašku. Odomkla som dvere.

„Ešte uvidím. Zober ju do kancelárie. Prídem za tebou.“   Podala som mu ju. Ja som išla do obývačky a on hore. Z kuchyne išla sladká vôňa. Bola tam Diara a Stella.

„Vonia to krásne.“ Nadýchla som sa.

„Ellie.“ Vyskočila na nohy Diara.

„Kde si bola?“ opýtala sa ma.

„Niečo vybaviť. Už si bola pri Zaynovi?“

„Nie idem teraz aj s raňajkami.“ Usmiala sa. Pobozkala ma na pery.

„Tak to priprav ja idem hore.“ Položila som ju na zem.

 Pribehla ku Stelle a ja som vybehla hore do izby. Zayn už bol hore a pozeral TV. Ani sa na mňa nepozrel.

„Ahoj.“ Podišla som ku nemu a pobozkala som ho na pery.

„Kde si bola?“ opýtal sa sucho.

„Vybaviť  moje auto.“  Prečo ten jeho tón?

„A ešte?“ nadvihol obočie a pozrel na mňa.

„S Louisom sme boli za Leou a niečo sme si odtiaľ zobrali.“ Sklonila som hlavu.

„A zabili ste ju a aj je priateľa!“ zavrčal.

„Ako to vieš?“ pozrela som na neho.

„Ráno som ťa počul. Videl som že perieš náboje.“  Odfrkol.

„Zayn prosím nehnevaj sa na mňa. Ja...“  odmlčala som sa.

„Sere ma kurva že si všetko robíš bezo mňa  a ja sa to potom dozviem ako posledný.“ Skríkol.

„Zayn...“ začala som.

„Už mi nehovor nič.“ Zrušil ma. Dnu vošla Diara aj s táckou a zadkom zatvoril dvere.

„Dobre ráno Zayn.“ Položila to na zem a pobozkala ho na tvár.

 Podala som jej tácku a postavila som sa. dala som dole bundu a hodila ju na sedačku. Zbraň som dala na miesto a smutná som odišla z izby. Vyšla som na horné poschodie ku Louisovi. Zatvorila som dvere. sadla som si do kresla a pozorovala ho.

„Kevin okradol  ľudí v Írsku. Ešte že tu nie je Niall.“ Pozrel na mňa. Ja som ho ani nevnímala. Položil papiere na stolík a oprel sa oň. Zapozeral sa na mňa.

„Čo sa stalo?“ založil si ruky na hrudi.

„Nič.“ Odfrkla som.

„Kým sme riešili Raya a Kevin o tom vedel zadlžil Zayna skoro vo všetkých bankách.“  Neriešil to. A pokračoval.

„Do riti.“ Vydýchla som.  Zobrala som mu písanku z ruky a prezrela som si to.

„Dokopy je to 1 000 000 libier.“ Ukázal mi papier.

„Kto vie čo urobili ostatný.“  Povedal opatrne.

 Hodila som to na stôl a zišla som dole. Už som to pochopila.  Postavila som sa a išla som za Zaynom.  Vbehla som do izby. Zayn sa smial spolu s Diarou.

„Princezná môžeš nás nechať so Zaynom samých?“  usmiala som sa na ňu. Postavila sa na posteľ a skočila na zem.  Utiekla preč.  Zayn si ma nevšímal. Pustil zvuk na televízore skoro na plno. Super ide tu trucovať? To mi teraz nepomôže! 

NEW! :D Baby som sklamaná. Už tu nie sú aspoň tie  4-5 komentov ako pred tým iba jeden :( A takto ma to nebaví. Mám pocit že ste tento príbeh prestali čítať a ja nenapíšem 100 častí ako pôvodne chcem. Robím všetko aby som to predlžovala ale ak tu nebudu komenty tak tu bude mžno iba 50 častí a končím :/ Ak to nechcete tak mi ukážte že príbeh stále čítate a komentujte tak ako pred tým. VEĽMI by ma potešili aj nové komenty ale chcme aspoň taký počet ako pred týma  ak nebudete také lenivé tak a viac by bolo SUPER!! 

A Teraz ku Help Me. Vyjadrite sa o tomto. Prečo je zayn asi takýto? Čo sa stane? KOMENTY prosím! 

HOPE YOU LIKE IT ♥