Help Me!

MOC

O dva dni neskôr

„Naozaj to zvládneš?“ išla za mnou Jane.

„Áno. Som tu dva dni. Ležala som celý čas. Jednu jazdu zvládnem.“  Obula som si botasky čo mi kúpila.

„Ahoj Ellie.“ Prišiel ku nám Harry.

„Ahojte.“ Objala som Jane.  „Zavolám ti keď budem v byte aby si mala istotu.“ Zobrala som kľúče zo stolíka.  Otvorila som dvere.

Mala som na sebe čierne úzke rifle a siví sveter čo mi padal z jedného pleca. Vlasy som mala rozpustené.  Bola som tu celé dva dni. Dúfam že sa za ten čas nič neudialo. Jane bola tu takže ona je v poriadku. Ale čo ostatný. A Adam? Išla som hlavne kvôli tomu naspäť do bytu. Koleno som mala už ako tak fajn ale pri chôdzi stále bolelo. Nechcem Jane viac zaťažovať. Som hlavne nedočkavé na Adama a na to čo mi povie.  Nastúpila som do auta a rýchlo išla späť. O 30 minút som bola na mieste, keďže som išla rýchlo. Vypla som motor a vystúpila som. zobrala som mobil a kľúče od bytu. Zamkla som auto a išla dnu. Chcela som otvoriť ale dvere boli odomknuté a pootvorené. Otvorila som ich. Naskytol sa mi pohľad na rozhádzané veci. Zatvorila som dvere a rozhliadla sa naokolo. Všetko bolo hore nohami. Moc som strach nemala lebo tu nemali čo nájsť a tak nejako som tušila kto za tým je. nemali tu čo nájsť. Pomaly som išla do izby. Na posteli ležala Hannah.

„Ahoj zlato.“ Posadila sa.

„Čo tu robíš?“ zavrčala som.

„Čakám tu na teba asi dva dni zlatko.“ Postavila sa a išla ku mne.

„Bola som na menšej dovolenke.“ Odfrkla som jej.

„Prečo mám podozrenie že hráš na obe strany? Dva dni som nevidela teba. Ellie a ani Harryho a ostatných. Iba Zayna Liama a Cheryl.“ Stála kúsok odo mňa.

„Vôbec neviem čo sa tu dialo takže sa ma nepýtaj. A nechápem prečo by som mala byť na ich strane keď ich nenávidím.“  Zvraštila som obočie.

„Ale to nenávidíš ani mňa zlatko.“  Zasmiala sa.

„Nehovor mi zlatko.“  Povedala som pomedzi zuby a na to som zacítila úder na mojej tvári.

„Vieš ani ja ťa nemám moc v láske.“ Zažgerila sa a chcela mi dať druhý úder ale ja som jej ruku chytila a vykrútila som jej ju za chrbát.

„Myslíš že u mňa je to iné? Ty si prišla na to až teraz. Ja to viem od začiatku. Mala by si sa naučiť viac pretvarovať.“ 

Šepkala som jej drzo do ucha. Vystrčila lakeť rovno do môjho brucha. Pustila som jej ju. Dala mi facku a potom opäť úder do brucha. Kľakla som si na zem a koleno opäť puklo.

„Čo to bolo? Si poranená?“ zachyhotala sa. kopla mi špicom topánky do kolena a ja som menšie vykríkla.  Kopla mi tam znova  mne vyhŕkli slzy z očí.

„Je mi jedno kde si bola ale skončila si. Iba som ťa skúšala.“ Šepkala mi pri tvári a kopla mi do brucha.

No tak Ellie spamätaj sa. Si oveľa lepšia ako táto mrcha pred tebou.  Máš niečo viac ako ona. Jednou rukou som si stlačila koleno a druhú ruku som zaťala do päste. Opäť sa mi do hlavy dostali Zaynove slová.  Aj keď si myslíš že si prehrala nie je to tak. Vždy je spôsob ako sa opäť postaviť na nohy. Vystrela som ruku dopredu a trafila jej do prsníka. Myslím že ju to nebolelo keďže žiadne nemala. Potkla som ju ľavou nohou. Spadla a udrela si hlavú.

„Nemala by si ma podceňovať.“  Chytila som za zárubne a postavila som sa. Začala sa smiať. „Neradila by som ti nahnevať zlé dievča. Uvedom si že som horšia a priznaj si pre hru.“ Za chrámala som ku nej.  Ľavú nohy som položila na jej brucho a usmiala som sa na ňu.  Stupila som je naň a tlačila. Pravú nohu som mala vo vzduchu.  Zišla som z nej a ona začala zhlboka dýchať. 

„Nabudúce.“ Kola som ju silno do boku.

„Sa ma neodváž znova udrieť!“ opäť som ju kopla. Potlačila som bolesť v kolene a trošku sa zohla. Chytila som ju za vlasy a silno potiahla dohora.

„Je mi jedno že ty ma nenávidíš. Že ma už nechceš vidieť. A vieš prečo?“ začala som ju ťahať preč. „TY si nikto! Si nula! Si iba rozmaznaná sviňa. Nepatrí ti nič. Keď budeš mať v ruke nejaký papier že niekto si potom ma môžeš udrieť.“  Ťahala som ju za vlasy a nútila ju postaviť sa. zakričala od bolesti ale mne to bolo jedno.

„Rozumela si?“ sotila som ju do steny.  Otočila sa ku mne a slzy mala na krajíčku.

„Zabijem ťa.“  Zavrčala a chcela ma udrieť. Predbehla som ju  a kopla som ju do brucha. Opäť spadla na zem.

„Teraz to určite nebude a nebude to ani neskôr.“ Otvorila som dvere.  podišla som ku nej a s bolesťou si čupla. Chytila som ju pod krk a pomaly dusila. Postavila sa a ja som ju viedla ku dverám.

„Si úbohá.“ Sotila som ju na chodbu. Spadla znova na zadok. Chytila si krk a kašľala. „Čoskoro sa uvidíme.“  Usmiala som sa a buchla som dverami. Počúvala som či odíde. Odišla a s veľkým buchotom.

Skĺzla som po dverách na zem a chytila si silno koleno. Z riflí som vytiahla mobil a zavolala Jane.

„Len teraz si prišla?“ hneď sa opýtala keď zdvihla.

„Áno. Išla som pomaly. Som v poriadku.“ Bola som presvedčivá. 

„Fajn. Ideme za Zaynom.  Bude zúriť že sme sa neukázali dva dni.“  Zasmiala sa.

„Asi áno. Nehovor že som bola u vás.  A pozdravujem ho z láskou.“ Tiež som sa usmiala pri spomienke na neho.

„Ako chceš a odkážem. Pa.“

„Pa.“ Zložila som.  sedela som asi 5 minút. Koleno ma stále bolelo ale moc som na to nemyslela.  Niekto silno zabúchal na dvere. Nasilu som sa postavila a otvorila dvere.

„Poslala ťa Hannah?“  zavrčala som keď som videla ako tu stojí Nick.

„Nie. Prečo?“ zamračil sa.

„To je jedno.“ Ustúpila som aby vošiel dnu.

„Čo sa ti stalo z bitom?“ pozrel na mňa.

„Upratujem.“ Odfrkla som.  „Čo chceš?“ zavrela som dvere a stála som na mieste opretá o ne.

„Toto je adresa miesta kde unesieme Ellie“ Podal mi lístok.  Prečítala som si adresu. A vraj som odstavené z hry.

„Fajn.  Kedy to bude?“ zazrela som na neho.

„V priebehu toho týždňa.“ Pozeral na mňa.  

„Dobre.“ Prikývla som.

„To je všetko.“ Podišiel ku mne. Otvorila som dvere a on vyšiel na chodbu.  Zavrela som dvere a chramavým krokom som podišla ku sedačke a sadla som si.

No super. Ako to zvládnem?  Ale keď som to zvládla teraz tak prečo nie večer. Aj tak budem iba strieľať. Vytiahla som mobil a volala Justinovi.  Neviem prečo nebol na plese a bol od všetkého ďalej.

„Áno?“ ozval sa.

„Justin? Mohol by si prísť mám niečo súrne.“ Povedala som vážne.

„Áno.  Budem ta onedlho.“

„Fajn.“ Zložila som a mobil položila na sedačku.  Postavila som sa a išla som do izby. Vybrala som laptop zo skrine. Ešte že bol v poriadku. Prešla som opäť do obývačky. Nohu som vyložila a prihlásila som sa na email. Bol tam email od Adama.

Pred hodinou som dorazil do Londýna. Som ubytovaný v motely. Kde sa  môžeme stretnúť?

Myslím že ak pôjdem za ním spolu s Justinom bude to lepšie. Začala som písať.

Napíš mi adresu. Prídem za tebou.

Odostlala som.  onedlho prišiel email s adresou. Zapísala som si ju do mobilu a čakala už len na Justina. Prišiel asi o 15 minút. Odomkol si sám. No keby som to vedela. Ale teraz to bolo jedno. Teraz to už bolo jedno.   Odhlásila som sa a zaklapla laptop.

„O čo ide?“ zaprel dvere.

„Ideme na návštevu.“ Snažila som sa postaviť. Bolesť mi trochu ustúpila ale nie moc.  Zamračil sa a radšej mi pomohol.

„Potom vysvetlím.“  Predbehla som jeho otázku. 

Držal ma. Dole schodmi ma zobral na ruky a pustil ma pred vchodom vonku. Podišli sme ku jeho autu. Pomohol mi nastúpiť. Obehol auto a tiež nastúpil. Naštartoval. Do DŽPS som mu dala adresu motela. Zatiaľ bol ticho. Prišli sme tam po dlhšej ceste.  Justin mi pomohol vystúpiť.

 „Ellie.“ Niekto sa odlepil od recepcie.

„Ja som Adam.“ Nastrčil ruku.

„Môžeme ísť rovno k veci?“ pošepkala som.

„Áno. Poďte za mnou.“  usmial sa. Justin ma zdvihol a išli sme za Adamom po schodoch ku nemu do izby.

„Toto je môj syn Paul.“ Ukázal na vysokého chalana z čiernymi strapatými vlasmi a modrými očami.“

„Ahoj.“ Usmial sa.

Odkývala som mu. Otočila som sa na Adama.

„Takže. Som tvoj strýko. Nevlastný. Moja mama a otec tvojho otca sa stretli a vznikol som ja. som mladší o 3 roky od tvojho otca.  Poznáme sa od svojich 10 rokov. Sme v kontakte a pred tým všetkým prišiel za mnou. daroval mi dom v Južnej Amerike a povedal mi všetko.“  Pozrel na Paula, ktorý mu podal obálku.

„Tú je všetko čo potrebuješ vedieť. Originál papiere kde všetky pozemky  Crystal sú na tvoje meno. Kópia je pri tvojom bratovi.“

„O tomto viem.“ Poznamenala som .

„Takže ďalej. Spojenectvo otca a Monsters. Tak sa prezývajú Zayn.“

„Prvý krát počujem tú prezývku... Prepáč.“  Zavrela som ústa.

„Otec stihol ešte niečo zariadiť pred tým kým Ray prenechal miesto Zaynovi. Ray ukradol veľkú časť financií a pozemkov. Preto je taký bohatý. Otec stihol podstrčiť falošné papiere. On o tom nevedel. Podpísal papiere kde všetky  ukradnuté pozemky a financie prenechal na tvoje meno.  Takže Ray je chudobný ako kostolná myš a vlastne ty ho živíš.  Na papieroch ešte bolo že keď dosiahneš 20 rokov staneš sa riaditeľka jeho firmy a budeš silnejšia. Jeho spolu obchodníci sú týmto okradnutý a polku pozemkov lebo sú tvoje. Môžeš ich pripraviť o všetko.  Môžeš všetkých prinútiť odísť alebo ich udať na políciu. Ty budeš čistá. Len si odhalila podvod. Okradli ťa.“ Skončil.  Začala som zhlboka dýchať a spracovať informácie.

„Povedať to môžem aj takto že Ellie je BOSS Londýna?“  opýtal sa Justin.

„Presne tak!“ prikývol.

„Nemožné.“ Vydýchla som. „Akoby vedel čo všetko sa bude diať!“ pozrela som na Justina.

„Tvoje papiere.“ Podal mi obálku.  Zobrala som ju a strčila ju Justinovi. Postavila som sa ale hneď som si sadla.

„Koleno?“ Opýtal sa Paul.

„áno.“ Prikývla som. Podišiel ku mne. Prešiel mi po kolene a jemne ho stlačil. Sykla som od bolesti.

„Kedy sa ti to stalo?“ stále blúdil okolo kolena.

„Pred dvoma dňami.“  Z krivila som ústa.

„Kosti sa ti zle zrastajú.“ Poznamenal. „Urobím niečo čo ti ich dá na miesto a onedlho sa ti to zahojí.“ Chytil ma nad koleno a chodidlo. Stlačil a nejako skrútil. Vykríkla som od bolesti.

„Toto urobil aj doktor a nepomohlo to.“ Zavrčala som s bolesťou.

„Doktor som aj ja. Preto ti to tak zrástlo lebo si s ním nehýbala.“  Postavil sa.

„To mi povedal doktor.“  Zdvihla som pohľad.

„No.. neodhadol to. Teraz keď budeš chodiť bude ťa to menšie bolieť. Budeš mať pocit že tam máš ihlu ale ono to prejde.  Budeš potrebovať  bandáž (Nosí to aj Niall keď hrá futbal. Má to na kolene)“

„Tak fajn. Ďakujem.“ Postavila som. mal pravdy cítila som pichnutie ako by mi tam strčil niekto ihlu a nechal ju tam.

„Kedy sa vraciate domov?“ pozrela som na Adama.

„Chvíľu sa tu zdržíme. Chceme vidieť Londýn.“ Postavil sa.

„Ak by ste chceli môžem vám zohnať byt. Aby ste nemuseli byť tu.“  Pozrela som na okolo. Justin sa pozeral von oknom a mračil sa.

„Nechcem otravovať.“ Usmial sa.

„Veľmi si mi týmto pomohol. Oplatím ti to. Daj mi tu tvoje číslo. Keď budem mať byt zavolám.“ Podala som mu môj mobil.

„Ellie?“ pozrel na mňa Justin a znova na von oknom. Podišla som ku nemu.

„Myslím že máme spoločnosť.“  Cez záclonu ukázal na auto za Justinovim. Sedelv ňom Hannah.

„Už rozumiem prečo toto všetko.“  Stúli mi do žíl nervy a myslela som že pôjdem tam a zabijem ju na ulici.

„Ako to myslíš.“  Pozrel na mňa.

„Vie kto som. Takže teraz pôjde domov. Povie im pravdu a mi nebudeme vedieť kde unesú Jane.  Musíme niečo urobiť.“  Otočila som sa a išla som ku dverám.

„Počkaj. Nemôžeš teraz odísť.“ Zastavil ma.

„A to mám ako dlho čakať?!“ zavrčala som.

„Ja len že aj keď sa do zvedie kto si. Môžu Jane uniesť kamkoľvek. Zabudoval som jej do tela čim, ktorý ju zakaždým vystopuje. Ale len tu v Londýne.“  Pozeral mi do očí.

„Ako sa odtiaľto dostanem? Nevšimla som si že by za nami išla celou cestou.“  Podišla som opäť ku oknu. Vystúpila a pozrela do obloka. Skryla som sa. zbadala ma?

„Ani ja som si to nevšimol.“

„Je to jedno.  Je tu nejaký bočný východ?“ prehrebla som si vlasy.

„Je. vyjdeš bokom a dostaneš sa do tmavej uličky, ktorá vedie na obidve ulice.“  riekol Adam.

„Máte auto?“  opýtala som sa.

„Áno.“ Prikývol.

„Súrne by som ho potrebovala. Mohli by ste ho ísť preparkovať na druhú stranu?“  prosebne som pozerala na Adama.

„Iste.“ Postavil sa.

„Zober papiere a choď za Zaynom.  Všetko mu povedz. Ja idem naspäť do bytu.  Keď bude Jane u nich ozvi sa.“ odišla som od okna. Adam už odišiel.

„Ak sa ti niečo stane?“  zastavil ma pri dverách.

„Neboj sa. Hannah ma bude chcieť zabiť ale nedovolím jej to.“  Otvorila som dvere. „Ahoj Paul.“ Pozrela som na neho.

„Ahoj.“ Pousmial sa.  vyšli sme von. Išla som ku jednej pani, ktorá ma tam  zaviedla. Vyšla som von a išla na druhú stranu kde už čakal na mňa Adam opretá o čierne BNW.

„Ďakujem.“ Povedala som keď mi dal kľúče.

„Veľa šťastia.“ Pohladil ma po ramene. Nastúpila som do auta a naštartovala. Zakývala som mu a odišla do bytu.  

NEW :D Trošku neskoror ;) ĎAKUJEM za komenty obzvlášť za jeden ten najdlhší od KIKNKA :D Si zlatá. Veľmi, veľmi ma to potešilo. Ako sa rozprávala s tým útočníkom? Je to ten chlap o ktorom rozprávala na začiatku. On jej ublížil ;) 

TERAZ! Chcem vaše názory. hlavne na tie papiere a na Adama s Paulom. Potom Ellie a nakoniec HANNAH. Čo si o ich správaní a o tejto časti myslíte?? Vyjadrite sa prosím :D 

HOPE YOU LIKE IT ♥