Remember Me? 16.

Nováá časť po dlhej dobe.  preto píšem aj také dlhé časti. ak sú chyby ospravedlujem sa dopredu.. časť som nečítala po sebe tak chyby asi budú , neviem... každopádne ak sa bude páčiť dole stačí napísať KOMENT a mne to hneď vyčarí úsmev na tvári. :)) I Hope You Like It ♥

Ráno som vstal. Spoločné raňajky , hygiena , rozlúčka. Zobral som kufre a položil ich von pred vchodové dvere. Obul som sa a vyšiel von kde boli všetci. Poriadne ma vystískali a vybozkávali , ale najhoršie sa mi lúčilo s mojími dvoma anjelmi. Najprv sa rozplakala Sarah a potom aj Elizabeth a nakoniec aj ja. Ešte raz som ich objal na raz. „čoskoro budeme spolu“ odtiahol som sa a zotrel im slzy s tváre a oni mne. Pobozkal som ich na tváričku a do vlasov. Kufre som naložil do auta a nastúpil do vnútra na sedadlo spolujazdca. Šoféroval Harry. Zastavili sme pred letiskom. Boli tam novinári a ja som nechápal ako sa sem dostali a prečo. Pozreli sme s Harrym na seba a vystúpili sme. vytiahol som kufre a išli do haly. Keď nás uvideli namierili si to ku nám. „Niall vie už Isabella kto je?: kde idete? Kedy si spomenie? Prečo ste jej nepovedali kto ste? Prečo necestujete s ňou? Rozviedli ste sa? Kam idete?“ otázky sa sypali. Zastal som pred dverami. „Na takéto primitívne otázky nemám žiadne odpovede lebo všetko sú to len vymyslené somariny“ otočil som sa a vošli sme dnu. Všetko som vybavil a už len čakať na lietadlo. Harry tu so mnou ostal aby som nebol sám. Bolo tu zopár fanúšičiek a tak sme sa s nimi pofotili , popodpisovali sme sa. Aspoň nám ubehol čas. „Maj sa braček... za 2 týždne sa vidíme“ objal ma a pobúchal po chrbte. Prikývol som. Zobral som kufre a prešiel všetkými tými kontrolami a už som sedel v lietadle. Spravil som si vhodné miesto a pozeral sa von oknom. Keď lietadlo zlietlo pozoroval som svet z výšky ale po nejakom čase som zaspal. „pane... už budeme pristávať. Pripútajte sa“ zobudila ma letuška. Otvoril som oči. „Fajn, ďakujem“ pousmial som sa. Pripútal som sa.

Vystúpil som z lietadla ,prešiel kontrolami a už som stál vonku a mohol si vydýchnuť. Odchytil som si taxík. Naložil som kufre a povedal šoférovi adresu bytu ktorý som si prenajal. Čakal ma tam jeden pán čo mi odovzdal kľúče a potom odišiel.

Odomkol som a vošiel dnu. Vyzul som sa a presunul sa do časti bytu. Vošiel som rovno do obývačky spojenou s jedálňou a vedľa boli dvere do kuchyne s malým okienkom. Vedľa boli 2 dvier.  jedny viedli do kúpeľne a hneď vedľa boli dvere do spálne. Kufor som nechal tam. Vytiahol som s kufra mobil zapol ho a zavolal chalanom žer som v poriadku. Potom som vytočil číslo Danielle.

„prosím?“ zdvihla a opýtala sa stále jej milým hlasom.

„Dan , to som ja Niall už som v NY. Môžeme sa stretnúť?“ opýtal som sa váhavým hlasom lebo som nevedel či bude mať čas.

„Ohh Niall. Ufff no áno môžeme sa stretnúť ale nie hneď. Čo takto za polhodinku?“

„Fajn.. vyhovuje..kde?“

„myslím že najvhodnejšie to bude niekde kde budeme sami. Park?“

„OK..tam kde sme boli naposledy s Bellou?“

„áno. Zatiaľ ahoj“ počul som ako sa usmiala.

„Ahoj , tiež som sa pousmial.“

Mobil som skoval do vačku. Zobral som kľúče a peňaženku. Zamkol som a vybral sa na miesto. Išiel som pešo. Je to tak ani nie ďaleko a ani nie blízko. Chem sa prejsť a pouvažovať. Premýšľať. Blúdiť mysľou v minulosti a spomínať na dni v NY keď sme tu boli sami za Dan.

Sedel som na lavičke a čakal a nič nevnímal iba spievajúce vtáky na stromoch. „Ahoj Niall“ prisadla si ku mne Danielle. Zdvihol som hlavu. Objali sme sa silno. Nevideli sme sa strašne dlho. „Danielle. Chýbala si mi“ „Aj ty mne.“ Odtiahol som sa.

„Povieš mi prosím ťa ako to naozaj je? neviem sa v tom vyznať. Najprv vravia to a potom hento“ pozrela na mňa zmätene.

„áno............“ začal som rozprávať.  Keď som dopovedal rozplakal som sa. Dan ma objala.

„Niall..bude to dobré“ „Snáď áno..doktori jej nedávali nádej..ale ona si spomenula..neviem ako teraz..ale v Londýne si spomenula.“ Smrkol som a utrel si slzy. „Kedy prídu tu?“ „Za 2 dni“ vzdychol som. „nejdeme na obed? Ešte som nejedla“ chytila sa za brucho. „Ohh jasné..prepáč..“ usmiala sa. Postavili sme sa a spoločne sme išli do najbližšej reštaurácie.

Perrie POV:

Boli sme na pláži ako každý deň. Stále sme sa rozprávali. Neexistoval deň Že by sme boli ticho. Dnes sme sa rozhodli že pôjdeme na loď a budem jej čítať tam. prišli sme ku prístavu. Nastúpili sme na loď. Usadili sme sa a obzerali si krásu naokolo. „počuj Perrie. Kto to vlastne všetko platí?“ čakala som kedy sa to opýta. Ako ju pozná. Nebola moc nadšená keď niekto za ňu niečo platil. „Neboj sa. Ja , ty , chalani“ dúfala som že ju  to upokojí keď som ju spomenula. A vlastne som jej povedala pravdu. „Aha..“ chcela ešte niečo povedať ale zasekla sa a nechala to tak. Zasmiala som sa a pohodlne som si ľahla. Zastali sme dosť ďaleko od brehu.  Predtým sme ešte boli na skútroch. A zaplávali sme si v mori.

Sadli sme si na koniec lode , otvorila som denník a zašla o 10 rokov do zadu.

Flashback:

Dni ubiehali. Prešli 2 týždne. S Niallom som bola stále v kontakte ako to šlo. Bola som šťastná ale zároveň nešťastná. Chýbal mi. Chcela som byť pri ňom. Pobozkať ho na jeho jemné mäkké pery a pozerať sa do jeho modrých očí do ktorých keď sa pozriem stratí sa mi celý svet a ja patrím len jemu. Trpíme obidvaja ale neukazujeme to najavo jeden druhému aby to nebolo horšie. Ľudia vravia že vzťah na diaľku nemôže fungovať. Sľuby ktoré si ľudia dajú nedodržia. Ale ja ho dodržím. A pevne verím že aj Niall. Dôverujem mu ako sa najviac dá. Tak ako Dylanovi. Odovzdala som mu svoje srdce aby ho chánil pred bolesťou. Je v jeho rukách a je len na ňom či ho zraní on alebo ho bude chrániť. Najhoršie na tom je že mu nemôžem povedať to čo by som chcela. Skype nie je to pravé. Správy nie sú na to vhodné. Mobil , kým by som to povedala aj by sa vybil. Nemôžem mu povedať všetky svoje city ku nemu. Nemôžem ho objať a vyznávať mu svoju lásku a nemôžem ho pri tom objať a šepkať mu tie najkrajšie slová do ucha aby ich počul jen on. Dnes ma konečne Dylan vytiahol z domu a ideme na párty ktorá sa koná na pláži. Išla som si dať sprchu. Chvíľu som tam len tak stála pod sprchou a snažila sa aspoň na minútu zabudnúť na všetko. Vyšla som von , utrela sa a obtočila okolo seba uterák. Postavila som sa pred zrkadlo. Vyfénovala a dala do dvoch copov. Dala som si tenkú linku že ju nebolo ani vidieť. Špirálu a čiernu ceruzku. Dlho som sa takto nemaľovala ale dnes ma to nezabije. Vošla som do izby. Dala som si pod to čisto čierne plavky s bielymi guličkami. Biele tričko bez rukávov s potlačou Batmen. Rifľové šortky pod kešeňami potrhané s bielymi nitkami. Tričko som zakasala.

 Pozrela som sa do zrkadla. Niečo mi nesedelo. Boli to vrkoče. Rozpustila som si vlasy a dala ich do strapatého drdolu. Už to bolo lepšie. Obula som si čierne , vysoké , vybíjané convers tenisky. Zobrala som len mobil a kľúče a peniaze na vstupné. Zišla som dole po schodoch s úsmevom na perách. Celkom som sa aj tešila. V obývačke boli rodičia. Keď ma zbadali usmiali sa. „konečne vidím ten úsmev“ postavil sa otec a prešiel ku mne. Mama sa ku nám pridala. „Pristane ti to. Uži so to.“ Objala ma. „Ďakujem. Vrátim sa asi až neskoro tak ma nečakajte. Kľúče mám.“ Usmiala som sa. „Fajn..a Gabriella žiadne drogy a podobné“ „Mami , otec..viem čo mám robiť nemusíte sa o mňa báť. Budem v pohode.“ Zakývala som im. Zobrala som si čiernu kožienku lebo neskoro v noci bude. Otvorila som dvere a zbadala opretého Dylana a múrik pri bránke. Zbehla som po schodoch dole a zastala pri ňom. „Ahoj Hviezda.. dneska žiariš“  zasmial sa. „ďakuje..aj tebe to pristane“ „mne vždy..na to by si si už mohla zvyknúť“ zažgeril sa. Ťapla som ho po chrbte a vyrazili sme.

Zaplatila som a na ruku mi dali taký žltá neónový náramok. Zábava už bola v plnom prúde. Išli sme si niečo objednať. Neviem čo to bolo lebo vyberal Dylan. Zabávali sme sa. Užívali , tancovali , smiali sa , zoznamovali s novými ľuďmi. Bolo mi horko. Potrebovala som si oddýchnuť a byť na chvíľu sama. Zobrala som si koktail a išla sa niekde stratiť. Prechádzala som okolo ľudí a snažila sa mať stále na tvári úsmev aj keď to nebolo pre mňa ľahké. Začala som myslieť na Nialla. Prišla som ku moru a sadla si na lehátko. Z očí sa mi spustili slzy a želala som si aby sa zopakoval deň keď sme tu sedeli sami. Nik okolo iba mi. Ako sme sa spoznali z akého dôvodu. Ako ma pobozkal a ja jeho. Ako mi nechal jeho mikinu s ktorou teraz spávam a keď som doma mm ju stále na sebe. Striaslo ma zimou a dala som si kožienku čo som mala v ruke. Pila som cez slamku koktail. Obzrela som sa za seba a uvidela Dylana ako sa baví. Je slobodný , šťastný ale som rada že ho mám. Je tu pre mňa vždy keď potrebujem. Neopustil ma nikdy. Pozrela som sa na more a sledovala vlny. Smrkla som a utrela si slzu ktorá stekala po líci. „zničíš si make up“ ozval sa za mnou ženský hlas. Prudko som sa otočila. Stála predo mnou dievča. Perfektná vyšportovaná postava. Vlasy brčkavé. Tvár krásna  s úprimným úsmevom na perách. Podišla ku mne a prisadla si. Pousmiala som sa na ňu. Naklonila sa ku mne a zotrela mi slzy pod očami. musela som vyzerať hrozne. Čierne kruhy pod očami. „táák teraz si krajšia“ zase sa na mňa usmiala. Úsmev som je opätovala. Bola mi povedomá ale v tme som dobre nevidela. „Som Danielle.“ Nastrčila ruku. „Gabriella“ stisla som jej ju. „si mi povedomá?“ „čím že som tanečníčka alebo priateľka Liama Payna?“ zasmiala sa skôr pre seba. Zakryla som si rukou ústa. „áno..fanúšička?“ prikývla som. Ruku som dala preč. Pokrútila som hlavou. „prepáč.“ „v pohode.“ Chvíľu ostalo ticho. „čo ťa trápi?“ svoj pohľad venovala mne. Začala som premýšľať. „mám je povedať o čo ide? Bude mi veriť? Vysmeje ma? Nie  je to dobrý nápad. Budem mlčať. „Nejde o nič vážne , poznáš to priateľ. Pracuje a mne je len smutno. To prejde“ snažila som sa o úsmev ale moc mi nevyšiel. „Tak fajn.“ Postavila sa a nastrčila ruku. „Ideme sa baviť.“ Chytila som ju za ruku. Vbehli sme hneď na parket. Stihla som si dať dole kožienku a hodiť ju na Dylana. Tancovali sme skoro stále. Nedala mi vydýchnuť. A pomohlo mi to. Keď sme netancovali v kuse sme o niečom debatovali a na parkete nebol čas. Užila som si to. „Fajn takto som..“ vzdychla som lebo som nevládala ani hovoriť. „Chápem“ zasmiala sa. „Hviezda..A tu si“ chytil ma zozadu Dylan. Otočila som sa a usmiala sa. „Hľadal som ťa“ „prepáč ale tuto Dan mi nedá vydýchnuť“ ukázala som na ňu. „Tak ty si tá čo mi ukradla hviezdu“ pozrel na ňu smiešnym pohľadom. „chceš s o ňu byť?“ nadvihla obočie. „Z radosťou“ nahodil grimasu. „Fajn“ stala som medzi nimi. „Dylan toto je Danielle. Dan toto je Dylan môj najlepší kamarát“ „a ochranca“  dodal povýšenecky a ja som ho lakťom buchla do rebra. Podali si ruky a už s nich boli kamaráti. Tak sme sa pustili všetci traja do spoločnej reči. Sedeli sme pri bare a popíjali. Našla si ma únava a mne sa začalo zívať. Ale to by som vydržala najhoršie na tom bolo že sa mi zatočilo v hlave a zavrátilo ma. Ak by ma nezachytil Dylan tak by som bola na zemi. „Hviezda!??“ viečka mi oťaželi a ja som nemala silu ich otvoriť. „Mali by sme ju odniesť niekde kde bude kľud“ počula som ustaranú Dan. Pravdepodobne to bol Dylan. Zdvihol ma a pätne stisol do svojho náručia. Striaslo ma zimou. „Zanesieme ju domov?“ mužský trasľavý hlas. „Nie.. myslím že to nie ej dobrý nápad. Síce neviem akých ma rodičov ale určite by sa zľakli“ ženský hlas. „Máš pravdu tak kde?“ „Ku mne domov. Je to kúsok. Mám prenajatý dom na pláži.“ ďalej už bolo ticho.

Zobudila som sa v posteli. Sama. Prudko som sa posadilo až ma zabolelo v hlave. Poobzerala som sa okolo. Nebola som vo svojej izbe ani v nejakej v našom dome. Nebol to ani Dylanov dom. Tak kde potom som? Postavila som sa na vlastné nohy a trošku ma zatackalo. Všimla som si že som preoblečená. Tepláky a biele tričko. Prešla som ku dverám a otvorila ich. Ovalila ma vôňa slaniny. Išla som za tou vôňou. Došla som do kuchyne kde bol Dylan? „Dylan?“ pozrela som zaskočená. „Už si hore?“ „čo tu robíš?“ „Ja som ho o to poprosila“ dnu vošla Dan.“ „P-prečo?“ „No  báli sme sa o teba a ak by sa ti niečo stalo aby mal kto ísť s tebou do nemocnice.“ „Nemocnice?“ pozrela som na obidvoch nechápavo. „Nič si nepamätáš?“ pozrel na mňa Dylan ana stôl pokladal tanier so slaninou. Pokrútila som hlavou že nie. „Včera sme sa dobre bavili na tej party a ty si potom odpadla a veľmi si sa striasla. Nevedeli sme čo s tebou je. keď sme prišli tu tak sme ťa uložili a preobliekli. Ani si sa neprebrala. Vyzerala si ako mŕtva. Celá biela.“ Na konci obidvoch striaslo. Snažia som sa spomenúť ale nič sa mi nevybavilo iba pláž . ako za mnou prišla Dan , tanec a zábavu ale nič viac. „netráp sa. Hlavne že si v poriadku“ chytila ma za ruku Dan. „Sadni si“ povedala a usmiala sa. Po tom čo sme sa naraňajkovali som sa vrátila do izby , preobliekla sa a upravila si vlasy. Hygiena bude musieť počkať. Zišla som dole. „kde je Dylan?“ poobzerala som sa. „Volala mu mama že musí ísť hneď domov.“ Prikývla som. „Tak ja tiež idem.“ Otočila som sa na odchod ale otočila som sa. „Dan, nevieš čo povedal Dylan mojím rodičom?“ „to že si prespala v nejakom domčeku.“ „Dobre. Danielle?“ pozrela na mňa s úsmevom. „Ďakujem! Rada som ťa spoznala. Dúfam že sa ešte uvidíme“ podišla ku mne a objala ma. „Potešenie je na mojej strane. Neboj sa jedného dňa určite. Možno za rok na party“ štuchla do mňa. Takéto veľké party tu bývajú každý rok. Usmiala som sa posledný krát na ňu a odišla. Prechádzala som ulicami a dýchala čerstvý vzduch. Zazvonil mi mobil , vytiahla som ho a pozrela na display kto volá. NIELLER ♥ úsmev sa mi vyčaril na tvári a ja som zdvihla.

„Darling“ vzdychla som si

„Honey! Ako sa máš?“    

„teraz už dobre , chýbaš mi!“

„AJ ty mne. Ale počkaj neviem kedy ale za chvíľu budeme mať voľno. Prídem za tebou“

„Už sa neviem dočkaj ale nepôjdeš za rodinou“

„Samozrejme že pôjdem“

„Ako to všetko stihneš?“

„Pôjdeš so mnou“ zasmial sa do telefónu

„Ako prosím?“ zastavila som sa

„Pôjdeš so mnou do Írska.“

„Ale...“ nevedela som sa vykoktať.

„Bells veľmi to mrzí ale musím končiť...ak by som mohol volal by som s tebou aj celý deň. Ľúbim ťa!“

„Ľúbim ťa. Posielam ti pusu.“ Usmiala som sa. Zložila som a mobil skovala do vačku a išla domov.

Odomkla som dvere kde sa na mňa hneď vrhla. „Kde si bola?“ „Mami. Dylan ti predsa povedal kde sme spali.“ „ja si to len overujem či ťa nechránil“ „Mami!“ pozrela som na ňu. „Bola som celý čas s ním.“ Objala som ju. „Idem do izby som ešte unavená.“ „OK. Nie si hladná?“ pokrútila som hlavou že nie a vyšla hore do izby.  Dala som si osviežujúcu , dlhú sprchu. Odtočila som okolo seba uterák a vyšla von. Vlasy som si vysušila a vyžehlila . . vošla som do izby a natrela sa telovým mliekom vôňou medu. 

Dala som si spodné prádlo. Čierne šortky. Tričko voľné na ramienka šedej farby. Dala som si náhrdelník  SWAG. Make up. Linka , špirála , tiene. Raz za čas chcem byť viac než len pekná tak prečo nie. Dala som si slnečné okuliare , zobrala mobil kľúče a peňaženku do čierneho menšieho ruksaka a denník.  Zišla som dole. „Mami , oci..idem vonku“ usmiala som sa na nich a zakývala im. Prikývli. Obula som si čierne vysoké convers tenisky a vybrala sa ulicami Miami zo zámerom nájdť tiché opustené miesto a odreagovať sa tam.       

Sooo? čo hovoríte. páčilo. áno tak nezabudnite na ten KOMENT.... ak by tu bolo dnes aspoň 2-3 komenty zaktra by som pridala ďalšiu časť :)) ♥