Remember me? 10

Konečne som dopísala časť....Ak čítate a máte aspoň trošku rady tento príbeh tak komentík určite poteší aj keď len jeden ale aspoň niečo ma povzbudí aby som písala ďalej. I Hope You Like It♥

Ráno som vstal. Spravil rannú hygienu. A obliekol sa. Dal som si sivé biele ponožky, sivé tepláky a biele tričko. Upravil som si vlasy a išiel dole. Spravil som si ľahké raňajky a išiel za chalanmi. Mali sme sa stretnúť na záhrade ale nik tam nebol iba ja. Išiel som teda po nich. Vošiel som do Harryho domu. Všade bolo ticho. Vyšiel som hore s chodmi a zaklopal na jeho dvere. Pre náhodu lebo už viac krát sa mi stalo že som ho prichytil pri čine.  Nikto sa neozval tak som opatrne otvoril dvere a nakukol dnu. Ako som si mohol myslieť. Pokojne si spal. Úplne zabudol že máme niekde ísť. Vošiel dnu a štuchol som do neho. Prehodil sa na druhu stranu. Podišiel som na druhu stranu ku Kate. „Kate!“ zdvihla hlavu a rozospato na mňa pozrela. „Niall. Čo tu robíš?“ „Snažím sa zobudiť Harryho. Máme skúšku!“ pozrela na neho. „Aha fakt!“ naklonila sa nad neho...ja som radšej odišiel lebo toto bude dlhé. Vyšiel som na záhradu kde už bol Liam. „Kde sú všetci?!“ pozrel na mňa? „Aj neviem. Bol som zobudiť Harryho. Ale urobí to za mňa Kate!“ „A Zayn s Louisom?“ „za nimi som ešte nebol!“ „Som tu môžeme ísť!“ prišiel Zayn. „Sorry že ste museli čakať!“ „Nevadí... nie si posledný...ešte Harry a Louis!“ povedal som. Čakali sme asi 5 minút. Prišiel len Louis. „kde je Harold?“ opýtal sa keď prišiel ku nám. „Má rannú rozcvičku v posteli!“ povedal som ironicky. Všetci sa zasmiali a potom aj ja. 10 minút. „Paul nás zabije!“ prelomil ticho Liam. Konečne vyšiel z domu celý vysmiaty od ucha k uchu. Radšej nikto nič nekomentoval lebo sme všetci dobre vedeli čo sa tých 15 minút dialo.  Nastúpili sme do auta a vyrazili. Na skúške bolo ako vždy. Robili sme somariny spievali.... o to sa nám to predlžilo lebo sme prišli neskoro o 30 minút. Keď sme prišli domov stretli sme sa s Perrie že ide po Bellu. Začal som sa tešiť ako malý že ju uvidím a že bude konečne TU! Išli sme ku Zaynovi. Boli tam už všetci deti a baby. Ešte som upozornil Sarah a El. „Neboj sa ocko! Nesklameme ťa!“ povedala Elizabet a pobozkala ma na líce. Potom aj Sarah. Usmial som sa na nich a postavil sa a sadol si na sedačku a čakali sme.

Pohľad Isabella:

Zbalila som si všetky veci do kufra ktorý mi priniesla Perrie s vecami.  Bola som o mnoho skôr hotová ako som mala. Bola som nedočkavá kedy už uvidím niečo iné oko len tieto štyri steny. Už mi to tu išlo hore krkom. Chcem vedieť ako to tu vyzerá. Kde bývam , akú mám izbu..a všetko ostatné. Nemôžem sa dočkať aj cestovania a spomínať na moju minulosť. A hlavne teraz keď s nami pôjde aj James. Niečo ma k nemu ťahalo. Niečo čo neviem popísať.  Tieto 4-5 týždňov čo som tu zavretá som si písala denník. Zapisovala som si tam všetko , svoje pocity , čo som urobila za celý deň , na čo sa teším a všetko ostatné. Keď sa nudím a nemám čo robiť buď si ho prečítam alebo napíšem nejaké básne čo ma napadnú. Sú to úplne nezmysly , pocity ktoré ma opisujú.

Sadla som si na sedačku pri okne a pozorovala okolie čo sa deje ako každý deň. Samí ľudia ktorý sa niekam ponáhľajú a pracujú. Deti ktoré sa hrajú na tráve alebo sa bicyklujú. Pozrela som sa na hodiny a v tom vošla dnu Perrie. Postavila som sa a objala ju. „Ahoj!“ povedala s úsmevom. „Ahoj!“ úsmev som jej opätovala. „Môžeme?“ len som prikývla zobrala kufor a išli sme. papiere a všetko ostatné už bolo vybavené.  Už len dúfam že sa tu rýchlo nevrátim.

Nastúpili sme do auta a vyrazili kde to vie jedine Perrie. Nechcela mi to povedať vraj je to prekvapenie. Celou cestou sme sa rozprávali. Perrie mi vravela kde asi všade pôjdeme. Bolo tam Miami, New Yourk , LA, Španielsko ,Taliansko....všade!!

Zastavili sme pred veľkou bránou. Perrie ju otvorila ovládačom a vošla dnu. Vyšli sme hore po ceste a predo mnou bolo 5 domov. Pred dverami boli skalky a kvety.. bolo to krásne ako v rozprávke! Perrie namierila ku druhému a zaparkovala v garáži. Vystúpili sme , vybrala som si kufor a nasledovala Perrie. Vošli me do menšej miestnosti tam sme sa vyzuli. Perrie zastala a pozrela na mňa. „Pripravená začať od znova?“ nadýchla som sa a usmiala sa na ňu. „S polovice áno!“ vedela ako to myslím keďže už viem kto sú chalani a Perrie!  Otvorila dvere a predo mnou stáli všetci a vykríkli keď ma zbadali. Naokolo bola výzdoba s veľkým nápisom WELCOME HOME! Usmiala som sa najviac ako som vedela a ukázala zuby. Ako prvý ku mne prišiel Harry a silno ma objal. Rozplakalo som sa od šťastia a ešte neviem od čoho. Plakala som mu do ramena. Pustil ma na zem a potom ku mne prišiel Zayn , Liam a Louis. Urobili to čo Harry. A na koniec prišiel James. Jemu som s hodila okolo krku a nemienila ho tak rýchlo pustiť. Keď som mu konečne dovolila dýchať pozrela som sa na dievčatá a baby. Vtedy som sa rozplakala preto lebo neviem kto sú. Rozbehla som sa za nimi a všetky naraz sme sa objali. Potom po jednej. „Ja som Jade!“ povedala jedna s nich a silno ma objala. Plakala rovnako ako aj ja a ostatné baby. „Eleanor!“ prišla kúsok odo mňa výšia a štíhla baba. Tiež som ju silno objala a aj ona mňa. „Kate!“ povedala posledná a tiež ma objala. Odtiahla som sa a predo mnou sa objavila skupinka detí. Všimla som si dve ktoré plakali a zaujali ma prišla som ku ním a kľakla som si. Jedná s nich tá menšia ku mne podišla a utrela mi slzy. A objala ma. „Vitaj doma Teta!“ a rozplakala sa. Bolo mi jej tak strašne ľúto. Tiež som sa rozplakala ešte viac. ako keby cítila to čo ja. Niečo ma k nej ťahalo nejaké puto a rovnako aj ku tej druhej. „Ja som S-sarah!“ povedala keď sa odtiahla. Potom som sa pozrela na druhú. Ktorá mala vlasy až po zadok. A svietili jej modré očka ktoré sa zaplnili slzami. Tiež prišla ku mne a objala ma a plakala mi na rameno ako Sarah. Asi sú sestry a tipujem že sú to deti James-a. „Ja som Elizabet. Chýbala si mi....“ nadýchla sa zo zatvorenými očami. „Teta“ dopovedala. Otočila sa a utekala ku Perrie a silno ju stisla. Sarah bola v náruči James-a. „ Emma , George , Josh , Thomas , Danielle , Katharina.“ Postupne vraveli svoje mená a objali ma. Tie deti boli vyspelé ako keby mali 8-9 rokov a pri tom mohli mať najviac 5. Chápali všetko.

Postavila som sa a pozrela na všetkých. Boli všetci pri sebe ako jedná veľká rodina. A ja som sa medzi nimi cítila ako nejaký votrelec. „Poď sa pozrieť na tvoju izbu!“ povedala Jade. Prišla ku mne a chytila ma za ruku , silno stisla a viedla hore schodmi do “mojej“ izby. Otvorila dvere a zbadala som veľkú modernú krásnu izbu. Vošla som dnu a otvorila ústa. Veľká poteľ , vedľa nočný stolík s obidvoch strán.2 veľké biele  skrine. Stena  bola slabo zelenej farby. Obliečky boli zladené. Proste dokonalé tak ako ma byť. Potom prišiel ku mne Zayn usmial sa a otočil ku stene. Keď som ju zbadala nemohla som uveriť. Bola perfektná. Kresby ktoré asi kreslili deti. Fotky nás všetkých. Teraz som sa už cítila ako doma. Ako súčasť rodiny. A najviac ma dostali tie trička a mikina. „Sú tu všetky naše krásne prežité chvíle.“ Povedal Liam a usmial sa na mňa. Nezmohla som sa na žiadne slovo iba na „Woow!“ povedala som a prezerala si izbu stále dookola. Prešla som ku skrini a otvorila ju bola tam strašne veľa vecí. Ktoré patrili mne? Otvorila som ďalšiu kde boli topánky a doplnky. Prešla som ku skrini so šuflikami kde som mala spodné prádlo a nejaké drobnosti.  Pozrela som sa naspäť ku ostatným. „Ja ja nemám slov. neviem čo mám povedať. Vážne je toto moja izba?“ iba prikývli. „Prečo vážne bývam tu. Nemám vlastný byt alebo dom?“ „Si moja najlepšia kamarátka ako sa poznáme. Nemohla som predsa dovoliť aby si bývala inde ako so mnou!“ povedala a usmiala sa.     

áno viem možno troška blbý koniec..ale nová časť sa bude začínať inakšie trošku inakšie.... ak tu bude aspoň 1-2 komenty budem pokračovať ďalej v príbehu... ♥