Vošli sme do bowling club. Prezuli sme sa a vybrali sa ku dráhe. „Ale NIE!!“ povedal tvrdým hlasom Jay. Všetci sme na neho pozreli. „Máme tu spoločnosť.“ Povedal a ukázal dozadu. Boli tam 5 chalani ktorý hrali a zabávali sa. „Ideme preč?“ opýtal sa Siva. Nechápala som. Všimla som si ako sa na nás pozrel jeden chalan od nich. Potom ostatný len mávli rukou a ďalej sa venovali hre. „Čo nie!! Konečne som sa dostala von aj keď s vami ale to je jedno. Nathan ja chcem ostať a to je po dlhej dobe čo som niekde inde ako škola!“ pozrela som na neho. „nejako to vydržíme nie?“ pozrel na chalanov. Pozrela som na nich. „NIE!“ povedal Tom. „Ste odporný.“ Povedala som a otočila som sa že pôjdem aj bez nich. Počula som za mnou kroky. Otočila som sa išli za mnou. nevšímala som si ich. Sadla som si. Nathan vedel že bowling mám rada. Som v ňom dobrá vždy som ho porazila aj on je dobrý ale na mňa nemá. Začali hrať a ja som sa musela smiať keď sa netrafili. „tak sa predveď!“ povedal Max. postavila som sa a prešla som okolo neho a štuchla som do neho. Zobrala som si guľu. Zľahka som ju zdvihla rozbehla sa a pekne s jemnosťou pustila a bum všetky kolky spadli. Otočila som sa prekrížila nohy a poklonila sa. Nathan mi zatlieskal a chalani boli sklamaný že som ich porazila. „Vyzývam ťa!“ povedal Tom. „Najprv ja!“ protestoval Nathan. „Alebo všetci. Stavím sa že všetkých vás porazím!“ vysmiala som sa im. „OK.“ Povedali všetci. „Počkať! O čo?“ „Týždeň sa do teba nebudeme starať , nebudeš nám nič vravieť čo robíš.“ Otočil sa ku mne Nathan. „To som chcela počuť.“ Povedala som. Začali sme hrať. Všetkých som porazila. „Sestrička teš sa na prehru.“ Nadvihol obočie a hra sa začala. Hodil prvý. Padli všetky. „Braček nemám dôvod. Sleduj!“ hodila som a spadli všetky. Takto to pokračovala , bola remíza. Obzrela som sa a cítila som na sebe pohľad. Pozeral na mňa kučeravý chlapec. Otočila som sa naspäť. Nathanovi sa nepodaril hod. na rade som bola ja. Rozbehla a s úplnou jemnosťou som pustila guľu s ľahkosťou. „BUM.“ Skríkla som. Všetky kolky spadli. „Gratulujem.“ Povedala som Nathanovi a podala mu ruku. Víťazoslávne som vyskočila do vzduchu ako keby som vedela lietať. Pozrela som sa na kučeravého chlapca ktorý sa usmieval a tlieskal. Sklonila som hlavu a naspäť ju zdvihla už tam nebol. Pokrútila som hlavou a poobzerala sa kde zmizol. „Hľadáš niekoho.“ Zľakla som sa. Za mnou stál Tom chytil ma za boky a otočil ma ku nemu. Stisol mi pás. „Idiot!“ strelila som mu facku a utiekla dozadu na toalety. Mám halucinácie. Opláchla som si tvár a vyšla von. Niekto ma potiahol za ruku. Pozrela som sa na dotyčného. Bol to on kučeravý chlapec. „Ahoj.“ Usmial sa na mňa doširoka. Ukázal zuby a spravili sa mu jamky. „Ahoj.“ Tiež som sa usmiala. Tento úsmev bol už ten pravý , úprimný. „Môj bože.“ Zašepkala som. „Stalo sa niečo?“ pozrel na mňa. Pozrela som sa do jeho očí. Mal ich zelené ako jarná tráva a svietili mu šťastím. Znova som sa musela usmiať a pozerala som naďalej do jeho očí. „Rozosmial si ma.“ Povedala som pri pohľade na jeho hravé pery. „Videl som ťa ako si sa smiala aj pred tým.“ Znova sa usmial. „To nebol smiech ale pretvárka. Ďakujem. Som Abby.“ Podala som mu ruku. „Harry.“ „Abby!“ počula som hlas a kroky. Otočila som sa a zbadala som môjho brata a ostatných. Úsmev mi zmizol s tváre. „Ideme!“ povedal Nathan a surovo ma chytil za ruku a potiahol ku sebe. „Auu. Nathan to bolí.“ Zazrela som na neho. „takto sa ku nej nesprávaj.“ Zachytil ma Harry , jemnejšie a mne naskočili pri jeho dotyku zimomriavky. Pozrela som na neho , jeho pohľad bol teraz nahnevaný a vážny. „nebudeš mi hovoriť ako sa mám správať ku mojej sestre.“ Pozrel na neho. „O tom pochybujem. V pôrodnici na museli pomýliť a vymeniť deti.“ Zažgeril sa Harry. Pozrel na mňa a ja som sa tomu musela zasmiať. Postil ma a teraz ma chytil Siva. Nathan ku nemu podišiel a dal mu päsťou rovno medzi oči. Harry otočil hlavu. Zdvihol ju. Z nosa mu tiekla krv. „Nie!“ skrikla som po Nathanovi. „Harry si v poriadku.“ Počula som ďalšie hlasy. Prišli 4 chalani a keď zbadali Harryho otočila sa ku nám. „Čo si mu urobil?!“ Nathan , Siva , Max ,Jay a Tom sa zasmiali. Mne to moc vtipné neprišlo. „Bábiky sa prišli hrať.“ Vytrhla som sa zo zovretia Sivu a otočila som ku sebe Nathana. Strelila som mu facku. „nenávidím ťa.“ Skríkla som a utiekla preč. Vyzula som sa , zobrala svoje topánky a bosá utekala na ulicu. Zabočila som do uličky. „Abby.“ Počula som Nathanov hlas. Chytro som sa obula. A utekala. Bežala som neviem ka. Niekde preč od neho. Konečne som mala šťastný deň a on mi ho pokazil. Konečne som cítila nejaké pocity a on ich zničil. Konečne som mala pocit že sa môže smiať bez prestierania a on ho vymazal. Zničil mi poslednú nádej ktorú som mala. A čo Harry? Chudák kvôli mne dostal. Čo s ním bude.? A prečo sa takto ku sebe správajú. Zastavila som a rozplakala sa. Sadla som si na zem. Bolo mi jedno kde som. Tvár som si chytila do tváre a plakala. On nechápe a nevie čo mi je. vôbec ho netrápi čo cítim. Je to obyčajný egoista ktorý myslí len na seba. Toto už nie je môj brat. Je to namyslená bytosť ktorú nepoznám .Postavila som sa a chcela pokračovať. Nemohla som lebo som nabúrala do pevného tela. Zdvihla som hlavu. Bol to Harry. Objala som ho. Silno ma stisol a bol ticho. „Prepáč mi.“ Trochu ma od seba otiahol a pozrela sa na mňa. „Nie je to tvoja vina.“ Pošepkal. Objal ma. Zbadala som auto ktoré patrilo Nathanovi. „Utekaj.“ Povedala som a rozbehla sa. Ja som odbočila inde a Harry inde. Naše cesty sa rozdelili. Utekala som. Vbehla som do slepej ulice. Nathan bol za mnou. „prečo mi to robíš?!“ prišiel ku mne. Pozrel na mňa nahnevane a s menšou ľútosťou. Pozrela som sa inde. Utrela si slzy ktoré som mala na lícach. Nadýchla sa a pozrela na neho. „prečo si to urobil?“ opýtala som sa zatiaľ pokojne. „Nedovolím ti aby si sa s ním stretávala!“ neodpovedal na otázku. „Len sme sa rozprávali. Nič viac nič menej!“ povedala som s hlasnejšie. „To je jedno. Je to idiot a jeho 4 kamaráti tak isto!“ povedal tvrdo. „Si idiot!“ povedala som šepotom ale viem že to počul. Strčila som do neho. A smerovala ku autu. Nastúpila som a nikoho si nevšímala. Pozerala som von oknom kým sme nezastali. Vyšla som s auta , vošli sme do domu a ja som rovno vybehla do izby a zamkla sa. Ľahla som si na posteľ a myslela na Harryho. Čo to so mnou je? prečo ma to tak vzalo? Niekto zaklopal na dvere. „Vypadni!“ skríkla som. „Abby , prosím otvor.“ Povedal Nathan už pokojne. „Nikdy. Nechcem ťa vidieť.“ Povedala som a hodila som do dverí prvé čo som mala po ruke. Bola to prázdna váza ktorá sa rozbila. „Abby!“ povedal naliehavo. Nepočúvala som ho. Ležala som na posteli a nepočúvala nič na okolo. Vyšla som na balkón a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Chvíľu som tam len tak stála. Vrátila som sa do izby. A preobliekla sa do pyžama a ľahla som do postele. Celý čas som ho mala v hlave. Úplne mi pomotal hlavu. Mohla som sa snažiť akokoľvek nemohla som ho vyhnať z mojej hlavy. Jeho úsmev som mala stále pred očami. ja ho nájdem. Teraz je môj nový cieľ ktorý musím získať za každú cenu. Všetko sa o ňom dozvedieť. Nezakáže a nezabráni mi v tom nikto. Ani Nathan a ani tí 4 debili. „Nájdem ťa a získam ťa.“ Povedala som do ticha a zaspala.
Kráčala som ulicami
Londýna. Prišla som ku London Eye a nevedela som čo tu robím. Zatriaslo ma
od zimy. Mala som biele krásne šaty. Ako víla. Vlasy vlnkaté a rozpustené Pozrela
som sa na nohy. Bola som bosá. Nikde nikto. Obzerala som sa naokolo. Kráčala ku
mne vysoká postava. Približovala sa. Keď ukázal tvár spoznala som ho. Kučeravé vlasy
, neodolateľný úsmev s jamkami. Prišiel ku mne .Mal na sebe biele nohavice
a bielu košeľu. Bol ticho a pozeral
sa mi do očí. Usmiala som sa a on tiež. „Kedy ťa znova uvidím?“ prerušila
som ticho ale neprestala som sa na neho pozerať. „čoskoro.“ Znova do široka
usmial. „neviem čo to so mnou je. pomotal si mi hlavu. Prebúral si stenu ktorú
som si tak dlho stavala!“ pozrela som zmätene, troška nahnevane ale aj šťastím.
Konečne ta objavil človek ktorý je iný. Ktorý mi pomohol. „Povedz kedy!“ „Dozvieš
sa včas.“ „Ja to nevydržím.“ Chytil ma za ruku. Nič nepovedal. Nebolo treba
stačila mi jaho prítomnosť. Ale tá zvedavosť ma znepokojovala. Pevne som stisla
jeho ruku ako keby išiel utiecť. Objal ma okolo pása a pritisol ku sebe. Vdýchla
som jeho vôňu a oprela moju hlavu o jeho
pevné telo. Kráčali sme ulicami sadli sme si na jednu opustenú lavičku pod
strom. Sedeli sme v objatí a nič nevraveli. Vychutnávali sme si
prítomnosť jeden druhého. Usmievali sa ako blázni ale nám to neprekážalo. A nič
sme neriešili.
Čo hovoríte? páči sa vám to? Ako to bude ďalej pokračovať? Koment poteší ♥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára