Nová časť.. stihla som obidve :) neviem možno kratšia..ale tak chcela som to skončiť napínavo.. I Hope You Like It ♥ You Viky ♥
Dni
ubiehali. Oslávili sem Niallove narodeniny. Louis začali pracovať vrátiil sa
zo Španielska kde nahrávali nový album. Vždy keď má čas tak
príde za mnou. chodíme na prechádzky. Dnes ma pozval na večeru. Poupratovala som byt a išla som si dať
sprchu. Vyšla som , utrela som sa a dala na seba župan. Vlasy som vyfénovala.
Učesala. Boli vlnkaté. Vzadu som ich zapla malým čiernym štipcom. Maku up som
si nedávala len linku , špirálu a ceruzku. Vyšla som von a natrela
som sa telovým mliekom. Obliekla som si čierne šaty.
Dala zlatú retiazku.
A čierne topánky. Do kabelky som dala mobil ktorý mi vrátil Harry zo všetkým
čo som chcela. Peňaženku a kľúče. Niekto zaklopal myslela som si že je to
Louis. Otvorila som a osobu ktorú som tam zbadala , neverila som.
„M-mama?“ „Ahoj.“ „Poď dnu.“ Ustúpila som. Vošla dnu. „Máš to tu útulne.“ Sadli
sme si na posteľ. „Ideš niekam?“ „áno Louis ma pozval na večeru.“ Povedala som.
Nevedela som čo sa deje. Naposledy som jej všetko vykričala všetko. Všetko som
zvalila na ňu. Dávala som jej všetko za vinu. Áno je dôvod prečo som to urobila
ale nemala som byť taká tvrdá. V liečebni som to celé ľutovala. Bolo ticho
nikto nič nepovedal. „Mama..ja prepáč mi to. Všetko!“
„Nie!
Mia mala si pravdu. Ako si odišla premýšľala som a áno je to tak. Vôbec
som sa o teba nestarala. Urobila som chybu ktorú už nemôžem napraviť. Mala
som prísť do Londýna aby som ťa podporila ako otec. Ale ja som miesto toho
ostala v Španielsku a ľutovala sa. Mia je mi to tak moc ľúto.“
Rozplakala sa. „mama. Nikdy som sa na teba nehnevala. No nikdy ako nikdy
ale..stále si moja mama a to sa NIKDY nezmení. Ľúbim ťa bez ohľadu čo sa
stalo.“ Utrela som jej slzu. „Mia... prečo si s nevrátila domov...poď so
mnou!“ nechápavo som na ňu pozrela. „Začnime odznova. Chcem ti vynahradiť tie
stratené chvíle.“ „NIE mama. Do Španielska sa už nevrátim.“ „Ale prečo nie. Je
to tvoj domov.“ „to áno ale ja nemôžem. Začala som nový život. Tu
v Londýne. Nechcem sa tam už vrátiť , nechcem aby sa to všetko vrátilo.
Snažím sa zabudnúť a teraz ak by som sa vrátila...NIE!“ „Ale prečo..kvôli
tomu spevákovi?“ „MAMA! V tomto si sa nezmenila. ...stále niekoho
obviňuješ!!! Louisa milujem on miluje mňa...začala som nový život! Mám nových
priateľov!! Nemôžem všetko zahodiť za hlavu a len tak odísť ako keby sa tu
nič nestalo. Je tu otec Miguel..všetko čo milujem!!“ postavila som sa. „A čo ja
myslela si na mňa? Som tam sama!“ „Tak poď tu...Anglicky vieš! Prečo neprídeš
tu budeme spolu!“ „To nemôžem. Doma mám prácu!“ „Zase práca..keby že sa vrátim
tak čo. Bola by som tam sama ja ty by si stále pracovala a ja by som sa
zožierala výčitkami že som opustila toto tu!!“ myslela som si že sa vážne
zmenila...že to myslí vážne..ale nie..stále myslí na seba... „Ako si zistila
kde bývam?“ „Tvoj otec mi to povedal...sme v kontakte...kvôli práci.“
„mama som vážne rada že si tu..že ťa vidím...ale ja nemôžem odísť..komu ma
neprinútiš!!“ „Si iná Mia.“ „Nie som iná som stále rovnaká...a ty tiež!!“
sklonila som hlavu. Zazvonil zvonček. Otvorila som , stál tam vysmiaty Loui.
Smutne som na neho pozrela. Vošiel dnu zavrel dvere a objal ma. „Mia!? Čo
sa...“ nedopovedal. Zbadal mamu. Pozrela som na neho. „Louis to je moja
mama..mama Louis môj priateľ.“ „Teší
ma.“ Podal jej ruku. Neochotne mu ju podala a zatriasla ňou. „Myslím že
som skončila. Už ti nemám čo povedať.“ Povedala mrzuto. Otvorila dvere
a zabuchla za sebou. Rozplakala som sa. Louis ma objal. „pššššt.“ Utišoval
ma. Zdvihla som hlavu. Louis si sadol so mnou na posteľ. Nič nevravel len ma
objal a pritisol ku sebe. „Nemôžem tomu uveriť...!!“ povedala som medzi
vzlyky. „Nemusíš mi to hovoriť... „nie Louis..je na čase..musíš vedieť čo sa
stalo..prečo som tu!“ „Nemôžeš mi to povedať na večeri. Budeme sami nikto nás
nebude rušiť..budeme mať kľud.“ „OK..idem sa upraviť. Vošla som do kúpeľne
a zotrela čierne pod očami a odmaľovala som sa. Ako to budem vravieť
Louisovi budem plakať. Tak make up je zbytočný. Vyšla som zobrala si kabelku ,
zamkla ruka v ruke sme vyšli.
Zastali
sme pred reštauráciou. Louis mi zaviazal oči. „Je to potrebné?“ usmiala som sa.
„áno je!“ tiež sa usmial. Neviem kade sme kráčali. Zdvihol ma a preniesol.
Cítila som ako keby sme sa hýbali. Položil ma. „pripravená?“ „rýchlo!“ dal mi
dole šatku a ja som otvorila ústa. Boli sme na lodi. Bola vysvietená
svetlami. V strede stôl pre dvoch s jedlom a šampanským. Odtiahol
mi stoličku. Sadla som si a potom on. „Bojím sa.“ Povedala som šepotom. „čo
ho?“ pozrel na mňa a chytil mi ruku čo som mala na stole. „čo povieš.“ „Tak
sa najprv najedzme a na chvíľu na to nemyslí..nech je to už čokoľvek...Mia
určito nie je niečo čo by nás rozdelilo alebo zmenilo moju lásku ku tebe.“ „Toho
sa bojím najviac.“
Začali sme jesť. Loui mi povedal
pár noviniek o skupine. Vyšiel im videoklip Live While We're Young.
Bola som
šťastná s ním. Sadli sme si na sedačku a Loui prehodil cez nás deku. Pritúlil
si ma ku sebe a objal okolo pása. Nadýchla som sa.
„Hovorila
som že som tu už niečo cez rok. Ako som tu prišla v Španielsku som si
zničila mladosť. Ja .. urobila som tu najhlúpejšiu vec..ktorá nikde neviedla
iba k zatrateniu. Ja bola som závislá na drogách.“ Poslednú vetu som
zašepkala prvé slzy vyšli a ja som pokračovala. „Prosím neprerušuj ma. Šikana
na škole. Sama jediné riešenie som videla v tom..nikde inde. dozvedel sa
Miguel. Chcel mi pomôcť. Chcel to povedať rodičom. Ja som mu to zakázala. Vytiahol
ma s tej najhoršej bandy v Španielsku. Jemu vlastne ďakujem že som
tu..že som medzi živými.“ Spomienky sa
vynorili a plač neprestal. „pomáhal mi ale nestačilo to. Bola som slepá a hlúpa.
Bola som troska a sebecká. Neuvedomovala som si čo robím že mu ubližujem. Detská
v škole určite niečo tušili. Známky som mala dobré až dosť dobré.. pozerali
po mne ako na vraha..mali dôvod a to ma prinútilo k tomu. Pomerne som
vyrastala bez rodičov , sama práca...starala sa o mňa viac menej
opatrovateľka. Deti sa mi vysmievali. Mama ako keby ani nevedela že
existujem... chcela som od nej aspoň povzbudenie a pochvalu keď som niečo
urobila dobre..nie všímala si len to zlé...len ma karhala..otec sa snažil o niečo
viac... každú voľnú minútu bol so mnou a staral sa o mňa... rozumel
mi..vedel čo potrebujem...lásku som dostala len od neho...niekto sa to
dozvedel. Dva mesiace som bola v strese a v kŕčoch. Poslal fotky
rodičom. Mama ma za to znenávidela ešte viac. poslala ma tu..a urobila správnu
vec..aspoň raz v živote... prišiel sem so mnou a aj Miguel..neopustil
ma ani vtedy..neupustil ma ani počas toho roka...chodil za mnou pravidelne a dodával
mi nádej a nové sebavedomie...prišla som tu presne 1.7... na moje
narodeniny.... zoznámil ma s Alice... začali za mnou chodiť obidvaja....
robila som pokroky..moc veľké...po 6 mesiacoch ma chceli pustiť ale ja som
odmietla a liečbu som si predĺžilo na ďalších 6 mesiacov... pustili ma
1.7.... oslávila som 20 narodeniny tým...že ma pustili z liečebne..že som
si dala tetovanie..stretla som Harryho a Zayna...Miguel mi kúpil byt v ktorom
bývam.... stretla som otca...prišiel tu hneď ako som tu prišla ja...býval tu
rok a čakal na mňa...zabývala som sa tu..za týždeň mi Alice ukázala
Londýn....a keď boli u vás na večeri stalo sa že ma prepadli... a ďalej
už vieš...“ „Počas celého rozprávania som plakala. Postavila som sa a postavila
sa ku zábradliu. „Je mi to ľúto!“ hovorila som pomedzi vzlyky. Triaslo ma od
zimy. Zacítil som ruky na mojich bokoch. Louis ma objal. Otočil so ma ku sebe a pozrel
sa do mojich uplakaných očí. „TY si myslíš že by som ťa dokázal opustiť kvôli
tomuto?“ pozrela som na neho a nevedela čo povedať. Zotrel mi slzu čo sa
skotúľala z môjho oka. „Práve naopak..milujem ťa ešte viac ako predtým“
oprela som hlavu o jeho rameno a začala plakať. „Bol by som idiot ak
by som nie čo také urobil...si z toho vonku... začala si nový život..“ slová sa
mi zasekli v hrdle. „Milujem ťa.“ Bolo jediné čo zo mňa vyšlo. Silno ma
objal a ja jeho. „Neviem si predstaviť čo by som robila keby som ťa
nestretla...Pomohol si mi zabudnúť...teraz už pred tebou nemám žiadne tajomstvá
vieš o mne všetko!“ pozerala som do jeho oči. Naklonil sa ku mne a pobozkal
ma. Bozk plný lásky , túžby....nechcela som aby sa skončil..chcem aby sa zastavil
čas a mohli tu byť spolu dlho... „“milujem ťa a nechcem ťa stratiť.“ Povedala
som šepotom keď bola medzi nami malinká medzera. „Najlepšie navždy.“ Zašepkal usmial
sa a znovu ma pobozkal. Loď zastavila.. vystúpili sme... Louisovim autom
sme prišli ku mne domou...
preobliekla som si džiny , pásikavé tričko , sivý
sveter na gombíky , šál a na vrch bundu... obula som sa. Zamkla som a išli
sme ku Louisovi pešo... dali sme si nočnú prechádzku po Londýne. Išli sme
pomaly v objatí. „Cítim sa o mnoho
lepšie keď som ti povedala všetko!“ trošku som sa pousmiala a pozrela na
Louiho. Usmial sa a pobozkal na nos. „Mia?“ „Hmm?“ „bola tu tvoja mama, čo
chcela?“ „Najprv sa mi ospravedlnila... myslela som si že je všetko fajn..ža sa
zmenila..ale prišla tu len preto aby som
sa vrátila naspäť do Španielska.“ Zastal a pozrel sa do mojich oči. „Však
ma neopustíš!“ „Louis jasné že nie..ja sa tam už nikdy nevrátim... nechcem sa
vrátiť tam kde som to začala! Nikdy ťa kým mi to sám nepovieš!“ chytila som
jeho tvár do ruky , postavila sa na špičky a dala mu jemný bozk na pery. Osvietil
nás blesk. Okolo sa zbehlo asi 5 paparazzi. Začali klásť otázky.... chceli
vedieť o čom so hovorila. Louis ma pevne chytil za ruku a kráčali sme
preč.... išli za nami a otázky neprestali. Začali sme utekať. Utiekli sme
im..zastavili a ďalej kráčali. Vošli sme do domu. Vyzuli sme sa vošli dnu
do obývačky kde boli chalani a osoba ktorá mi to len všetko pripomína. Zastavila
som s Louisom a pozerali raz na chalanov a potom na ňu.
čo hovoríte? čo sa asi stane? KOment 69 6969% poteší ;) Budem rada ak vyjadrite svoj názor... :) ♥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára