Náhoda? Nie! Osud? Áno!, 4.

ešte také dve časti a je koniec. myslela som že to rozpíšem ale načo keď to môžem ukončiť. z môjho pohľadu súdim že to veľa ľudí nečítalo a asi ani nepáčilo..ale ak je niekto kto čítal tak napíšte KOMENT... I Hope You Like It ♥

Stále som nemohla uveriť že ma zamkol. Oprela som sa o dvere a skĺzla po nich na zem. Rozplakala som sa. Toto už nie je on. Čo budem robiť teraz? Ako sa dostanem von? Budem tu ako väzeň. Na silu proti svojej vôli. „nenávidím ťa!!“ posledný krát som vykríkla s celých síl že to musel počuť aj keby nechcel. Celý čas som tam sedela ani som sa nepohla. Nechcelo sa. Viečka začali slabnúť kým som tam nezaspala.

Bola som tam zase. Oblečená ako víla celá v bielom. Poobzerala som sa okolo. London Eye a námestie. Prišiel ku mne. Znova. Znova sme spolu aspoň v sne. Rozbehla som sa a vletela mu do náruče a silno stisla. „čo mám robiť“ pozrela som sa do jeho zelených očí a nevedela sa pozrieť inde. Hypnotizoval ma aj keby nechcel. „ešte chvíľu to vydrž.“ Povedal a pobozkal ma na líce.“Nie nechcem čakať. Chcem sa konečne s tebou stretnúť kedy?“ „keď nám to osud dovolí“  Osud. Je nevyspytateľný. Ale verím naň. Žiadna náhoda nič. Osud je to správne slovo. Vzdychla som. „neviem čo to dokážem“ sklonila som hlavu. „ani pre mňa to nie je ľahké. Stále na teba myslím“ zdvihol mi pri tom bradu a zdvihol mi ich. Pozrel na mňa bolestným pohľadom tak ako ja na neho. Chytil ma za ruku a išli sme na lavičku ako naposledy. Sedeli sme v náručí a boli ticho. Nemuseli sme nič hovoriť. Obidvaja sme vedeli na čo myslíme , slová neboli potrebné. „chcem zaspať navždy a byť tu s tebou naveky!“ povedala som potichu. Svoju hlavu oprel o moju. „nemusíš zaspať navždy stačí nadej a veriť že jeden deň sa opäť stretneme a budeme spolu vtedy navždy“ povedal a pobozkal ma na vlasy. „ale ako sa stretneme keď som zamknutá? Ako sa odtiaľ dostanem? On ma tak ľahko nepustí?“ zase nastalo ticho. Silno som ho objala ako keby to mal byť posledný krát a už sa mi nikdy nebude o ňom snívať. Možno ani nebude.

Buchot na dverách ma prinútil otvoriť oči. Poobzerala som sa okolo seba. Stále som bola na zemi. Necítila som si zadok. Nedalo sa mi pohnúť krkom. Chrbát dolámaný. „Ako mám otvoriť keď nemám kľúč??!!“ povedala som nahnevane hneď od rána. Oprela som sa o kľučku a postavila sa. Prehla som sa dozadu a spravila mostík. Kosti mi popukali. Ľahla som si na zem. Dvere sa odomkli a dnu vošiel Nathan. „na stole máš raňajky!“ povedal teraz pokojne  ale čo bude neskôr? „od teba nechcem nič , radšej umriem!!“ pozrela som na neho vražedným pohľadom. „Ja som to nerobil Max to kúpil v Starbucks. Špeciálne pre teba.“ Stále bol pokojný. Postavila som sa a prešla okolo neho ako keby bol vzduch. Na chodbe  bol Tom. „Dobre ráno“ usmial sa. Ukázala som mu prostredník a pokračovala v ceste. Zišla som dole schodmi do kuchyne. Sedel tam Max a Siva. „máš to na linke“ ukázal Max. „Ďakujem“ Povedala som. Zasekol sa mi hlas. „Kurva!“ povedala som ako keby som šepkala. „Hovoríš niečo?“ opýtal sa Siva. Chytila som si hrdlo a otočila sa ku ním. „nemám hlas“ hovorila som ako keby na silu. „prečo šepkáš?“ vošiel dnu Nathan. Zobrala som do ruky raňajky a ignorovala ho. Zastala som pri ňom. „Zabudni že som tvoja sestra lebo ja brata nemám“ nemusela som ani šepkať keďže som stratila hlas. Vyšla som hore do izby. A zavrela dvere. Kľúč bol vo dverách mojej strany. Už mi to bolo jedno. Nezamkla som. Najedla som sa a nechala to na stolíku. Zapla som laptop. Nič sa mi nechcelo tak som ho zase vypla. Pozrela som na mobil. Vytočila som jeho číslo po jednom zazvonení som zrušila. Zobrala som do ruky svoju obľúbenú knihu ktorú som už čítala nespočítateľne veľa krát. Prečítala som polku knihy čítala by som ďalej ale počula som buchnúť dvere. Knihu som odložila a vybehla na balkón. Vonku boli všetci 5. Nathan zdvihol hlavu. „za 3 hodiny sme späť“ zakričal a nastúpil do auta. Odišli. Vbehla som do izby rovno do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu. Dala na seba župan. Vlasy vyfénovala. Bez make upu  bez všetkého. Prirodzená. Dala som si spodné prádlo a rifle , sivý sveter , ružovú šatku. Dala som si len lesk na pery. Prsteň na prst. Do sivej tašky cez plece som dala mobil , peňaženku a kľúče. Zobrala som sivé supry a vybehla dole. Obula som sa a odišla.

 Flákala som sa ulicami. Prišla som na Tower Bridge. Postavila som sa ku zábradliu. A pozorovala všetko na okolo. Myslela som na neho. Začal mi zvoniť mobil. Pozrela som sa na display. Svietilo tam TERČ. Nevedela som čo mám robiť. Pípla som to na odkazovú. Skovala som ho naspäť do tašky stým že keď sa vrátim a budem sama v izbe tak si vypočujem odkaz ak mi nejaký nechal. Vrátila som sa do domu. Auto tu ešte nebolo. Stihla som to.  Vybehla som do izby. Preobliekla sa do domáceho oblečenia. Tepláky a tričko s dlhým rukávom a druhým krátky. Zobrala som CD a zišla dole. Odsunula som sedačku pustila hudbu a začala tancovať. našla som tu pravú pieseň na jednu choreografiu. Už len dve a budem to celé. Dvere buchli a dnu vošli všetci idioti. „zase robíš bordeľ??“ povedal Nathan. „Trénujem na konkurz ty idiot..ale ak ti to tak veľmi prekáža tak mi daj nejaký priestor aby som ti tu nerobila bordeľ!“ vybrala som CD a s celej sily som do neho drgla a vybehla do izby. Ľahla som si na posteľ a rozplakala sa. „Chcem objatie , chcem niekoho komu všetko poviem , chcem Harryho!!“ Kričala som so vankúša. Ani nie že kričala. Hlas som už nemala žiadny. Dvere sa otvorili. „Si v poriadku?“ povedal hlas. Zdvihla som hlavu a s červenými uplakanými očami som pozrela na osobu. Stál tam Siva. Sadla som si a on si prisadol. Objala som vankúš a pozerala do prázdna. „vyzerám tak?“ povedala som bez všetkého záujmu. Bez hlasu. Bola som už troska. „Nathan...“ „prosím nehovor o ňom a hlavne ho neľutuj“ pozrela som na neho. Sklonil hlavu. „nechceš ísť von. Poprechádzať sa. Na chvíľu vypnúť?“ nebol to zlý nápad. Opiť sa a na nič aspoň na chvíľu nemyslieť. „pôjdeš so mnou len ty?“ nadvihla som jedno obočie s nádejou že povie áno. „áno“ pousmial sa. „zaklop mi na dvere za  hodinu.“ postavila som sa na nohy. Prikývol a odišiel. Len som dúfala že dodrží slovo a že pôjde len on a že im nepovie kde ideme. Vlastne neviem to ani ja. Otvorila som skriňu a hľadala niečo sexy ale zároveň niečo pohodlné , niečo  vyzývajúce ale nie až moc.   A hlavne som chcela vyzerať pekne a sexy. Našla som čierne kraťasy posiate farebnými kvetmi ,  kraj kované biele tričko. Položila som to na posteľ a išla do kúpeľne.  Vlasy som si nakulmovala aby som mal brčky , make up , špirála , linka , ceruzka , červené pery. Vošla som do izby a obliekla sa. Tričko som zakasala , čiernou mašľou som vzadu zapla vlasy. Do malej bielej vybíjanej kabelky som dala mobil a peňaženku.  Doplnky na ruky a čierne baleríny. Stihla som to presne. 

Vyšla som z izby keď aj Siva. Zastal pri mne. „povedal si niekomu kam ideme?“ stále bez hlasu. „Nie“ povedal a pousmial sa. Zišli sme dole. Otvoril dvere a nastúpili sme do jeho auta. Naštartoval a dupol  na plyn a viezli sme sa ulicami Londýna pre mňa neznáme kam. Zastavili sme pred jedným vysvieteným barom. Muziku bolo počuť von. Vystúpili a smerovali sme ku vchodu. Rad bol veľmi dlhý ale Siva to vybavil a všetkých tých čakajúcich sme predbehli vošli sme dnu. Zábava v plnom prúde. Každý sa zabával a nič neriešil. Úplne bez starostí. Prepchali sme sa cez dav a sadli si za pult. Siva objednal 2 vodky. Kopla som ju do seba na jeden hlt. Potom nasledovali ďalšie dve čo ma nabudilo a vytiahla som Sivu na nohy a išli sme na parket. Nechala som sa unášať rytmom hudby. Pohybovala bokmi , zadkom. Po prvej pesničke prišla ďalšie a ďalšia. Už som nevládala a išla som si sadnúť a objednať si niečo iné. Dala som si 2x Sex on the Beach. Pozrela som sa smerom ku dverám. Dnu vošli 5 chalani. Veľmi známi už som v sebe niečo mala ale spoznala som ho. Stál tam on v plnej svojej kráse. Vysmiaty a hlavne vyzeral šťastný. Začala som premýšľať. Čo potom tie sny. Sníva sa mi to čo chcem aby sa mi snívalo a hovorí mi to čo chcem počuť? Čo bude teraz? Stretneme sa? Mám ísť za ním? Spomenula som si že mi volal. Išla som na toalety. Vytiahla mobil , mala som odkaz. Vypočula som si ho. Ahoj neviem kto si ale asi to tuším. Vždy keď chcem zdvihnúť položíš. Prosím zavolaj mi hneď ako si toto vypočuješ. Ja len dúfam že si to ty Abby. Ak áno ešte raz prosím zavolaj mi. Neustále na teba myslím a chcem byť s tebou. Harry. Vypočula som si to. Nevedela som čo mám robiť. Mobil som schovala do tašky. Oprela som sa o umývadlo a snažila sa pre dýchať  slová ktoré som počula. Usmiala som sa ale niečo mi v tom zabránilo. Nathan. Jeho slová ktoré mi sa mi vpíjali do hlavy. A otázok bolo čo raz viac a viac. čo ak mal pravdu? Čo ak je to pasca? Ale čo ak to myslel vážne? Nathan prečo? Pozrela som sa do zrkadla. S celej sily som do neho udrelo.  Nemohla som uveriť že mám takú sily a prasklo. Udrela som druhý krát a teraz sa už rozbilo. Ruku som mala porezanú. Začala tiecť krv. Umyla som to vodou. Zobrala som si servítky a položila ich na ruku.  Vyšla som von a zamierila si to ku baru a dúfala že tam bude Siva a že pôjdeme domov. Teraz potrebujem čas. Nemôžem ísť za ním. Musím premýšľať. Premárnim šancu sa sním konečne stretnúť. Nepoviem mu čo prežívam a čo cítim. Siva sedel na barovej stoličke a okolo neho bolo aspoň päť žien. Obzrela som sa a zbadala som ho v rohu.  Nebol sám mál spoločnosť. Bozkával ju a videla som ako jej jazyk strká možno až do krku. Odtiahol sa a usmial sa na ňu ako vtedy na mňa keď som ho stretla prvý krát. Začali ma páliť slzy. Nechala som im priestor. Stekali po mojich lícach rovno na zem. Nemohla som prestať na neho pozerať. Jeho zrak padol na mňa. Pozrel tak zvláštny pohľadom. Nemohla som uhádnuť čo to bol za pohľad. Pohľad prekvapenia, šťastia, previnilosti, lásky? Neviem. Pozrela som sa na ruky. Servítky už boli krvavé. Pozrela som na Sivu , zabával sa. Pozrela som na Harryho ktorý sa začal približovať. Východ nebol ďaleko. Rozutekala a predierala som sa davom ľudí a chcela som čo najrýchlejšie vypadnúť. Konečne som sa dostala von. Striaslo ma zimou. Ruku som si zakryla aby ju nikto nevidel. Rozbehla som sa preč. Utekala som ako o život. Už som to nezniesla. Slzy stále stekali po tvári. Svoje pocity som mala naraz zmiešané a nevedela som komu mám uveriť a koho si mám vybrať. NATHAN alebo HARRY? Zastala som pred Tower Bridge. Spomalila som a teraz som sa vliekla. Išla som najpomalšie ako som mohla. Celá som sa striasla a plakala som ešte viac. oprela som sa o zábradlie a skĺzla po ňom dole. Už to nevydržím. Neznesiem to. Zavrela a silno stisla oči. Znova som ich otvorila, nadýchla sa a postavila. Otočila som sa tvárou ku rieke. Pozrela som sa dole. Zatočilo sa mi v hlave s tej výšky. Opäť som sa nadýchla a pomaly vystúpila na zábradlie. Pevne som sa držala. Utrela so slza ale veľmi to nepomohlo ale prišli ďalšie. Pomaly som sa pozerala dole. Zdvihla som hlavu z nádychom a potom výdychom. Nebol tu nikto možno veľmi ďaleko odo mňa pár ľudí bolo. Ale nenašiel by sa ani jeden ktorý by mi pomohol.  Vietor sa okolo mňa vlnil. Zavrela som oči a predstavovala so ako lietam keď skočím. Ako som slobodná. Musela som sa usmiať nad tou predstavou. Ale ak teraz skončím bude to reálne ja budem lietať a budem už konečne slobodná bez starostí.  

Soooo čo hovoríte ako to skončí?