tretia časť... je taká zmiešaná...o pocitoch.....a možno aj o ničom.... určite sa to dalo napísať lepšie ale som celkom spokojná aj keď nie úplne...Za chyby sa vopred ospravedlňujem.I Hope You Like It ♥ Your Viky ♥
Rýchlo som otvorila oči a nadýchla som sa. Postavila
som sa na nohy a išla do kúpeľne. Pozerala som do zrkadla a pre
dýchavala to čo sa stalo. Mala som sen ktorý vyzeral tak skutočne
a krásne. Opláchla som si tvár čistou vodou. Na zemi som mala včerajšie
veci. Zdvihla som ich. S teplákov mi vypadol papierik. Zdvihla som ho
a pozrela sa naň. Bolo tam číslo s odkazom. Zavolaj keď budeš chcieť H. Ten papierik mi am musel dať keď ma
objal. Vošla som do izby. Veci dala do koša na prádlo. Sadla som si na posteľ.
Rukou prečesala vlasy. Hypnotizovala som ten papierik. Zobrala som mobil do
ruky a vytočila číslo. Išla som stlačiť že mu zavolám ale miesto toho som
to zrušila a mobil hodila na posteľ. Prečo mu nemôžem či nechcem zavolať.
Ja ho potrebujem a keď už mám na neho nejaký ten kontakt tak to
nevyužijem. So krava! Klop klop klop sa ozvalo na dverách. Vedela som že to
bude Nathan. Lístok som si skovala do peňaženky. Otvorila som dvere
a úplne ignorovala že tam stojí. Prešla som okolo neho a išla do
kuchyne. Boli tam všetci. Nathan išiel za mnou. Otvorila som chladničku
a nič som si nevšímala. Ako keby tu ani nik nebol. „Spravil som ti
raňajky.“ Podišiel ku mne brat. Vybrala som si jogurt. Zavrela chladničku.
Nathan ma chytil za zápästie. „Hovor so mnou.“ pozrel na mňa zničene.
„Nedotýkaj sa ma!“ precedila som cez zaťaté zuby. Pustil ma , zobrala som zo
stola lyžičku a vyšla hore do izby. Zatvoril som dvere ale zadržala ich
nohy. Zdvihla som hlavu. Bol tam Jay. „Prečo sa takto správaš?“ „Lebo sa mi to
páči.“ Odfrkla som. „Nathan sa snaží. Chce sa s tebou zblížiť.“ „na to mal
myslieť pred tým.“ „Je to kvôli tomu brčkavému namyslenému idiotovi?“ „Hovoríš
o sebe?“ nadvihla som obočie. „Nie!! O tom zo včera!“ zaťal päste. „Teba to toho nič nie je!“
chcela som zatvoriť dvere ale stále tam mal nohu. „Mýliš sa. Je to aj moja
starosť. Nathan patri do skupiny a ja tiež. Všetci v tomto dome.
Držíme spolu a podporujeme sa navzájom takže je to aj moja starosť!“ „Ale
toto nie je o Nathanovi takže do toto ťa ale že absolútne nič nie je..
a teraz bť taký láskavý a daj tu nohu preč , otoč sa a choď
preč.“ Nohu odsunul a ja som zabuchla dvere pred jeho nosom. Zamkla som
a sadla si na zem , otvorila jogur a začala jesť. Pozerala som sa na
kresbu čo som maľovala. V tom sne bol tiež London Eye. Bolo to znamenie?
Čo to znamenalo? Otázky pribúdali a ja som nevedela čo mám robiť. Mám mu
zavolať? Čo mu poviem? Jogurt som dojedla a išla do sprchy. Poriadne som
sa umyla. Vyšla som von a spravila rannú hygienu. Len v uteráku som
vošla naspäť do izby a otvorila skriňu. Obliekla som si čierne džiny ,
tričko s dlhými rukávmi. Jeden rukáv bol ružovej farby ,druhý ružovej
a vrecko na ľavo bolo čierne.
.jpg)
Vlasy som si vysušila a nechala jemne
strapaté. Troška linky , špirálu na horné mihalnice aj dolné a trošku
ceruzky. Pleť som si potrela čistiacou vodou to bolo všetko. Čiernu šiltovku so
sivým šiltom a nápisom OBEY. Prívesok Moustache a prsteň. Zobrala som
si iba mobil s papierikom od Harryho a pár drobných do Starbucks. Vyšla
som z izby a zišla dole ku dverám obúvala som sa. Chcela som odísť
bez toho aby som sa s niekým stretla. Ale nestalo sa. „Kam ideš?“ zastavil
ma Nathan. „TY ma sleduješ? Všade kde som si aj ty!“ povedala som ako som si
obula druhú topánku. „Neodpovedala sa!“ „Včera sme uzavreli stávku a ja
som ju vyhrala ale ak si ju zabudol pripomeniem ti ju.“ „Nezabudol. Ale....“
„žiadne ale...idem len do Starbucksu! Spokojný??!“ pretočila som očami otvorila
dvere a odišla. „Počkaj. Dvere sa otvorili.“ Neochotne som sa otočila.
„kľúče!“ hodil mi ich a ja som ich chytila. Dala som ich do vrecka
a odišla. Išla som pešo. Prechádzala som sa pomaly a dýchala čistý
vzduch no ako sa to vezme. Vošla som do Starbucks a sadla si na vysokú
stoličku ku pultu. „želáte si?“ opýtal sa ma mladý muž. Modré oči
u svietili ako denná obloha a tmavé hnedé vlasy vyčesané do hora.
úsmev na perách. Bolo vidno že aj športuje. Telo vzpriamené a rovné. Odkašľala som si
„áno. Jedno orieškové frappuccino so
sebou.“ Pousmiala som sa. Prikývol. Obzrela som sa naokolo. Bolo tu prázdno až
na mňa a jednú babu s chalanom. Otočil sa ku mne , bol mi povedomý.
Pred očami sa mi zjavil včerajší incident. Havranie vlasy. Tmavá pokožka. Oči
silno hnedej oči skoro čierne , hrubé obočie a husté mihalnice. Pozrel sa
na mňa a zamračil sa asi si ma včera všimol a vie kto som. Otočila
a sklonila hlavu. „Nech sa páči. 6,20.“ Znova sa usmial. Dala som mu
desiatku. „Drobné si nechajte. Ďakujem a dovidenie!“ zoskočila som na zem
a rýchlo vybehla von.“ Pozrela som sa ešte do vnútra cez sklenené okno.
Pozoroval ma. Sklonila som hlavu a zrýchlila krok. Namierila som si to
rovno ku London eye. Dorazila som na
miesto a obzerala sa okolo. Hľadala som pre mňa známu postavu. Či sa
niekde neukáže. Nikde nič. Sadla som si na lavičku a popíjala orieškové
frappuccino. Stále som sa obzerala a dúfala že ho niekde uvidím. Vytiahla
som papierik s mobilom. Naťukala som číslo a vytočila. Po prvom
zazvonení som položila.Nemám odvahu. Neviem čo mu mám povedať. Že nemôžem
prestať na neho myslieť. Uložila som si ho pod menom TERČ. Veď neviem čo
očakáva on. Aký je. viem že je slávny aj s jeho kamošmi ale nič o ňom
neviem. Riadim s jedným heslom ktoré som do teraz vždy dodržala. Čo ma nezaujíma neriešim. Ale teraz ma
začal zaujímať a musím o ňom čo najviac zistiť čo najviac aj keď
neviem ako. Internet mi moc nepomôže. Nepíšu tam s polovice žiadnu pravdu.
Kelimok som vyhodila a išla som na London eye lebo “domov“ sa mi ísť nechcelo.
Nastúpila som do kabínky s ďalšími ľuďmi a pozorovala okolie. Aspoň
som zabila čas. Vyšla som von a išla boh vie kam. Mala som zvláštny pocit
ako keby ma niekto sledoval. Obzrela som sa. Nikoho zvláštneho som nevidela.
Išla som sa prejsť ešte do parku a tak po meste. Už sa začínalo
ochladzovať a mrky zbiehať. Išla som domou ale po ceste ma chytil dážď.
Začala som utekať kým som neprišla ku dverám. Odomkla som a silno buchla
dverami aby vedeli že som prišla. Ale nik sa neozval. Vyzula som sa ,
prechádzala som domom ale nik tu nebol. Bola som sama. Vyskočila som do
vzduchu. „Párty hard!“ skríkla som. Vybehla som hore do izby. Preobliekla som
sa. Dala som si čierny overal s bielymi pásikmi. Bol kraťasový na
ramienka.
Veci čo som mala oblečené som dala sušiť. Zobrala som album od Katy
Perry . Zišla dole a pustila na plne pecky. Išla som do kuchyne. Hľadala som
niečo dobré. Spravila som menší neporiadok. Urobila som si popcorn , našla
čokoládu , chipsy a ešte niečo sladké. Zobrala som to a išla do
obývyčky. Celý čas som tancovala a jedla všetko do kopy. Išla som si ešte
po pepsi. Tancovala som a spievala. Milujem ju. Je ako môj idol. Vyskočila
som na sedačku zobrala ovládač od telky a predstavila som si že som
hviezda a že okolo mňa sú moji fanúšikovia. Krásna predstava ale nemožná.
Môj život je tanec. „Do riti“ skríkla som. Ešte ani raz som netrénovala. Zoskočila
som zo sedačky. Nemám dosť miesta. Hudba stále hrala na celý dom. Odsunula som
sedačku ,stôl a uvoľnila miesto.
Mala som tu teraz dosť miesta. Vybehla som hore do izby a zobrala CD
s miešanou hudbou. Miesto Katty Perry som zapla to. Hudba začala hrať
a ja som sa uvoľnila a prežívala hudby a začala s pohybmi
do rytmu. Choreografiu som už mala dávno pripravenú. V škole po nociach
som chodila cvičiť a potom som na hodinách hocikedy zaspala. Už len nájsť
dobré 3 piesne a už len cvičiť a cvičiť! Na stole mi začal svietiť
mobil. Bol to Nathan. Nezdvihla som. Potom mi prišla SMS. „Zme vymknutý. Poď nám otvoriť!!“ začala som smiať. Tak toto sa mi
páčilo. Mám ich tam nechať alebo ich mám pustiť? Pousmiala som sa nad tou
predstavou. Odpísala som mu. „Dvere sú
moc ďaleko..“ ale predsa je to ich dvor. Od cupitala som ku dverám
a otvorila. Boli trošku premočený. Išla som do obývačky a vypla
hudbu. „čo to má znamenať!“ povedal Tom a s ostatnými pozerali na
neporiadok. „Cvičila som!“ povedala som bez toho aby som sa na nich pozrela.
„To si upraceš!“ povedal Nathan. Ignorovala som ho. „Až keď docvičím! Ak
o tom nevieš za 4 týždne mám skúšky a závisí od toho moja budúcnosť!“
povedala som tvrdo s hukotom. „tu cvičiť nebudeš!“ teraz skríkol on. „Fajn!“ zobrala som si CD ,
mobil a všetko nechala tak. Vybehla som hore schodmi a zamkla sa
v izbe. „Abby!“ Nathan začal silno búchať na dvere. „Buď mi otvoríš alebo
tie dvere vybijem!!“ „Je to tvoj dom rob si čo chceš ale ja ti neotvorím!“
skríkla som.. Akurát teraz keď netreba mi začal zvoniť mobil. Bola to mama. Buchot
prestal. „Mamí?“ „Ahoj Abby...tak čo ako ti je s Nathanom.“ Lepšiu otázku
nemá.. „Uff..no ide to... a čo ty ako sa máš?“ pousmiala som sa aby to
nevyzeralo že klamem. „Super..hádam sa vrátim do tvojich skúšok.“ Vzdychla. „Dúfam..ľúbim
ťa mama.“ „Aj ja ťa ľúbim Abby! Zatiaľ ahoj!“ „Ahoj“ povedala som a zložila.
„Bola to mama.... buď rád že som jej nepridala ďalšie problémy.“ „Abby prosím
otvor...porozprávajme sa ako brat so sestrou.“ Povedal už pokojne. „Nemám sa s tebou
o čom rozprávať!“ tiež som povedala pokojne a podišla som ku dverám. „Prosím“ je to predsa môj brat ale takého si
ho nepamätám. Nakoniec som otvorila. Vošiel dnu a sadol si na posteľ a ja
na sedačku. „Ako sa má?“ „Dobre...určite lepšie ako keby mala byť tu!“ „Všet....“
prerušil ma. „Počúvaj ma... viem že si na mňa stále nahnevaná ale ty to
nechápeš..oni tý.... sú to len idioti...vyvyšujú sa...a nás len urážajú... sú
ako deti.. vôbec nie sú zodpovedný!!“ „Aha...ale toto je váš problém
Nathan...neťahaj ma do toho...a je mi to jedno..mi sme sa iba pozdravili...už
som ti to vravela.“ „Viem..ale snažím sa
ťa chrániť..nevidíš to..bojím sa o teba.. stále si moja malá sestra a ja ňou
vždy ostaneš... mám ťa rád.....či už máš 18 alebo bude mať 30 stále ťa budem
ochraňovať.... Ten Harry on je len obyčajný sukničkár.... využije a odkopne..chápeš....
vzťah mu vydrží max mesiac...!“ teraz som ho pozorne počúvala ale mne sa Harry
vôbec taký nezdal... bol milý..jeho úsmev... čo mám teraz robiť? Komu mám
veriť? Prečo nemám niekoho s kým by som sa mohla otvorene porozprávať...
pozrela som na neho. Zase to robí... sme sami..nik ho nepočuje... ale je môj
brat a mám ho rada...ale takého brata nechcem. „Nathan..je to od teba
milé.. áno mám ťa rada..ale pozri sme sami..toto nie si ty.. si iný..keď si so
mnou správaš sa milo..keď su pri tebe tý“ ukázala som na dvere „Tak vtedy si na
mňa tvrdý a hnusný.... ja takého brata nechcem!!! Posledný krát ti to
vravím!! Medzi mnou a Harrym nič nie je...bol to len pozdrav...a či sa ti to
páči alebo nie..ak ho ešte raz stretnem..o čom pochybujem... budem sa sním
rozprávať!!!“ postavila som sa.... najprv som na neho hovorila pekne milo..ale
posledné vety som zdôrazňovala. Postavil sa a objal ma. Na chvíľu som sa
cítila bezpečne... jedna moja časť ho milovala a nechcela sa ho nikdy
vzdať ale druhá ho nechápala...nechcela ho...odcudzovala ho...a ja neviem na
akú stranu sa mám nakloniť... vždy prechádzam s jednej strany na druhú. Objala
som ho. „Toto ti nedovolím!“ odsunul sa a odišiel. Kľuč zobral a
....zamkol ma? „NATHAN!!!!“ skríkla
som... „ty idiot!!“ teraz zvíťazila ta druhá strana... zaplnila celé moje telo
odporom ku nemu...ale tam v kútiku srdca som ho stále mala rada....
Táák čo hovoríte??? Páči? Nepáči? Budem rada ak sa vyjadríte! :) Love ya!!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára