Help Me!

They hate me

Zayn POV

Hodil som ho do boxu. Chcel som byť osamote ale tu sa budem aspoň kontrolovať ale týrať ho budem nenápadne a viac bolestne. Sadol som si  ku nemu a chytil som mu stehno, ktoré som mu stisol.

„A teraz chcem počuť čo to do riti malo znamenať!?“ zavrčal som.

„Vieš niekto ti musí ukázať že nie si taký frajer a prinútiť ťa aby si nevystrkoval rohy!“ zasmial sa.

Zasmial som sa. „A ten niekto si chcel byť ty?!!“ v každom mojom slove bola šialená pýcha. Taký úbožiak ako je on ma neurazí ani na milimeter.

„No tak. Zayn nerob sa. Tebe tu nepatrí vôbec nič nemám pravdu? Si alebo teda dovoľ mi sa opraviť.  S Ellie si BOL iba preto lebo si sa bál že ťa odbachnú.“ 

Môj ironický trpký smiech sa vydral s mojich pier. „Ty nemáš vôbec poňatia čo je MOJE a čo je Ellie alebo skôr čo je NAŠE!“  udrel som ho lakťom do brucha, tak že sa skrčil.

„Ahojte krásavci.“  Prišli opäť nejaké kurvy. Otočil sa hlavu ku ním.

„Vypadnite nemám záujem o také štetky ako ste vy! Choďte strkať tú svoju piču niekde inde a niekomu inému!“  vyštekol som na ne ale ony sa iba usmiali.

„Ale no tak.“ Jedna si sadla na moje kolená.

„Odíď inak za seba neručím.“ Zavrčal som.

„Páčia sa mi taký zlý chlapci.“ Chytila moju tvár a pobozkala ma. Skôr ako som stihol niečo urobiť ju niekto od mňa odrhol. Pozrel som na môjho záchrancu. Bola to ELLIE! Zdvihla ruku a dopadla na jej líci.

„Choď hľadať kokota, ktorý bude o tvoju smradľavú piču stáť!!“ povedala na ňu dosť nahnevane a bola zlostná. Nepáčilo sa jej to. Žiarlila a mne to lichotilo. Dievča utieklo so slzami v očiach a ostatné 2 za ňou.  Pozrela na mňa a usmiala sa. Ja som sa taktiež usmial ale hneď som prestal. Pozrel som vedľa seba a Dávid... Zmizol. Chytil som ju za ruku a utekal von kam išiel.

Ellie POV

Vybehli sme von ale stratili sme ho. Pozrela som sa na pravo kde bol a niekto ho udrel nejakým predmetom po papuli až spadol na zem a dosť silno.  Videli to skoro všetci čo išli do klubu a aj okolo idúci. Pozreli na nás a sklonili hlavu a tvárili sa ako by nič nevideli a tak to robili aj tý okolo  ktorých sme išli. Potiahla som Zayna za ruku a začala tam utekať. Niall je dnes ako anjel. Aj keď zlý ale je.  Zayn ho chytil aj s Niallom a odviedli ho do uličky. Zayn mu vrazil a chytil za golier bundy.

„A teraz mi povedz čo si tím plánoval!!“ zatriasol ním.

„Aby ste sa pohádali. Ak by ste spolu neboli bolo by ľahšie vás obrať o majetok. Je toho viac a nie le n firmy. Je nás viac Austin to tak nenechá.“ Zasmial sa. Zayn ho znova udrel a teraz spadol na zem.

„Ten už nepomôže je tam kde budeš za chvíľu aj ty.“ Zavrčal Niall a kopol ho. Vykríkol bolesťou. Obzrela som sa. Ľudia čo išli okolo sa tu pozreli ale hneď sa aj otočili a zrýchlili krok. 

„Jedného dňa už nebudeš taký šťastný ako teraz Zayn Malik.“

„Máš pravdu.“ Trpký ironický smiech vydral sa z jeho pier. „budem šťastnejší!“ vybral zbraň a vystrelil.  Tím ho len ušetril. S Niallom ho zdvihli a hodili ho do kontajnera. 

Ešte nikdy som Zayna nevidela takého nahnevaného.

***

Odomkla som dvere od domu a unavená som si sadla na skrinku. Vyzula som sa a hlavu som dala do dlaní. Pozrela som na hodiny, ktoré som mala na ruke. Boli 4 hodiny ráno. Vzdychla som si a postavila som sa. Vošla som do obývačky. Všade bola tma a ticho. Až moc veľké ticho, ktoré sa mi nepáčilo. Rozsvietila som svetlo a naskytol sa mi pohľad na Diega a jeho mužov na sedačke.

„Ahoj Ellie.“  Zahasol cigaretu o stôl.

„Čo tu robíš?“  pozrela som sa naokolo. Za mnou stáli dvaja muži.

„Prišiel som si po teba.“ Zasmial sa a postavil sa.

„Čo prosím?“  nadvihla som obočie  a zasmiala som sa.

„Vieš keď som ťa zachránil v New York musel som ťa vrátiť lebo mi v ceste stál tvoj podarený strýko Adam a jeho stupídny syn Paul. No, teraz to už je ľahké lebo som ich odstránil z cesty tak ako ty môjho syna. Zaplatíš aj za to.“  Krúžil okolo mňa. Pohladil ma po tvári a zasmial sa.  Nemôžem ukázať strach, ktorý teraz so mnou lomcoval o sto dušu.

„Je také ťažké priznať si prehru?“ prehltla som hrču v hrdle.

„Ak by si bola na mieste tých čo zomreli. Pochopila by si prečo sa nikto nevzdal až do  posledného výdychu.“  Chytil ma pod krk.

„Okrem pouličného Londýna ti patrí omnoho viac. A vlastníš to TY! Tvoj otec bol opatrný a použil ťa ako zadné dvierka.“  Stisk zosilnej a ja som nemala možnosť dýchať.

„Každý musí  bojovať aby niečo získal a prestal snívať.“ Povedala som priškrteným hlasom.

„Nakoniec  každý ostane sám a príde o všetko.“ Pustil ma a ja som lapala po kyslíku.

„Mala si so Zaynom šťastie ale každá rozprávka končí.“ Vytiahol zbraň a namieril ju na moje srdce.  Odistil ju a prst priložil na spúšť. Zatvorila som oči a vítala som sa so skutočnosťou  že o pár minút uvidím svojich rodičov.

„Ona je ešte na začiatku.“  Zazneli výstrely.

Už je koniec? Je to za mnou? Nič som necítila  ani necítim. Nevidím žiadne svetlo. Takto som si smrť nepredstavovala. 

„Ellie.“ Niekto skríkol. Stiahol ma so sebou na tom ako vyznel znova výstrel.

Otvorila som oči a vedľa mňa ležal Ian. Z nosa mu tiekla krv. Oči mal červené a lesklé od sĺz. Zaprela som sa o jeho brucho a kľakla som si. Pocítila som na dlani teplo. Pozrela som sa na miesto. Ruka bola celá krvavá a aj jeho biele tričko. Prešla som s ňou na jeho ruku a stisla som jeho zbraň.  Druhou rukou som vybrala zbraň čo som mala pod tričkom.  Pozrela som na mužov, ktorý si nabíjali zbrane.

„Toto je váš koniec.“ Zdvihla som zbrane. „Vy kurvy!“ skríkla som a strelila som ich do hrude. Spadli na zem a dorazila som ich.  zbrane som položila vedľa mňa a pozrela na Iana. Zdvihla som mu hlavu a položila som ju na moje stehná. Stlačila som mu ranu.

„Ian.“  Pošepkala som.

„Tvoj boj skončil.“ Snažil sa usmiať ale nepodarilo sa mu to.

„Zavolám pomoc.“ Vytiahla som mobil.

„Nie.“ Pokrútil hlavou. „Už nie. Chcel som niečo dokázať.“ Prehltol.

„Dokázal si toho veľa Ian.“  Ruku som vplietla do jeho vlasov.

„Ja viem. A na tento skutok som najviac hrdý. Zachránil som moju malú sestričku. Už som si rovný s Ericom.“  Stisol mi ruku, ktorou som mu stláčala ranu a dal ju preč.

„Ian prosím. Nemôžeš sa vzdať.“  Spadla mi slzy na jeho líce.  „Nemôžeš to urobiť pre mňa. Ja už nechcem aby pre mňa ľudia zomierali už nie.“ Čelo som oprela o jeho hruď a začala som plakať. Stískala som mu ruku a vlasy ťahala proti jeho hlave.

„Navždy budem s tebou.“ Pošepkal. Pustil mi ruku a pohladil ma po vlasoch. „Navždy.“ Vydýchol. Pozrela som na neho. Z očí mu začali tiecť slzy, ktoré boli posledné.  Rozplakala som sa.

„Ian!“ zatriasla som s ním. „NIE!“  chytila som jeho tvár do rúk. „Vráť sa!“ pošepkala som.  „Ešte nemôže byť neskoro.“  Utrela som mu slzy čím som ho zakrvavila jeho krvou.  Rukou som mu prešla po očiach čím som mu ich zatvorila. Pobozkala som ho na líce a plakala som na jeho rameno ako som ho držala v náručí.  

NEW! :D Soooo... predposledná časť. Všetko sa rozuzlilo. a vyriešilo sa to čo som chcela v každej časti. Dúfam že sa vám páčilo. Ina. Ah jaj no musela som to urobiť. Ešte že je to predposledná časť. :D Takže PROSÍM ale naozaj PROSÍM si vaše názory. Ak tu nič nebude aspoň prosím okomentujte poslednú časť, ktorá bude už zajtra. takže chcem názor na celú situáciu, ktorá sa odohrala. 

HOPE YOU LIKE IT ♥

Ian