pondelok 13. januára 2014

Help Me!

Prestaňte! A spolupracujte!  
O mesiac neskôr.
Prišla som z práce a vyšla som do izby. Bolo neskoro. Asi 10 hodín. Diara sedela na posteli a pozerala si nejakú knižku.  Podišla som ku nej a pozrela do nej. Zatvorila ju rýchlo a pozrela na mňa.
„Čo to skrývaš?“ pousmiala som sa.
„Nič.“ Akoby už aj ona vedela potlačiť city a nenávidieť.
„Stalo sa niečo?“  pohladila som ju po líci.
„Nie.“ Knižku položila na stolík z druhej strany. Postavila som s a išla som sa preobliecť do pyžama a umyla si zuby. Odlíčila som sa a vrátila sa do izby. Sadla som si a oprela sa o čelo postele.  Diaru som si pritisla ku sebe. Hladkala som ju po vlasoch a pozerala na jej ručičky, ktoré o seba šúchala.
„Chýba mi Zayn Ellie.“  Oprela som sa hlavou a čelo postele a zatvorila som oči. Znova prišla na mňa chvíľa kedy musím plakať.
„Aj mne.“ Prehltla som hrču v hrdle.  Pobozkala som ju do vlasov a slza spadla na ne.  Objala ma okolo brucha a stisla mi bok. Ruku som položila na ústa aby som uväznila vzlyky vo vnútri.  Druhou rukou som ju stále objímala  a hladkala po chrbte.  Keď zaspala zošuchla som sa dole ale stále ma objímala.   Bradu som mala na jej hlave a pokúšala sa zaspať aj keď to jednoduché  nebolo.
***
„Ellie.“ Do kancelárie vošiel Austin.
„Už ideš?“ zdvihla som hlavu a usmiala som sa.
„Áno no, vieš mám sa stretnúť so........“  nadvihla som obočie. „Zaynom.“ Dokončil.
„Aha.. No, dobre bež.“ Žmurkla som a pokračovala som v práci.
Po skončení som všetko uložila na miesto a vypla laptop. Postavila som sa. Zobrala som kabelku a do ruky kabát.  Vyšla som z kancelárie a zamkla som ju. Skovala som kľúče a odišla som domou.

Preobliekla som sa a sadla som si na posteľ.  Zo šuplíka som vytiahla krabičku z cigaretami kde nie je čistý tabak ale aj niečo lepšie. Vytiahla som jednu a zapílila som si.  Oprela som sa o čelo postele a potiahla som. Vydýchla som.  Toto robím už dlho. Asi 3 týždne a neviem sa toho vzdať.  Z úst som vypustila dym keď mi niekto zaklopal na  dvere.  Cigaretu som nechala na popolníku a podišla ku ním. Otvorila som ich. stál tu Stevan.
„Máš telefonát.“ Podal mi môj mobil.
„Ďakujem.“ Usmiala som sa. Prikývol a odišiel. Zatvorila som dvere.
„Áno?“  ozvala som sa.
„Ahoj Ellie. Tu Cheryl.“  Počula som jej hlas. Zobrala som si cigaretu a popri telefonovaní som pokračovala vo fajčení.
„Ahoj.“  Vyšla som na balkón.
„No, vieš tak nejako sa hrabem Zaynovich papieroch lebo on teraz nemá čas.“  Pokračovala.
„Oh.  Prácu a akú vysedávanie v bare?“  povedala som ironicky.
„Našla som papiere kde vznikol nový dlh pod menom Zayna a teba. Niekto nafingoval že ste si zobrali hypotéku v Nórsku a teraz  vám chcú zobrať  firmu v ktorej si riaditeľka.“ Povedala.
„Čo prosím?“ skríkla som.
„Počula si dobre. Čo mám robiť?“  znela bojazlivo.
„Asi oprášim svoje pracovné topánky.“ Zložila som.  Vrátila som sa do izby. Cigaretu som zhasla v popolníku a nechala ju tam.  Dala som si žuvačku a otvorila som si skriňu. Vytiahla som krabicu kde som mala pracovné veci.  Otvorila som krabičku kde bola moja strieborná zdobená hračka.  Dala som do nej náboje a zaistila som ju. Položila som ju na posteľ a obliekla sa. Čierne obtiahnuté  rifle. Čierne topánky na so šnúrkami. Na vrch som dala biele tričko na ramienka a na to iba čiernu kožienku.  Namaľovala som sa. Linka a špirála. Ako obvykle vždy sexy. Pod tričko som zapla pás a zastrčila do neho nôž a Ďalšie náboje.  Zobrala som zbraň, kľúče, mobil a peňaženku. Otvorila som dvere keď ma zastavil Ian.
„Kam ideš?“  otočila som sa. Bol opretý o zárubni.
„Niečo si vybaviť.“  Skovala som zbraň za chrbát.
„Videl som tu zbraň. Aké účty.“ Nadvihol obočie.
„Niekomu stále vadí že sme so......... Zaynom najsilnejší v meste. Chce nám ukradnúť firmu!“  pustila som kľučku.  „Je to môj boj.“ Pozrela som na neho. „Idem zachrániť moju budúcnosť a moju rodinu a Zayna!“ pozerala som mu rovno do očí.
„Dobre.“  Usmial sa. Objala som ho a to silno.
„Ďakujem.“ Odtiahla som sa od neho.
 Pobozkala som ho na líce a usmiala som sa. Podskočila som. Vyšla som von a utekala do auta. Nastúpila som do neho a vytočila som Cheryl. Mobil som si priložila ku uchu a pridržiavala ho plecom kým som štartovala. Otvorila som bránu a vyšla na ulicu.
„Áno?“ ozvala sa.
„Cheryl. Kde si?“ opýtala som sa.
„U Zayna.“ Odpovedala.
„A kde je Zayn?“ prepla som to na hlasový cez auto.
„Zisťuje kto je ten Nór.“ Povedala.
„Počkaj je z Nórska?“
„Áno.“ Zložila som a dupla som na plyn. Išla som do kancelárie a bola som tam čo nevidieť.  Zabrzdila som tak že zapišťali gumy.  Vystúpila som von a zamkla auto. Rýchlym krokom som vošla dnu a ľudia čo tu boli vystrašene pozerali. Schody som brala po dvoch a išla rýchlo. Otvorila som kanceláriu a hrabala som sa medzi šuplíkmi kde mám zmluvy.  Vytiahla som obal, ktorý som hľadala. Dávid Pritt. Nórsky obchodník.  Pozrela som pred seba. Sviňa jedna!  Zobrala som papiere. Vyšla som na chodbu a zamkla som. Vytiahla som mobil a vytočila Zayna.
„Ellie?“ zdvihol okamžite a nadšene.
„Teraz súkromie bokom. Dávid Pritt on chce firmu.“ Zastavila som pri výťahu keď sa otvoril a vystúpili zamestnanci.
„Je to ten čo si s ním na fotkách?“ opýtal sa.
„Áno ten.“ Zavrčala som. Stlačila som nulu a dvere sa zatvorili.
„Kde si? Môžeme sa stretnúť u nás??..... U mňa.“  Opravil sa nasilu.
„Á-áno.“ Zložila som a oprela som sa o stenu výťahu.
Fajn Ellie pokoj. Musíš sa upokojiť. Súkromie bokom a zameraj sa na prácu! Vystúpila som von a zmizla som. Nastúpila som do auta a naštartovala som.  Išla som najrýchlejšie ako sa dalo a obehovala som autá.  Odbočila som na ulicu a zastavila som pred domom Zayna. Obyčajne by som povedala pred naším. Och prestať ty hlupaňa.  Zobrala som papiere a zbraň si dala do nohavíc. Vystúpia som von a išla dnu. Zazvonila som a čakala. Otvoril mi.. Zayn.  Vošla som dnu a podala som mu papiere.
„Je tu jeho adresa.“  Zamračil sa.
„No a?“ nadvihla som obočie. Otočil sa a išiel dnu. Pretočila som očami a išla za ním.
„No asi si to moc nepremyslel. Keď chce niekto okradnúť firmu v ktorej pracuje nedáva osobné údaje. Myslel si že ho nedostaneme.“  Otočil s aku mne na schodoch a ja som skoro spadla dozadu ale včas ma zachytil.
„Ďakujem.“ Pustila som ho.  Otočil sa a išiel hore. Otvoril dvere kde boli chalani.
„Tak kde začneme?“ opýtala som sa.
„Louis zisti o ňom viac ako treba. S kým obchoduje a podobne.“ Pozrel na neho Zayn.
„Ja som vám hovoril že je nepríjemný. Preto som sa bál.“ Pozrel na všetkých a potom na mňa.  Mykla som plecami a on na to odišiel.
„Niall a Harry choďte do jeho domu a všetko prehľadajte.“  Hneď odišli.
„Ellie. Zavolaj mu a pozvi ho na večeru určite bude súhlasiť.“ Pozrel na mňa.
„Nemám jeho číslo.“  Zamračila som sa.
„Ale prosím ťa.“ Čo s ním je??
„Naozaj ho nemám. Na čo by mi bolo?“  nechápala som.
„Aby si ho zavolala keď ti bude smutno?“ nadvihol obočie.  
„O čo mu hovoríš?“ zdvihla skríkla som.
„Prestaňte.“ Skríkol Liam. „ide o firmu. Znova vás chce niekto zabiť tak spolupracujte.“ Skríkol na obidvoch. Sklonila som hlavu. 

„Liam zisti mi kde je. Pôjdem ho s Ellie sledovať.“  Povedal už pokojne. Neprotestovala som lebo by sme zase skončili pri hádke a o to teraz nestojím. 

NEW! :D Tak čo??? Už sa to ide riešiť. Mám napísané všetky časti. Presne 60! Posledná časť koniec bude taká posledná pikantná.. ak chcete môžem to zmeniť.  Teraz je hlavná táto časť. Čo myslíte? Chcem vaše názory na Ellie a Zayna. Budú pokračovať v hádkach alebo to  vzdajú?? 
HOPE YOU LIKE IT ♥


1 komentár:

  1. Dokanle !!!! :3 asi to niekde zase načnu :D nwm :D je to uzasne rychlo dalsiu !! :3

    OdpovedaťOdstrániť