Konečne som sa prinúútila dopísať časť.. ak by nebola dnes zajtra určite ale keď to už je tak na čo čakať. Príbeh sa pomaly dostáva do toho stavu kde chcem. myslím že bude mať veľa častí takže uvidíme koľko asi.. lebo sama to neviem. ale bude ich dosť. Takže po prečítaní posííím zanechajte KOMENT či
ohodnoťte. Môže byť aj anonymne.. je mi to úplne jedno :) Hope You like It ♥♥
Ako mi
naposledy čítali prešli 2 dni. Niall povedal že mi budú zase čítať keď prídu aj
chalani a baby s deťmi. Háčik bol v tom že mi nechcú povedať
kedy prídu. A ja som nedočkavá. Popravde ten Niall príbeh ma zaujal. Má
v sebe čaro. Keď to počúvam snažím sa do toho dostať. Ako mi povedala
Perrie. Predstavujem si že som Gabriella. Vraciam sa do doby keď sa to odohráva
a ja mám pocit ako keby som to už zažila. Je to zvláštne ale frustruje ma
to.
„No tak Niall
povedz mi to! Kedy prídu??“ namietala som aby mi povedal kedy prídu za nami
ostatný.
„Nepoviem ti
to lebo to neviem,“ vyplazil mi jazyk. „Ale ..nie nepoviem ti to.“ Pokrútil
hlavou.
Odula som
spodnú peru a zavrela sa do izby. Sedela tam Perrie a skypeovala.
Priskočila som ku nej. Na obrazovke bol Zayn.
„Ahooj Zayn,“
zakývala som mu. „Kedy prídete? Nialler mi to nechce povedať,“ pozrela som
psími očami.
„Ahoj Bella,“
zasmial sa. „Sám neviem kedy ku vám ideme. Letenky zariadili baby a nechcú
nám povedať kedy odlietame lebo Harry by stresoval či má všetko zbalené. Tak
ako vždy,“ spolu s Pezz sa začali smiať.
Spustila som
plecia a sklamaná som odišla ku svojmu laptopu. Hľadala som nejaký dobrý
film. Nič ma nezaujalo.
„Aaaa,“
povedala som hlasnejšie ako som chcela. Perrie sa na mňa nechápavo pozrela
ponad čelo. Mykla som plecom a zasmiala som sa. Pokrútila hlavou
a naďalej sa venovala Zaynovi. Vypla som laptop lebo som nenašla nič čo by
ma zaujalo. Išla som do kuchyne spravila som
si sendviče , dala ich na tanier. Sadla som si na sedačku a zapla
telku. Práve išla nejaká rozprávka tak som ju nechala pustenú a pozerala
som a pritom jedna moje sendviče. Začala som sa smiať a skoro mi
zabehlo. Radšej som sa krotila lebo som bola až moc pažravá. Niall skočil na
sedačku a mne spadol tanier so sendvičmi.
„To si budeš
upratovať ty!“ Prstom som ukázala na neporiadok podo mnou.
„Platí.
Nechceš sa ísť prejsť?“ Svoj pohľad venoval mne.
„Ak to
upraceš.. možno áno,“ postavila som sa a prešla ku dverám od izby. „Máš na
to 20 minút. Kým sa pripravím.“ Žmurkla som na neho a vošla dnu. Perrie
ešte volala.
„OMG. To si
stále máte čo povedať?,“ sadla som si ku Perrie. „Už voláte niečo cez 2
hodiny,“ nakukla som do obrazovky ale už tam nebol Zayn ale baby. Zakývala som
im.
„Ideš
niekam?,“ pozrela na mňa Perrie ako som otvárala skriňu.
„áno. Na
prechádzku. Niall ma zavolal,“ otočila som hlavu ku nej. „Ideš?“
„Nie,“
usmiala sa. „Ja volám,“ ukázala na obrazovku. Obidve sme sa zasmiali lebo pri
tom mala Poker face.
Obliekla som
si tmavé džiny, bielo- tyrkysový, pásikavý sveter. Do hnedej kabelky cez plece
som dala mobil a peňaženku. Vlasy som si učesala a nechala voľne
rozpustené. Náramok na ruku aj keď mi ho nebude vydno. Z vešiaka som
zobrala hnedú kožienku so zipsom na bok. Tyrkysové, vyššie topánky na šnúrky.
„tak ja idem
ahoj,“ povedala som Pezz, keď so sa pozrela do zrkadla.
„Ahoj. A Bella keď prídu baby ideme na nákupy,
veľké nákupy!“ žmurkla na mňa. Iba som prikývla a odišla do obývačky. Niall
si preniesol veci do veľkej skrine čo bola v obývačke takže jeho izba je
teraz tu. Už bol hotový aj oblečený. Modré džiny a čierny sveter. Trocha
som sa zamyslela.
„Niall. Keď
prídu aj ostatný. Kde budú bývať?“ išla som ku dverám. Obul si biele supry
a zobral kľúče od bytu.
„No. To malo
byť menšie prekvapenie. Ale keď si taká zvedavá,“ brnkol mi po nose. Ja som ho
pokrčila a nechápavo na neho pozrela. „Keď tu prídu ostatný tak pôjdeme do
bytu čo tu má ešte stále Harry. Je dostatočné veľký na to aby sme sa tam všetci
zmestili,“ žmurkol na mňa.
„To je čo za
byt. Mne to skôr pripadá ako dom“ Pozrela som do zeme.
„Je to
dvojpodlažný byt,“ zasmial sa.
Prechádzali
sme sa mestom. Prešli sme zo pár parkov. Boli sme von celý deň. Išli sme na
obed. Objavili sme park s hojdačkami takže sme bláznili a užívali si.
Potom sme sa len pohojdávali. Ja na jednej hojdačke a Niall na druhej
vedľa mňa.
„Mám pocit že
ťa poznám celý život,“ usmiala som sa. „Ale počkaj. Vlastne ja ťa poznám už
dlho len si to nepamätám že?“
„Vlastne áno.
Ale na tom teraz nezáleží.“ Postavil sa a prešiel ku mne. Chytil ma za
ruku. Postavila som sa a on si ma pritiahol bližšie ku sebe.
Mala som taký
pocit. Neviem ho opísať. Ešte som ho nezažila ako mám stratu pamäte. Šteklenie
v bruchu. Pozerali sme si do očí. Jeho boli tak modré ako more či obloha. Zatvoril
oči a začal sa ku mne približovať. Nevedela som sa ani pohnúť. Stála som
ako socha. Jeho pery sa cítila na svojich. Ohňostroj v tele sa spustil.
Bolo to neuveriteľné. Také. Nezabudnuteľný pocit. Taký ako keby som ho už
v minulosti zažila. Odtiahol sa a pozrel na mňa. Sklonil hlavu. Ja
som sa konečne pousmiala a jedným prstom som mu zdvihla hlavu. Usmial sa.
„nehneváš
sa?“
„Nie“ teraz
som ho pobozkala jemne ja. Chytila som ho silno za ruku. Spolu, ruka
v ruke sme kráčali naspäť do bytu. Vyzula som sa a išla hneď do izby.
Skočila som na posteľ. Perrie pozerala film takže sa trošku zľakla. Zobrala som
ovládač a vypla to.
„Hééj.
Začínalo to byť napínavé!“ odula spodnú peru. Mávla som rukou.
„Toto ťa bude
zaujímať viac,“ usmiala som sa. Nadýchla som sa. „Niall ma pobozkal“ cítila som
ako žiarim a horím šťastím. Okamžite spozornela a sadla si do
tureckého sedu.
„A?? ako to
bol pocit“ doširoka sa usmiala a ukázala biele zuby. Začala som spomínať
a zasnívala som sa.
„Nádherné. Ja
mám pocit.. taký ani to neviem opísať. Bolo to krásne.. ako keby som to už
v minulosti zažila. Veď vieš. Ohňostroje a zimomriavky po celom tele
keď sa na teba pozrie.“ Chytila som ju za ruku a stále sa smiala ako
blázon a Pezz spolu so mnou.
„Poznám to.
A čo ďalej?“ horela nedočkavosťou.
„ja som mu
pusu opätovala ale už len takú letmú a ruka v ruke sme išli naspäť
tu. A teraz som tu! Perrie veľmi sa mi páči a ja ho mám aj veľmi rada
ale teraz som trošku zmätená. Neviem či len ako priateľa alebo je to niečo
viac.“ pozrela som na ňu neisto.
„Toto už
musíš vedieť ty,“ Mykla plecami. „Ideme sa najesť? Čakala som na vás.“ Len som
prikývla. Spoločne sme vošli do kuchyne kde bol aj Niall a pozeral do
hrnca na šporáku.
„Počkaj už ti
naložím.“ Pribehla ku nemu Pezz a odsunula ho na bok. Otočil hlavu ku mne
a len sa usmial. Cítila som červeň v lícach tak so sklonenou hlavou
som si sadla za stôl. Perrie predo mňa položila tanier, nevedela som čo to je
ale vyzeralo to chutne. Ochutnala som to a chutilo mi to. Keď sme sa
najedli pomohla som Perrie umyť riad. bola som unavená tak som si išla ľahnúť.
Preobliekla som sa do pyžama a ľahla si. Okamžite som zaspala.
Zobudila som
sa na rehot v obývačke. Neviem koľko mohlo byť hodín. Pozrela som na
hodiny. 12:00 PM. Sadla som si na posteľ a vystrela sa. Obula som si
papuče a smerovala ku dverám. Ak by som bola pri nich bližšie dostala by
som po ústach. Predo mnou sa zjavilo štyri mužské tváre. Pretrela som si oči
a keď som zistila že sa mi to nesníva začala som kričať a skočila som
na prvého ktorý bol najbližšie. Odtiahla som sa. Bol to Louis. Potom Harry,
Liam a na koniec Zayn. Potom prišli na rad baby. Jade ma objala ešte
silnejšie ako chalani. Eleanor, Kate.
„Tetááá!!“
skríkli deti a už booli na mne všetci nalepené. Spadla som s nimi na
zem a musela som sa smiať na celá hrdlo.
„Chýbala si
nám!“ povedala Emma.
„Aj vy ste mi
chýbali! Brnkla som každému po nose a všetci sme sa zasmiali keď sa zaň
chytili. Bol to taký príjemný pocit. Ako keby som ich poznala od narodenia.
Úsmev mi zmizol s tváre a bolesť sa vrátila. Chytila som sa za hlavu
a išla preč aby ma nemuseli vidieť deti. Slzy sa začali tlačiť von. Rýchle
pohyby pred očami. všetky deti ako rástli. Náruč, boli v mojom náručí.
Fotky a bláznovstvá. Niekto ma chytil za ruku. Zdvihla som hlavu. Bola to
Perrie. Pochopiteľne. Objala som ju.
„Tie pohyby.
Neprestávajú. Spomienky. Prečo to tak bolí??!!“ žmolila som jej tričko. Všetko
prestalo a pred očami sa mi zjavili dve krásne, nežné dievčatká. Odtiahla
som sa a pozerala pred seba.
„Sarah
a Elizabeth“ pošepkala som a pozrela som sa do očí Perrie.
„Prečo sa pri
nich cítim tak.. ako nie pri ostatných.. ako keby boli pre mňa niečím
výnimočné.“ Stále som na ňu pozerala a ona na mňa.
„Vieš Bella.
Tak by som ti to všetko povedala teraz hneď..ale na tieto otázky musíš prísť
sama. Ja nemôžem.“ Postavila sa a odišla. Rýchlo som ju chytila za ruku.
„Perrie
počkaj.“ Otočila som si ju ku sebe. V očiach mala slzy.
„Prečo
plačeš? Povedala som niečo?“ len ma objala.
„Nie je to
tvoja chyba iba je to aj pre mňa ťažké. Je mi to ľúto!“ odtiahla sa. Utrela som
sa po očami a aj ona. Stisla som jej ruku a išli sme za ostatnými.
Perrie hneď objala Zayna. Bolo to zvláštne. Neviem čo som povedala. Sklonila
som hlavu a teraz som už fakt mala pocit že som tu len na obtiaž.
„možno by
bolo lepšie ak by ste všetci odišli a mňa nechali tu“ povedala som keď
nastalo ticho. Vošla som do izby a zavrela za sebou dvere. Sadla som si na
posteľ a snažila som sa konečne prísť na dôvod prečo ja. Prečo mi pomáhajú
a čo mám s nimi spoločné. Prečo to nenechajú tak a nežijú si
život bezo mňa. Som len žena ktorá ich pozná. Nemám s nimi žiadne puto. Ani
s jedným s nich ma nič nespája. Jemne klopanie na dvere ma odtrhlo od
myšlienok. Utrela som si slzy. Dnu vošla Elizabeth a za ňou hneď Sarah.
„Ahoj“
usmiala som sa.
„Ahoj“
povedali jednohlasne. Podišli ku mne. Jedna si sadla na pravú stranu
a druhá na ľavú stranu postele. Obidve na mňa pozerali.
„Prečo
s nami nechceš ísť?“ Povedala Sarah
„Kto vás poslal?“
nadvihla som jedno obočie.
„Nik. Prišli
sme samé. Mi ťa potrebujeme ma.. Bella“ opravila sa a sklonila hlavu El.
prišlo mi to zvláštne. Čo chcela povedať?
„Ale na čo?
Som len kamarátka. Na čo ma potrebujete.?“
„Si viac ako
len to,“ Povedala El a zdvihla hlavu. „Pre všetkých si dôležitá.
A hlavne pre nás a pre ocka.“ Wow
bola tak vyspelá. Vedela aké slová ma použiť aby sa správne vyjadrila. Aj Sarah.
Boli tak krásne a múdre.
„Museli ste
mať múdru mamičku.“ Pozrela som na ne. Len prikývli postavili sa a utekali
preč. Išla som za nimi. V obývačke boli všetci natlačený. El sedela pri
Perrie a Sarah pri Niallovi.
„A dosť!
Prečo keď spomenie Gabriellu tak sa všetci tvárite tak čudne a utekáte preč
alebo hneď meníte tému. Bola alebo je predsa Niallova žena nie. Takže prečo?“
dala som si ruky v bok. Všetci poli ticho. Nadýchala som sa.
„Chcem vedieť
prečo vám na mne tak veľmi záleží. Prečo ja? Som... vlastne ani sama to neviem.
Ja som obyčajná žena. Prečo mi pomáhate.? Prečo chcete aby som si spomenula?“
otočila som sa a išla ku vchodovým dverám. Zastala som a ani som sa
na nich nepozrela.
„Možno si už ani nechcem spomenúť!“ povedala
som so sklonenou hlavou a išla som preč. Buchla som dverami a obula som
sa na chodbe. Vybehla som na ulicu. Utekala som sama neviem kde. Obehla som
niekde do parku sadla som si na prvú voľnú sedačku. Len som sedela a pozorovala
okolitý svet. Všetkých tých ľudí. Aký sú šťastný. Užívajú si všetko naplno. Rodiny
ako sedia na trávniku a majú piknik. Deti ako behajú stále dookola a rodičia
ako sa smejú a upozorňujú ich aby si dávali pozor. Keď spadnú zoberú ich
do svojej náruče a utešujú ich. Pofúkajú im ranu a pobozkajú ju. Tento
pocit mi niečo hovorí.
„Ahoj“
zdvihla som hlavu. Vedľa mňa si sadal Niall. Nič som nepovedala. Naďalej som
sledovala okolie.
„JA... ako si
to myslela že si nechceš spomenúť?“ stále som nič nehovorila.
„Bella pre
nás si viac ako len kamarátka. Prežila si s nami veľmi dlhú dobu a pomohla
si každému s nás. Pozri alebo skôr. Prosím ťa nevzdávaj to.“ Chytil mi
ruku. Trocha som sa strhla lebo som to nečakala. Cez slzy som pomaly nič nevidela.
Zdvihla som hlavu a pozrela sa mu do očí. S nádejou na mňa pozeral. Len
som prikývla. Išiel niečo vytiahnuť.
„Ak je to
denník tak ho schovaj chcem teraz niečo počuť s tvojho pohľadu“
Sooooo carrotss? aký máte dojem s tejto časti? páčila sa aspoň niekomu? a hlavná otázka pre mňa a aj dôležitá. ČÍTA NIEKTO TENTO PRÍBEH? ak áni prosííím už druhý krát zanechajte KOMENT či už anonymný alebo nie.. je to úplne jedno len nech viem či príbeh niekto číta. ♥
Ááno cita !! :DD Kika
OdpovedaťOdstrániťJaaa to čtu a je zo uplně božiiiiiii !!! ;D a hlavně nepřestavej psat
OdpovedaťOdstrániťProsím pokračuj v ňom moc moc prosím :))
OdpovedaťOdstrániť