P.S. Rozhodla som sa že budem písať aj nový príbeh, ktorý bude s Harrym. Už jeden príbeh som s ním písala ale mal iba 6 častí a to je málo. tak dúfam že sa vám bude páčiť. I Hope You Like It ♥
P.S.S Nezabudnite sa pridať aj do skupiny na FB. kde budú novynky a blogu TU!
Louis POV
4 týždne. Už je to takmer mesiac.
Píšem si denník tak ako to robila ona. Pomôže mi to trocha. Píšem moje
myšlienky, pocity a trocha sa mi uľaví. Musím niečo vymyslieť ako ju
nájsť. Avšak teraz na to nemám čas kvôli filmu a podobným veciam a okolo
nového albumu. Samá práca.
S chalanmi
sme naložili kufre, nastúpili do auta a smer letisko. Tam sa stretneme
s Danielle, Perrie a Eleanor.
El som
letmo objal a potom aj Pezz a Dan. Nastúpili sme do lietadla. Sedel
som s Harrym a Niallom.
„Nezdá
sa vám Eleanor iná?“ ozval sa Niall.
„V akom
zmysle?“ riekol Harry.
„No, ako
keby išla na silu. Ako keby niečo skrývala a bojí sa že to prezradí.“
Povedal Niall.
„Je iná.
Včera mi povedala že nie je nadšená že je s tebou na silu. Chcela byť len
kamarátka a nie s tebou chodiť.“
Povedal Harry. Prekvapene som na
neho pozrel.
„To
povedala? Zdalo sa mi že je iná ale...“ pozrel som sa von oknom.
„Ani ona
nie je nadšená s toho ako to dopadlo.“ Naklonila sa nado mnou Dan. „Myslím
že sa zmenila.“ Dokončila a vrátila sa na miesto.
Dal som
si do uší slúchadlá a premýšľal. Chalani mali pravdu. Správa sa inak.
O nič sa nepokúša. Ani sa so mnou nerozpráva. Správa sa ako ja. Asi sa
musím s ňou porozprávať. Po chvíli som zaspal.
Eleanor POV
Celú
cestu so sedela ako na nožoch. Sedela som pri okne so Zaynom a Perrie. Kým
oni si hrkútali a boli na sebe prilepený a spali ja som po celý čas
premýšľala. Keď doletíme bude asi obed. Mii som nepovedala že tu idú chalani
lebo by určite zdupkala. A to nemôžem dovoliť .potrebujem sa s ňou
stretnúť. Potrebujem vedieť čo si myslí. Ako sa cíti. Potrebujem s ňou
hovoriť. Budem ju musieť prinútiť aby sa stretla s Louisom. Nechcem aby to
bolo takto. Nechcem byť s Louisom. On nemiluje mňa a ja jeho. Chcela som len pomôcť ako kamarátka
a nie predstierať vzťah v ktorom ani jeden nie je šťastný.
Vystúpili
sme z lietadla. V hale si ma Louis ku sebe pritiahol. Zobrali sme
batožinu a autom išli do hotela. Izbu som mala sama. Vyhovovalo mi to
aspoň budem mať istotu že ma neprichytia ako budem volať Mii či neuvidia
emaily. Išla som skontrolovať či mi dačo neposlala. Nič. Naposledy písala pred
týždňom. Vybrala som mobil a zavolala jej na pevnú linku. Píplo to na
odkazovú.
„Ahoj
Mia. To som ja Eleanor. Potrebujem sa s tebou stretnúť. Priletela som do
hotela. Všetko ti vysvetlím keď sa stretneme. Len čo si vypočuješ tento odkaz
zavolaj mi prosím!“ zložila som
a niekto zaklopal na dvere. Bola to Danielle.
„Ahoj.
Chcem sa ísť prejsť. Ideš so mnou?“
„Ufff,
áno. Poď ďalej. Pripravím sa.“
Rýchlo
som zaprela laptop a odložila. Pripravila som sa a mohli sme vyraziť.
Louis POV
Len čo
sme pristáli v spoločnej miestnosti čo sme mali prenajatú sme mali poradu.
„Tak
zajtra máte ešte voľno. Louis ho strávi s El. a potom povinnosti.
Budete mať málo času pre seba ale to zvládnete.“ Povedal Paul poslednú vetu
a my sme mohli ísť.
Išiel
som do izby. Ľahol som si na posteľ a zobral Mii laptop. Teraz je už môj.
Dal som si tam všetky veci a ostali tam aj tie jej. Išiel som na TT.
Všimol som si nenávistné odkazy na jej adresu. Nebola tam vyše 2 mesiacov. Ako
posledný Tweet bol. Najkrajší deň na
svete s @Louis_Tomlinson I Love You! ... išiel som na môj a odpísal pár fanúšikom. Pozrel som
si trendy. Bol tam jeden ktorý ma prekvapil MIA. Klikol som naň
a objavila sa jej fotka. Ako kráča ulicou. Mala sklonenú hlavu
k zemi. Žiadny úsmev ako keď kráčala ulicami Londýna. Bola ako bez duše,
bez citov.
Kde môže byť? Kde ju videli a spoznali?
Tak ľahko sa neukryje. Z premýšľania ma vyviedol buchol na dvere. Laptop
som položil na posteľ a išiel otvoriť.
Stála
tam Lou a malá Lux.
„Ahooj.“
Aspoň pri nej sa môžem usmiať úprimne. Malá Lux mi vždy vyčarí úsmev na tvári
aj keby som bol neviem ako zničený. Zobral som ju na ruky.
„Ahoj.“
Pobozkal som ju na líce. Dal som ju na posteľ a začal štekliť. Smiala sa
a ja s ňou.
„Tak je
tu jedna vec ktorá ťa dokáže rozosmiať.“ Povedala Lou. Otočil som sa ku
nej.
„Áno.“
Zobral som ju na kolená a objal.
„Mám ti
ju tu nechať alebo..“
„Aspoň
mi bude robiť spoločnosť.“ Usmial som sa.
„Tak
dobre. Večer?“
„Fajn.“
Pobozkala ju a aj mňa a odišla.
„Ty malý
anjelik. Škoda že ťa nepoznala Mia. Páčila by sa ti.“ Povedal som jej. Celý čas som sa s ňou hral
a rozprával jej úplne voloviny čo ma napadli aby som nebol aspoň pri nej
smutný. Neskôr som zapol rozprávku a Lux v mojom objatí, sme
pozerali. Musel som sa aj miestami zasmiať. Príšerky na strednej je dobrá
rozprávka. Onedlho Lux zaspala. Dopozeral som to a vypol. Ležal som na
chrbte a Lux bola na mne nalepená. Pozoroval som si a rozhodol som sa
že si aj ja pospím. Avšak to by sa nemohlo nič stať.
„Nechaj
ma na pokoji!“ dnu vtrhol Niall. A zamkol.
„Čo sa
deje?“ pošepkal som a škaredo sa na neho pozrel.
„Keď si
nebol vo svojej izbe tak som sa ti tam trošku hrabal a našiel som toto.“
Ukázal gitaru ktorú som kúpil Mii. Zabudol som na ňu a ostala
v skrini. Tá gitara je od dievčaťa a darovala mi ju. Opatrne som
položil Lux vedľa mňa. Postavil som sa a išiel ku nemu. Vytrhol som mu ju
z ruky. Otvoril som dvere. Boli tam Harry a Zayn s Perrie.
Niall stál za mnou.
„Nehnevaj
sa ale bol som zvedavý. Ty nehráš na gitare. Dúfam.“ Povedal za mnou.
„Túto
gitaru som kúpil Mii. Chcel som jej ju darovať ale zabudol som na ňu. Teraz si s ňou robte čo chcete. Darovala
mi ju fanúšička.“ Povedal som smutne a podal ju Harrymu.
„Au.“
Sikol Niall. Otočil som sa a Zayn na neho pozeral.
„Nevedel
o tom. To je v pohode. Ale teraz buďte tichšie lebo Lux spí
v mojej izbe.“ Pozrel som na nich.
„Moja
Luxinka. Prečo je u teba?“ povedal Harry.
„Nemala
by? Lou mi ju priniesla. Rozveselila ma.“ Pousmial som sa. Vošiel som do izby
a zavrel. Ľahol som si na posteľ a znova o nej premýšľal.
Mia POV
Prišla
som s práce domou. Tašky som položila na zem. Pípal mi odkaz tak som ho
pustila.
„Ahoj Mia. To som ja Eleanor. Potrebujem sa
s tebou stretnúť. Priletela som do hotela. Všetko ti vysvetlím keď sa
stretneme. Len čo si vypočuješ tento odkaz zavolaj mi prosím!“ vypúlila som oči a neverila tomu čo
počujem. Ona prišla tu? A na čo? Zobrala som mobil a zavolala jej.
„Prosím?“
„Eleanor!
Ako to že si tu? Si normálna?“
„Počkaj.
Musím sa s tebou stretnúť. Všetko ti vysvetlím. Kde si?“
„Doma.“
„Môžeš
prísť na jeden hotel? Kde som ubytovaná.“
„Teraz
ešte niečo mám.“ Zaklamala som. nechcem sa s ňou stretnúť. Bojím sa čo mi
povie.
„Večer
a nie neberiem ako odpoveď.“ Vzdychla som.
„Fajn.
Kde?“
„Hotel
Plaza. Na recepcii ti povedia kde mám izbu.“
„večer
o 9:00 PM. Som tam.“
„Fajn
ohlásim ťa že prídeš aby ťa pustili. Ahoj.“
„Ahoj.“
Zložila som a zvalila sa na sedačku.
Keď tak
uvažujem vlastne mám niečo. Musím ísť ku gynekológii. Zobrala som kabelku.
Stopla som taxík a išla do nemocnice.
Zaklopala
som na dvere. Otvorila sestrička.
„A.
Slečna Colluci prišli sne na čas.“ Usmiala sa. Vošla som dnu. „Doktor vás iste
čaká.“ Vošla som tam.
„Dobrý
deň Mia.“
„Dobrý
deň.“ Sadla som si.
„Ako sa
cítite?“
„Po
fyzickej stránke dobre. Po psychickej som na zrútenie. Pán doktor povedala som
vám ako som otehotnela. Ale ja to dieťa, neviem ako sa ho naučím mať rada. Ťahá
ma ku nemu niečo ale...“ odmlčala som sa.
„Mia.
Mal som takéto prípady. Dievčatá chceli potrat ale keď som im povedal nech si
to rozmyslia začalo ich ku dieťati ťahať puto. Materinská láska. Ale niektoré
sa nenechali presvedčiť. Máte ešte 2 týždne na rozmyslenie, potom už nič
nezmôžem a vy si ho budete musieť nehať.“
„Rozumiem.“
„Tak sa
zoblečte a ľahnite si.“
Na
brucho mi dal ten gél. Potom zobral ultrazvuk a pozeral do obrazovky.
Zdvihla som hlavu ale nič som nevidela.
„Chcete
sa pozrieť?“ prikývla som. otočil obrazovku.
„Už
podrástlo. Aj brucho sa zdvihlo. Tuto je srdiečko.“ Ukázal prstom. Usmiala som
sa. Z oka mi vyletela slza.
Aj keď
ho nemám rada. Nedokázala by som sa ho zbaviť. Nedokázala by som mu zobrať
život. proste nemôžem ho zbaviť možnosti spoznať svet. Budem sa ho musieť naučiť ľúbiť ako matka.
Utrela
som si ten gél a obliekla tričko.
„Vyzerá
v poriadku a aj vy. Chcete fotku?“
„Áno.“
Podal mi fotku z ultrazvuku.
„Ďakujem.
Dovidenia.“
„Tak za
týždeň. Dovidenia.“ Otvorila som dvere.
„A pán
doktor. Už som sa rozhodla. Nedokážem mu zobrať život. takže si ho nechám.“
Pousmiala som sa a odišla.
Vrátila
som sa do bytu a dala si sprchu. Vlasy som vyfénovala a dala do
vrkoča. Natrela som sa telovým mliekom. Nemaľovala som sa pre istotu. Ak mi
povie niečo čo ma prinúti plakať nemusím byť rozmazaná. Vošla som do šatníka.
Už plnšieho ako na
začiatku. Dokupujem si nejaké veci a topánky. Vytiahla som čierne džiny.
Biely sveter a pred som zakasala. Čierny opasok. A nejaké doplnky.
Obula som si čierne Vansky. Doplnky. Zobrala som rifľovú bundu. Z obývačky som zobrala kabelku a išla ešte niekde najesť. Vošla som do najbližšej reštaurácie. Dala som si len polievku. Ešte som sa zastavila v Starbucks a zobrala si jedno latté so sebou. Dala som si okuliare a prechádzala som sa ulicami. Popíjala si latté a pozorovala ľudí. Všetci sa niekam ponáhľali. Volali. Stále niečo riešili. Ale jedno im závidím. Sú šťastný, s rodinou či samy alebo zadaný. Neopustili niekoho koho milujú. Zamyslená som kráčala rovno. Nevšimla som si že končí chodník. Bola zelená a vošla som na cestu. Prebrala so sa na trúbenie. Pozrela som sa a nevedela som sa pohnúť. Kým som nepocítila úder a pád na zem. Skôr na niekoho kto mi zachránil život. celé latté bolo na mne a aj na dotyčnom. Zdvihla som sa.
„Prepáč.“
Povedala som.
„Ty sa
mi ospravedlňuješ za čo?“ povedal mužský hlas. Zdvihla som hlavu
a ustúpila som krok dozadu.
„Preboha.
Mia?“ nič som nepovedala. Otočila som sa
a začala som utekať. Strkala som do ľudí ale to mi teraz bolo jedno. Vošla
som do prvého obchodu. Sadla som si do boxu a sklonila hlavu. Len dúfam že
ma nesledoval. Niekto vošiel dnu.
„Mne
neutečieš.“ Počula som pri sebe. Dala som si dole okuliare a videla ho
rozmazane.
„Prosím
nech sa mi to sníva.“ Pošepkala som.
„Možno
ťa sklamem ale nesníva. Mia skoro si zomrela.“ Pošepkal a sadol si vedľa
mňa. Ešte viac som sa rozplakala. Objala ma.
„Prečo?
Prečo to tak bolí.“ Tiež som ho objala.
„Mia. No
tak. Plačeš preto lebo ma vidíš? Si s toho nešťastná?“
„Ako by
som mohla byť nešťastná s toho že ťa vidím Harry?“ odtiahla som sa.
„Tak čo
sa deje. Odišla si. Mala by si sa tváriť šťastne. Už si od nás preč a si
šťastná nie?“ znova to zabolelo. Kúsočky sa stali ešte menšími a dostávali
sa všade a nesmierne ma pichali.
„Nikdy
už nebudem šťastná.“ Oprela som sa o neho.
„Ste tu
všetci? Je tu aj on?“ potiahla som
nosom.
„Á-áno.“
Povedal šepotom.
Tak
prečo sa potom chce so mnou stretnúť. Veď sú tu aj oni. Čo o do mňa chce?
Aby som sa viac trápila?
„Musím
ísť.“ Postavila som sa.
„Ale
Mia...“
„Nie
Harry. Toto sa nemalo stať. Nemala som ťa stretnúť. Zabudni na to že sme sa
stretli.“ Chcela som odísť ale jeho ruka ma zastavila.
„A čo
Louis?“ zavrela som oči.
„prosím
nehovor mu že si ma stretol. Nehovor mu že som tu. Nemyslí na to že som tu
s tebou bola.“ Objala som ho a zmizla na ulicu. Utekala som niekde
preč. Išla som do najbližšieho parku. Vytočila som Eleanorine číslo.
„Mia?“
„Prečo
sa so mnou chceš stretnúť keď sú tú aj oni. Chceš ma viac zničiť?“ povedala som
cez plač.
„Mia
ale...,“ odmlčala sa. „Ako to vieš?“
„To je
teraz jedno. Prečo chceš aby so prišla?“ zošuchla som sa na zem.
„Potrebujem
ti toho toľko povedať. Chalani tu o tomto čase nebudú. Idú von. Nebude ťa
nikto vidieť. Nikto sa nedozvie že si tu bola. Prosím príď.“
„Nedokážem
to Eleanor. Nedokážem ísť do hotela kde je on. Prechádzať chodbou kde má izbu.
Ísť do tej izby.“ Slzy stekali na zem.
„Nemáme
spoločnú izbu a na vyše on ju ma úplne inde ako ja. Mia. Ani ho
nestretneš. Proste príď. Ja ťa potrebujem! Potrebujem ti toho toľko povedať.“
Chvíľu ostalo
ticho. Ja som rozmýšľala a pri tom plakala.
„Dobre. Prídem.“
„Čakám
ťa.“ Zložila som a mobil hodila do tašky a pokračovala som v plakaní.
Je tu. Tak blízko a zároveň tak ďaleko. Je tu. Nič s tým nemôžem
urobiť. Už som ho raz stratila. Už som ho raz opustila a tak to musí aj
ostať. Pôjdem tam aj keď tým budem veľa riskovať.
Miin šatník. Možno moc ale nevadí. :)
Harry ;) Ale to vy viete ♥
dokonale:)dalje
OdpovedaťOdstrániťhonem dalšííí! :) je to dokonalý :)
OdpovedaťOdstrániťTy si nedokážeš představit jak moc jsem se zamilovala do téhle FF-ky !! :) píšeš uplně božsky ;) a co nejrychleji nový díl :)*
OdpovedaťOdstrániť