Louis POV
Ubehol
ďalší týždeň. Okrem štúdia nechodím nikam už ani von ak nemusím. Sedím
v izbe a v kuse na ňu myslím. Nehodlám sa jej tak ľahko vzdať.
Chcem o ňu bojovať. Nikto ma nepresvedčí. Nikto až ona. Kým mi nepovie že
ma nemiluje a že ma nechce tak ju neopustím. Budem sa ju snažiť nájsť za
každú cenu. Už mi to raz povedala ale nepodarilo sa jej presvedčiť mu lebo to
nebola pravda.
Niekto
zaklopal na dvere. Načo klopú keď aj tak vojdú. Teraz nie. Zaklopal druhý krát.
„Louis?
Si tam to som ja Eleanor“ ako Mia odišla stále mi volá alebo za mnou chodí.
Určite sa o niečo snaží ale ja ju nechcem, nechcem nikoho okrem Mii. Ja sa
jej nevzdám. Nevymením ju za žiadnu inú. To radšej budem na veky sám.
Ignoroval
som ju. Ostalo ticho. Myslel som si že odišla, naopak. Vošla dnu. Sedel som na
parapete a nevšímal si ju.
„Louis.
Nechceš sa prejsť?“ pomaly sa ku mne približovala. Pokrútil som hlavou že nie.
„Hovor
so mnou. Nemôžeš mlčať večne.“ Chytila ma za koleno, uhol som sa.
„Tok
chceš všetko zahodiť za hlavu? Vážne? Kvôli nej? Prosila ťa aby si zabudol tak
zabudni!“ Povedala hlasnejšie a rozhadzovala rukami. Pozrel som na ňu.
„Ničomu.“
Povedal som chrapľavým hlasom lebo som za posledné dva dni nič nepovedal.
Odkašľal som si. „Ničomu nechápeš. Ja ju milujem, chcem ju získať späť!“ postavil som sa
a prešiel ku dverám.
„Louis,
len ti chcem pomôcť. No tak, chalani majú o teba strach. Harry mi voláva
lebo nevie čo má robiť.“
Takže
Harry jej volá? A na čo? Nepotrebujem pomoc! Veď nie som blázon! Iba som zlomený
s toho že ma opustila láska života!
„Ja nie
som blázon! ODÍĎ!“ otvoril som dvere. Povzdychla si a odišla. Buchol som
dverami. Sadol som si na posteľ. Hlavu som si dal do dlaní. Myslia si že som
blázon? Chýba mi, mam dôvod byť takýto. Postavil som sa a išiel som dole.
V obývačke všetci sedeli. Prisadol som si a zrak som upriamil na TV.
Tie ich pohľady som na sebe cítil ako keby ma niečo pálilo na pokožke.
„Čo
dnes plánujete?“ opýtal som sa bez toho aby som im venoval moju pozornosť.
„Ja idem
za Dan.“
„Ja
a Niall ideme do klubu. Chceš sa pridať?“ povedal Harry.
„Aký
klub?“ pozrel som na neho.
„Sain
Tropez.“ Diera v srdci ma zabolela.
Postavil
som sa a bez slova išiel do kuchyne. Zobral som fľašu vodky a sadol
si do jedálne a začal piť.
„Pomalšie.“
Začul som za sebou hlas. Otočil som sa. Stál tam Harry. Prisadol si ku mne.
„Sain
Tropez....“ nedopovedal som a z oka mi vyletela slza.
„Viem
Louis.“ Odpil som si.
„ 2
týždne a ty stále nič nehovoríš a nerobíš pokiaľ nemusíš. Aj keď si
v štúdiu nevnímaš. Bojím sa o teba Louis.“ Chytil ma za rameno
a zahľadel sa na mňa.
„Ako aj
môžem. Nedokážem na ňu prestať myslieť. Stále ju mám v hlave,
v srdci, všade!“ napil som sa viac.
„Odišla..
zabudla.“ Zobral mi fľašu.
„Ako to
vieš? Ten list. Čítal si ho? Napísala mi tam že ma nikdy neprestane milovať
a navždy bude sama kvôli tomu aby už nikomu neublížila. Má nejaký dôvod
prečo odišla ale nepovedala m ho. Nie je ľahké len tak zabudnúť. Viem čo
hovorím.“ Pozrel som na neho vyčítavo.
„Prepáč.“
Sklonil hlavu.
„Včera
som stretol Miguela. Alice je zničená. Nevedia čo majú robiť. Vraj jej Alice
písala e-mail ale nedostala odpoveď.“
„Harry.
Ty si vážne myslíš že tak rýchlo zabudla? Aj keby chcela nedokázala by to. Po
tom čo som s ňou zažil, po tom čo sme s ňou zažili. Keby som vedel
kde je. neváhal by som a okamžite išiel za ňou. Zistiť dôvod prečo
odišla!“
„Nehovorili
sme to ti. Keď tu bol minule Miguel nie čo ho napadlo.“ Odmlčal sa.
„Hovor
Harry!“
„Miguel
chcel najať súkromného detektíva aby Miu našiel.“ Spozornel som. možno by
o bol dobrý nápad. Vedel by som kde
je a išiel za ňou.
„Urobil
tak?“
„Neviem.
Včera nič nespomenul.“
„Chalani.
Volal Paul. Zajtra ráno tu príde takže do štúdia nemáme chodiť. Vraj je to
niečo dôležité. Spomenul aj Simona.“ Zakričal Liam.
S Harrym
sme išli do obývačky.
„Takže
žiadna party.“ Povedal smutne Harry.
„Čo môžu
chcieť?“ opýtal sa Niall.
„Určite
chcú zase riešiť mňa. Sorry chalani. Zaťahujem vás do toho.“ Sklonil som hlavu.
„Nie
Louis. Nie si sám. Sme s tebou. Aj mi sme smutný.“ Podišiel ku mne Zayn
a objal ma. Odtiahol som sa a troška sa pousmial.
„Ďakujem
vám chalani. Nemal som na vás zabudnúť. Ale...“
„Chápeme
ťa Louis.“ Povedal Liam.
„Nezabudneme
že sme tu vždy a aj navždy budeme aby sme ti pomohli.“ Postavil sa zo
sedačky Niall.
„Keď sme
tu teraz takto, všetci. Skupinové objatie!“ povedal Harry. Niall s Liamom
ku nám pribehli a všetci štyria sa na mňa nelepili. Objali som ich. Aspoň
že mám ešte ich.
„Dobre
chalani. Idem do izby.“ Vyšiel som do izby a rovno do kúpeľne. Dal som si
sprchu. Len v uteráku som vyšiel do izby. Obliekol som si rifle, tričko
a na to bundu. Zobral som kľúče a mobil. A jej laptop. Zišiel
som dole.
„Idem
ešte na prechádzku.“ Povedal som vo dverách a išiel sa obuť. Zabuchol som
za sebou dvere a vybral sa boh vie kam.
Kráčal som ulicami, chodníkmi. Ocitol som sa pred London Eye. Išiel som
ku kase. Nastúpil som do kabínky kde som bol sám. Pozoroval som okolie a spomenul
si na deň keď sme sa objavili na verejnosti ako pár a išli sme tu spolu.
Naša prvá spoločné fotka ako pár. V objatí a vyznávanie lásky. Jej
byt. Nikdy nezabudnem na tie dva mesiace čo so mnou bola. Vystúpil som
a kráčal som ďalej. Rozhodol som sa že pôjdem navštíviť Alice.
Zastal
som pred ich dverami a zaklopal. Otvoril mi Miguel.
„Ahoj
Loui. Poď ďalej!“ pozval ma. Vyzul som sa a potom so ho objal.
„Miguel
kto to je?“ na schodoch sa zjavila Alice. Bola dosť zničená. Zaskočená na mňa
pozrela a potom ku mne pribehla a silno ma objala. Objatie som jej
opätoval.
„Ako ti
je?“ zašepkala.
„Príšerne!
Vidím že ani vy na tom nie ste dobre.“ Odtiahol som sa a pozrel na jej
červené oči. Zostrel som jej slzu.
Sadli sme si na sedačku.
„Dáš si
niečo?“ opýtala sa.
„Nie.
Ďakujem. Potreboval som len vypadnúť. Nemôžem stále sedieť v tej izbe.
Neobťažujem vás?“
„Samozrejme
že nie. Si tu vítaný.“ Potľapkal ma
Miguel.
Chvíľu
sme sa len tak rozprávali aby sme neboli ticho a nemysleli na ňu.
„Dali by
ste mi kľúče od jej bytu?“ pozrel som na nich.
„Iste.“
Postavila sa Alice. Z košíka pod televízorom vybrala kľúče. Podala mi ich.
„Ďakujem.“
Pozrel som na ňu. Sadla si ku Miguelovi.
„Nechcem
vás rušiť tak ja ide.“ Postavil som sa a išiel ku dverám. Objal som Alice
a Miguel ma išiel odprevadiť.
„Miguel.
Harry spomínal že si chcel najať detektíva.“ Obul som sa.
„Áno.
Uvažoval som o tom ale neviem či je to dobrý nápad. Poznám Miu a ona
by len tak ľahko neprišla.“ Sklonil hlavu.
„Musí
byť niekto komu povedala kde je. čo Lili?“
„Pýtali
sme sa každého koho pozná. Nič. Každý bol sklamaný.“ Otvoril som dvere.
„Ak by
sa ozvala. Daj mi vedieť.“ Objal som ho a odišiel. Išiel som do bytu.
Otvoril
som dvere. Rozsvietil som a fotky mi hneď udreli do tváre. Do oči sa
natlačili slzy keď so videl fotky na ktorých sme spolu a tie jej sladké
grimasy. Aký sme šťastný a ľúbime sa.
Sadol
som si na posteľ a vytiahol laptop. Zapol som ho a prezeral si jej
priečinky. Dúfal som že niečo nájde. Aj sa stalo. Našiel som jej denník. Začal
som ho čítať.
Stretla som najkrajšieho chalana
na svete.
Jeho pohľad je tak sladký.
Hypnotizuje ma s ním
Milujem ho od začiatku ako som ho
videla.
Je úprimný. Na nič sa nehrá.
Navždy mi ostane v srdci
a budem ho milovať.
Srdce bude zlomené, rozdrvené na
kúsky ale on tam navždy ostane a nikdy neodíde.
MILUJEM HO!
Tie vety
sa mi vyryli do hlavy. Moje myšlienky sa potvrdili. Nezabudla a ani
nezabudne. Milovala ma a a stále ma miluje a aj ma bude milovať.
Nepochopím ako som jej mohol na zlomok sekundy uveriť a pozerať sa na to
ako sa odo mňa vzďaľuje. Nechal som ju ísť a toto si nikdy nezabudnem. Aj
keď ma ona opustila ja som ju nemal nechať ísť. Prezrel som si jej byt. Mala tu
všetky veci aj oblečenie. Nebrala si toho veľa. Vytiahol som jej nočnú košieľku
a ľahol si do postele. Všade bolo cítiť jej sladkú vôňu kvetov. Košeľu som
si dal ku nosy a prikryl sa prikrývkou. Zavrel som oči a v hlave
si opakoval vety a myslel na ňu. Takto som aj zaspal.
***
Zobudil
som sa na zvoniaci mobil. Vytiahol som
ho z vrecka. Pretrel si oči a zdvihol.
„No??“
posadil som sa.
„Louis.
Kde si? Za pol hodinu tu je Paul a Simon.“
Hneď som sa spamätal.
„Koľko
je hodín?“
„06:30
AM. Kde si? Idem po teba!“
„V byte
Mii“ zložil som a postavil sa. Vystrel som sa. Išiel som do kúpeľne
a umyl si tvár čistou vodou. Vyšiel som von a hrabal sa medzi
poličkami. Našiel som žuvačky. Dal som si dve a ostatné položil na miesto.
Onedlho niekto zaklopal. Zobral som si veci a otvoril. Obul so sa
a zamkol. Kľúče som dal do vrecka a išli sme.
„Prečo
si tu bol?“ Opýtal sa Harry, keď sme nastúpili do auta.
„Musel
som. v laptope som potom našiel Miin denník prečítal som ho. Ona ma stále
miluje!“ zasmial som sa nad touto myšlienkou ale prestal som lebo tu nie je.
doma sme boli hneď. Cesty boli takmer prázdne. Vošli sme do obývačky kde už
boli nervózny chalani. Vybehol som do izby. Dal som si dole bundu a laptop
som dal na posteľ. Rýchlo som si umyl
zuby. Zletel som dole a sadol si ku ostatným. Liam podupkával nohou čo ma
znervózňovalo a aj ja som to začal robiť.
Zvonček
sa rozozvučal po celom dome. Niall sa postavil a utekal otvoriť.
„Ahoj
Niall. „počul som Paula.
Niall sa
vrátil a bol dosť prekvapený. Sadol si na svoje miesto a my ostatný
sme sledovali dvere do ktorých vstúpil Paul, Simon a Eleanor?
„Čo tu
ona robí?“ postavil som sa.
„Dozvieš
sa.“ Povedal Paul. Sadli si na sedačku oproti nám.
„Dobre.
Prešli 2 týždne a ty si stále neprítomný. Už by aj stačilo. Ona ťa
opustila, zabudla. Využila ťa aby sa zviditeľnila.“ Povedal na rovinu Paul.
„To nie
je pravda. Mýliš sa. Neurobila to preto aby sa zviditeľnila. Ak vieš čo je to láska
tak by si to mal pochopiť. A nikdy na ňu nezabudnem. Neprinútiš ma ku
nemu.“ Postavil som sa a vybehol som na neho.
„Louis.
Upokoj sa.“ Povedal Simon.
„Ako sa
môžem upokojiť keď tu hovorí nezmysli!“
pozrel som na neho škaredo. Harry
ma chytil za ruku. Pozrel som na neho. Naznačil mi aby som si sadol. Nadýchol
som sa a sadol si.
„Veci
okolo filmu sa začali zariaďovať. A teraz idete do New York.“ Všetci sme
na nich pozreli. Jedným okom som zazrel Eleanor. Celá stuhla a prekvapene
pozrela na Simona.
„Budete
mať koncert v Madison Square Garden. Tam budete natáčať. A potom
všetko okolo vášho života. Bude to trvať asi rok.“ Simon pokračoval.
„ Ale
jedná vec tu vadí.“ Skočil do toho Paul.
„Tá
malá. Budeme ti musieť niekoho nájsť aby si zabudol.“ Už som pochopil na čo tu
je Eleanor. Ruky som dal v päsť a postavil sa.
„Neviem
čo proti nej más. Nič ti neurobila! A zabudni na to že ja zabudnem.
A ak si myslíš že sa dám znova dokopy s Eleanor tak na to tiež môžeš
rovno zabudnúť.“ Kričal som.
„Budeš
robiť čo poviem. Nebudeš sa takto tváriť celý život.“ tiež sa postavil.
„Nič
nemusím robiť čo povieš! Uvedom si jednu vec! Ak by nebolo nás nemáš ani prácu
a plat aký máš. Nemusím ťa počúvať!“ pristúpil som ku nemu bližšie.
„Louis
ale mňa musíš počúvať.“ Skočil do toho Simon a odsunul nás od seba.
„nehovorím že máš na ňu zabudnúť teraz. Časom. S Eleanor si už chodil
poznáte sa. Buď rád že to nebude niekto iný. Boli ste spolu šťastný. Možno sa
budete mať znova radi.“ Pozrel mi do očí. Ironicky som sa zasmial.
„To že sa
poznáme nič nemení. Ona strpčovala Mii život po celý čas ako som s ňou
bol. Možno ona je dôvod prečo odišla“ ukázal som na ňu prstom.
„Dosť.
Nebudem furt počúvať že ma obviňuješ kvôli tomu že odišla. Ja nie som ten
dôvod. Už to pochop.“ Začala kričať.
„Nebudem
s ňou predstierať vzťah!“ povedal som a pozrel na všetkých
v miestnosti.
„Budeš
musieť!“ povedal Simon.
„Verejnosti
povieme že to bol len úlet ktorý sa skončil. Eleanor miluješ a vrátili ste
sa ku sebe a ste šťastný.“
„Už
teraz je moc že ho nútite s ňou chodiť.“ Skočil do toho Zayn
„To má
ešte predstierať že je najšťastnejší človek pod slnkom. A vo vnútri bude
smutný? Vôbec vás netrápi že je nešťastný?“ postavil sa Harry.
„Ja to
neurobím NIKDY. Zabudnite“ sadol som si na sedačku a založil ruky na
hrudi. Ďakovne som pozrel na Chalanov.
„Budeš
s ňou chodiť a basta! A ešte niečo. Ten váš Larry tiež skončí!“
povedal Paul. „Vadí to všetkým v Modeste!“
„Toto je
vrchol. Kvôli vašej debilite mám zahodiť kamarátstvo, lepšie povedané vzťah
s chalanom ktorý mi je ako brat? A to preto lebo vám sa to nepáči
a aby som fanúšičky nevraveli že Eleanor je preto moja priateľka? Ja nie
som taký sprostý ako si myslíte. Viem si dať dokopy 1a1“ postavil som sa a išiel hore.
„Ešte
sme neskončili.“ Zakričal Simon.
„Ale ja
áno.“ Zakričal som mu naspäť a buchol dverami od izby. Celou silou som
udrel do skrine.
Ako si
môžu myslieť že s ňou budem chodiť. Ako mi len môžu prikázať prestať sa
kamarátiť s bratom? Sú idioti. Najradšej by som teraz odišiel. Opustil
skupinu len kvôli ním. Už to nie je to čo bolo. Samé príkazy! Rozkazy!
Upozornenia! Nenávidím všetkých čo pre nás pracujú.
„Buď
bude Louis chodiť s Eleanor alebo sa skupina rozpadne kvôli vašej
sprostosti!“ zakričal Simon a počul som buchot.
To
nemôžu myslieť vážne. Zišiel som dole.
„To
nemyslíte vážne!“ vošiel som do obývačky.
„Je to
na tebe.“ Povedal pokojne Paul.
„Na mne?
Vy si to predstavujete takto. Že ja teraz zabudnem na všetko. Chytím Eleanor za
ručičku. Odpustím jej. Vyjdem s ňou von na verejnosť pred všetkými ju
pobozkám a budem predstierať že som najšťastnejší. A že sa my dvaja
milujeme. Je to tak?“ zazeral som na nich.
„Presne
tak!“ prikývol Simon.
Vydýchol
som a vražedným pohľadom pozrel na Eleanor a potom na chalanov.
Nemôžem dopustiť aby oni zničili skupinu. Kým som tu ja. Chalanov neopustím kým
to my nerozhodneme. Chalani krútili hlavami že nie. Vedeli ako som sa rozhodol.
Poznáme sa až moc dobre. Svoj škaredý pohľad som venoval aj Simonovi
a Paulovi a znova Eleanor.
„Dokázala
so čo si chcela. Ale upozorňujem ťa dopredu. No nikdy ťa už nebudem mať rád. Na
verejnosti ti dám pusu ale bude sa mi hnusiť. Za stenami šôubiznisu sa budeme
tváriť že sa nepoznáme.“
„Louis,
nemusíš to robiť!“ Podišiel ku mne Liam.
„Urobím všetko aby
skupina ostala po kope. Nerozídeme sa kvôli týmto debilom!“ objal som hoSooooo carrot? aký máte dojem? zanechajte ho dole v komentári. či ohodnoťte ♥
Wau :O dokonalá časť! :3 Chuďatko El, musí trpieť, ked ju Louis nenávidí a ona nemôže nič povedať. Ľúto mi je ešte aj...no proste všetkých :D
OdpovedaťOdstrániťMajú to ťažké...
A som naštvaná na Miu-, veď keď to dieťa nechce tak mala ísť na potrat a nie takto zbabelo utiecť. Viem, viem je to len fanfiction ::D ale ja to proste strašne prežívam :D
Totižto dnes som objavila tvoj blog a hneď ma zaujal názov poviedky a tak som sa pustila do čítania a som nadšená ^.^
Teším sa na ďalšiu :))
je to super hned hod dalsiu :D
OdpovedaťOdstrániťurcite sa to dozvie od El , ze ???
Dokonalý !! Já ten příběh prostě žeru :DD rozhodně máš velkej TALENT ! Co nejrychleji nový díl :)
OdpovedaťOdstrániťkrásny!! máš fakt obrovský talent! je mi ľúto všetkých ale najviac Eleanor, že sa k nej Louis tak správa. Dúfam, že mu povie pravdu a on nájde Miu. Nemôžem sa dočkať ďalšej časti!! :D
OdpovedaťOdstrániťĎakujéééém za také krásne komentáre... a hlavne dlhé čo ma povzbudili!! ♥
OdpovedaťOdstrániť