Mia POV:
Po tom čo som
im to všetko povedala som sa cítila a mnoho lepšie. Už im nič nemusím
tajiť. Do izby vošli Alice a Miguel. Alice hneď ako ma videla pribehla ku
mne a objala ma. Nasledoval Miguel. Silno som ho stisla. „Nechcem aby sa
to opakovalo.“ ,pošepkala som mu. „Ani nebude! Nedovolím to!“, odtiahol sa
usmial sa. „Guys! Chceli by sme vám niečo povedať!“ ,povedala a doširoka
sa usmiala a aj Miguel. „Budeme rodičia!“ . skríkli na raz. Ostala som
sedieť. Bola som nadšená ale nevedela som to dať najavo. Chalani okamžite
vyskočili zo sedačky a začali objímať Alice a aj Miguela. Dala som si
to všetko do kopy. „Poď sem nech vás objímem!!“ povedala som cela natešená.
Obidvaja ma objali každý s jednej strany. „Gratulujem!“ povedala som so
smiechom. „ďakujem krstná mama“ ,odtiahla sa Alice a usmiala sa. „čože?
Ja?“ ,pozrela som na ňu trochu zaskočená. „A kto iný?“ „a kto bude krstný
otec??!“ chalani začali do seba strkať a prekrikovať že ktorý to bude
a aby si Alice vybrala jedného s nich. „Ak sa budete správať ako deti
tak ani jeden!“ ,pohrozila im Alice a všetci sme sa zasmiali. Dnu vošiel
doktor. „Dobrý deň!“ ,pozdravili sme všetci zborovo. „Dobrý deň“ ,doktor sa
usmial. „Potrebujem sa so slečnou Miou porozprávať o samote.“ ,naznačil im
aby odišli. Prikývli. Loui ma ešte pobozkal na líce a išiel za ostatnými
na chodbu. „Vaše výsledky vyzerajú v poriadku ešte si vás tu necháme na
jednu noc a zajtra môžete ísť domov.“ ,usmial sa a ja tiež. „Ďakujem“
,povedala som nadšene. „Je tu ešte jedna vec. Mia vyzerá to tak že ste tehotná“
,pozrel sa do papierov a potom na mňa. „Áno. Mia ste tehotná!“ ,úsmev mi
okamžite zmizol s tváre a zrútil sa mi celý svet. „to nemôže byť
pravda! Pozrite sa ešte raz. Máte správne papiere!“ ,začala som panikáriť.
„áno. Sú to vaše výsledky. Stalo sa to asi včera pri tej nehode. Mia ste
v poriadku?“ ,pozrel na mňa ustarostene. „áno je mi fajn. Môžete ma nechať
samu prosím?“ „Fajn.“ Odišiel a ja
som začala plakať. Nevedela som čo mám robiť. Ja nemôžem byť tehotná.
A ešte s nejakým narkomanom ktorý ma znásilnil. „Nie nie nie nie!!!“
kričala som do vankúša. Slzy sa rútili a boli veľké ako hrach. Nevedela
som ich zadržať. Čo budem teraz robiť? Ako sa pozriem Louisovi do očí? Ja mu
neviem klamať. Nemôžem mu klamať! Akurát
vošiel dnu. Utrela som si slzy a snažila sa o úsmev. „Mia! Stalo sa
niečo? Prečo plačeš?“ pribehol ku mne a sadol si na okraj postele. „Zajtra
môžem ísť domov to preto.“ Pozrela som sa na neho a nahodila falošný
úsmev. „nič viac?“ ,pozrel neisto. „Všetko je dobre“ ,znova faloš. Chytila som
ho za ruku a silno stisla. Naklonil sa ku mne a pobozkal ma.
Na druhý deň
po mňa prišiel a odviezol domov. Celú noc som nemohla spať. Celú noc som
premýšľala a dospela som k záveru že iná možnosť ako sa sním rozísť
nie je. musím ešte premyslieť ako a kde. Aby to nebolo ťažké pre neho. pre
mňa. Pre mňa to bude zdrvujúce. Rozídem sa s láskou môjho života. Ale
nemôžem mu klamať. Nemôžem mu zničiť kariéru. Je mladý a slobodný. Celý
život pred sebou. A ja sa zase nemôžem vzdať dieťaťa. Je to nevinné
stvorenie ktoré za nič nemôže. v podstate bude dôvod prečo sa rozídem
s Louisom. Ale budem matka a budem sa ho musieť naučiť milovať
a chrániť. Aj keď sama otca nepoznám. Viem že je to obyčajný chudák
a feťák. Budem musieť zabudnúť na ten deň ale toto dieťa ma s ním
bude celý život spájať a sprevádzať. Vychovám ho najlepšie ako budem
vedieť a dám mu všetku lásku aby bolo slušné. A nie ako on či ja pred
rokom.
„Mia , sme
doma“ ,prerušil ma Louis. Zobral mi tašku a spoločne sme vyšli hore do
bytu. „Idem si dať sprchu“ otočila som sa mu chrbtom a išla do kúpeľne.
Chytil ma za ruku a potiahol ku sebe a pobozkal ma. „Správaš sa
zvláštne. Odkedy bol pri tebe doktor nie si to ty. Povedz mi čo sa stalo?“
,pozrel na mňa. Bolo vidno že má starosti a že sa o mňa bojí. „je mi
fajn. Čo by sa malo stať?!“ ,povedala som trošku odmerane a odišla do
kúpeľne. Vošla som do sprchového kúta kde som si sadla a začala plakať.
Prúd horúcej vody mi stekal po celom tele. Prečo som bola taká hnusná? Veď on
predsa za nič nemôže. som krava! Upokojila som sa ,umyla a vyšla von.
Pozrela som sa do zrkadla. Fakt som vyzerala ako troska. Nadýchla som sa
a vyšla von. Musím to všetko zakryť kým je pri mne Louis a správať sa
ako pred tým. Musím sa tváriť že všetko je v poriadku. Odsunula som dvere
a na posteli zbadala Louisa. Sedel tam smutne so sklonenou hlavou. Ladným
pohybom som ku nemu prešla. Čupla som si a do dlaní som chytila jeho tvár
a zdvihla mu ju. „prepáč mi to. Ja len.. v noci som nemohla spať. Som
trochu unavená.“ Povedala som s ľútosťou. Chytil ma a posadil si ma
na kolená. „to je v poriadku“ pobozkal ma na líce. Usmiala som sa
a on tiež. Snažila som sa zabudnúť.
Bozkával ma všade po tvári. Začalo ma to štekliť. Smiala som. Ľahli sme si na
posteľ. Objala som ho a hlavu
položila na jeho hruď. Pritisol si ma ku sebe. Vychutnávala som si to ako keby
to mal byť posledný krát čo takto ležíme. Možno aj je. možno ho už takto
nebudem mať pri sebe a nebudem sa cítiť v bezpečí. Už nikdy nebudem
cítiť jeho vôňu. Budem sama. Nikto ho nenahradí. Bude moja prvá a posledná
láska navždy. „pospi so“ ,pošepkal a pobozkal ma do vlasov. Zobral si
prameň vlasov a začal sa sním hrať. Po chvíli som zaspala a ponorila
sa do ríše s nov alebo skôr nočných môr.
Kráčala som chodbou a išla za
svetlom. Vošla som do osvetlenej miestnosti kde sedel sa posteli Louis
a plakal „MIA!“ zakričal moje meno. Chcela som sa ho dotknúť. Ale len som
cez neho prešla. Ako keby som bola duch. Aj som bola. Moje ruky , telo boli
prehľadné. skúšala som to znovu a znovu. Nič. Prišli chalani
a snažili sa ho utešiť. Nezabralo. Kým sa vo dverách nezjavila žena. Bola
celá v čiernom a pozerala zákerným a pohŕdavým pohľad. Prešla ku
Louisovi a objala ho. Zdvihla mu hlavu a pobozkala ho. Ukľudnil sa.
Teraz začali stekať slzy mne. Plakala som a nič nevidela. Všetko bolo
rozmazané. „NIE!“ cúvala som dozadu. Bol šťastný. S ňou. Ja som mu len na
obtiaž. Musím odísť z jeho života a dať mu pokoj. „Louis!“ zakričala
som. Nepočul ma. Nik ma nepočul. Chytila som sa za brucho a niečo si
uvedomila. Keď ho opustím nesmie ostať sám. A napadol mi len jeden človek
kto ho možno ešte dokáže urobiť šťastným. ELEANOR!
„NIE!“ prudko
som sa posadila.Neviem ako dlho som spala ale viac ako 2 hodiny to nebolo
určite. Vedľa mňa bol Louis a bol vystrašený. Rýchlo som ho objala
a zaborila hlavu do jeho hrude a začala plakať. Prstami som vliezla
do jeho hlasom. A druhú ruku som dala na jeho chrbát. Zaborila som do neho
moje nechty a vzlykala. „Bol to len sen. Už je dobre. Som tu!“ ,snažil sa
ma upokojiť a hladil ma po hlasoch a chrbte. „Milujem ťa! nezabudni
na to! Nikdy!“ pošepkala som mu do ucha. Odtiahla som sa a dala mu vášnivý
, plný lásky a slasti bozk. Položil ma na posteľ a začal ma bozkávať.
Potiahol šnúrku na župane a už som bola nahá. Je to chyba. Nesmiem to
urobiť. Ale ja mu neviem odolať. Je too ako rozlúčka. Takto to beriem. Budem
mať neskôr výčitky. Som ako štetka. Využijem a odkopnem. A to si
možno bude aj o mne myslieť keď mu poviem zbohom. Dala som mu dole tričko.
Bozkával ma na krku smerom dole. Zanechával za sebou mokrú cestičku. Dal si
dole nohavice. Zachytila som tep jeho boxeriek a dala mu ich dole. Ešte si
vytiahol ochranu a nasadil ju. Onedlho sme boli jedno telo. Užívala som si
to ako keby to bolo po prvý krát. Ale bolo to posledný krát. Už nikdy nebudem
šťastná. Nebudem šťastná ako keď som sním. Nikdy! Vyvrcholili sme naraz. Prehlo
ma v chrbte a Louis ma pobozkal na krk. Ľahol si vedľa mňa. Ešte som
ho raz pobozkala. Ľahli sme si ku sebe. Louis zase zobral prameň mojich vlasov
a hral sa s nimi. Prikryl nás. Zatvorila som oči. Najprv zaspal Loui
a potom ja.
Dnes sa mám
po týždni stretnúť s Alice. Už to musím dostať zo seba. Povedať niekomu
pravdu. Spravila som rannú hygienu. Jesť som nejedla od včera. Nič mi nechutí.
Čo zjem tak to vyvrátim napäť. Vlasy som si učesala a dala do drdola. Make
up. Žiadny. Prirodzená. Určite budem zase plakať takže mi bude zbytočný. Dala
som si bielu košeľu ktorú som zakasala so riflí. Do čiernej kabelky som dala
všetko potrebné ako peňaženku , mobil... na oči okuliare. Obula som si
čiernobiele pásikavé baleríny. Zamkla som a kľúče dala do kabelky. Išla
som do reštaurácie kde sa máme s Alice stretnúť.
Prišla som
asi o 30 minút skôr. Sedela som a čakala. Konečne prišla. „Ahoj“
postavila som sa. Objali sme sa a sadli. „Ahoj. Prepáč. Meškám.“ Sadli sme
si. „V pohode“ ,pousmiala som sa. Objednala som si niečo ľahké. Jedla som to na
silu. Vôbec mi to nepravo. Vidličkou som hrabala v tanieri. „Si v poriadku?“
,pozrela na mňa. „Jasné , len nemám hlad“ , snažila som sa ju presvedčiť. Ale pred
ňou neutajím nič. „Neklam“ ,hneď povedala. „tak dobre. Ale nie tu. Niekde kde
budeme samé“ ,pozrela som na ňu cez čelo. „OK“ ,prikývla. Konečne sme odišli. Zaplatila
som a išli sme niekde kde budeme mať kľud.
Išli sme do
Green park. Sadli sme si na lavičku. Bol tu kľud. Chytila som sa za brucho. „Tak
hovor“ ,povedala netrpezlivo. Vzdychla som. „Som tehotná“ ,pošepkala som. „Čože?“
postavila sa. „Ale to je dobré nie?“ zase si sadla a pozerala nechápavo. „Nie!
Nie je to dobré“ , slzy už boli na krajíčku. „To dieťa nie je Louisove. Je to
toho bastarda čo ma znásilnil. Keď mi doktor robil vyšetrenia. Zistili to. Som v prvom
týždni. Alice. Chápeš to. So obyčajná ku...“ „Nie nie nie! Mia nie si! Nie je
to tvoja chyba. Bola si v bezvedomí. Boli dvaja. Nemohla si sa brániť. Toto
už nehovor.“ ,zatriasla so mnou. „čo na to povedal Louis?“ „Nevie to. Nemôžem mu
to povedať. Ani nepoviem. Nikdy sa to nedozviem.“ ,zdvihla som hlavu. „Musím sa
s ním rozísť. Nemôžem mu zničiť život. nemôže sa to dozvedieť!“ „Mia čo to
hovoríš? To sa ho len tak vzdáš? Ani nevieš ako by reagoval ak by si mu
povedala pravdu.“ „čo by povedal? Vyhodil by ma čo iné?“ „To nemôžeš vedieť! Radšej
ho opustíš? Zničíš ho! Zničíš teba. Budete trpieť! To chceš? Nerozmýšľala si ja
neviem. Potrat?“ „Nie to neurobím. Je to len nevinné bábätko. Za nič nemôže.
nemôžem ho zabiť!“ ,postavila som sa. „Ako to vlastne môžeš povedať. Aj ty si
tehotná!“ ,sklonila hlavu a chytila sa za brucho. „Alice. Ja to musím
urobiť. A nebude tak sám. Má chalanov. Teba.!“ „Možno tu budeme pri ňom. Ale
budeme ho povzbudzovať aby niečo neurobil. Jediná kto tu nebude si TY! Opustíš ho
bez toho aby si skúsila aj iné riešenie. Pravdu.“ „K ničomu by to neviedlo. A nebude
nešťastný. Je tu ešte niekto kto ho dokáže spraviť znova šťastným.“ „Kto?“ postavila
sa tiež a podišla ku mne. „Eleanor!“ , pozrela som sa jej do očí. „Vážne? Po
tom všetko? Mia veď ona ti ublížila. Obvinila ťa z niečoho čo nie si.“ „SOM!
Som obyčajná štetka! Alice. A neodhovoríš ma od toho. Som rozhodnutá! ,
skríkla som. „Mia..“ ,prerušila som ju. „Len o jedno ťa chcem požiadať. Keď
odídem povedz chalanom že ma to mrzí. Že som to tak nechcela. Že ich mám veľmi
rada. Miguelovi daj list čo som napísala. Je tam celá pravda. Daj mu ho keď
budem už preč. “ ,strčila som jej ho do ruky. „A Louisovi daj tento. Napísala som
mu tam to čo je potrebné aby na mňa zabudol. Dnes sa ešte rozlúčim s Miguelom.
Zajtra Louis a v noci odlietam. Miguelovi nič nepoviem lebo by ma
nepustil. Nehovor mu ani ty nič. “ „Kam ideš?“ „nemôžem ti to povedať. Nikto o tom
nevie. A ani sa nedozvie?“ „Mia.. ostaneme v kontakte?“ ,pozrela na
mňa zo slzami v očiach. „To ti sľúbiť nemôžem.“ Obidve sme sa rozplakali. Objala
som ju najsilnejšie ako som vedela. „Nezabudni že si moje všetko. Ľúbim ťa Alice!“
pošepkala som jej do ucha. „Budeš mi chýbať. Neviem ako to zvládnem bez teba. Tiež
ťa ľúbim!“ ,odtiahla som sa. Otrela som jej slzy. „Asi bude lepšie ak si nájdeš
inú a lepšiu krstnú mamu.“ , smrkla som. „Zbohom!“ to som už nevydržala a začala
som plakať poriadni. Vzlykla som. „Zbohom!“ ,pustila som ju. Dala som na oči
okuliare a utekala preč skôr nech by ma niekto zastavil a prehováral ma.
A prinútil spraviť chybu. Otočila som
sa. Stále tam stála a pozerala do prázdna. Len dúfam že sa jej nič
nestane.
Tak čo hovoríte? Neviem možno som vás sklamala. ale takto to proste musí byť! Prosím vyjadríte sa ku časti. čo Anonymne alebo nie. Len prosím potrebujem váš názor! Ak tak postačí ak aj OHODNOTÍTE ♥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára