Mia POV
Denník.
Ubehli 3 týždne a ja mám
pocit ako keby to bolo len včera. V robote sa mi začalo dariť. Bábo je
v poriadku. Neviem ako si na neho zvyknem. Myslela som si že to bude iné.
Že Louisa neopúšťam len kvôli dieťati. Myslela som si že mu bude takto lepšie.
Bezo mňa. Ale keď som odišla a čítam tie emaily či od El alebo aj Alice
sem-tam. uvedomila som si že jediný dôvod bolo to dieťa. Urobila som chybu za
ktorú teraz budem ja a aj Louis pykať. Kvôli moje sprostosti. Každému na
okolo len ubližujem. Ale oni určite na to zabudnú. Zabudnú že ma niekedy
poznali. A ja budem trpieť.
Uložila
som to a išla prečítať email. Boli tam zopár od Alice a aj od.
Otvorila som prvý.
Skupina sa skoro rozpadla. Louis
je ako chodiaca mŕtvola. Ale našťastie začal komunikovať aspoň s chalanmi.
Modest ho prinútil aby so mnou chodil. Nechcela som to takto. Chcela som byť
len kamarátka. Ani Louisovi a ani mne sa to nepáči. Nikomu. Robíme to len
preto lebo to prikázali. A oni to urobili preto aby boli fanúšikovia
spokojný a aby sa nedozvedeli čo sa stalo naozaj. Aj pre novinárov aby
niečo nezistili a neuverejnili to. Máme predstierať zaľúbený pár ale to sa
proste nedá. Je so mnou ale na silu. V súkromí sme ako dvaja cudzí ľudia.
Ignorujeme sa.
Nevedela
som čo si mám myslieť. Mám žiarliť alebo byť šťastná. Mám smútiť alebo sa
radovať.
Jediná
vec ma potešila že komunikuje s chalanmi. nikdy by som si neodpustila ak
by to medzi nimi bolo zle len kvôli mojej hlúposti. Povedala som Eleanor aby sa
pokúsila mu pomôcť. Mala pravdu keď povedala že ju neprijme. Nie po tom čo
robila. Otvorila som druhý.
Dnes sme boli spolu na
verejnosti. Louis sa snažil predstierať že je šťastný a že sa ľúbime. Uverili tomu všetci novinári a fanúšikovia. Novinár sa
ho opýtal ako to medzi nami je. a on povedal to čo musel. To čo prikázali.
Vtedy keď povedal to klamstvo, objal sa. Keď sme zmizli do štúdia. Pustil ma a išiel
čo najrýchlejšie odo mňa. Musím sa priznať že som možno aj rada. Uvedomila som
si že ho nemilujem. Láska ku nemu nebola taká silná ako medzi vami a ja som
zabudla. Mala som ho predtým rada ale nemôžeme sa teraz tváriť že sa nič
nestalo. Louis teraz bude musieť
potlačiť svoje city a tváriť sa šťastne. Chýbaš nám , všetkým. Áno aj
mne!!
Rozplakala
som sa. Laptop som vypla. Sadla som si na sedačku a objala vankúš. Plakala
som do neho a pri tom myslela na neho.
Predsa len zabudne kto ho miloval. Na silu začne nový život ktorý mu
pomôže zabudnúť. Moja láska ku nemu nikdy nevyhasne ale ta jeho áno. Od toľkého plaču ma premohla únava a zaspala
som.
**
Ráno som
sa zobudila na budík. Vypla som ho a vstala. Bolel ma celý človek. Pomasírovala
som si krk a išla do kúpeľne. Dala som si sprchu. Obtočila som okolo seba
uterák a vyfénovala si vlasy. Vošla som do izby. Obliekla som si spodne
prádlo, čierne džiny, hnedý sveter a čierne pásiky. Hodinky na ruku a náušnice.
Dala som si linku a špirálu. Do čiernej kabelky som dala potrebné veci. Dala
okuliare a išla na stretnutie.
Našla som byt a idem ho pozrieť. Vyšla
som na ulicu, zastavila taxík a išla na dohodnuté miesto. Zaplatila som a vystúpila.
Čakala som.
„Dobrý
deň, vy ste Mia Colluci?“ otočila som hlavu.
„Dobrý
deň. Áno.“
„Ja som
Miranda Pockets.“ Podala mu ruku. Potriasli
sme si nimi. „Nasledujte ma.“ Venovala mi úsmev.
Vošli sme
do bytovky, výťahom sa vyviezli na 13 poschodie. vystúpili sme a zabočili doprava,
úplne na koniec chodby. Zastali sme pred čiernymi dverami s číslom 65. Odomkla
a vošli sme dnu. Na pravo v chodbičke bolo podlhovasté zrkadlo a vedľa
stál vešiak. Vošli sme do obývačky
spojenou s jedálňou. Veľká kožená sedačka čiernej farby, sklenený stolík a pod
ním čierny, huňatý koberec a oproti
na stene veľká plazma. Pod ním menšie poličky a skrinka. Všetko bolo
prázdne. Pod oknom jeden veľký kvet. Za sedačkou
bol stôl tiež sklenený a okolo 6 čiernych, kožených stoličiek.
„Už
teraz sa mi páči.“
Prešli sme
cez záves ktorý nahrádzal dvere rovno do bielej priestrannej kuchyne. Jedna strana
miesto steny bola sklenená a dvere na balkón. Výhľad som mala na prírodu
za mestom. Na jednej celej stene bola linka a na konci chladnička. Oproti dve
skrinky s pecou a dresom a vedľa dresu bola aj umývačka riadu. Kuchyňa bola komplet ako varechy, taniere, hrnce, súprava príborov
atď. už len dokúpiť suroviny. Vyšli sme
a po mojej ľavej strane sme odbočili do uličky.
„Tuto je
veľká spálňa s balkónom. A výhľadom na mesto. Chcete sa pozrieť?“
„Nie.“ Pokrútila
som hlavou.
„Vedľa
je menšia miestnosť. Skôr také niečo ako šatník. A tuto je jedna izba na
vyše ako hosťovská.“ Na konci chodby je kúpeľňa a keď pôjdete doprava tam
je práčovňa.“
Dvere od
kúpeľne boli zasúvacie. Vošli sme dnu. Kúpeľňa bola taká akurát. Väčší, kockový,
sprchový kút a za ním toaleta. Tri skrinky a v strede bolo
umývadlo. Nad ním zrkadlo. Vrátili sme
sa do obývačky.
„Ten byt
je úžasný. Beriem ho.“ Pozrela som v momente.
„Super. Som
rada že sa ho zbavím. Nikto ho nechcel kúpiť. Nepáčilo sa mu prostredie. Takže zajtra
môžeme ísť do banky, podpísať zmluvu a byt je váš“
„Skvelé.“
Podali sme si ruky a ja som odišla. Išla som do práce na fotenie. Dorazila
som tam o niečo skôr. Vošla som do kancelárie. Dorobila som nejaké veci. Pozrela
som na hodinky. Je čas. Zobrala som len
mobil a išla. Vošla som do miestnosti kde bolo veľké plátno.
Potom som
vošla do ďalších dverí. Tá bola ešte väčšia. Na stoloch doplnky a na vešiakoch
oblečenie. Hľadala som veci a dávala
ich do kopy. Dala som to modelke a takto to išlo celých 5 hodín. Po skončení
som si zobrala veci a išla na odchod. Pri výťahu som stretla Arianu. Bola na mojom pohovore a teraz je
moja šéfka.
„Ahoj
Mia. Dnes si odviedla skvelú prácu.“ Usmiala sa.
„Ďakujem“
riekla som.
„Vybrali
sme správne. Ak zajtra na stretnutí. Dovidenie.“
„Dovidenia.“
Nastúpila
som do výťahu a zviezla sa dole. Stopla som si taxík a išla do
fastfoodu na poriadny obed. Išla som si pokúpiť nejaké nové veci ale hneď ma to
prešlo lebo skupinka báb ma spoznala. Rýchlo som utiekla a išla rovno na
hotel. Sadla som si na sedačku a pustila telku. Všade išli správy tak som
to nechala tak a išla som sa preobliecť. Dala som si pyžamo ala Louisove
tričko.
„A
teraz hot novinka. Včera v Londýne boli prichytený Louis Tomlinson,“ utekala som pred televízor. „a
Eleanor Calder. Ruka v ruke boli na nákupoch, spoločnom obede a prechádzke.
Sám Louis potvrdil že sa ku sebe vrátili. Vrátili sme sa ku sebe. Uvedomili sme
si že sa máme radi a že ku sebe patríme.“
Iný mu
na to skočia ale ja nie. Usmial sa ale nie úprimne. Bol to pracovný, nútený
úsmev. Nehovoril pravdu. Myslela som si že El mi píše to čo chcem počuť. Ale píše
mi pravdu. On ju nemiluje a ani ona nevidela nadšená. Boli nútený. Klamali aby boli ľudia na okolo šťastný. Nechápem
prečo som s toho smutná. Sama som to tak chcela. Poprosila som o to Eleanor
a napísala som mu aby na mňa zabudol. Ale na lásku ktorú cítim nie. Nechápem
samu seba. Klamem sa.
Vypla som
to. Išla som do izby a pobalila si všetky veci a pripravila nejaké na
zajtrajšok. Ostatné som všetko pobalila. A nové veci som nechala v taškách.
Skontrolovala som skriňu a pozrela som sa aj pod posteľ či som niečo
nezabudla. Všetko bolo čisté. Keďže bola posteľ prázdna tak som sa rozhodla že
aspoň raz sa poriadne vyspím. zaspala som a ponorila som sa od ríše snov a ňom.
Sooo? carrots?? Leave a KOMENT :DD zajtra bude ravdepodobne ďalšia ;)) ♥♥
PER-FECT! nemám slov!! :D
OdpovedaťOdstrániťDOKONALÝ :) už se těším až se potkají :DD
OdpovedaťOdstrániť