utorok 24. septembra 2013

My Drugs 39

Carrotky konečne po ?? Dlllhej dobe nová časť. Ospravedlňujem sa ale musela som sa učiť. Je tu možno viac somarín na ktorých sa možno aj zasmejete možno nie. Uvidíte. I Hoep You Like IT ♥
Mia POV
Sedeli sme v objatí na sedačke a vyznávali si lásku a pri tom sa smiali.  Konečne sa cítim šťastne. Konečne cítim že som našla svoje miesto a patrím tu. Patrím Louisovi. Milujem ho a bez neho by som si ďalej život nevedela predstaviť.
„Čo robíte?“ preskočil sedačku Harry a prisadol si.
„To čo robia ľudia keď spolu chodia.“ Usmiala som sa a viac sa pritúlila k Louimu. Pretočil očami a usmial sa. S Louis sme sa naraz obzreli. Prišli jeho sestry. Jedná  s dvojičiek myslím Daisy. Neviem ich rozoznať sú si strašne podobné. Začala ho štekliť. Radšej som ustúpila a pozorovala ako sa pridala aj druhá Phoebe. Sadla som si ku Harrymu a s úsmevom a aj s radosťou ich pozoroval .Keď vidím ako sa s nimi Louis hrá. Má ich veľmi rád. Je úžasný. Vie čo ma robiť ako sa ma správať aby neboli  šťastné.  Ako som sa na nich dívala pocítila som bolesť a smútok za mojím dieťaťom ktorému som nestihla ukázať ani svet. Postavila som sa a so sklonenou hlavou som išla do izby ale nebola by som to ja ak by som do niekoho nenarazila. Zdvihla som hlavu so zaslzenými očami. Bola to Johannah.
„Mia, deje sa niečo?“  chytila ma za plecia a ustarostene na mňa pozerala.
„Nie, som v pohode len potrebujem byť chvíľu sama.“ Snažila som sa o menší úsmev. Prikývla.
Zavrela som sa do izby a ľahla si na posteľ. Chytila som si bruchu a prišli to už prišli vodopády. Pod hlavu som si dala vankúš a prikryla sa prikrývkou. Zavrela som oči a potichu plakala.

Pozerala som pred seba rovno do otvorenej terasy a more. Začalo zapadať slnko.  Teplé lúče dopadali na moju tvár a mne sa konečne uľavilo. Dostala som zo seba smútok ktorý ešte stále pociťujem ale nie je to už taký tlak aký som zažívala.
Otvorili sa dvere, zdvihla som hlavu a pozrela sa kto prišiel. Stál tam s úsmevom Louis.
„Prečo si odišla?“  sadol si ku mne a chytil ma za stehno.
„Keď som ťa pozorovala spomenula som si na bábätko. Proste to na mňa prišlo to je všetko.“ Usmiala som sa na neho. „Potrebovala som byť chvíľu sama.“ Stisla som mu ruku ktorý mi pobozkal.
„Dobre, nechceš sa prejsť. Je západ slnka.“ Sadla som si.
„Fajn.“ Postavila som sa a vybrala niečo z kufra. Dala som si obyčajné biele letné (plážové) šaty. Preplietli sme naše ruky a cez terasu sme vyšli von.
Teplý piesok sa mi dostával medzi prsty. Bolo to príjemné. A s Louim to bolo ešte lepšie a o mnoho krát krajšie.  Objala som ho okolo pása a on mňa okolo ramien. Usmievala som sa.
„Pripomína mi to Španielsko.“ Povedala som keď už bolo dlho ticho. A to sa staloasi prvý krát. Vždy máme o čo hovoriť ale teraz sme si užívali prítomnosť jeden druhého ale už ma to nebavilo.
Zastavila som a pozerala na slnko ktoré už skoro zapadlo celé. Osvecovalo more. Bolo to krásne. Oranžovo-žltý pás v strede kde sa to odrážalo.  Pobozkal ma do vlasov a pozrel pred seba.

Ležali sme na piesku a teraz miesto slnka pozorovali hviezdy zdobiace oblohu. Tak nekonečne veľa ich tam je. snažili smi sa ich počítať ale pri 10 sme sa stratili a potom smiali. Zopakovali sme to viac krá a potom nás to prestalo baviť.
„Nie je ti zima?“ naklonil sa nado mňa.
„Hmm. Nie.“ Usmiala som sa. Pridržiaval sa rukami aby ma nepripučil a bozkal ma po celej tvári a mne to prišlo vtipné lebo to šteklilo. Keď sa dotal ku krku už mi to smiešne neprišlo. Začala som si to užívať.  Ovinula som ruky okolo jeho krku. Začínalo to byť úžasné pokým nás nevyrušil zvuk lode ktorá  sa blížila. Louis si sadol a ja som sa pozerala čo sa deje.
„Poď.“ Chytil ma za ruku aby som sa postavila.
„Ďalší hostia?“ pozrela som na neho.
„Len jeden. Prišiel len na skok.“ Objal ma a vyšli sme na prednú terasu. Sadli sme si do kresla. Vystúpila len jedna postava ako povedal a čím ďalej sa blížila spoznala som že je to žena  a keď bola pri schodoch zastavil sa mi dych. Išla hore a zastala asi 3 metre odo mňa. Pretrela som si oči aby som sa uistila že sa mi to nesníva. Pozrela som na Louisa. Pousmial a pozrel na mamu. Ja som tak tiež urobila. Postavila som sa. Urobila prvý krok čo ma pri nej prekvapilo. Objala ma. Stisk som jej opätovala.  Zhlboka som sa nadýchla aby som cítila jej prirodzenú materinskú vôňu. Odtiahla som sa. Odhrnula mi vlasy s tváre a pobozkala ma na čelo.
„Už nikdy nebudem o tvojom rozhodnutí pochybovať.“ Pošepkala a pozrela na Louisa.
„Mamička.“ Zlyhal mi hlas a už druhý krát ma navštívili slzy.
Sadli sme si na kreslo a Loui oproti nám. Usmieval sa.
„Pani..“ začal Louis a ale mama ho prerušila. 
„Nie. Začnem ja. Veľmi si cením že si am pozval aj napriek tomu že som ťa vtedy ignorovala. Si naozaj iný.  Aj keď vieš o Mii všetko ostal si pri nej a to si vážim. Urobil si to čo ja nie. Bola som hrozná. Možno si ani nezaslúžim byť matka. Bola som hrozná. Hrozne to ľutujem. Chcem sa ti ospravedlniť. A aj tebe Mia že som nebola matka akú si, si zaslúžila. Mala som ťa počúvať. A mrzí ma aj že nemôžem ostať. Ale  určite raz pôjdem s tebou na dovolenku keďže teraz mám času koľko chceš.  Ako vidíš viem angličtinu. Učila som sa ju celé tri mesiace v kuse a mám vlastnú firmu. A môžem mať voľného času koško len chcem lebo teraz prikazujem ja.“  Pri poslednej vete sa zasmiala.
„Mamička. Veľmi si to vážim že si to urobila. Teraz sa už nemám na čo hnevať. Zabudla som na všetko a môžeme  začať od znova. Ľúbim ťa mami.“  Toto som jej povedala po španielsky.
„Pani..“ ozval sa Loui ale znova ho prerušila.
„6iadna pani. Len Teressa.“ Vystrčila ukazovák. Zasmial sa.
„Tak teda Teressa. Mal som reč aby som Vám vysvetlil že Miu milujem najviac na svete. No, teraz to nie je potrebné. Som rád že ste to pochopili a prišli ste. Škoda že neostávate.“ Povedal stručne.
„Drahý Louis. JA by som chcela ale nemôžem. Jednak kvôli práci. Mám dôležitý projekt a ak oň prídem môžem firmu zavrieť a je tu aj jeden dôvod. Hanbím sa. Nemôžem sa len tak ukázať ako keby sa nič nestalo. Mrzí am to ale nabudúce také niečo podnikneme ešte raz a všetko platím ja a pozívam všetkých čo su tu. Najprv si budem musieť niečo povybavovať s ľuďmi ktorým som ublížila.“ Stisla mi ruku.
„Si v Londýne?“ opýtala som sa.
„Ešte nie. Stále som v Španielsku ale za mesiac prídem do Londýna.“  Pousmiala sa. Začali sme sa všetci traja rozprávať. To čo sa stalo za posledné tri mesiace stalo sme povedali skratke. Obidvoch nás pokarhala a potom zašla aká silná je naša láska.
„To je a veľmi.“ Objal ma Loui. Usmiala som sa. Mama sa postavila
„Už ideš?“ aj mi sem sa postavili.
„Áno. Prišla som len na otočku. Za dve hodiny mi letí lietadlo. Budeš mi chýbať Mia.“ Objala ma. Ja som ju ešte silnejšie. Odprevadili sme ju ku lodi a potom jej zakývali.
„Škoda že tu bola len tak krátko ale som rada že sme si to konečne vysvetlili.“ Oprela som sa o Louisa.
„Mia. Bola tu 4 hodiny. Už je niečo po pól noci.“ Objal ma zozadu.
„Čože?“ otočila som sa ku nemu. Len prikývol. A ja som pokrútila hlavou. Vrátili sme sa do domu. Išli sme cez našu terasu rovno do izby. Len čo som si ľahla prelomila sa únava a ja som zavrela oči.
„Kde sme skončili?“ pošepkal mi Louis do ucha a jemne ma uhryzol.
„Louis. Už nevládzem.“ Otočila som sa na bok a objala paplón.
Započula som ako si vzdychol. Objal ma okolo pása a pritisol ku sebe. Takto som s úsmevom zaspala.
  
Ráno som sa zobudila skôr ako Louis. Podoprela som si hlavu a pozorovala ho ako spí. Bol otočený ku mne a spokojne odfukoval. Zobrala som prameň vlasov a pošteklila ho po nose. Pošúchal si ho a ľahol si na chrbát. Zahryzla som si do pery. Opatrne som si na neho ľahla aby sa nezobudil.  Chytila som vlasy ako do vrkoča a položila ich na jeho tvár. Ani ho nepohlo. Zatriasla som hlavou a to som úplne nedomyslela. Kýchol si a na to aj zľakol čiže sa zobudil a skotúľal sa so mnou na zem. Pristál na mňa ale ruky obmotal okolo môjho pása takže to bolelo menej.  Pozrela som na neho aj s úškrnom ale aj nahnevaná.
„Sama si za to môžeš.“ Uškŕňal sa. Vyplzila som mu jazyk. Zliezol som mňa. Postavila som sa.
„Idem do sprchy.“ Povedala som.
„Nie ja som chcel ísť.“ Predbehol ma.
„Ja som to povedala prvá.“ Tisla som sa pred neho. Začali sme sa biť a hádať kto pôjde prvý. Nakoniec ma zobral do náručia a skončili sme tam spolu. Položil ma rovno pod sprchu a pustil vodu.
„Louis, som oblečená.“ Chcel odísť ale ja som ho stiahla a už bol mokrý aj on. Objala som ho okolo krku a začala bozkávať. Vyzliekol zo mňa šaty a ja som mu vyzliekla tričko. Nohy som obmotala okolo jeho  pásu . oprel ma o stenu a rozopol podprsenku. Nakoniec to bolo viac ako len sprcha.
Obmotala som okolo seba uterák a Louis tak isto.
„Milovanie v sprche zaujímavé.“ Podišla som ku kufru.
„Môžeme si to zopakovať.“ Chytil ma za ruku a posadil si ma na kolená.
„Louis! Stále si perverzný si ako Harry. Pred tým si taký nebol.“ Zasmiala som sa.
„Keď ja za to nemôžem. Priťahuješ ma. Si strašne sexy.“ Zavrčal a pobozkal ma.  Začala som sa červenať ale neriešila som to a venovala sa bozku.
„Už dosť. Som hladná.“ Odtiahla som sa a vrátila ku kufru. Vzdychol si a aj on sa obliekol.
Dala som si len biele plavky. Vlasy som učesala a nechala tak nech rýchlejšie uschnú. Louis si dal kraťasy a tričko bez rukávov.  
V kuchyni bola tu už väčšina. Vanessa a Johannah robili raňajky. Posadali sme si ku dievčatám.
„Ešte spia?“ opýtal sa Loui. Lottie Prikývla. Boli vajíčka. S radosťou som sa do toho pustila.
„Konečne sa s tebou nemusím deliť.“ Zasmiala som sa.
„Vadilo ti to?“ nadvihol obočie.
„Nie ale bolo mi to málo.“ Uškŕňala som sa.
„Kde sa to len do teba zmestí. Si ako Niall.“ Nabral si na vidličku sústo a dal ho do úst. Mykla som plecom a pokračovala v jedení.
„Čo to tu vonia?“ prišiel Nialla  za ním Harry.  Zobrali si taniere a pridali sa ku nám. Onedlho prišiel aj Liam. Vanessa zobrala taniere a vtedy prišli Zayn a otec.
„Ten včerajšok si musíme dnes zopakovať“ povedal Liam.
„Čo ste robili?“ Opýtala som sa keď sme vyšli na terasu.
„Harry a Zayn šaškovali s babami. Dosť sme sa na nich nasmiali.“
„Čo dnes ideme robiť?“ skríkol pri mne Harry. Podskočila som.
„Najprv ťa zabijem a potom ti pôjdem na pohreb!“ skríkla som. utekal preč a ja za ním. Utekal až na pláž a ja som sa nevzdávala.  Zastal.
„Tak poď.“ Zasmial sa a roztvoril náruč. Rozbehla som sa a skočila na neho. Spadol na zem a začala som ho štekli a popri tom aj byť. Objal ma a postavil a so mnou. držam ma ako rybu.
„Harry. Pusti ma.“ Zakričala som keď som zbadala že kráča do mora.
„Nie.“
„Harry. Ja neviem plávať.“ Povedala som už pokojne. Pustil ma a ja som skončila po pás vo vode.
„Ty nevieš plávať?“ začal sa smiať.
„Nie. Máš s tým problém?“ dala som ruky v bok. Vysmieval sa mi ako 5 ročnému decku čo sa počúralo.
„Prestaň!“ varovala som ho. Išiel hlbšie do vody ale stále sa smial. Išla som za ním. Voda mi pola po prsia. Ja som ho chytila a začala ho topiť. Sadla som mu na plecia. Keď už nemohol dýchať vynoril sa a ja som bola dosť vysoko. 
Začali sme všetci blbnúť na pláži až na dospelých ktorý sa opaľovali a rozprávali.  
„Mia, Mia.“ Pribehla ku mne Pheobe.
„Áno?“ usmiala som sa.
„Naozaj nevieš plávať?“  
„Áno.“ Prikývla som.
„Tak poď so sestrami ťa to naučím.“ Potiahla ma za ruku. Skôr do bolo blbnutie na veľkej nafukovačke ako učenia sa plávať ale nevadilo mi to. S babami soms a zblížila čo ma veľmi potešilo.  Takto to pokračovalo do večery.  Vzadu za domom sme spravili ohnisko a opekali. Sadla som si na jednú s hojdačiek spolu s Louisom a spoločne jedli. Teraz sme sa aj podelili a kŕmili a všetci sa na nás smiali. Sedeli sme dlho do noci a spievali všelijaké piesne od rôznych spevákov a speváčok. Ako poslednú zaspievali chalani Little Things a Louis sa celý čas na mňa pozeral. Čiže to spieval mne. Ľahla som si a počúvala ostatných ako rozprávajú vtipy a ja som sa smiala. Dospelý už odišli a aj dvojičky. Začali sme rozprávať všelijaké zážitky. Dnes som sa prvý krát dozvedela že Louisa vylúčili zo školy lebo ukázal zadok učiteľke na čom som sa smiala asi najviac.  Sama neviem prečo ale prišlo mi to čudné a smiešne.
„Tak dobrú noc.“ Objala som všetkých a s Louis sme tu ešte ostali.
„Ideme ostať tu?“ Opäť sme si ľahli.
„Prečo nie. Nechce sa mi spať.“ Zasmiala som sa.

„Počkaj.“ Rozbehol sa preč. Pribehol aj s tenkou prikrývkou a prikryl nás. V objatí sme sa ďalej rozprávali a rozprávali o každej sprostosti čo nás napadla.       


2 komentáre: