Carrotky! Po 100 rokoch konečne nová časť.Taká možno od veci. Ale písala som to ako som to cítila. Za chyby sa vopred ospravedlňujem. Prosíím zanechajte KOMENT. I hope You Like It ♥
Zobudila
som sa na dotyky po mojom tele a teplé bozky po tvári. Pomaly som otvorila
oči a zbadala pred
sebou usmievavú tvár.
„Dobre
ráno.“ Pobozkal ma.
„To
najlepšie.“ Voľne som obmotala ruky okolo jeho krku.
„Keď som
sa zobudil myslel som si že to bol len krásny sen ale potom som ťa zbadal
a bola si tu takže sen to nemôže byť.“ Usmial sa. Uštipla som ho.
„Au!“
„No
vidíš, nie je to sen“ zažgerila som sa.
„Ty moja
carrotka!“ začal ma štekliť. Začala som sa smiať na celú izbu možno ma bolo
počuť aj dole.
„Dobre
už doosť!“ povedala som medzi smiech. Prestal a ja som sa mohla nadýchnuť.
„Šťastný
nový rok.“ Pošepkal.
„Aj
tebe.“ Pobozkala som ho a sadla si na posteľ. Pozerala som pred seba.
Keby som
bola v Španielsku napichala by som sa a potom prespala celý deň. Toto
sa mi páči viac. zobudiť sa pri mužovi ktorého milujem najviac na svete
a ktorý miluje mňa.
„Mia?“
chytil ma za plece. Trhla som sa.
„Deje sa
niečo?“ posadil sa pozrel na mňa.
„Nie,
len premýšľam.“ Usmiala som sa.
„A
o čo?“ usmial sa.
„To je
jedno. Som hladná nejdeme dole?“ opäť som si ľahla.
„Tak
poďme.“ Otočil sa mi chrbtom. Posadila
som sa a naklonila sa ku nemu.
„A čo
najprv spoločnú sprchu?“ pošepkala som provokačne. Otočil sa
a v očiach sa mu zjavili iskričky.
***
Louis POV
Po
divokej sprche sme vyšli a obliekli. Mii som dal moje tričko a jej
pásikavé tepláky.
„Keď som
ich videl musel som si ich zobrať. Dokonca som na nich spával.“ Priznal som sa.
„Si
úžasný a preto ťa tak milujem.“ Usmiala a objala ma. Svojimi pažami
som objal malé telo a hladkal po chrbte.
„Aj ja ťa
milujem.“ Pošepkal som.
„Aj ja
mám niečo tvoje. Tričko čo si u mňa mal. Zobrala som si ho a každú
noc som v ňom spávala.“ Odtiahla sa. Doširoka sme sa usmiali a išli
dole. Bol tam len Niall. Sedel na stoličke a v dlaniach mal hlavu.
„Dobre
ráno.“ Povedali sme na raz. On len kývol.
„čo sa
deje bro.“ Prisadol som si ku nemu.
„Včera
som to prehnal. Vlastne dnes.“ Povedal unavene.
„Ja sa
sťažovať nemôžem.“ Mia sa vystrčila od chladničky a škaredo na mňa
pozrela. Žmurkol som na ňu a ona niečo vytiahla. Postavila sa ku sporáku
a začala kuchtiť.
„Louis?“
ozvala sa po chvíli. Otočil som sa ku nej. V ruke držala prívesok čo mi
nechala.
„Ty si,
si ho nechal?“ pozrela prekvapene.
„Nemal
som? Aspoň niečo mi ostalo.“ Postavil som sa. „Celý čas som to nosil zo sebou.
Len teraz keď som išiel na Vianoce za rodinou som to zabudol.“
Doširoka
sa usmiala.
„Aj ja
som to celý čas mala na krku. Len tu v Londýne som to dala dole.“ Pozrela
znovu na mňa. „Počkaj.“ Hodila mi utierku a utekala hore. Niečo tu začalo
smrdieť. Boli to lievance na panvici. Boli čierne. Dal som ich na tanier.
„Pozri.“
Povedala a ja som sa otočil. Presne do seba zapadali.
„Teraz
už sú spojené.“
„A
zdravé ako tie naše.“ Podišla ku mne a objala ma.
„Necháme
si ich?“ opýtal som sa.
„Myslím
že netreba. Budú nám pripomínať minulosť.“ Odtiahla sa. Prikývol som.
Mia
poukladala lievance na taniere a položila na stôl. Niall sa na nás pozeral
ako na retardou ale mne to bolo jedno. Usmial som sa na neho a sadol si.
Odkrojil som lievanec a dal ho do úst.
„Pomôžte
mi lebo zomriem!“ prišiel Zayn
a držal sa za hlavu. Niall mu
venoval pozornosť ale ja nie. Natiahol som ruku a chcel mu uchmatnúť
lievanec ale všimol si to.
„To je
moje!“ skríkol.
„Ticho!“
povedal Zayn a sadol si.
„Nebuď
pažraví a podeľ sa.“ Pozrel som škaredo.
„Tu más
moje ja nechcem.“ Posunula mi Mia svoj tanier a postavila sa.
„Mate tu
všetko ako pred tým.“ Povedala a podala Zaynovi tabletku s pohárom
vody.
„Ďakujem.“
Usmial sa na ňu. Žmurkla na neho a sadla si ku mne.
„Dobre
ránko.“ Vo dverách sa objavil svieži Harry.
„Dobre
ráno.“ Povedali sme naraz. Potom prišiel aj Liam s Daniele za nimi Perrie
a ako posledná Taylor. Ako je možné že spala tu. Podišla ku Harrymu
a pobozkala ho.
Mia mi sedela na kolenách a kŕmila
ma. Všetci sa smiali ale nám to bolo
jedno.
„Iba
závidíte.“ Povedal som s plnými
ústami.
„A čo?“
nadvihol obočie Liam.
„Že vás
nekŕmia vaše priateľky.“ Mia ma štuchla. Všetci ostali ticho a ja som sa
víťazoslávne usmial. Keď sme sa najedli všetci zmizli a Mia tu ostala sama.
Pomohol som jej z riadom. Utierala pohár a keď ho chcela položiť
spadol jej a rozpil sa.
„Do
riti.“ Zanadávala. Čupla si ku tomu a začala to zbierať.
„to je
v poriadku, nezbieraj to, pozametám to.“ Kľakol som si ku nej.
„Au.“
Povedala. Prst si dala do úst.
„Ukáž.“
Postavila sa. Zo šuplíka som zobral leukoplast a zalepil jej ho.
„Sem
nemehlo.“ Pošepkala.
„Moje
nemehlo.“ Pobozkal som ju na čelo. Objala ma.
Potom
som to pozametal a išli sme ku ostatným.
„Ja už
idem je tu nečistý vzduch.“ Postavila sa Taylor a pozrela na Miu. Pritúlil
som si ju ku sebe. Ona sa hneď odtiahla a utekala preč. Postavil som sa.
„To
bolo...“ radšej som sa odmlčal a utekal za ňou. Vošiel som do izby. Mia
sedela na posteli a tvár mala v dlaniach.
„Zlatko.“
Chytil som ju. „Nevšímaj si to. Je to Taylor.“
„T-to sa
nedá. Čo tým myslela?“ pozrela na mňa uplakanými očami. zotrel som jej slzy.
„Ona je
taká. Už som ti povedal že keď plačeš tak ma to bolí. Usmej sa.“ Pohladkal som
ju po líc. Sklonila hlavu. Objal som ju.
Ležali sme
v posteli a zase rozprávali o úplných somarinách. Rozmýšľal som
nad tým že by sme mohli byť sami.
„Mia?“
„Hmm?“
„Čo by
si povedala na výlet. Len ty a ja. Sami niekde ďaleko. Za chvíľu máme
skúšky na turné a potom odovzdávanie a hneď potom začne turné.“ Povedal
som na jeden nádych.
„Ja
neviem. Nie je to zlý nápad ale chcela som náš vzťah ešte nachvíľu udržať v tajnosti.
Nechcem hneď čeliť nátlakom ľudí.“ Posadila sa a pozrela na mňa.
„Nikto
nebude vedieť kde sme.“
„Uvidí
ťa jedna baba, odfotí, dá na interne a už to bude vedieť celý svet.“
„Tak
pôjdeme niekde kde nás nikto nepozná.“
„Ak
nájdeš také miesto tak z radosťou pôjdem.“ Zasmiala sa a potriasla s hlavou.
Ľahla si ku mne.
„Tak to
beriem.“ Usmial som sa.
„No tak,
Loui aj ty vieš že také miesto nie je.“
„O to sa
už neboj, ja niečo vymyslím.“ Pobozkal som ju do vlasov. Mykla plecom.
Dvere sa
otvorili a stál tam Harry.
„Ahojte.
Prepáčte ale Mia chcem sa ti ospravedlniť za Taylor.“ Povedal opatrne.
„V
poriadku. Som zvyknutá že ma ľudia nemajú radi.“ Povedala rýchlo a ja som
tomu nechápal.
„Ako
že...“
„Až na
pár výnimiek. Vždy som bola škaredé káčatko.“ Postavila sa na nohy. Nič som ku
tomu nepovedal lebo som si spomenul ako mi hovorila o jej minulosti.
„Dobre. Tak
nejdem rušiť.“ Harry odišiel. Stála nado mnou a pobavene na mňa pozerala.
„Čo?“
nadvihol som obočie.
„Nič.“ Chytila
vankúš a udrela ma.
„Hééj.“ Chytil
som vankúš a tiež ju udrel. Začala sa vankúšová vojna a všade naokolo
začalo lietať perie. Smiali sme sa ako o dušu
a bili po celej to ani nehovorím. Všetko bolo biele.
„Dobre
už dosť, nevládzem.“ Zastala a vydýchla. Pustil som vankúš.
Mal som
pokušenie pobozkať ju a to som aj urobil. Prilepil som sa na jej pery. Objal
som jej boky a išiel dole. Chytil som ju za zadok a ona vzdychla do
bozku. Využil som to a zapojil aj jazyk. Odtiahol som sa a nadýchol.
Juuj úžasné :D Milujem tvoj príbeh!:)) Kika :D
OdpovedaťOdstrániť