Lie and Lucky

Sľúbená jednodielovka. Venujem ju Lil-o. Hádam sa bude páčiť ♥

Kráčala som ulicami Londýna. Vošla som  do prvého baru ktorý som uvidela. Sadla som si za pult a objednala si niečo tvrdé.   

„Taká kráska a sama?“ ozval sa mi pri uchu chrapľaví hlas. Otočila som sa a moje hnedé skoro čierne oči sa stretli so smaragdovými zelenými. Usmial sa.

„N-no. Áno.“ Uhla som pohľadom.

„Môžem ťa na niečo pozvať?“ Prisadol si. Ani som nestihla a už objednal dve vodky. Jednu mi podal a štrngli sme si.

„Prečo?“ Opýtala som sa.

„Čo máš na mysli?“ pozrel zmätene.

„Prečo ja?“ nadvihla som obočie.

„To sa nepýtaj mňa ale môjho srdca.“  Ukázal svoje biele zuby.

„Pochopila som.  odpoveď dopredu. Nie, nemám záujem!“ zoskočila som z barovej stoličky a smerovala k východu. Myslel si že mu na to skočím. Kráčala som popri ceste. Hlavu som mala sklonenú a išla domov.

„Počkaj!“ počula som hlas. Otočila som sa ale nikto tam nebol.

„Prečo utekáš?“ otočila som sa nabúrala do jeho hrude. Zdvihla som hlavu a škaredo sa na neho pozrela. Chytil prameň mojich vlasov a dal mi ho za ucho. Končekmi prstov sa dotkol mojej pokožky a ja som sa odrazu nevedela pohnúť. Znova sa usmial. Rukou prešiel po mojej nahej pokožke. Povolil mi ruku a preplietol si ju so svojou. Pozeral mi hlboko do očí.

„Si krásna Donna.“ Pošepkal mi tesne pri uchu. Skoro som stratila rovnováhu s toho že odkiaľ pozná moje meno.  Pobozkal ma na krk.

„A-ako..“

„Viem kto si?“ usmial sa, „Nepamätáš si ma?“ znova na mňa uprel svoj pohľad.

„Mala by som?“ nadvihla som obočie.

„Takže to je pravda. „ sklonil hlavu.

„Nerozumiem ti!“ pozrela som na neho vystrašene a zmätene.

„Som. Harry, Harry Styles.“ Zamrazilo ma po celom tele.

Ahoj som Harry, Harry Styles.

Som tu nový.

Nepoznám tu nikoho.

Pomôžeš mi nájsť moju triedu? Stratil som sa.

„To nie je možné!“ ustúpila som o krok dozadu.

„Donna.“ Priblížil sa a ja som znova ustúpila. Otočila som sa mu chrbtom a začala utekať.

„Dovoľ mi...“ chytil ma za ruku a otočil ku sebe. Boli sme pri sebe tak blízko. Ak by som teraz zdvihla hlavu naše pery by sa dotkli. To nie je možné. Nemôže to byť on. Povedali mi že zomrel.

„Dovoľ mi aby si ma znova mohla spoznať.“ Prstom mi zdvihol bradu a ja som na tvári pocítila jeho teplý dych.

„Znovu?“ pozrela som na neho. Chytil ma za ruku. Vykročil a ja som ho nasledovala. Viedol ma pre mňa neznámo kde. Išli sme dlhšie. Odbočil do uličky, do tmavej uličke a ja som sa začala báť a triasť. Všimol si to  a pritisol si ma ku sebe bližšie a objal ma okolo pása. Zastavil pred dverami. Odomkol ich a vošli sme dnu. Vyšli sme hore schodmi a otvoril ďalšie dvere.  Vošli sme. rozsvietil svetlá. Zaviedol ma do obývačky a sadli sme si. Chytil mi obidve ruky a pozeral sa na mňa.

„Zmenila si sa.“ Pousmial sa a palcom ma pohladkal po chrbte ruky. Pozrela som na naše ruky.

„Keď som išiel na dovolenku a vrátil sa, tvoji rodičia mi povedali že si mala nehodu a stratila si pamäť.“ Povedal po chvíli ticha. Pozrela som na neho.

„To nie je pravda. Nemala som žiadnu nehodu. Mne povedali že lietadlo havarovalo a že si zomrel.“ Pozrela som do jeho očí a videla som v nich zmätok. A určite som to mala aj v mojich očiach.

„Ale ak si nemala nehodu tak kde si bola?“ prisadol si bližšie.

„Odišla som tu do Londýna. Nemohla som žiť v meste kde si žil aj ty. A kde si bol ty keď si nezomrel?“

„Doma, ničil sa a plakal že si ma nepamätáš. Prišiel som sem pred mesiacom.“

„Prečo to urobili?“ pošepkala som viac menej pre seba ale počul to aj on.

„Tvoji a aj moji rodičia boli proti nášmu vzťahu. Snažili sa nám to zakázať. Nepodarilo sa im ta a tak využili to že ja som bol preč a naplánovali to.“

„Ako to mohli urobiť! Ja som smútila tu a ty tam. boli sme od seba ďaleko a verili sme lži!“ chytila som ho za líce. Oprel sa o moju ruku ktorou som ho držala a zavrel oči.

„Tak veľmi si mi chýbala. Myslel som si že ťa už nikdy neuvidím.“  Otvoril oči a usmial sa.

„Som tu!“ úsmev som mu opätovala. Oprela som sa o jeho hruď a vdýchla jeho parfum. Položil si ma na kolena a oprel sa o sedačku. Ostali sme ticho a vychutnávali si prítomnosť jeden druhého. 

„Prečo si sa v bare tváril ako...“ pomlčala som a pozrela na neho.

„Neviem. Najprv  som ťa nespoznal až po tom keď si sa opýtala prečo ty. A došlo mi to vtedy keď si ma odmietla ako na začiatku.“ Zakryla som si tvár do dlaní.

„Bola som hlúpa. Ale už vtedy som ťa milovala.“ Znova som sa o neho oprela.

„Už žiadne odlúčenia?!“

„Nikdy.“ Otočila som sa ku nemu a oprela čelo o to jeho. Chvíľu sme na seba len pozerali a usmievali sa ako blázni. Aj sme blázni ale do seba. Oblízal si pery a pritisol ich na tie moje.  Najprv to bolo jemné, nevinné a nežné. Neskôr sme sa osmelili a dali do neho vášeň, túžbu a na koniec lásku.  Po 2 rokoch sme spolu strávili jednu s najkrajších noci a kedy dávno. Ležali sme vposteli, v objatí a rozprávali sa do neskorej hodiny kým sme nezaspali.