Help Me: Pohreb

Carrotky krásne. Napísala som že ak tu bude 5+ komentov bude nová časť ale nemohla som si pomôcť. Mala som nutkanie ju pridať + jedna osôbka ktorá naliehala. Možno tie komenty pribudnú časom ale teraz sa na ne nejdem spoliehať. Pár krát tm bude aj pohľad Zayna ale nie často. Uvidím ;)
 I Hope You Like It ♥

Naťahovala som na nohy čierne silonky. Čiernu blúzku som zakasala do sukne po pás a vlasy nechala voľné spustené.  Čierne čižmy po kolená. Na vrch čierny dlhý kabát ako sukňa. Do ruky čiernu kabelku. Zišla som dole kde ma už čakal Ian a vyrazili sme. nasadla som do auta.

V kostole som sa na nič nesústredila. Keď Stevan rozprával až vtedy som pozorne počúvala. Rozplakala som sa hneď pri prvej vete a trvalo to až do konca. Ian ma objal a pritisol ku sebe. Po omší sme išli na cintorín. Ani tam sa to nedalo vydržať a znova sa spustili vodopády dole lícami. Už ho dávali do jamy a ja som s nádychom pozrela do neba. Oproti mne bol Stevan. Pozrela som na neho a on na mňa. Za ním som zase videla čiernu osobu ako prvý krát na balkóne. Rýchlo som sklonila hlavu. Do ruky som zobrala hlinu a drvila ju.

„Zbohom“ pošepkala som a hodila ju dole. Mala som chuť tam skočiť. Kráčala som rovno ku autu. Ian ma dobehol a odomkol auto. Pri dverách som ho zastavila a silno objala.  Nastúpili sme a išli domov. Celou cestou sme boli ticho. Vyložil ma pri dome.

„musím niečo vybaviť!“ pozrel na mňa. Otvorila som dvere a vystúpila. Otočila som sa ešte ku nemu.

„Ideš za Zaynom Molikom?“ pozrela som na neho s obavami. Bála som sa o neho.

„Nie. Večer som doma!“ zavrela som dvere a on dupol na plyn a už ho nebolo.

Nemohla som ísť domov. Nemohla som tam byť sama. Kráčala som dole chodníkom rovno do centra mesta. Vošla som do prvej kaviarne a objednala si horúcu čokoládu.  Zaplatila som a vyšla na ulicu. Pomaly som sa prechádzala a pozerala na Big Ben a všetko na okolo.. Vždy sa mi Londýn páčil. Bývam tu 15 rokov ale tá krása ma stále prekvapí. Ale ľudia sú iný. Sú iný, nestarajú sa, nemajú záujem vedieť ako sa cítiš. Netrápi ich to ak ich to neohrozuje. A niektorý ako Zayn Malik sú odporný. Strpčujú ti život. prenasledujú ťa a keď to najmenej čakáš zaútočia. Zoberú ti to najcennejšie čo v živote máš. Sadla som si na lavičku a pila čokoládu.

„Ahoj.“ Zľakla som sa a čokoláda skončila na zemi. Zdvihla som hlavu a predo mnou  stál on. Tie oči by som spoznala aj v tej najväčšej tme.

„Vystrašil si ma.“ Namiesto toho aby som ho odzdravila som sa postavila a išla niekde od neho preč.

„Počkaj.“ Chytil ma za lakeť a mnou prešla vlna strachu.  Niečo ma nútilo aby som neotáčala. Bála som sa ale neviem čoho. Opatrne som sa otočila.

„Deje sa niečo?“  prameň vlasom mi zastrčil za ucho.

„Nechaj ma!“ Vymanila som ruku z jeho zovretia a začala od neho kráčať. Ale ani to ho neodradilo a išiel za mnou.

„Prečo si taká?“ postavil sa predo mňa.

„Prečo ma nenecháš ísť. Nepoznám ťa a ty nepoznáš mňa. Stretli sme sa raz za život a to je všetko!“ zamračila som sa.

„Nie! Dovoľ mi aby som ťa spoznal. Aby si ty spoznala mňa.“ Urobil krok ku mne.

„Nejde to! Nemôžem!“ otočila som sa mu chrbtom.

„Bojíš sa ma?“ dotkol sa ma a znova prišla ta vlna s niečím iným. Ten pocit som nevedela opísať.

„Nebojím!“ povedala som rýchlo. Pomaly si ma ku sebe otočil 

„Tak mi to dovoľ.“  Sklonila som hlavu. Nevedela som čo mám povedať. Nevedela som čo sa to so mnou  deje. Nevedela som kto je, už len to meno ma vystrašilo. Srdce mi hovorilo aby som to urobila ale rozum aby som sa otočila a utekala. Čomu mám veriť. Vždy mi hlava aj srdce hovoril to isté ale teraz sú proti sebe a ja neviem čo mám robiť. Nemala som ani na to čas lebo moje ústa si robili čo chceli a vyslovili slová ktoré som nechcela. Aspoň nie teraz.

„Môžem to skúsiť.“  Zavrela som oči a nadávala si.

„To som rád.“ Jeho dych som cítila na tvári. Zdvihla som hlavu a pozrela sa do jeho očí. Nevedela som s nich nič vyčítať. Bol tajomný.

„Prečo si celá v čiernom?“ sadli sme si na lavičku.

„Môj najlepší kamarát zomrel. Bola som na pohrebe.“ Povedala som rýchlo.

„Prepáč.“ Pošepkal. Len som prikývla.

„Vyrastal si v Londýne?“ opýtala som sa aby nebolo ticho.

„Áno aj.“ Zdvihla som hlavu a nechápavo pozerala.

„Nepochádzam z Londýna ale som tu už dlho. A ty?“ pozrel na mňa a pousmial sa.

„Áno. Londýn je moje rodné mesto.“

„Povedz mi o sebe niečo viac.“

„Teraz určite nie, možno časom. Už by som mala ísť.“ Postavila som sa a začala som byť nervózna. Určite by som mu povedala nejakú sprostosť čo by ohrozilo mňa a hlavne Iana.

„Kedy ťa znova uvidím?“ zastavil ma ešte pred odchodom. 

„Nemôžem ti nič sľubovať.“

„Budem čakať. Každý deň tu budem chodiť a čakať na teba.“ Pustil ma. Otočila som sa a rýchlim krokom som kráčala domov. Srdce mi bilo ako na pretekoch.

Zvalila som sa na posteľ a predychávala poslednú hodinu.

Zayn POV

Podarilo sa mi to. Podarilo sa mi ju vyviezť z rovnováhy. Nevie kto som. Nevie čo môže odo mňa čakať.

Nastúpil som do auta a išiel do domuv. Zaparkoval som v garáži. Vošiel som do domu.

„Čo tu do pekla robíte?“ povedal som prísne.

„Prišli sme ťa pozrieť. Kde si bol.“ Usmial sa Harry.

„Hovno ťa potom!“ odsekol som a išiel do izby. Sú tu častejšie ako treba. Už mi to ide na nervy.

„Zayn?“ dnu vošla Cheryl.

„Vypadni.“ Zhúkol som. Aj tak vošla. Vždy si robí čo chce.

„Čo sa deje?“ chytila ma za ruku.

„Nechápem načo zase prišli!“ precedil som pomedzi zuby.

„Netrápi ťa toto. Nie čo tajíš! Poznám ťa!“ postavila sa predo mňa.

„Len tak. Ide o dievča.“

„Zamiloval si sa?“ zháčila sa.

„Preboha nie!“ zamračil som sa. „Len našiel som novú taktiku ako získať dievča. Pred pár dňami som stretol dievča čo ma udrelo dvermi, a dnes som s ňou bol. Je zo mňa vyvedená zmiery. Čoskoro bude moja!“ vystrel som sa a pohŕdavo sa zasmial.

„Malik, Malik.“ Pokrútila hlavou. „A inač čo Ian. Ešte ťa nezháňal?“ pozrela na mňa.

„Och. Crystal. Úplne som na neho zabudol. Ale ja som ho nezabil. To nech si rieši s Niallom.“ Mykol som plecom.

„Prečo tak rozprávaš? Ste ako bratia.“ Zamračila sa.

„Robia si čo chcú! A takto aj potom dopadne!“ pozrel som von oblokom. Pred domom zastalo auto. Vyšiel Ian.

„Aha. Spomeň  čerta  a už klope na dvere.“ zasmial som sa a išiel dole. Zazvonil zvonček a Cheryl išla otvoriť.

„Kto to je?“ opýtal sa Liam.

„Známi.“ Zasmial som sa.

„Ty idiot! Zabijem ťa!“ zakričal Ian keď ma zbadal. „Najprv môj brat a teraz najlepší priateľ?!!“ chytil ma pod krk. Chalani sa postavili ale ja som im naznačil aby nič nerobili. Chytil som mu ruku a dal  mu ju preč.

„Aj ja ťa rád vidím Ian.“ Falošne som sa usmial. „ Pozri s tou vraždou ja nemám nič. Ja som tam ani nebol. O ničom neviem. Dnes som sa to dozvedel.“

 „Mali sme dohodu! A ty si ju porušil!“ namieril na mňa zbraň.

„Povedal som ti že ja s tím nič nemám!“ zakričal som.

„Je mi to jedno! Všetko je to aj tak kvôli tebe. Zabijem ťa ako prašivého psa!“ pritlačil mi zbraň na čelo.

„Nezabudni že si u mňa. Zabiješ ma a teba zabijú ďalší 20.“ Povedal som pokojne.

„Ešte sme neskončili.“ Odložil zbraň a dal mi uder do brady. Spadol som na zem. Chytil som si peru a na palcoch ostala krv.

Otočil sa a odišiel. Buchol dverami a následne na to som počul výstrel. Vybehol som von. Už sedel v aute a vyštartoval preč. Zabil jedného s mojich najlepších mužov. Bol to Paul. Naučil ma všetko a kvôli nemu riadim a som tým kto som. Naučil ma že nikoho nikdy nesmiem mať rád až na pár výnimiek ako chalani. A aj jeho som mal svojim spôsobom rád.  

„Kurva!“ zakričal som. Strčil som do chalanov keď sa tam objavili.

Ja som nasadol do auta a išiel niekde do baru. Namieril som si to do toho najlepšieho. Objednal som si dvojitú vodku a balil dievča za dievčaťom. Tá ktorá sa mi páči najviac využijem.

„Ahoj zlatko.“ Postavil som sa ku jednej čiernovláske.

„Ahoj.“ Usmiala sa.

„Chceš si zatancovať?“ žmurkol som na ňu.

„A čo tak niečo iné?“ pošepkala mi do ucha. Už na prvý pohľad som vedel že je to šľapka.

„Ak teraz so mnou odídeš už ťa nepustím a budeš moja.“ Zavrčal som je do ucha.

„Nič iné nechcem.“ Nalepila sa na mňa. Bola už pripitá. Potiahol som ju ku sebe a prilepil sa na jej pery. Zahryzol som jej do spodnej a ona sikla bolesťou. Ťahal som ju von z baru. Dlho netrvalo a už som mal rybičku na udici. Hodil som ju na spodné sedadlo a sa dol si za volant. Celou cestou sa venovala môjmu krku. Vedela čo robí.

Vošli sme do mojej izby a ja som ju pritlačil o stenu. Roztrhal som je šaty a spadli na zem. Pozrela na mňa.

„Kúpim ti nové.“ Usmial som sa a vrhol som sa na jej krk. Hodil som ju na posteľ a robil som s ňou čo len chcem.

Ellie POV

Celú noc som nemohla oka zažmúriť. Stále som na neho myslela. Dostal sa mi pod kožu a teraz nechce odísť. Celý čas na neho musím myslieť. Vzdychla som a pozrela som von oknom. Dala som si hrubú mikinu a vyšla na balkón. Sadla som si na hojdačku a zababušila sa do hrubej, bielej, chlpatej deky. Pozorovala som hviezdy. Všetko naokolo bolo čierne. Do toho fúkal vietor. Neviem prečo ale tento krát som sa bála. Lístie šumelo. Zavrela som oči a sústredila sa len na ten vietor. Takto to bolo príjemnejšie. Pomohlo mi to zabudnúť a zaspala som tam.

Bola som vo veľkom dome. Kráčala som chodbami ale nikto tu nebol. Bola som tu len ja. Sama. Vošla som do veľkej siene kde som zbadala Rogera a za ním čiernu osobu čo som videla aj na pohrebe.

„Roger!“ zakričala som. Utekal ku mne a objal ma.

„Kto to je?“ ukázala som na miesto kde stál.

„Kto? Ellie som ti len ja a ty!“ pozrel na mňa.

„Nie. Tam v rohu stojí niekto v čiernom! Pozri sa.“

„Ellie nič tam nie je. počúvaj ma. Prišiel som sa len s tebou rozlúčiť. Neboj sa. Som celý čas s tebou. Chýbaš mi.“ Znova ma objal. Spustili sa mi slzy.

„Aj mne chýbaš.“ Pošepkala som.

„Už musím ísť:“ odtiahol sa.

„Nie. Ostaň ešte.“

„Rád by som ale nemôžem. Zbohom Ellie.“ Pobozkal ma na čelo a zmizol.

Tá osoba tam stále stála. Len čo som ostala sama začal sa ku mne približovať. Cúvala som dozadu. Nabúrala som do steny. Celá som sa triasla.

„NIE!“ skríkla som. bola som na hojdačke. Postavila som a vošla do izby. Zavrela som dvere a ľahla do postele. Perinou  som sa zakryla až po uši. Čo to bol za sen? Zavrela som oči a znova zaspala.