Louis POV
Je po Vianociach. Veľmi ťažko sa
mi odchádzalo od rodiny, priateľov. Mama so sestrami mi budú veľmi chýbať. Ale
čo nevidieť ich znova uvidím. Vrátil som sa do Londýna. Nemohol som pokojne
spávať po telefonáte s Miinim otcom. Je v Londýne. Ako som povedal
nevzdám sa jej. Už som ju nechal dva krát odísť ale tento krát ju už nenechám.
Je Silvester. Posledný deň v roku. Chalani plánujú veľkú party. Ja chcem
niečo iné. Ísť za ňou. Tentoraz sa to dozviem. Musím. Nemôžem žiť celý život
s otázkou PREČO! Ma vlastne nechala?
Zaklapol
som notebook a zišiel dole.
„Tak čo
bro?“ opýtal sa Liam.
„V pohode,
čo ty?“ Pousmial som sa. Nik nevie
o mojom pláne.
„Super.
Posledný deň v roku!“ poťapkal ma po chrbte.
„Pozor!“
vbehla dnu Eleanor a buchla do Liama.
„Čo sa
deje?“ opýtal som sa nechápajúc jej postoj.
„Potrebujem
sa z niekým spojiť.“ Pozrela na mňa a doširoka sa usmiala. Vybrala
laptop a začala niečo hľadať a potom čítať. Určite je niečo
s jej kamarátkou a tak som išiel do obývačky. Bola tu Perrie
a aj Danielle.
„Ahoj
Loui.“ Usmiala sa Pezz. Kývol som jej a sadol si. Pozeral som na televízor
aby som nemusel vidieť tie milostné pohľady a bozky. Vždy keď to vidím mi
Mia chýba najviac. Eleanor utekala hore aj s mobilom pri uchu.
„Čo je
s ňou?“ pozrel na mňa Harry. Mykol som ramenami. Mal som na niečo chuť
a tak som si išiel niečo zobrať. Vytiahol som čokoládu. Na Eleanorinom
laptope niečo ťuklo. Zistil som že je to e-mail. Bol som zvedavý a otvoril
som ho.
Fajn. Dnes o 11 na námestí.
Ako je možné že si u chalanov a nepýtajú sa ťa čo s tebou je.
Som rada že si šťastná že am uvidíš ale nepríde im to čudné. Rovnako rada som
aj ja. Tiež behám po celom dome a užívam si posledný deň v roku ale
nie je to dokonalé. Nie je to také aké by to bolo s ním. Nemôžem prestať
na neho myslieť. Po tom čo mi otec povedal že mu volal stále som v strese
že ho stretne ale zároveň som veľmi šťastná lebo budem môcť znova vidieť tie
jeho krásne oči a ten úsmev. Ja ti píšem a ty mi akurát voláš :D som
zvedavá čo ej také dôležité že to musíš povedať a nie napísať xD.
Ústa som
mal otvorené do korán a neveril vlastný očiam čo práve vidím. Sedel som na
stoličke a oprel sa dozadu. Skoro som s nej spadol. Čítal som si ho
dookola a hlavne keď tam píše o mne. Aspoň dúfam že to je o mne.
Predsa ja mám modré oči.
„ Nie.
Som čistá. Nemaj strach.“ Počul som Eleanor ako sa smiala. Vošla dnu. Opatrne
som sa otočil. Prišla aj s Harrym.
„Ako je
možné že ti práve napísala Mia?“ postavil som sa. Pozerala na mňa
a nevedela čo povedať.
„Ako je
to možné!“ skríkol som. Chytil som ju za lakeť.
„Louis
čo sa deje?“ pribehli aj ostatný.
„Louis,
Ja-ja-ja ti to vy-vysvetl-lím.“ Koktala.
„Počúvam!“
pozrel som je do očí. Bola prekvapená. Sikla bolesťou. Pustil som ju a ona
si do ruky zobrala laptop.
„Píšem
si s Miou emaily. Takto sme
v kontakte. Píšeme si a všeličom.“ Povedala so sklonenou hlavou.
„Ako
dlho?“ pristúpil som ku nej bližšie.
„Od
prvého dňa čo ťa opustila.“ Pošepkala.
„Takže
ty si s ňou celý čas v kontakte?! A ja môžem hľadať hocijako.
Hocijakú stopu ako ju nájdem a mal som ho pod nosom?!!“ zaťal som päste
a kričal. Tak dlho som trpel a čakal na stretnutie s ňou. Na
toto stretnutie. A stačilo sa pozrieť len do jej blbého laptopu
a našiel by som ju hneď v prvý deň.
„JA.
Nemohla som ti to povedať. Požiadala ma o to Mia.“ Zdvihla hlavu, keď sa
na mňa pozrela znova ju sklonila. Otočil som sa a išiel ku dverám.
„Louis.
Kam ideš?“ nevedia že je tu. Zobral som bundu a obul sa.
„Idem si
po vysvetlenie.“ Povedal som a zmizol. Neviem či sa mám hnevať alebo byť
aj rád. Neviem čo si písali ale som si jedným istý že ešte stále nezabudla.
Zastal
som pred domom a vystúpil. Pribehol som ku dverám a zazvonil.
Mia POV:
Lili
niekde išla. Vanessa a otec išli ešte niečo dokúpiť. Ja sedím doma
a nudím sa. Pozerám nejaké filmy a napchávam sa čokoládou. Niekoľko
krát po sebe zazvonil zvonček. Že by už prišli? Veď kľúče majú. Znova začalo
zvoniť. Postavila som sa a pomalým krokom išla ku dverám.
„Čo
horí?!“ prekrútila som očami a otvorila dvere. zdvihla som hlavu
a keď som ho zbadala hneď som ich zavrela.
„MIA!
Otvor mi dvere!“ zabúchal na ne. Všetky
bunky v tele ako keby odumreli. Nevedela som ničím pohnúť. Žmurkala som
a pozerala na dvere.
„Neodídem
kým neotvoríš!“ znova zabúchal. Pokrútila som hlavou. Zase som všetko cítila
a pohla som rukou ku dverám. Stlačila som kľučku a pomaly otvárala. Ako
náhle dvere boli do korán otvorené Louis vletel dnu a tuho ma objal.
Zavrel dvere a ťahal ma do obývačky stále v objatí. Spamätala som sa
a ruky som obmotala okolo jeho krku a dýchala jeho mužskú vôňu ktorá
ma vždy omámila. Je ako moja droga. Nie on je moja DROGA!
Odtiahol
sa a pozrel sa na mňa. Znova som mohla vidieť jeho modré oči. Nevedela som
od neho odrhnúť pohľad.
„Aj keď
si nechcela vedela si o mne všetko.“ Pošepkala som. pokrčila som čelo.
„Viem
to. Viem že si celý čas bola v kontakte s Eleanor.“ Urobila som krok
dozadu. Ona mu to povedala? Prezradila ma?
„Ona..?“
nedopovedala som.
„Nepovedala
mi to. Prečítal som si email čo si jej poslala.“ A vie to. Vie všetko.
„Čítal
si všetko?“
„Nie,
iba poslednú správu. Prečo? Prečo ona? Prečo si, si vybrala ju? A ako ste
sa dohodli? Tu nemáš kde uriecť.“ Pristúpil ku mne. Začala som chodiť hore dole
po obývačke.
„Ja som
ju poprosila aby sa ku tebe dá sa povedať vrátila. Nechcela som aby si ostal
sám. Chcela som aby ti pomohla. Pomohla zabudnúť. A keď som prišla do New
York zasiahlo ma to ešte viac. uvedomila som si že som urobila chybu že som
odišla. Bolelo to ešte viac keď som si uvedomila že bez teba ani nemôžem žiť
ako človek. Potom ťa s ňou dali do
kopy a to som si už myslela že ťa už stratím navždy. Cesta späť nebola.
Ako by aj mohla. Zničiť život som ti nemohla. Takže ani som nemohla ostať.
Všetko sa zdalo byť zabudnuté. Ty si vyzeral šťastný kým som ťa nevidela
v TV a potom keď Eleanor nevymyslela diabolský plán aby som sa s tebou stretla. Ešte pred tým v ten deň. Som si všetko
komplet uvedomila že pravda by možno bola lepšia keď som stretla Harryho.
Zachránil mi život. skoro ma zrazilo auto a on ma zachránil. A večer
si prišiel na rad ty a druhé zbohom. Druhé lúčenie a posledný krát
som ťa videla. Klamala som samu seba keď som si myslela že to bude dobré. Keď
som si myslela že...“ zlyhal mi hlas a začala som plakať. Povedala som mu
skoro všetko. Hovorila som mu všetky moje pocity čo som mala vo vnútri. Ktoré
som nikomu nepovedala okrem Eleanor.
„Ako
by nebola El tak by som bola niekde na
psychiatrii“ pošepkala som. sadla som si na zem a oprela o sedačku.
Pocítila som teplý dotyk na kolene. Zdvihla som hlavu a videla
rozmazane.
„Neplač.“
Utrel mi slzy. Objal ma.
Louis POV:
Mal som
pocit že všetko nepovedala. Ešte niečo tajila a ja som vedel čo. Ešte
nepovedala skutočný dôvod prečo odišla. Kľakol som si ku nej a chytil ju
za koleno. Zdvihla hlavu a uplakanými očami na mňa pozrela.
„Neplač.“
Povedal som smutne. Keď ju takto vidím bolí to. Utrel som jej slzy a objal
ju.
„Pre mňa
to tiež nebolo ľahké. Všetci ma presviedčali že si zabudla a že zabudnem
aj ja. Keď som sa pohádal si Simonom a Paulom. Hádzali na teba špinu ale
ja som im neveril a nepočúvam. Prikázali aby som sa vrátil ku Eleanor. Ak
by som to neurobil tak by bol možno aj koniec One Direction. Tieto mesiace
neboli o ničom len o pretvárke a plaču po nociach. Sny
s tebou.“ Odtiahla sa o do mňa a začala znovu chodiť po izbe
hore dole.
„Ako?
Ako je to možné!? Ako môžeš po tom všetkom čo som ti spôsobila. Skoro sa kvôli
mne rozpadla skupina. Kvôli mne si bol ako troska. Ničila som vám životy aj keď
som s vami neostala. Ako môžeš po tom všetkom stále na mňa myslieť? Ako
môžeš po tom všetkom ma ľúbiť?“ znova sa rozplakala. Pribehol som ku nej.
„Ako by
som mohol prestať? Ako som mohol na teba zabudnúť? Moje srdce patrí len tebe
a ja bez teba, bez teba som nikto. Toto obdobie bolo pre mňa to najhoršie
na svete!“ pozeral som jej do očí.
„Ani ja
nemôžem zabudnúť! Ani ja ťa nemôžem prestať ľúbiť. Nedá sa to!“
„Je to
nemožné!“ doplnil som ju. Pohladkal som ju po líci.
„Tak po
tom prečo? Ak mi aj teraz povieš aby som ťa nechal ísť môžeš si byť istá že
nenechám. Už ťa viac nenechám ísť. Nedovolím ti to a nedovolím to ani
sebe! Povedz mi ten dôvod!“
„Ten
dôvod už neexistuje Louis.“ Skoro kričala a silno ma objala. „Už nie je.“
šepkala dookola. Teraz som tomu už nechápal. Vzlykala a žmolila mi tričko.
„Keď už
teda nie je prečo si sa nevrátila?“
„Nemohla
som. nemohla som prísť ako keby sa nič nestalo.“ Potiahla nosom a odtiahla
sa, „V ten deň keď som utiekla z vili kvôli Eleanor a tí chlapi ma
zneužili.“ Sklonila hlavu, „S jedným s nich som otehotnela!“ vyviazla
s môjho objatia. Ona bola tehotná? Nenašiel som teraz vhodné slová.
Nevedel som čo povedať. Bez toho aby som si to uvedomil vypadla zo mňa prvá
veta čo mi behala po rozume.
„Prečo,
prečo si mi to nepovedala?“
„Ahah
(smiech) čo by sa tým vyriešilo? Alice a aj Eleanor mi to povedali. Ale
nič by sa nezmenilo. Tak či tak by som musela odísť. Ako by si mohol byť
s ku...“ išla povedať to slovo čo nie je pravda.
„NIE!
Toto nehovor! Nie je, nebola to tvoja chyba! Vyriešilo by sa to. Určite by som
ťa neopustil. Ako si na to mohla pomyslieť? Aj keby nebolo moje nevyhodil by
som ťa a neopustil.“ Chytil som jej
ruku. Stisla mi ju.
„Môže
existovať až tak silná láska že prekoná aj tu najväčšiu, najťažšiu
a najhoršiu prekážku?“ pozrela na
mňa a jej drobnou ručičkou sa dotkla môjho líca.
„Ak je
láska až tak moc silná prekoná aj to nemožné! Aj Keď sa dvaja ľudia rozdelia a ľúbia
nikdy nevyprchá. A keď sa ich cesty znovu prepletú môžu začať od znova.“ Podišiel
som bližšie a prameň vlasov jej dal za ucho.
„Bojím
sa že mi nemôžeme byť spolu.“ Pošepkala.
„To nie
je pravda. Každý si zaslúži druhú šancu a zaslúžime si ju aj my dvaja.“ Oprel som čelo o to jej.
„Milujem
ťa.“ Usmiala sa
oh konečne su spoluuuuu :3
OdpovedaťOdstrániťsuper dalej
Awwwww je to krutě DOKONALÉ ;) koneeeečněěěěěě jsou spolu :3 rychle další :)*
OdpovedaťOdstrániť