Remember me? 5.

Pohľad Perrie:

Vošla som do záhrady kde ako vždy boli všetci. Keď ma zbadal Zayn pribehol ku mne a silno ma objal a pobozkal. „Wow, stalo sa niečo?“ povedala som. Zayn ukázal na Louisa a ostatných. Vyzerali čudne všimla som si že dokonca aj Zayn. Keď som zbadala baby ako plačú uvedomila som si že niečo nie je dobré. Prišla ku mne El a silno ma objala. „Bella...ona“ nedokončila lebo začala viac plakať. „No tak poviete mi čo sa stalo?!“ „Láska Bella sa prebudila...ale je na tom ....stratila pamäť na nič a ona nikoho si nepamätá.“ „čože? Kde je Niall?“ nemohla som tomu uveriť. „išiel do nemocnice.“ Otočila som sa na päte a rozbehla sa do izby. Chytro som spravila hygienu. Obliekla džiny , sveter , make up som si nedala ,  vlasy som si dala do copu. Zobrala kabelku kde som mala všetko. Obula som sa si convers , nikomu som nič nepovedala a vyšla z domu. Nastúpila do auta a čo najrýchlejšie išla do nemocnice. Raz som prešla na červenú. Išla som ako blázon. Zaparkovala som a vošla do nemocnice. Ani som sa nemusela nikoho nič pýtať. Hneď z dverí som zbadala Nialla ako plače. Prišla som ku nemu a chytila ho za rameno. Zľakol sa a zdvihol hlavu. „Perrie , čo tu robíš.“ „prišla som za tebou , Niall je mi to tak strašne ľúto.“ „Nemôžem tomu uveriť.!!“ Objal ma a a stále plakal. „Ona si ma nepamätá , nepamätá si naše deti , nepamätá si NIČ Perrie nič.!“ Hovoril a pri tom stále plakal. „počkať , povedala že si pamätá tvoje meno.“ „to povedala?“ „áno. Povedala len že si pamätá to meno.“ „môžem ísť za ňou?“ prikívol. „Ideš so mnou?“ „Nie. A Perrie?“ „áno?“ „Ak by sa na mňa pýtala čo pochybujem. Povedz jej že som len jej kamarát a nič viac. To som je povedal aj ja.“ Kamarát prečo len kamarát , prečo jej nepovie kto naozaj je. ale možno ho aj chápem. Prikývla som. Otvorila som dvere a vošla dnu. Ležala na posteli a mala zatvorené oči.

Pohľad Isabella:

Niekto vošiel do izby otvorila som oči a zbadala som tam stáť ženu z blond vlasmi. Bola mi povedomá ale nebola som si istá. „Ahoj?“ povedala som a trochu som sa nadvihla.

Pohľad Perrie:

„Ahoj?“ povedala. „Ahoj Bella. Ja som Perrie.“ „Ty spievaš však?“ „áno spievala som. Bola som v skupine. No teda ešte som ale už nevystupujeme.“ Usmiala sa. „Ja pamätám si len teba a to ako sa voláš a že spievaš. Ale nič viac.“ „to je v poriadku to sa stáva keď stratíš pamäť. A pamätáš si ešte niečo?“ „Nie.“ Usmiala som sa na ňu a ona tiež. „Perrie. Kto je ten chalan.“ „Myslíš toho na chodbe?“   prikývla. „To je Niall tvoj...“ „Povedz je že som len jej kamarát!“ pomyslela som si na to čo mi povedal Niall na chodbe. „to je tvoj kamarát a máš ich ešte viac. Liam , Jade , Harry , Kate , Louis , Eleanor, Zayn , Ja a Niall. Všetci sme Najlepší Kamaráti.“ Povedala som a sadla si ku nej na posteľ. „Takže to znamená že ti môžem dôverovať?“ „Samozrejme.“ „Vieš rozprávala som sa  s doktorom a ten mi veľké šance nedáva. Myslím tým že si už nespomenie ale ja si chcem spomenúť. Chcem vedieť kto je moja rodina. A čo som prežila.“ „ ma sme tvoja rodina.“ „Rozumiem ti. Pomôžem ti. Ale teraz by si mala hlavne odpočívať nech sa čoskoro odtiaľto dostaneš.“ Postavila som sa že odídem. „Perrie?“ otočila som sa s úsmevom. „áno?“  „Budeš zase moja kamarátka. Nová kamarátka.?“ „Samozrejme že budem. Budem za tebou chodiť každý deň.“ Usmiala sa a zavrela oči.  Vyšla som von a Niall sa postavil. Podišla som ku nemu , chytila ho za ruku aby sme išli domov. Vyšli sme von a išli ku naším autám. Pred autom ma zastavil. „pýtala sa na mňa?“  „áno. Povedala som jej to čo si mi povedal.“ Začali mu po tvári stekať slzy. Nastúpil do svojho auta a odišiel. Ja som tiež nastúpila do auta a rozplakala som sa až v aute. Išla som pomaly lebo som videla rozmazane. Ako tak som došla domov. Vošla do domu vyzula a uplakaná a stále so slzami v očiach som vošla do obývačky. Sedel tam Zayn s malým Joshom. Sadla som si ku ním a pobozkala Zayna. „Tak?“ „na nič si nepamätá , iba mňa. Vie ako sa volám a že som spievala a to je všetko.“ Povedala som a oprela si hlavu o Zaynove rameno. „Mamy , prečo plačeš?“ opýtal sa ma a utrel mi slzy na tvári. Je ako Zayn celý on. Vlasy , oči ... všetko! Zobrala som ho na kolená a pobozkala ho a silno objala. Neviem si predstaviť keby sa to stalo mne a zabudla na to najcennejšie v mojom živote. Je to hrozné a chudák Niall čo bude robiť? Ale ja mu pomôžem. Postavila som sa. „Kde ideš?“ opýtal sa Zayn. „Za Niallom musím mu niečo povedať hneď som tu.“ Prešla so cez záhradu ku Niallovi. Sedel v kuchyni a v ruke držal pohár s vodou. „Niall?“ zdvihol hlavu. „už si povedal deťom čo sa stalo?“ „Nie nedokážem to. Nedokážem im povedať že si na nich nepamätá vlastná mama!“ „Ja ťa chápem...a kde vlastne sú?“ „pri Louisovi.“ „Niall bež im to povedať , musíš! Musia vedieť pravdu.“ „Perrie , veď sú ešte deti...!“ „Ja viem ale tým že im budeš klamať nič neviriešiš. Čo im povieš že ich opustila.... bude to ešte horšie ako teraz.“ „máš pravdu.“ Postavil sa a odišiel ja som vybehla hore do ich izby a začala hľadať niečo čo by pomohlo Belle aby si spomenula. Nakoniec som našla pod madracom jej denník. Mala v ňom zapísané všetko. Zobrala som ho a vyšla z izby. Išla som dole schodmi a začula som plač detský plač. „NIE ty klameš“ počula som malú El. zišla som dole a pozorovala ich. „El , ako by som ti mohol klamať. Nepamätá si ani mňa.“ Chcel ju objať ale ona sa uhla a utiekla preč. Sarah aby sedela na zemi opretá o gauč a plakala. Vošla som dnu. „čo sa deje?“ vošiel do izby Liam. Niall mu vletel do náručia a silno ho objal. Podišla som ku Sarah a zobrala ju na ruky. Nič nevravela iba plakala. Vošla som do záhrady. Elizabet sedela na hojdačke pri malom jazierku. Išla som za ňou a sadla som si. „Teta Perrie však si ma mamička pamätá.“ Vtedy mi vyletela slza keď som ju zbadala. Objala som ju spolu so Sarah. „Je mi to ľúto zlatko ale áno je to pravda. Mamička mala ťažkú nehodu a zranila si časť hlavy kde sa ukladajú spomienky. Ste ešte veľmi malé aby ste to pochopili ale musíte viedieť čo sa stalo. Ale pozrite!“ odsunula som ic tak aby videli Bellin denník. „Tu ma mamička zapísané všetky spomienky. Ja budem za ňou každý deň chodiť a čítať jej ho ako príbeh , bude to príbeh o mamičke a ockovi ako sa spoznali a neskôr tam pribudnete aj vy. Rozumiete mi.“ Prikývli. „Dobre ,  a teraz choďte za ockom a silno ho obímite aby nebol sám. Teraz vás veľmi potrebuje.“ Utrela som im slzy , postavili sa a utekali do domu. Začala som si čítať príbeh. Pri tomto mi bude musieť pomáhať aj Niall. Prečítala som prvú stranu zavrela ho a išla domov. Boli tam všetci okrem detí a Nialla. „tak čo máš?“

 „Nič dobré možno... deti to už vedie , trošku som ich ukľudnila ale vôbec to nebudú mať ľahké. No a našla som Bellin denník ktorý mi dúfam pomôže aby si zase spomenula. Ale bude pri tom  musieť  byť aj Niall. Kým bude v nemocnici porozprávam jej všetko o jej mame a jej detstve. Budeme sa s Niallom striedať. A možno  pomôže keď za ňou pôjdete aj vy. Aby vedela že jej hovoríme pravdu. Potom pri  na rad tento denník ale to až keď bude v poriadku. Pôjdem s ňou len ja. Budeme cestovať na miesta kde bude môcť pokojne rozmýšľať a cestovať. Niekedy za nami prídete!“

„Ak toto nebude fungovať tak potom nič.“ Povedal Harry. „Bude to fungovať! Sama si chce spomenúť aj keď jej doktori nedávajú nádej.“

„Ako to že jej nedávajú nádej už jej robili testy? Mne doktor povedal že ešte nie!“  vo dverách stal Niall. „testy jej robili hneď ako sa prebudila, sama mi to povedala. Niall pozri mám plán ktorý jej určite pomôže a spomenie si na všetko! Sľubujem“ podišla som ku nemu a pozrela mu do očí. Nevidela som mu v nich veľkú nádej ale súhlasil. Povedala som mu to čo aj ostatným. „mamy?“ pribehol Josh ku mne. „áno?“ „Kde bude teta Bella teraz bývať keď nevie kto sme?“

„no predsa tu u nás.“ Povedala som mu a usmiala som sa na ňho. „Utekaj za ostatnými zachvíľu sa ku vám pridáme.“ Povedala som a on išiel.

                                                                                                Perrie outfit.
Tak piata časť je pridaná........ I Hope You Like It ♥