Toto je moja prvá jednodielovka ktorá je venovaná šmolkovi. ktorému sa ospravedlňujem že ju pridávam neskoršie... I Hope You Like It ♥
Sedela som doma v mojej izbe pri okne a pozerala
sa na dážď ktorý stekal po okne. Bol večer všade tma a ja som bola sama
doma. Dosť som sa bála. Nebývame v najlepšej časti Londýna. Začali mi po
tvári stekať slzy. Spomenula som si na mamu. Chýba mi. Pred 3 rokmi umrela na
rakovinu. A tak sme sa s otcom presťahovali sme. Nemá práve najlepšiu
prácu. Dalo by sa povedať že je niečo ako mafián. Utrela som si slzy. Chcela
som že si pôjdem ľahnúť ale počula som ako niekto vošiel do domu. Počula som
kroky. Zľakla som sa. Otec to nemohol byť len pred hodinou odišiel. Ešte nikdy
sa nevrátil tak skoro. Ten dotyčný ktorý bol v dome začal rozbíjať veci.
Musím utiecť a ukryť sa. Otvorila som skrinku zobrala z nej čiapku ,
šál a obuv. Oblečené som ma sivé tepláky. A tričko dlhými rukávmi.
Otvorila som balkón a vyšla naň. Niekto vošiel do izby. Rýchlo som skočila
na strechu ktorá bola nad vchodovými dverami a odtiaľ na trávnik. Utekala
som ku bránke. Obzrela som sa a ten muž išiel za mnou. Vybehla som na
ulicu a bežala som čo mi nohy stačili. Odbočila som na inú ulicu. Ale
stále som počula kroky . stále som utekala ale už mi dochádzala sila. Cítila
som ako ma potiahol čím mi spôsobil veľmi veľkú bolesť. Spadla som. Stále ma držal za vlasy. Zase ma
potiahol a prinútil ma vstať. „môžem hádať...ockové dievčatko.“ Otočil si
ma aby na mňa videl. Mrsko som na neho pozrela a opľula ho. Snažila som sa
vytrhnúť z jeho zovretia ale nešlo to. Druhú ruku ktorú mal voľnú ma
udrel. Zase som spadla na zem. Chytila som si miesto na ktoré ma udrel.
Vytiahol zbraň a namieril na mňa. „posledné slová?“ opýtal sa sarkastický
hlas. Za chvíľu sa stretneme mama. Pomyslela
som si. „Zbohom.“ Šepla som. Povedala som a zatvorila oči. Iba sa usmial.
Výstrel.....ale netrafil ma opatrne som otvorila a pozrela sa na svoje
telo. Som celá...ale muž ktorý ma chcel zabiť ležal vedľa mňa a okolo neho
bola mláka krvi. Pozrela som sa pred seba. Stál tam chalan ktorý sa blížil ku
mne. Chcela som sa postaviť a utekať ale bol pri mne skôr ako som sa
postavila. Chytil ma za ruku. Bol to jemný dotyk. Skoro žiaden stisk. „Kto si?“
opýtala som sa keď som sa na neho pozrela. Mal na sebe čierne rifle , biele
tričko s véčkovým výstrihom a čiernu bundu. Jeho oči svietili ako drahokamy.
Boli smaragdovo zelené a vlasy ma kučeravé. „povedzme že teraz som tvoj
hrdina , ale rýchlo poď kým si nás nenájdu.“ Poslúchla som ho a išla za
ním. Bála som sa tak som ho chytila za ruku. Nebránil sa , naopak pevne mi ju
stisol. Keď to urobil v bruchu som mala motýle. Ani neviem ako poriadne
vyzeral a bola som ním pobláznená. Nastúpili sme do auta. Zapla som si pás
lebo išiel dosť rýchlo. Zastavili sme pred nejakou staršou budovou. Vyšiel a ja
tiež. Zase som ho chytila za ruku. „kto boli tí ľudia?“ „dá sa povedať že
nemajú radi tvojho otca.“ „a kto si ty teda vy?“ v miestnosti som zbadala
ďalších štyroch. „Ja som tvoj “ochránca“ . Tvoj otec mi ťa dal na starosti aby
som ťa chránil pred ľuďmi ako bol tento čo ťa chcel zabiť.“ „Rád ťa spoznávam
osobne Adele.“ Povedal chlapec s tmavšou pokožkou a havraními vlasmi.
„odkiaľ vieš moje meno?“ trochu som sa zľakla. „Vieme o tebe všetko.“ Povedal
blondiak. „Poviete mi konečne ako sa voláte?“ povedala som a dala ruku v bok.
„Ja som Harry.“ Povedal ten čo mi zachránil život. „Toto sú Zayn , Niall , Liam
a Louis!“ ukazoval na nich a oni mi kývali. „A kde je otec čo ak sa
vrátil a zabijú ho. Nechcem byť sirota. Musím sa vrátiť domov.“ „Tak na to
zabudni. Do toho domu sa už nikdy nevrátiš. A o tvojho otca sa neboj má
ochranku.“ „Ako to myslíš že sa tam už nikdy nevrátim. Mám tam veci...všetko!!“
„Je mi to ľúto. Budeš musieť počúvať teraz nás.“ „Nič nemusím.“ Povedala som a otočila
sa že odídem. „Ak teraz odídeš daj zbohom tvojmu životu.“ „to som už spravila
keď ma chcel zabiť ten chlap.“ Išla som ku dverám. „Ale ja ti to nedovolím.“ Chytil
ma za ruku a potiahol ku sebe. Nemohla som odolať jeho očiam , nemôžem
odolať JEMU. Podlomili sa mi kolená ešte že ma držal inak by som omdlela tu na
mieste. Nakoniec som ostala.
O 2 Týždne:
Sedím v obývačke v Harryho byte a pozerám televízor.
Bola som zapozeraná že som ani nič nevnímala. Niekto do mňa drgol. „Hééj Auu!“
povedala som a Harry sa len smial. Dosť som sa s ním zblížila. Odula som
spodnú peru a hrala urazenú. „odpustíš mi?“ „Neviem...“ povedala som. „Ako
ti to môžem vynahradiť princezná.“ Princezná takto ma oslovoval. Páčilo sa mi
to. „Navrhni niečo.“ „Hmm... večera?“ za
ten čas čo som tu som ešte nebola von. „Myslíš
to vážne? Čo ak ma niekto unesie a zabije?“ povedala som s úsmevom ale
myslela som to aj vážne. „Pri mne sa ti nemôže nič stať.“ Povedal a objal ma.
„Tak potom pozvanie prímam ale čo si oblečiem??“ „Niečo tu pre teba mám. počkaj.“ Povedal a utiekol
do izby. Vrátil sa a v ruke držal tašku. Podal mi ju. Pozrela som sa
do nej a vytiahla som krásne čierno biele šaty a bielymi topánkami. „Harry
nekúpil si mi toho dosť?“ „Nie“ zažkeril sa. „ďakujem , idem sa pripraviť.“ Dala
som to naspäť do tašky postavila sa a išla do izby. Vošla som do kúpeľne a dala
si sprchu. Vysušila som sa obmotala okolo seba uterák. Vlasy som si vyžehlila a nechala
voľne rozpustené. Namaľovala sa, linku špirálu a čierny tieň na oči , make
up. Vošla som do izby a obliekla si šaty od Harryho. Obula som si topánky
a pozrela sa do zrkadla. Spokojná zo svojím výrazom so vyšla z izby do
obývačky kde ma už čakal pripravený Harry. Bol dokonalý. Keď som ho zbadala v bruchu
mi začali lietať motýle. „Woow“ povedal. Usmiala som sa na neho a podyšla ku
nemu. „môžeme?“ ponúkol mi rameno. Prijala som ho a vyrazili sme. Zastavili
sme pred budovu kde mi Harry zaviazal
oči. Verila som mu a tak som mu dovolila aby ma viedol. Zastali sme a dal
mi dole šatky. Stáli sme na streche a predo mnou bol stôl pre dvoch , sviečky a večera
s jedlom. Pozrela som na neho a objala ho. Sadli sme si za stôl. Keď
sme dojedli Harry ma chytil za ruku a pozrel sa mi do očí. „Adele poviem
to na rovinu.... poznám ťa dlhšie ako ty mňa a od prvého dňa ako som ťa
videl si sa i zapáčila , a v ten večer keď som ťa zachránil a ty
si chcela odísť nedovolil som ti to preto lebo ťa ľúbim princezná.“ Sklonila som
hlavu a neverila vlastný ušiam to čo som počula. Pozrela som sa napäť na
Harryho ktorý mal sklonenú hlavu. Postavila som sa a podišla ku nemu. Chytila
som jeho bradu a zdvihla mu hlavu aby som sa mu pozrela do očí. Stačili len tri slová aby som mu
povedala to čo cítim. „Harry ľúbim ťa. A pobozkala som ho
O rok neskôr!
Odvtedy čo sme si vyznali lásku na našej prvej večery žijeme
spolu. Pred dvoma mesiacmi sme sa zobrali a ja som v prvom mesiaci
tehotenstva. S Harrym sme veľmi šťastný a ľúbime sa. Žijeme v dome
spolu s mojím otcom. Chalani bývajú hneď vedľa nás. A sme jedná veľká
rodina do ktorej pribudne čoskoro ďalší člen
Adele outfit na úteku.šaty a topánky od Harryho
Adele
:OOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO :DDD to je zabitééééééééééé :D lol je to nadherne dakujemmm velmi pekneeeeeeeeeee!!!!!! Lubim ta zlatko!!!
OdpovedaťOdstrániť-U know
Som rada že sa ti to páči :DDDDD ľúbim ťa šmolko.♥♥♥♥ (U know)
OdpovedaťOdstrániť