Remember Me? 24.

Časť mala byť už včera ale nevyšlo mi to :/ Sorry.  Prosím nejaký ten COMMENT aby bola ďalšia časť ;) 
HOPE U LIKE IT :3

Ospalo som otvoril oči. Sadol som si na posteľ a spomenul som si na včerajšok. Na Bellu. Bola sklamaná? Sklamaná zo mňa? Hanbím sa jej teraz pozrieť do očí. Cítim sa ako keby sa to len teraz dozvedela a prežívame to znova. Možno to tak teraz bude. Zhnusím sa jej po tomto a ja budem o ňu znova bojovať. Vošiel som do kúpeľne. Umyl som si zuby, a prečesal vlasy. Vrátil som sa do izby. Dal som na seba tepláky a tričko. Išiel som dole.

Preboha! Ja som zabudol aj na dievčatá. Vbehol som do ich izby. Boli ustlané. Zišiel som dole. Nikde neboli. Vonku bola ešte rosa. Kde mohli spať? Išiel som od kraja. Terasa od Liamovho domu bola ešte zamknutá. Odkedy sa zamykajú? Išiel som ďalej. Louis mal otvorené ale v celom dome bolo ticho. Sarah a Elizabet sú ranné vtáčatá. Už by boli hore. Vyšiel som von a išiel ku Zaynovi. Nikde nebol nik. Vyšiel som na poschodie. Zastal som pri jej dverách. Nič som nepočul. Nakukol som dnu. Spala. Otočená ku mne chrbtom. Chcel som si ku nej ľahnúť a zobudiť ju. Popriať je dobré ráno ako som to robieval. Pokrútil som hlavou a vyšiel z izby. Zišiel som dole a neostávalo mi nič iné ako Harry.  No, tu to už žilo. Bola hore Kate a všetky deti.

„Dobré ráno.“ Pozdravil som.

„Ahoooj strýko.“ Vykríkli. Pribehla ku mne Sarah.

„Ahoj ocko.“ Vytvorila jej neodolateľnú grimasu. Pokrčila tvár a vyzerala pri  tom ako anjelik. Zobral som ju na ruky a pobozkal na líce.

„Ako sa ti spalo?“ opýtala sa.

„Bol som sám.“ Odul som spodnú peru.

„No, strýko Harold dovolil  pyžamovú party. Hneváš sa?“ pozrela na mňa smutne.

„Iste že nie. Hlavne že ste sa zabavili.“ Potiahol som ju za nos.

„Au.“ Zasmiala sa. Položil som ju na zem a utekala za ostatnými.

„Ako?“ prišla ku mne Kate.

„Hanbím sa.“ Sklonil som hlavu.

„ Niall. Chcela by som ti pomôcť ale...“ odmlčala sa.

„Ďakujem.“ Usmial som sa na ňu.

„Ako to že  ešte nespíte!!!???“ skríkol Harry. Deti ostali v pozore.

„Nástup.“ Zahlásil a všetci sa postavili do radu.

„Pozor!“ počúvali ho ako na telesnej výchove.

„Slečna Danielle.. hláste sa!“ pozrel na ňu prísne.

„Deti z One Direction sú pripravené. Počet plný. Všetci zdravý!“ priložila ruku ku čelu.

„Ďakujem. Zaraď sa!“ odkráčal od nich.

Toto som ešte nikdy v živote nevidel. Čo to malo znamenať?

„Ako sa vyspinkali moje dve slniečka.“ Pobozkal Kate a pohladkal jej bruško.

„Troška si kopal ako futbalista.“ Odsunula ho od seba.

„Dáš si s nami raňajky Niall?“ opýtala sa Kate.

„Rád, ďakujem.“ Usmial som sa.

Perrie POV

Zobudila som sa na Zaynove bozky.

„Good morning for my Darling.“ Pobozkal ma ešte raz.

„Good morning for my Love.“ Usmiala som sa na neho.

„Tak čo Bella?“ oprel sa o čelo postele a ja tak tiež.

„Sama neviem. Včera bola zmetená. Dosť ju to vzalo.  A to ešte neviem ako je na tom Niall. Poriadne sa to zamotáva Zayn.“ Pozrela som na neho.

„No tak, zlato. Bude to dobré.“ Pohladil ma po tvári.

„Chcela aby som jej nechala denník.“ Posadila som sa. 

Išla som do kúpeľne a dala si sprchu. Vykonala rannú hygienu a vrátila sa do izby. Zayn ma vystriedal. Obliekla som si spodné prádlo, čierne legíny a na to biele voľné tričko.  Vlasy som dala do drdolu. Zišla som dole a išla ku Harrymu. V obývačke všetci raňajkovali.

„Dobré ráno.“ Povedala som a pobozkala Josha.

**

Zaklopala som na Belline dvere.

„Ďalej.“ Zvolala. Vošla som dnu a zavrela za sebou dvere.

„Ahoj.“ Usmiala som sa.

„Ahoj.“ Pozrela na mňa.

„Tak ako? Čítala si?“  prisadla som si ku nej na sedačku.

„Nie. Nechcem ho čítať sama.“  Podala mi ho. „Cítim sa tak zvláštne. Ako keby som to už raz zažila. Cítim sa tak stotožnená s Gabriellou. Mala som život ako ona? Je to možné? Trápili sme sa rovnako? Perrie ja už ničomu vôbec nerozumie. Chcem to konečne dočítať, spomenúť si ale sama to nedokážem.“ Rozplakala sa. „S Niallom som sa dala do kopy. No, ostala som teraz zmätená. Ako to mohol urobiť. On? Vôbec mi to ku nemu nesedí.“ Pokrútila hlavou.

„Ja viem Bella. Je to zvrátené. Ale je to pravda.“ Objala som ju.

„Na denníku je napísané Only HE!! Forever. Mám pocit ako keby som to písala ja. Je to moje písmo.“ Ukázala mi to.

„Neviem ti to vysvetliť.“ Pokrútila som hlavou. „Dnes sa tu môžeme zaprieť a budem čítať. Čo ty na to?“ pozrela som na ňu.

„Ak ti to nevadí. Budem rada.“ Pousmiala sa.

„Dobre tak. Za chvíľu prídem.“ Položila som denník na stolík a odišla. Zišla som dole a kolená objala.  Stiekla mi jedna- dve slzy.

„Pezz?“ prisadol si ku mne Zayn.

„Ja to nezvládnem.“ Objal ma. „Klamať je. stotožňuje sa s ňou. Vlastne so sebou.“ Potiahla som nosom.

„Čoskoro si spomenie.“ Pohladil ma po chrbte.

„Vieš čoho sa najviac obávam keď si spomenie? Že ma, nás znenávidí za to že sme jej klamali a nepovedali hneď pravdu. Je odporné žiť v takej neistote.“ Odtiahla som sa a pozrela na neho.

„Keď si spomenie. Bude to tá stará šialená Bella. Pochopí nás. Bude vedieť že sme jej chceli dobre. Aby si spomenula pomocou jej myšlienok.“  Pobozkal ma na čelo.

„Dnes budem pri nej. Postaraj sa o Josha.“

„Dobre.“ Utrel mi uschnuté slzy a jemne ma pobozkal na pery.  Postavila som sa a išla naspäť za ňou. Zamkla som. aby nás nik neručil a sadli sme si na posteľ. Otvorila som denník a našla miesto kde sme skončili. Pozrela som na ňu a s nádychom začala čítať:

Dni ubiehajú ako voda. Už to ani nepočítam koľko trpím. No, na druhej strane na neho nemyslím inakšie ako len s nenávisťou. Noci v bolestiach a dni s odporom. Pocit viny z toho aká som hlúpa že som naletela v lásku na prvý pohľad. Aká hlúposť. Nikdy neexistovala, neexistuje a nikdy nebude existovať. Svet nevidíme taký, aký je, ale taký, ako ho chceme vidieť. Bola som dievča vo veľkej bubline cez ktorú videla všetko ružové. Tá bublina vyfučala a dievča vidí všetko skutočné.  Žiaden život, človek sa nezaobíde bez falošnosti. Ako sa to mohlo stať? Zmenila som sa. Zmenila som sa úplne. Robím si čo chcem. Už ani nechodím za Dylanom ak nepríde on kvôli Darcy. jedine ona ma vie rozveseliť. Len a len ona. Nech takáto ostane navždy. Aby ostala úprimná ako teraz. Ale nech vie byť aj sviňa ako sa hovorí. Nech vie tiež zlomiť srdce, aby netrpela ako ja. Tiež som bola ako ona  a nikdy som prakticky nevyrástla až teraz. KONEČNE!

Dnes sa domov vracajú rodičia. Ak už nemôžeš veriť rodičom, komu potom? Čo iné ti ostáva okrem rodičov. Oni sú vlastne všetko čo človek má. Nie sú vždy pre každého ideálny ako sa zdá. Avšak pre mňa sú dokonalý. Jedine oni vedia pochopiť situáciu v akej som. Sú moji najlepší priatelia, rodičia. Ľudia, ktorým môžem venovať  vždy. Nezradia ťa za peniaze, drogy, slávu, pre lepšiu ženu do postele. Sú to rodičia, ktorí tu vždy s tebou ostanú.

„Ahoj ocko, mamička.“ Objala som ich v obývačke.

„Ahoj hviezda.“ Áno aj oni ma tak občas volajú.

„Ako bolo na služobnej ceste?“ usmiala som sa na nich.

„Veľa driny, ale aj sme si to užili.“ Žmurkol otec na mamku. Ja som sa zasmiala.

„Tak ja vám uvarím chutnú večeru kým sa vybalíte dobre?“ žmurkla som na nich jedným očkom.

„S tým súhlasím. Dal by som si...“ kým dopovedal preručila som ho.

„Eee. Ja vyberám jedlo.“ Pokrútila som prstom

„Ale niečo jedlé.“ Podpichoval ma.

„Héj. Moje jedlo je vždy jedlé.“ Štuchla som do ňho.

„tak poď. Tešíme sa.“ Usmiala sa mama. Zobrali si batožinu a išli hore. Vraj ja neviem variť. Však on uvidí.

Po uvarení som jedlo pripravila na taniere a poukladala tak ako sedávame.

„Už si hotová?“ vošli dnu a nadýchli sa.

„Vonia to dobre. Uvidíme či to tak aj bude chutiť.“ Posadili sme sa. „Nedala si tam otrovu.“ Zasmial sa

„Tak už prestaň a jedz.“ Podsunula som mu tanier.

Typický otec. Sám niekedy nevie čo hovorí ale vždy sa pri ňom nasmejem. Je tak úžasný. Dokonca si robí srandu aj zo seba samého. Zažila som to veľa krát.

„Bolo to vynikajúce.“ Oblízal si prsty. Prikývla som na znak že ďakujem a poupratovala som.

„Tak ako to ide. A čo Niall.“ Začal otec. Mohla som to čakať ale nechcela som o tom hovoriť hneď. Povzdychla som si a s bolesťou na nich pozrela.

„Je koniec.“ Pozrela som na nich.

„A. Ako to?“ prisadla si ku mne mama.

„Proste to nefungovalo. Obidvaja sme sa trápili a radšej sme to ukončili.“ Mykla som plecom.

„Ale veď si ho mala tak rada. Vôbec nevidím že ťa to trápi.“ Ozval sa aj otec.

„Mala. Rozišli sme sa v dobrom. Budem s nimi v kontakte ale už nebudem tajná priateľka Nialla.“ Postavila som sa. „Nechcem sa ku tomu vracať prosím.“ Pozrela som na nich s prosbou.

„OK.“ Povedali naraz. Prikývla som a vybehla hore do izby.

Sadla som si na skrinku pri konci postele. Prečo sa mi chce plakať? Prečo musím práve teraz plakať? Utrela som si hneď prvú slzu ktorá sa kotúľala dole. Márne, prišli ´dalšie a mňa to štvalo. Nechcem kvôli nemu plakať. Nechcem plakať kvôli mužovi čo ma zradil a zlomil srdce.

„B- Gabriella? Niečo tu nesedí.“ Je ťažké ovládať sa a dávať si pozor aby som nepovedala Bella alebo IsPhoeby abella.

Dnu vošiel otec.

„Čo by nebolo. Všetko je tak ako má.“ Usmiala som sa na neho. Vedela som že ho neoklamem. Plus boli tu slzy.

„No tak, vieš že mňa neoklameš. Čo sa presne stalo?“ prisadol si ku mne a objal ma.

„On ma podviedol ocko.“ Oprela som hlavu o jeho rameno. „A ešte ku tomu s Nicol. Vraj boli opitý a nevedeli čo robili. Ale aj tak ocko. Ako by som s ním mohla ďalej byť? A kuto ona zradila aj Harryho. A vieš čo je najvtipnejšie.“ Zasmiala som sa s odporom ku nej. „Ona miluje Nialla. Využila Harryho aby sa ku nemu dostala. Podarilo sa jej to ale nečakala že tu som ja.“ Postavila som sa ku oknu a hlavu dala do dlaní.

Ostal ticho. Bolo to lepšie ako nejaké nezmyselné veci. Viem že by mi chcel dobre ale otec v tomto nie je dobrý.

„Vieš... Hviezda.. Pre niečo sa to stalo.“ Dotkol sa môjho pleca.

„Áno. Otvorili sa mi oči. Svet bol pre mňa ružový ako v rozprávke a to bola chyba. Teraz vie aký je naozaj.“ Pozrela som na neho a utrela si slzy. „Už nebudem Gabriella ktorú všetci poznajú. Dobrá. Okrem toho bude aj ... niečo ako zlá.. nie budem úprimná! Poviem každému pravdu. Bude mi jedno či bude zlá alebo dobrá.... už nie.“ Preglgla som na prázdno.

„Si slobodná. Vieš čo je správne a ja ti dôverujem.“ Objal ma a ja jeho.

„Ďakuje ocko!“ pobozkala som ho na líce.“A keď to povieš mame. Povedz jej aby nebola smutná lebo ja nie som. už nie.“ Usmiala som sa.

„Fajn. Dobrú noc.“ Pobozkal ma na čelo a odišiel.

„Dobrú.“ Pošepkala som.

***

Ubehlo ďalších pár dní. Dokopy prešiel mesiac? Je to preč. Za mnou. nevraciam sa ku tomu ja, rodičia a ani Dylan. Takto to je najlepšie. Ale čo nevedia ani jeden je pomsta. Nezabudla som na ňu. Urobím ju v tedy keď ju bude najmenej čakať on a aj ostatný.

„Hviezda?“ oslovil ma Dylan. Boli sme u neho na dvore. Sedeli sme v domčeku na strome, ktorý sme stavali s našimi otcami.

„Prosím.“ Pozrela som na neho so zvedavosťou. Niečo ukýval.

„No, niekoho som stretol.... dievča. Pred dvoma dňami keď som sa bol prejsť.“ Poškriabal sa za hlavou.

„A??“ zasmiala som sa.“Hovor!“ naliehala som.

„Páči sa mi. Vieš je .. ona je tak pekná... a rozumná.. nemáme skoro nič spoločné ale rozumieme si.“ Pozrel na mňa bokom.

„Tak to už vyklop celé. Ide to s teba ako z chlpatej deky!“ uštipla som ho jemne do ruky.

„Dnes máme rande!“ povedal to tak rýchlo že som nestihla ale rozumela som mu.

„Paráda!!“ objala som ho až som ho zvalila na chrbát.

„Nevedel som či ti to mám povedať. Nechcel som sa ponáhľať.“ Usmial sa.

„U mňa to ostane ako v hrobe. Prajem ti to Dylan. Buď šťastný!!“ silnejšie som ho objala. „Aspoň jeden z nás.“ Pošepkala som  viac menej pre seba. Ale počul to keď som mala hlavu pri uchu. Viac ma stisol.

„nebude ti vadiť ak ju tu zoberiem?... nie hneď po čase ak to vyjde.“ Oblízal si pery.

„Nie nebude. Potom ma s ňou nezabudni zoznámiť!“ pohrozila som mu prstom. „A ako sa volá?“ nadvihla som obočie.

„Phoebe.“ Ukázal zuby.

„Teším sa. Teraz musím ísť.“ Postavila som sa.

„A kam?“ pozrel na mňa.

„Musím si niečo zariadiť.“ Žmurkal som na neho jedným očkom. „Ahoj.“ Zakývala som mu a zišla dole po rebríku. Utekala som domov.

Zavrela som sa v izbe a do ruky zobrala mobil. Vytočila som Harryho číslo.

„Prosím?“

„Harry. Tu Gabriela!“ nadýchla som sa.

„Hviezda!“

„Hlasnejšie sa nedá!?“

„Prepáč.“

„Kedy vám končí turné?“ vyvalila som na neho otázku.

„No tak. Za 2 týždne? Prečo?“

„Iba tak.“ Zasmiala som sa. „Inak som rada že ťa počujem.“

„Aj ja teba.“

„Harry. Ako sa máš?“

„Dobre čo ty?“

„Perfektne. Končím.“

„Aj ja musím ísť tak ahoj.“

„Haryy? Niečo ti poviem ale nikomu ani muk!“

„Áno?“

„Idem do Londýna.“ Zložila som....