Pravda
„No tak Ellie čo sa stalo si už taká dva týždne!“ chytil mi
Ian ruku. Sedeli sme v kuchyni za stolom. Na stole boli raňajky ale ja
som nemala na nič chuť. Hnusilo sa mi
to.
Prešli sa dva týždne a on sa od toho bozku neukázal.
Každý deň som vychádzala zo školy s nádejou že tam bude stáť a niekde
ma zoberie. Vždy som sa sklamala a išla domov so smútkom. Doma obývam už
len izbu. Ani na učenie sa poriadne nesústredím. Ešte že si niečo zapamätám
z hodiny. Po dome chodím ako smrť. S nikým nehovorím.
„Ellie, niekto ti ublížil.“ Luskol mi pre očami. pokrútila
som hlavou že nie. Postavila som sa a išla preč. Zobrala som tašku. Dala
čierny kabát a išla do školy. Išla
som zamyslená.
Zastala som pri skrinkách kde som dala knihy a zobrala
fyziku. Vošla som do triedy a sadla si do lavice. Za tie dva týždne sa
vyhýbam aj Cheryl. Na nič jej neodpovedám. Nevnímam ju. Uvedomujem si že takto odháňam všetkých
svojich blízkych. Ale už som odohnala osobu ktorú potrebujem najviac.
Celé vyučovanie som nemala ani tušenia čo sa dialo. Úplne
som bola mimo. Vychádzala som zo školy a kráčala ku bráne. Už som ani
nemala nádej. Načo. Zase ostať sklamaná a večer plakať do vankúša? Neviem
ako dlho ešte takto vydržím. Pripadám si ako psychopat. Išla som po chodníku a smerom do parku.
Kráčala som pomaly až dozadu ku fontáne.
Sadla som si na okraj a pozerala na vodu.
Zayn POV
Ležal som na posteli a pozeral na televízor. Ani som ho
nevnímal lebo som myslel na ňu. Ako je možné že som sa nemohol ovládnuť. Ale bola tak blízko že som to nemohol viac
zniesť a musel som zistiť chuť jej pier. Nemám odvahu ísť za ňou. Tváriť
sa že sa nič nestalo. Bol to len bozk a viac nechcem. Hlúposť. Ak by som
išiel za ňou bolo by to horšie. Som zmetený. Ešte nikdy ma tak dievča
nepriťahovalo. Nechcem ju dostať len do postele. Chcem niečo viac a som
úplne zmätený lebo neviem čo chcem viac.
„Zayn.“ Vošiel dnu Niall.
„Nehovoril som aby ste ma nechali na pokoji a robili si
čo chcete?“ zakričal som.
„Prepáč, ale ak by to nebolo dôležité neprišiel by som.“
zdvihol ruky.
„Čo potrebuješ.“ Sadol som si na posteľ.
„No, minule si povedala by sme zohnali Erica. V tej
krajine do ktorej sme ho poslali nie je. Zmizol.“ Povedal so sklonenou hlavou.
„ČOŽE!??“ vykríkol som. „Ako je to možné!!??“ postavil som
sa a zaťal päste.
„Pretože som prišiel sám od seba?“ vošiel dnu. Začali sa
obidvaja smiať.
„O čo vám ide?“ zhúkol som a obidvaja stíchli.
„Chcel si aby som sa vrátil. Na čo?“ pozrel na mňa.
„Poď sadni si. Niall vypadni.“ ukázal som na dvere. sadol si
na sedačku čo som mal v izbe. Ja som si prisadol.
„Tak? O čo ti ide? Zničiť ma ešte viac?“ nadvihol
obočie.
„Nie, nie. Ja som ťa nezničil. Pozri prvá vec ktorú by si mal
vedieť je že tvoja rodina si myslí že si mŕtvy.“ Povedal som pokojne
s úsmevom.
„Čo prosím?“ postavil sa.
„kľud, sadni si.“ Milo som povedal.
„Si blázon Malik!“ pozrel na mňa. Pokrútil som hlavou že nesúhlasím.
„Musel som to urobiť. Vieš teraz sa objavíš. Doma povieš že
ťa chceli zabiť. Ja dobrý človek som ťa zachránil a pomohol ti utiecť. Aby
ťa nezabili musel si sa vydať za mŕtveho.“ Doširoka
som sa usmial.
„Prečo by som to mal urobiť?“ naklonil sa ku mne. Odsunul
som sa od neho.
„Nooo, ak chceš aby tvoja sestra žila? Dobre viem aký máte
s Ianom ku nej vzťah. Bojíte sa o ňu.“ Mykol som plecom.
„To ti nedovolím.“ Zavrčal.
„Tak urob čo chcem a nič sa jej nestane. Ak sa
o niečo pokúsiš zistím to.“ Postavil som sa a potľapkal ho po pleci.
„Na čo ti to všetko je?“
pozeral nechápavo.
„Vieš to.“ Žmurkol som na neho. „Máš na to čas do večera. Ak to neurobíš
tvoja sestra bude moja.“ Usmial som sa a otvoril dvere. „Čakám do
jedenástej večera. Ahoj.“ Podišiel ku mne. Venoval mi jeden škaredý
pohľad a odišiel.
Ellie POV
Sedela som v obývačke. Sama. Stevan a Ian niekde
odišli bez slova. Zazvonil zvonček. Išla som otvoriť. Myslela som si že sa už
vrátili ale osoba ktorá tam stála. Bola som dosť vyčerpaná s toho všetkého
čo sa stalo zo Zaynom a on do len dorazil. Zakrútilo sa mi v hlave
a padala som. dopadla som do jeho náruče. Zdvihol ma a niesol. Bola
som pri vedomí ale nedokázala som pohnúť žiadnym kúskom tela a vysloviť
ani ston. Položil ma na niečo mäkké,
typujem že sedačku.
„Ellie. Zobuť sa.“ Pohladkal ma po lícu. Nadýchla som sa
a pomaly som otvárala oči. Podával mi pohár vody ktorej som sa napila
a posadila sa.
„Sníva sa mi!“ dala som ruky do dlaní.
„Bohužiaľ nie.“ Pošepkal.
„Ako je to možné? Si mŕtvy.“ Pozrela som na neho. Sklonil
hlavu.
„Mal som byť. Urobil som to pre vašu bezpečnosť.“ Znova na mňa pozrel. V očiach sa mu
zaleskli slzy.
„O čom to hovoríš? Vieš ako som to prežívala. Bola som na
tom psychicky na dne. Chcela som zomrieť! Tak si mi chýbal!“ postavila som sa
a kričala na celý dom. „A ty si niekde odídeš a užívaš si!“
rozhadzovala som rukami a prišli aj slzy.
„Nie je to tak Ellie. Ja to vysvetlím.“ Chytil ma za plecia.
Odtiahla som sa od neho.
„Neverím ti.“ Odfrkla som.
„Ellie, prosím. Daj mi šancu!“ pozrel na mňa a aj on
plakal.
„A prečo by som mala?!“ sklonila som hlavu.
„Ak by som to neurobil nebol by som mŕtvy len ja ale aj TY,
Ian, Stevan a Roger!“ skríkol. Pozrela som na neho.
„Roger už mŕtvy je.“ pošepkala som.
Eric si s Rogerom rozumel najviac. Vyvádzal s nami
všetky bláznovstvá keď mal čas. Ešte viac sa rozplakal. Sadol si na sedačku.
„To nie. Urobil to Malik?“ zdvihol zrak ku mne.
„Čakal si niekoho iného?“ pokrútila som hlavou.
„Sľúbil to!“ pošepkal.
„Čo sľúbil? Eric čo si to povedal?“ zamračila som sa.
„Ak by som neodišiel zabil by všetkých. Dohodli sme sa že
odídem a povie vám že som odišiel a opustil vás. Netušil som že vám
povie toto. Že som zomrel. Dohodli sme sa inakšie. Pristihol som ho pri vražde. Zavraždil ženu
a muža. Potom ma uniesol
a ponúkol i toto. Ak odíde preč z Londýna mimo Británie. Nezabije
mňa, teba, Iana, Rogera a Stevana. Nikoho kto ku nám patrí. Nemohol som
dovoliť aby sa vám niečo stalo. Súhlasil som. na list som napísal že odchádzam
lebo nechcem žiť takto a báť sa o život. povedal že vám ho dá. Teraz
som sa vrátil kvôli nemu. Chcel aby som vám povedal že ma niekto chcel zabiť.
Čo bola pravda. A že mám to povedať takto, citujem: . Doma povieš že ťa
chceli zabiť. Ja dobrý človek som ťa zachránil a pomohol ti utiecť. Aby ťa
nezabili musel si sa vydať za mŕtveho. Ešte sa mi aj teraz vyhrážal že ak to
neurobím zabije len teba lebo vie ako ťa s Ianom máme radi a bojíme
sa o tvoj život.“ dopovedal. Celý čas na mňa pozeral a plakal. Ja som
stála na mieste a nemo pozerala.
„Ellie, ver mi. Hovorím pravdu!“ podišiel ku mne
a objal ma. Ovinula som ruky okolo
jeho pása a stisla.
„Prečo?!“ vzlykala som. „Prečo to urobil. Nenávidím
ho!“ triasla som sa od nenávisti,
zúrivosti, strachu, bolesti.
„Však mi veríš.“ Pozrel mi do očí. Eric nevie klamať. Bolo
jasné že to je pravda. Prikýva som a znova ho objala.
„Povedal že si zistí čo povedal. Ak neurobím to čo chce...“
odmlčal sa.
„Čo urobí?“ pošepkala som.
„Chce teba.“ Zavzlykal.
„Nie.“ Zavrela som
oči a hlavu zaborila do jeho trička.
„Ellie sme doma!“ zakričal Ian. Odtiahla som sa.
Keď vošiel dnu a zbadal nás stuhol. Stevan nemo
pozeral.
„Čo to znamená?“ Stevan udri ma, určite sa mi sníva. Zaťal
päste.
„Ian.“ Začal Eric.
„Mlč. Po dvoch rokoch
sa ukážeš že žiješ a my tu šalieme a smútime že si mŕtvy.“ Zakričal.
„Ja viem.“ Sklonil hlavu. Približoval sa ku nemu. Bolo jasné
že ho chce udrieť.
„NIE!“ postavila som sa pred neho. Zostal zaskočený.
„Ellie. Prečo?“
spustil ruku k telu.
„Lebo viem pravdu.“ Objala som Erica.
Všetko povedal. Presne to čo mne.
„Teraz nejde len o Erica. Ide o všetkých.“ Riekla som keď dopovedal.
„Mal som ho zabiť keď som mohol.“ Kopol do stolíka Ian.
A tým že je sklenený ho rozbil.
Skrčila som sa do klbka.
„Radšej si mal povedať len tu verziu čo chcel Malik.“
Povedal Stevan.
„Potom by sme nevedeli že chce Ellie. Bude sa teraz
vyhrážať!“ povedal Ian a sadol si naspäť.
„Musíš odísť. Preč z Londýna.“ Pozrel na mňa.
„NIE! Ešte vás kvôli mne zabijú. Radšej budem bojovať ako
zbabelo utekať!“ postavila som sa.
„Ellie. A čo chceš robiť?“ zdvihol hlavu Eric.
„Zabudnite že utečie. To mi mu bolo hneď jasné že vieme
pravdu a chránite ma pred ním. Budeme pokračovať v jeho hre.“ Chodila
som hore- dole.
Zayn POV
Chalanom som presne objasnil čo je vo veci.
„Ale ak nebude chcieť ísť?“ opýtal sa Louis.
„Si sprostý? Pôjde! Myslím že nenechá svoju rodinu aby
zomreli.“ Usmial som sa.
„A prečo ju tak veľmi chceš. Nikdy si ju nevidel, neviem aká
je.“ ozval sa Liam.
„To nech vás už netrápi!“ odfrkol som a vyšiel do izby.
Na myseľ mi prišla znova Ellie. Možno ju chcem aby som na ňu
zabudol. Nemôžem byť predsa zaláskovaný do dievčaťa ktoré poznám 2 týždne. Je
to nemožné. A ku tomu aby sa to stalo mne. Mafiánovi. Nie! Musím
zabudnúť. Aj keď to bude ťažké. Jej
zelené oči. Tak jasné. Blond vlasy ktoré
sa na slnku leskli a voňali po jablkách.
NIE! Spamätaj sa Malik. Si chlap ktorý je tvrdý. Nie je ako baba ktorá
sa nechá opantať a zmení sa zo dňa na deň.
Vytlač si ju z hlavy. A začneš tým že budeš mať novú babu! Sadol
som si na posteľ a čakal na návštevu, na Erica pochopiteľne. zapálil som si cigaretu a relaxoval.
Vydýchol som hustý dym a znova potiahol. Zazvonil mobil.
„Čo?“ zdvihol som.
„Pán Malik. Eric nepovedal čo ste chceli.“ Ozval sa hrubý
mužský hlas.
„Ďakujem.“ Zložil som a zasmial sa. Zhasol som cigaretu a zišiel dole.
„Chalani. Ako som predpokladal Eric ma nepočúvol. Choďte
tam. vy už viete čo máte robiť.“ Usmial som sa.
Postavili sa a zmizli.
Jeeee dakujem :D no niekedy poslem :D ale na strop nedoskocim :D jedine keby som zo stolu skocila :D a je to super casť :D
OdpovedaťOdstrániť