utorok 29. októbra 2013

Help Me! Pravda

DNES špeciálne dve časti. Nezvykajte si :D Venujem ju Lucke. Pre teba keď už tak chceš. A pošli mi to video ako skáčeš do toho stropu ;) :D :D :D 
 Pravda
„No tak Ellie čo sa stalo si už taká dva týždne!“ chytil mi Ian ruku. Sedeli sme v kuchyni za stolom. Na stole boli raňajky ale ja som nemala na nič chuť.  Hnusilo sa mi to.
Prešli sa dva týždne a on sa od toho bozku neukázal. Každý deň som vychádzala zo školy s nádejou že tam bude stáť a niekde ma zoberie. Vždy som sa sklamala a išla domov so smútkom. Doma obývam už len izbu. Ani na učenie sa poriadne nesústredím. Ešte že si niečo zapamätám z hodiny. Po dome chodím ako smrť. S nikým nehovorím.
„Ellie, niekto ti ublížil.“ Luskol mi pre očami. pokrútila som hlavou že nie. Postavila som sa a išla preč. Zobrala som tašku. Dala čierny kabát a išla do školy.  Išla som  zamyslená.
Zastala som pri skrinkách kde som dala knihy a zobrala fyziku. Vošla som do triedy a sadla si do lavice. Za tie dva týždne sa vyhýbam aj Cheryl. Na nič jej neodpovedám. Nevnímam ju.  Uvedomujem si že takto odháňam všetkých svojich blízkych. Ale už som odohnala osobu ktorú potrebujem najviac.
Celé vyučovanie som nemala ani tušenia čo sa dialo. Úplne som bola mimo. Vychádzala som zo školy a kráčala ku bráne. Už som ani nemala nádej. Načo. Zase ostať sklamaná a večer plakať do vankúša? Neviem ako dlho ešte takto vydržím. Pripadám si ako psychopat.  Išla som po chodníku a smerom do parku. Kráčala som pomaly až dozadu ku fontáne.  Sadla som si na okraj a pozerala na vodu.   
Zayn POV
Ležal som na posteli a pozeral na televízor. Ani som ho nevnímal lebo som myslel na ňu. Ako je možné že som sa nemohol ovládnuť.  Ale bola tak blízko že som to nemohol viac zniesť a musel som zistiť chuť jej pier. Nemám odvahu ísť za ňou. Tváriť sa že sa nič nestalo. Bol to len bozk a viac nechcem. Hlúposť. Ak by som išiel za ňou bolo by to horšie. Som zmetený. Ešte nikdy ma tak dievča nepriťahovalo. Nechcem ju dostať len do postele. Chcem niečo viac a som úplne zmätený lebo neviem čo chcem viac.
„Zayn.“ Vošiel dnu Niall.
„Nehovoril som aby ste ma nechali na pokoji a robili si čo chcete?“ zakričal som.
„Prepáč, ale ak by to nebolo dôležité neprišiel by som.“ zdvihol ruky.
„Čo potrebuješ.“ Sadol som si na posteľ.
„No, minule si povedala by sme zohnali Erica. V tej krajine do ktorej sme ho poslali nie je. Zmizol.“  Povedal so sklonenou hlavou.
„ČOŽE!??“ vykríkol som. „Ako je to možné!!??“ postavil som sa a zaťal päste. 
„Pretože som prišiel sám od seba?“ vošiel dnu. Začali sa obidvaja smiať.
„O čo vám ide?“ zhúkol som a obidvaja stíchli.
„Chcel si aby som sa vrátil. Na čo?“ pozrel na mňa.
„Poď sadni si. Niall vypadni.“ ukázal som na dvere. sadol si na sedačku čo som mal v izbe. Ja som si prisadol.
„Tak? O čo ti ide? Zničiť ma ešte viac?“ nadvihol obočie.
„Nie, nie. Ja som ťa nezničil. Pozri prvá vec ktorú by si mal vedieť je že tvoja rodina si myslí že si mŕtvy.“ Povedal som pokojne s úsmevom.
„Čo prosím?“ postavil sa.
„kľud, sadni si.“ Milo som povedal.
„Si blázon Malik!“ pozrel na mňa.  Pokrútil som hlavou že nesúhlasím.
„Musel som to urobiť. Vieš teraz sa objavíš. Doma povieš že ťa chceli zabiť. Ja dobrý človek som ťa zachránil a pomohol ti utiecť. Aby ťa nezabili musel si sa vydať za mŕtveho.“   Doširoka som sa usmial.
„Prečo by som to mal urobiť?“ naklonil sa ku mne. Odsunul som sa od neho.
„Nooo, ak chceš aby tvoja sestra žila? Dobre viem aký máte s Ianom ku nej vzťah. Bojíte sa o ňu.“ Mykol som plecom.
„To ti nedovolím.“ Zavrčal.
„Tak urob čo chcem a nič sa jej nestane. Ak sa o niečo pokúsiš zistím to.“ Postavil som sa a potľapkal ho po pleci.
„Na čo ti to všetko je?“  pozeral nechápavo.
„Vieš to.“ Žmurkol som na neho.  „Máš na to čas do večera. Ak to neurobíš tvoja sestra bude moja.“ Usmial som sa a otvoril dvere. „Čakám do jedenástej večera.  Ahoj.“  Podišiel ku mne. Venoval mi jeden škaredý pohľad a odišiel.
Ellie POV
Sedela som v obývačke. Sama. Stevan a Ian niekde odišli bez slova. Zazvonil zvonček. Išla som otvoriť. Myslela som si že sa už vrátili ale osoba ktorá tam stála. Bola som dosť vyčerpaná s toho všetkého čo sa stalo zo Zaynom a on do len dorazil. Zakrútilo sa mi v hlave a padala som. dopadla som do jeho náruče. Zdvihol ma a niesol. Bola som pri vedomí ale nedokázala som pohnúť žiadnym kúskom tela a vysloviť ani ston.  Položil ma na niečo mäkké, typujem že sedačku.
„Ellie. Zobuť sa.“ Pohladkal ma po lícu. Nadýchla som sa a pomaly som otvárala oči. Podával mi pohár vody ktorej som sa napila a posadila sa.
„Sníva sa mi!“ dala som ruky do dlaní.
„Bohužiaľ nie.“ Pošepkal.
„Ako je to možné? Si mŕtvy.“ Pozrela som na neho. Sklonil hlavu.
„Mal som byť. Urobil som to pre vašu bezpečnosť.“  Znova na mňa pozrel. V očiach sa mu zaleskli slzy.
„O čom to hovoríš? Vieš ako som to prežívala. Bola som na tom psychicky na dne. Chcela som zomrieť! Tak si mi chýbal!“ postavila som sa a kričala na celý dom. „A ty si niekde odídeš a užívaš si!“ rozhadzovala som rukami a prišli aj slzy.
„Nie je to tak Ellie. Ja to vysvetlím.“ Chytil ma za plecia. Odtiahla som sa od neho.
„Neverím ti.“ Odfrkla som.
„Ellie, prosím. Daj mi šancu!“ pozrel na mňa a aj on plakal.
„A prečo by som mala?!“ sklonila som hlavu.
„Ak by som to neurobil nebol by som mŕtvy len ja ale aj TY, Ian, Stevan a Roger!“ skríkol. Pozrela som na neho.
„Roger už mŕtvy je.“ pošepkala som.
Eric si s Rogerom rozumel najviac. Vyvádzal s nami všetky bláznovstvá keď mal čas. Ešte viac sa rozplakal. Sadol si na sedačku.
„To nie. Urobil to Malik?“  zdvihol zrak ku mne.
„Čakal si niekoho iného?“ pokrútila som hlavou.
„Sľúbil to!“ pošepkal.
„Čo sľúbil? Eric čo si to povedal?“  zamračila som sa.
„Ak by som neodišiel zabil by všetkých. Dohodli sme sa že odídem a povie vám že som odišiel a opustil vás. Netušil som že vám povie toto. Že som zomrel. Dohodli sme sa inakšie.  Pristihol som ho pri vražde. Zavraždil ženu a muža.  Potom ma uniesol a ponúkol i toto. Ak odíde preč z Londýna mimo Británie. Nezabije mňa, teba, Iana, Rogera a Stevana. Nikoho kto ku nám patrí. Nemohol som dovoliť aby sa vám niečo stalo. Súhlasil som. na list som napísal že odchádzam lebo nechcem žiť takto a báť sa o život. povedal že vám ho dá. Teraz som sa vrátil kvôli nemu. Chcel aby som vám povedal že ma niekto chcel zabiť. Čo bola pravda. A že mám to povedať takto, citujem: . Doma povieš že ťa chceli zabiť. Ja dobrý človek som ťa zachránil a pomohol ti utiecť. Aby ťa nezabili musel si sa vydať za mŕtveho. Ešte sa mi aj teraz vyhrážal že ak to neurobím zabije len teba lebo vie ako ťa s Ianom máme radi a bojíme sa o tvoj život.“ dopovedal. Celý čas na mňa pozeral a plakal. Ja som stála na mieste a nemo pozerala.
„Ellie, ver mi. Hovorím pravdu!“ podišiel ku mne a objal ma.  Ovinula som ruky okolo jeho pása a stisla.
„Prečo?!“ vzlykala som. „Prečo to urobil. Nenávidím ho!“  triasla som sa od nenávisti, zúrivosti, strachu, bolesti.
„Však mi veríš.“ Pozrel mi do očí. Eric nevie klamať. Bolo jasné že to je pravda. Prikýva som a znova ho objala.
„Povedal že si zistí čo povedal. Ak neurobím to čo chce...“ odmlčal sa.
„Čo urobí?“ pošepkala som.
„Chce teba.“ Zavzlykal.
„Nie.“  Zavrela som oči a hlavu zaborila do jeho trička.
„Ellie sme doma!“ zakričal Ian.  Odtiahla som sa.
Keď vošiel dnu a zbadal nás stuhol. Stevan nemo pozeral.
„Čo to znamená?“ Stevan udri ma, určite sa mi sníva. Zaťal päste.
„Ian.“ Začal Eric.
„Mlč. Po dvoch  rokoch sa ukážeš že žiješ a my tu šalieme a smútime že si mŕtvy.“  Zakričal.
„Ja viem.“ Sklonil hlavu. Približoval sa ku nemu. Bolo jasné že ho chce udrieť. 
„NIE!“ postavila som sa pred neho. Zostal zaskočený.
„Ellie. Prečo?“  spustil ruku k telu.
„Lebo viem pravdu.“ Objala som Erica.
Všetko povedal. Presne to čo mne.
„Teraz nejde len o Erica. Ide o všetkých.“  Riekla som keď dopovedal.
„Mal som ho zabiť keď som mohol.“ Kopol do stolíka Ian. A tým že je sklenený ho rozbil.  Skrčila som sa do klbka.  
„Radšej si mal povedať len tu verziu čo chcel Malik.“ Povedal Stevan.
„Potom by sme nevedeli že chce Ellie. Bude sa teraz vyhrážať!“ povedal Ian a sadol si naspäť.
„Musíš odísť. Preč z Londýna.“ Pozrel na mňa.
„NIE! Ešte vás kvôli mne zabijú. Radšej budem bojovať ako zbabelo utekať!“ postavila som sa.
„Ellie. A čo chceš robiť?“ zdvihol hlavu Eric.
„Zabudnite že utečie. To mi mu bolo hneď jasné že vieme pravdu a chránite ma pred ním. Budeme pokračovať v jeho hre.“ Chodila som hore- dole.
  
Zayn POV
Chalanom som presne objasnil čo je vo veci.
„Ale ak nebude chcieť ísť?“ opýtal sa Louis.
„Si sprostý? Pôjde! Myslím že nenechá svoju rodinu aby zomreli.“  Usmial som sa.
„A prečo ju tak veľmi chceš. Nikdy si ju nevidel, neviem aká je.“ ozval sa Liam.
„To nech vás už netrápi!“ odfrkol som a vyšiel do izby.
Na myseľ mi prišla znova Ellie. Možno ju chcem aby som na ňu zabudol. Nemôžem byť predsa zaláskovaný do dievčaťa ktoré poznám 2 týždne. Je to nemožné. A ku tomu aby sa to stalo mne. Mafiánovi. Nie! Musím zabudnúť.  Aj keď to bude ťažké. Jej zelené oči. Tak jasné.  Blond vlasy ktoré sa na slnku leskli a voňali po jablkách.  NIE! Spamätaj sa Malik. Si chlap ktorý je tvrdý. Nie je ako baba ktorá sa nechá opantať a zmení sa zo dňa na deň.  Vytlač si ju z hlavy. A začneš tým že budeš mať novú babu! Sadol som si na posteľ a čakal na návštevu, na Erica pochopiteľne.  zapálil som si cigaretu a relaxoval. Vydýchol som hustý dym a znova potiahol. Zazvonil mobil.
„Čo?“  zdvihol som.
„Pán Malik. Eric nepovedal čo ste chceli.“ Ozval sa hrubý mužský hlas.
„Ďakujem.“ Zložil som a zasmial sa.  Zhasol som cigaretu a zišiel dole.
„Chalani. Ako som predpokladal Eric ma nepočúvol. Choďte tam. vy už viete čo máte robiť.“ Usmial som sa.  Postavili sa a zmizli.   

1 komentár:

  1. Jeeee dakujem :D no niekedy poslem :D ale na strop nedoskocim :D jedine keby som zo stolu skocila :D a je to super casť :D

    OdpovedaťOdstrániť