Help Me! Prekvapenie

Prekvapenie

Zayn POV

Po tomto stretnutí sa moje myslenie a plány ku nej zmenili. Každé slovo čo som dnes s mojich úst vypustil bola pravda. Žiadna hra či pretvárka. Pripadal som si ako keby mi počarovala. Fascinuje ma, priťahuje ma. Núti ma spoznávať ju. A dala mi aj tu možnosť. Povedala mi názov univerzity kde bude študovať. Určite to nebolo úmyselne, bolo to na nej že si nerozmyslela čo ide povedať. Vyletelo to z nej ako zo stroja.  Už to nie je taktika ako ju získať pre svoje potešenie. Je v tom nie čo viac. Núti ma ju chcieť iným spôsobom. Akým, na to prídem čoskoro. Musím si to nechať len pre seba! 

Pozeral som sa ako odchádza. Čakal som, dúfal som že sa otočí. Nestalo sa. Zabočila na ďalšiu ulicu a ostal som tam sám. Povzdychol som si a vybral sa tak isto domov.

„Konečne.“ Postavil sa zo sedačky Harry. Bol nahnevaný.

„Deje sa niečo?“ povedal som pokojne.

„Louisa zatkli. Ako sme sa dohodli prepašovali sme Stevanovi drogy do auta. Poslali sme na neho políciu ale nejako sa to dozvedel Ian a objavil sa tam. neviem čo urobil ale dostal z toho Stevana.  Louis išiel autom domov ale stopla ho hliadka a zatkli jeho!“ povedal rýchlo a stručne.  S dobrú náladu opäť vystriedal hnev ako keď prepnem inú pesničku na prehrávači.

„Začína ma srať! Zdá sa že je načase aby sa vrátil Eric!“ zaťal som päste.

Ellie POV

Otvorila som oči aby som vypla vyzváňajúci budík. Ponaťahovala som sa a vstala. Dala som si rannú sprchu a vykonala hygienu. Vlasy som dala do rybieho chvosta a dala som si len make up a špirály pre väčší objem rias. Otvorila som skriňu a hľadala niečo vhodné, slušné a pohodlné.

Biele legíny posiate kvetmi.  Bielo tyrkysový top. Krémové topánky na opätku.

Našla som takej istej farby tašky a dala som do nej mobil, peňaženku a ešte ostatné potrebné veci. Aby mi nebola až tak veľké zima dala som si na to voľný sveter farby cappuccina.  Pár streknutí voňavky a mohla som ísť.

Zišla som dole. Do šálky som si naliala čaj dala ku tomu len keksy.

„Dobré ráno.“ Pozdravil Ian už oblečený a vyvoňaný.  Urobil si kávu. Dopili a dojedli sme.

„Kam idete takto ráno?“ dnu vošiel Stevan.

„Idem študovať.“ Usmiala som sa. Stevan na mňa pozrel a potom ho striaslo.

„Som rád že som odtiaľ vypadol.“ Povzdychol si.

„Neuškodilo by ti sa tam vrátiť.“ Povedala som s úškrnom a išla do auta.  Onedlho dorazil Ian a vyrazili sme na smer University College.

Zastavili sme na parkovisku. Študenti sa už zbiehali a išli na svoje prednášky. Vystúpila som a pár pohľadov som si užila. Ian ostal v aute. Vedela som kde čo je keďže som tu už študovala. Kráčala som dlhou  chodbou.

„Ahoj. Pomôžeš mi? Neviem nájsť riaditeľňu.“

 Skočila ku mne krátko vlase dievča so špinavými blond vlasmi. Vysmiata od ucha k uchu s pirsingom v nose. Čistá pleť na prvý pohľad a namaľovaná svojím spôsob ktorý sa jej hodil. Svetlo hnedé oči. Výška ako ja. Môj prvý dojem, hotová rebelka ktorá vie byť zjavne aj milá.

„Ahoj, práve tam idem. Si tu nová?“

„Áno. Som Cheryl.“ Nastrčila ruku.

„Ellie.“ Potriasli sme si rukami.

„Ako sa tu môžeš vyznať.“ Obzerala som sa naokolo.

„Študovala som tu.“ Zasmiala som sa.

„Aha, tak to je iné.“ Zastala som.

„Sme tu.“ Ukázala som na dvere. 

Zaklopala na dvere a hrubý, mužský hlas nás zavolal dnu.

„Dobrý deň.“ Vošla som dnu.

„Zdravím Ellie. Čo ťa sem privádza.“ Usmial sa pán Miles.

„Chcela by som sa vrátiť na univerzitu a znova študovať ak by to bolo možné.“  Zahryzla som si do spodnej pery.

„Uvoľnili sa miesta takže s tým nemám problém. Patrila si medzi najlepších žiakov na univerzite. Dám ti prihlášku.“ Sadol si do kresla a otvoril šuplík.

„Dajte mi dve. Záujem má aj moja kamarátka Cheryl.“ Chcela som to urýchliť. Nechcela som aby ju trápil rozhovorom ako mňa keď som nastupovala.

„Dobre. Dúfam že nadaná ako ty Ellie.“ Žmurkol na ňu.

„Určite.“ Usmiala som sa.

„Nech sa páči. Do konca týždňa mi to prineste a od pondelka môžete nastúpiť. Myslím že budete v rovnakej triede.“ Usmial sa a podal mi prihlášky so žltými obálkami.

„Ďakujem veľmi pekne pán Miles.“  Zobrala som ich a so Cheryl sme išli ku dverám.

„Do skorého videnia slečny.“ Povedal pred tým ako sme zavreli dvere.

„Prečo si povedala že tvoja kamarátka.“ Zastala

„Zachránila som ťa pred trojhodinovým výsluchom. Pýtal by sa ťa všetko od detstva. Ver mi nie je to príjemné. Myslela som si že to nikdy neskončí. Ale miesto toho ťa bude pozorovať. Neboj sa prežiješ to.“ Povedala som v skratke.

„Ak mi pomôžeš. A budem potrebovať doučovanie. Nie som až taká nadaná ako si myslí on a ty.“  Podskočila dopredu.

„Tak to ti rada pomôžem.“ Usmiala som sa.

„Ak chceš môžeme sa stretnúť a spoločne zaniesť prihlášky.“

„Rada. Tak čo tak vo štvrtok?“

„Iste. Tak stretneme sa tu pred školou a tomto čase dobre?“

„Ok.“

Vyšli sme pred školu. 

„Ahoj.“ Usmiala sa a objala ma.

„Ahoj.“ Úsmev som jej opätovala tak ako aj objatie.  Išla som ku autu a nastúpila som.

„Tak rýchlo?“ opýtal sa Ian.

„Už som tu študovala, riaditeľ ma pozná. Vo štvrtok zanesiem prihlášku a v pondelok nastupujem.“ Pousmiala som sa.

„Dobre.“ Naštartoval a vyrazil.

Už len niečo vymyslieť aby som sa dostala z domu.

„Ian?“

„Hm?“

„Stretla som tu jednu babu. Dnes nastúpila tiež. A chcela by sa so mnou stretnúť dnes v jednej kaviarni.“  Pozrela som na neho.

„Kedy?“

„12:00 PM.“

„Dobre. Ale dávaj si pozor. A do desiatej doma.“  na konci za zasmial.

„Rozkaz.“ Vystrela som sa na sedadle a ruku priložila ku čele ako vojak.

Zastal v garáži. Vybehla som rovno do izby a na rýchlo sa prezliekla. Obyčajné džiny, biele tričko s krátkymi rukávmi. Mala som ešte 2 hodiny času. Sadla som si na posteľ a surfovala po internete.  Hrala som všelijaké hry. Pozrela som na hodinky.  Ešte jedná hodina.  Bola som nedočkavá. Vypla som laptop. Obliekla som si čierne rifle na vrch sveter na spôsob americkej vlajky a na hlavu som si dala čiernu šiltovku s bielym nápisom OBEY. Zobrala som mobil, kľúče a zišla dole. Zaklopala som Ianovi na dvere.

„Už idem.“ Nastrčila som dnu hlavu.

„Idem do mesta. Nechceš odvoz?“

„Netreba, ďakujem. Chcem sa prejsť.“

„Keby niečo volaj.“

„Neboj sa.“ Usmiala som sa. Obula som si čierne VANS tenisky a vyrazila som. 

Bola som rada že ho uvidím ale mala som v sebe obavy ktoré sa zväčšovali ako som sa blížila ku parku. Prechádzala som popri stromoch po chodníku. Nikde som ho nevidela musela som zájsť hlbšie kde bola fontána a muž otočený ku mne chrbtom. Prišla som presne na čas. Mohol to byť jedine on. Približovala som sa ku nemu. Stál tam ako socha. Zastala som asi meter od jeho tela a odkašľala si. Hneď na to sa otočil a na tvári sa mu vyčaroval úsmev.

„Tak som tu.“ Ruky som dala za chrbát aby nevidel aká som nervózna.

„Tak poďme.“ Vystrel smerom ku mne ruku. Váhala som ale podvolila som sa tomu a podala som mu trasúcu ruku. Pevne mi ju stisol a viedol ma ku jeho autu, predpokladám.  Mala som pravdu. Zastavil pred tým najdrahším autom čo tu bolo. Otvoril mi dvere a naznačil aby som nasadla. Zapla som si pás a kolená pritlačila ku telu a objala rukami.

Zašiel za mesto a ja som netrpezlivo sedela na sedadle čakajúc kde zastane. Odbočil na poľnú cestu a zastal. Vybral kľúč zo zapaľovača a vystúpil. Vyšla som za ním.

„Nemusíš sa báť.“ Tento krát sa nepýtal a ruku uzavrel v jeho zovretí. Išli sme hore kopcom a zastali sme pri útese. Naskytol sa mi pohľad na more. Dýchala som čerstvý vzduch. Kúsok od nás bola deka a na nej pletený košík. Sadli sme si tam a Zayn vybral z košíka jedlo. Zvolila som ovocný koláč tak ako aj Zayn.

„Ako sa na teba pozerám usudzujem že sa ti tu páči.“ Prehltol sústo.

„Áno. Je tu krásne.“ Usmiala som sa na neho. „Napadlo ťa to samé alebo ti niekto pomohol?“ zdvihla som obočie.

„Možno mi neuveríš ale úplne sám. Chcel som byť kreatívny a jednoduchý.“  Z jeho hlasu som cítila že bol nesvoj keď o tom hovoril.   

„Hmm, musím ťa pochváliť.“ Kútiky úst sa mi zdvihli do úsmevu.

„Ďakujem.“ Žmurkol na mňa.

Naznačil mi aby som si sadla na červeno-bielu kockovanú deku.  Tak som urobila. Sadla som si tak aby som nezašpinila deku a pozorovala Zayna ako vyberá jedlo s košíka.

Veľmi ma prekvapil. Vôbec som nečakala že ho také niečo môže nepadnúť.  Že je taký kreatívny a vynaliezaví ale okrem toho je aj tak veľmi tajomný.

Dojedli sme a všetko poukladali do košíka. Ľahla som si a pozrela na oblohu. Bola čisto modrá. Dnes bolo slnečno, prekvapilo ma to ale aj tešilo. Málo kedy sa takého dňa dočkám.  Zayn si ľahol vedľa mňa a rukami si podložil hlavu.  Cítila som jeho oči na mojej tvári. Bola som nervózna s toho a cítila som červeň na lícach.

„Prečo sa na mňa tak pozeráš?“ otočila som sa ku nemu.  Bol ticho a len sa usmieval. Povzdychla som si a pohľad vrátila na oblohu.

„Si taká pokojná, milá.  Prečo?“ prehovoril nakoniec.

„To pre toto. Príroda ma vždy dokáže upokojiť. Privedie ma na iné myšlienky. Tu som taká slobodná. Niekedy si predstavujem ako žijem v horách.“ Z úst mi vychádzali slová a vietor ich odfukoval niekde ďaleko.  Nastalo ticho ako pred búrkou.  Nebola som od toho ďaleko. Na oblohe sa začali zbiehať tmavé mraky.

„Hovorila si že svoj život by si nevymenila za nič na svete. Tak prečo?“ Posadil sa a hlavu otočil ku mne.  Zamračila som sa.

„Do toho ťa nič nie je!“ zahriakla som ho a postavila sa.

„P-prepáč.“ Zostal zaskočený.  Otočila som s a išla od neho preč.

Neviem prečo sa mi zmenilo správanie zo sekundy ale vystrašila ma predstava že by som mu mala povedať o mojom živote.

„Počkaj.“ Zachrapčal pri mne. Zastavila som. 

„Už chcem ísť domov.“ Povedala som mrzuto a pokračovala. Išiel kúsok za mnou.

Tá cesta mi trvala ako keby viedla na koniec sveta. Konečne som zbadala auto a zrýchlila. Zastavila som pri dverách a čakala kedy odomkne. Keď dorazil tak som nasadla a zapla si pás. Nič som nehovorila. Nohy som vyložila na sedadlo a lýtka objala rukami a bradu oprela o kolená.  Zastavil pred Hide parkom. Čo najrýchlejšie som chcela odopnúť pás a utiecť ale zaseklo sa to.  Jeho teplý dotyk rúk ma zastavil. Vymanila som ich z jeho a pritiahla ku sebe. Odopol mi pás a ja som okamžite vystúpila. Čo najrýchlejšie som chcela zmiznúť.  Bez hocijakej rozlúčky som išla preč. Začala som utekať.  Zahrmelo a spustil sa studený dážď.  Bol čoraz silnejší a väčšia tma. Nič pred sebou som poriadne nevidela. Musela som zaostriť zrak. 

„Znova utekáš.“ Otočil ma ku sebe a objal ma svojimi pažami.

Pozerala som rovno do jeho orieškových očí. Vlasy sa mu lepili na čelo a krčil obočie. Jeho husté tmavé mihalnice boli ešte tmavšie ako uhoľ. 

„Už som mala byť doma.“ zatriasol sa mi hlas.

„Klameš.“ Pošepkal.  Zvraštila som čelo že mi neveril.  Vlastne mal aj dôvod lebo som klamala.

„Prečo si to myslíš?“  napla som celé telo.

„Vidím to na tebe.“  Pohrával sa mu úsmev s perami.

„Pusti ma.“ Pozrela som na jeho ramená. 

Urobil naopak. Pritisol si ma bližšie. Dotýkal sa svojím čelom a moje a pozeral mi hlboko do očí. Sťažka som dýchala.  Prestala som vnímať všetko na okolo aj to že prší a reagovala iba na jeho pohľad a vôňu ktorá z neho išla.

„Znervózňujem ťa.“  Ustúpil odo mňa a ja som sa vrátila do reality.

„Ako si na to prišiel?“ zdvihla som obočie.

„Musel by som byť slepý ak by som to nevidel.“

„Tak možno si lebo sa mýliš.“ Zatĺkala som najviac ako som vedela.  Začala som veriť sama sebe. Verila som klamstvá ktoré som mu hovorila a nahovárali si. Otočila som sa a išla preč. Mala som nutkanie otočiť sa, objať ho, vyskúšať chuť jeho pier. Nemohla som. nemohla som padnúť na dno. Nemohla som mu ukázať že ma dostal. Že ma znervózňuje ako sám povedal. Že ma privádza do rozpakov.

Odbočila som na ulicu kde bývam. Zastavila som pred bránkou a vošla dnu. Vyšla som schodmi pred vchodové dvere a vybrala kľúče. Odomkla som a oblial ma závan tepla. Vyzula som sa a pomaly som sa blížila do obývačky.

„Si ako zmoknúte kura.“ Zasmial sa za mnou Stevan.  Podskočila som od strachu a otočila sa za hlasom.  Bol opretý o zárubňu a smial sa.  Dala som ruky v bok.

„Prosím urob mi horúci čaj. Idem sa pre obliecť.“ Nahodila som psie oči. Povzdychol si a išiel do kuchyne.  Vybehla som schody a otvorila skriňu. Všetko som zo seba zhodila. Poutierala a dala čisté spodné prádlo a najhrubšie tepláky aké som mala . tričko a na to mikinu bez zipsu. Hrubé chlpaté ponožky a vlasy do vrkoča. Zišla som dole rovno do kuchyne. Zo šálky vychádzala para a za stolom sedel Stevan s druhou šálkou.  Sadla som si ku nemu a rozprávali sa. Už bol večer, tma. Išla som do izby a ľahla do mäkkých nadýchaným perín. Ešte som ani nezavrela oči  a už som kráčala pred bránu do ríše snov.

NEW!!! :D :D Tak čo hovoríte na to všetko? Na Zayna? Na výlet ktorý pripravil. Páči sa vám taký romantický? Vyjadrite sa ;) 

HOPE U LIKE IT ♥