My Drugs 40

PO 1000000 rokov nová časť. Neviem. teraz bude obdobie pre Miu zlé. Ale bude pri nej Louis a všetci jej kamaráti. Bude to dobré? Sama neviem. prečítajte si a vyjadrite sa čo si myslíte. Aspoň 2+ komenty by som chcela. potom pridám časť, novú. 
HOPE U LIKE IT ♥

40 časť:

„Aj mne budeš chýbať mami.“ Objal Louis svoju mamu. Potom prišli dievčatá.

„Tak Mia. Rada som ťa spoznala a dúfam že ťa čoskoro uvidím.“ Objala ma Johana.

„Aj ja som Vás rada spoznala. Ako náhle budem môcť navštívim Vás.“ Usmiala som sa na ňu a ona na mňa.

„Ahoj.“ Žmurkla na mňa a išla ku lodi.

„Mia. Budeš nám chýbať. Zažili sme pri tebe veľa zábavy. Si super a ku Louisovi patríš.“  Objala ma Félcite.

„Ďakujem.“ Stisla som ju.

„Ahooj Mia. Čoskoro sa vidíme.“ Usmiala sa Lottie.

„Si píš.“ Žmurkla som a objala ju. S ňou som si sadla najviac. Všetky baby sú super ale ona je najviac crazy.  A nakoniec prišli dvojičky. Zdvihla som najprv jednu a potom druhú.

„Ja nechcem odísť bolo mi s tebou dobre.“ Povedala smutne Phoeby.

„Aj mne budete chýbať.“ Čupla som si a objala ich.  Baby utekali za mamou.

„Nie. Nemôžete tu ostať.“ Louis tlačil 4 exotov (Ako sme ich s Louim nazvali) von.

„Mia. Môžeme tu ostať?“ oduli všetci spodnú peru.

„Ja to neplatím.“ Zasmiala som sa.  Sklonili hlavy a išli. Louis ma objal a spoločne sme išli odprevadiť. Objala som exotov a nastúpili do lode. Kývali sme im a oni nám. Otočili sme sa.

„A sme sami.“ Objal ma zozadu.

„Ja som vedela že čakáš len na to.“ Otočila som sa ku nemu.

„A je to nebodaj hriech?“ nadvihol obočie.

„Nooo, neviem.“ Zahryzla som si do pery. Zákerne sa na mňa pozrel. Otočila som sa a začala utekať. Ešte že som behávala v škole. Patrila som medzi najlepších. Dobehol ma až na terase. Zobral ma na ruky a išiel so mnou do izby. Hodil ma na posteľ a naklonil sa na do mňa. Vážne na mňa pozeral.

„Si krásna.“ Pohladkal ma po líci.

„Opakuješ sa.“ Pozrela som na jeho modré oči.

„Je mi to jedno .Vždy to budem hovoriť.“ Pobozkal ma.

***

„Videl si to??! Tvoje sestry ma vážne naučili plávať.“ Dobehla som ku nemu.

„Budem ich musieť pochváliť za to aké sú šikovné“ brnkol mi po nose. Pokrčila som ním a pobozkala Louisa.

„Už sa to kráti.“ Sadli sme si do slamených kresiel. „Dva dni.“ Sklonila som hlavu.

„Ani ja nechcem odísť. Je tu tak pokoj. Nič nás neotravuje. Robíme si čo chceme. Sme samí sebou.“ Pritúlil si ma ku sebe.

„Bojím sa že ma fanúšičky ešte viac znenávidia, aj tie čo ma rešpektovali.“ Pozrela som na neho smutne.

„Kým som tu ja nik ti neublíži. Mám directioners vážne rád. Až moc. Ale toto sa mi na nich nepáči. Musia rešpektovať moje súkromie.“ Pokrútil hlavou. „Ja si ťa zastane.“ Pobozkal ma na líce.

„Ľúbim ťa.“ Usmiala som sa.

„Ja viac.“ uškeblil sa. Začali sme sa hádať kto koho viac miluje. Louis to ukončil tým že ma pobozkal. Myslel si že vyhral ale aj tak viem že ja.

***

Ako sme si užili posledná dva dni? Perfektne. Rozlúčili sme sa s celým domom ako sa patrí. Na celý dom Louis pustil hudbu s romantickými piesňami a urobili sme si romantický večer pri sviečkach na terase. Samozrejme nemohla chýbať naša pieseň. Boli to najkrajšie dva týždne môjho života.

„Kde mám pás.“ Hľadala som všade možne. Louis vošiel do izby a oprel sa o zárubňu. Prehrabávala som sa všetkými šuflíkmi.

„Zlato.“  Zasmial sa. Zdvihla som hlavu a v ruke mal môj pás s ktorým mával.

„Zabával si sa?“ podišla som ku nemu a zobrala mu ho z ruky.

„Áno.“ Natiahol sa ku mne že ma pobozká. Ja som si dala na ústa ruku a pobozkal ma na tú ruku. Skrivil ústami. Zobrala som tašku a išli sme na pláž kde už nás čakala loď. Do tašiek nám pribudlo strašne veľa fotiek. Či sme už na nich mi dvaja alebo po samom. Louisova rodina a 4 exoti. Proste sme zažili veľmi veľa zábavy na ktorú nezabudnem do konca života. Nádhera. Odfotili sme si aj dom spredu.  

Ruka v ruke sme išli ku letisku. Prepadli nás tam paparazzi. Ako sa dozvedeli že sme tu?

„Ešte ani nie sme v Londýne a už bude o nás vedieť celý svet.“ Pošepkala som. Louis ma objal okolo pása a pritisol najbližšie ku sebe. So sklonenými hlavami sme sa cez nich predierali. Otázky všetkých typov sa na nás valili. Hlavne na Louisa. A čo ma najviac prekvapila a aj zabolela bola:

„Nebola s vami len preto aby sa zviditeľnila ako hovoril Váš manažment?“ bolo mi do plaču. Myslia si že ho len využívam. Super napíšu to do časopisu. Uverí tomu viac než väčšina a bude to horšie ako som si myslela. Louis mi stisol ruku. Snažil sa upokojiť. Tiež som ho silno objala.

„Prečo ste sa ku nej vrátil?“ Jeden reportér mu strčil mikrofón pod nos.

„Myslím že toto je moje súkromie a nemusím vám nič hovoriť. Hlavne nie teraz!“ povedal nahlas aby to počuli viacerí.

„Louis!“ začali kričať dievčatá. Odstrčil novinárov a čo najrýchlejšie sme sa dostali dnu.

„Prečo si tam neostal?“

„Aby ťa nazývali? Mia najprv to budem musieť vyriešiť, aby to pochopili. Až potom s nimi budem chcieť stretnúť. Teraz je pre mňa podstatné aby si bola v poriadku.“ Pobozkal ma. Jasné novinári sa a aj fanúšičky sa lepili na sklo a fotili si to. Zasmiali sme sa nad tým. Aj to videli. Preplietli sme si prsty a išli do lietadla.

Oprela som ja o jeho rameno a pozerala von oknom. Boli sme nad bielymi oblakmi. Objal ma okolo ramien.

„Peklo sa začína.“ Zasmiala som sa aby to nebolo také dramatické. „Ale raz to muselo prísť.“

„Máš pravdu. Neboj. Zvládneme to.“ Pohladkal ma po ruke a mne naskočili zimomriavky.

Zavrela som oči a pokúšala sa zaspať kým prídeme do Londýna.

Louis POV

To zas bude vypočúvania v radiach, relaciach a podobne. Ako by som sa tomu vihol? Nie! Nemôžem. Musím ukázať svetu že Mia nie je so mnou len pre slávu. Budem sa ju snažiť očistiť čo najviac. Nemôžem sa pozerať ako sa trápi. Stačilo mi toto a videl som že sa bojí. Preto som tu! Myslím že keď pôjde aj na odovzdávanie cien bude to dobré.

Pozeral som na ňu ako spí. Ako si o nej môže niekto myslieť že ma využíva? Takáto bytosť? Bola by toho vôbec schopná? Určite nie. Kde by sa to  v nej nabrala. Je ako anjel. Redšej trpí on ako by sa mala pozerať na druhých. Vytiahol som z vrecka mobil a zapol ho.  Vytočil som Harryho číslo.

„Bro!“ ozval sa nadšene.

„Harold!“ usmial som sa.

„Kde ste?“

„V lietadle. Ako to vyzerá doma?“

„Nič moc. Prečo?“ znel šokovaný.

„Keď sme išli na letisko prepadli nás paparazzi. Takže v Londýne ešte nič nie je?“ nadvihol som obočie.

„No, som doma a na internete nie som. Pozriem sa a dám ti vedieť.“

„Fajn. A mohol by si prísť po nás na letisko? Keď pristaneme zavolám ti.“

„Fajn.“ Zložil som a dal naspäť do vrecka. Pohladkal som Miu po líci.

Ja som oprel hlavu a sedačku a čakal na Harryho telefonát. Onedlho zazvonil mobil.

„Tak?“

„Tommo. Nebude to ľahké. Na twitteri je peklo. Aj na stránkach sa o vás píše. Ako keby ste boli kráľovský pár.“ Pri poslednej vete sa zachechtal.

„Harry. Nie je to až tak vtipné. Ako sa dozvedeli kde sme?“ zamračil som sa.

„Ja neviem. Ale určite sa to nejako vyrieši.“

„Dobre. Idem končiť. Volám ti.“

„OK. Maj sa.“ Zložil.

Pozrel som na Miu a pobozkal ju do vlasov. Jemne som ju pohladkal po dokonalej pokožke na tvári. Oprel som hlavu o sedlo a vydýchol si. Toto bolo nič s porovnaním čo ešte len bude.

Prešli sme kontrolami a prevzali kufre. Pred letiskom už boli všetci. Od novinárov, fanúšičky, haterov? Nepochybujem. Chytil som Mia za ruku. Silno ju stlačil a potom objal okolo pásu. Pred dverami som ju ešte pobozkal jemne na pery. Blesky sa odrážali zo všetkých strán a krik sa ozýval z každého kúta..

Dnu vbehol Harry.

„Ahojte.“ Objal silno Miu a mňa tiež.

„Ja to nezvládnem.“ Pošepkala Mia.

„Neboj. Bude to dobré.“ Pozrel som na ňu a objal ju.

„ja vám zoberiem kufre. Nastúpte do môjho auta a choďte. Ja pôjdem .. taxíkom.“  Podal mi kľúče. Pritisol som ku sebe Miu čo najbližšie a vyšli von. Všetci sa začali lepiť.

Mia POV

„Louis, Louis prečo ona?.......... Louis máš na viac!!! ............... ona je obyčajná štetka!!........... Louis vráť sa ku Eleanor, ona ťa skutočne miluje!!! ........ Mia, zomri!........ Nikdy ťa nebudeme mať radi. Nepatríš ku nám!!“  kričali na nás. Nezvládala som to. Tak veľmi to bolí. Viem sklamala som Louisa, všetkých. Ale celý čas som to ľutovala.

„Louis! Louis prosím podpíš sa mi!!“ plakalo jedno dievča. Chcel ísť ďalej. Štuchla som do neho a naznačil aby išiel.

„Mia. Prečo ste opustili Louisa, keď ste sa ku nemu vrátili? Chceli ste pútať iba pozornosť?“  pribehol ku mne jeden novinár. Sklonila som hlavu a čakala, kedy sa Louis ku mne otočí. Bol odo mňa iba krok.

„Nenávidím ťa MIA!“ zakričala jedno dievča.

Zamračila som sa. Louisa strhli ku sebe a ja som tam ostala sa. Ten nátlak bol príšerný. Všetko sa okolo mňa točilo. Tie nenávistné pohľady. Vyhrážky, výkriky na moju adresu. Nezvládala som to. Blesky fotoaparátov mi udieralo do očí. Padla som na kolená. V hlave som mala už iba ozveny. Je to príšerné.

„MIA!“ niekto skríkol. Predpokladala som že je to Louis. Zrazu som pod sebou necítila zem. Nemohla som nič povedať. Hrdlo mi zvieralo od bolesti zaseknuté veľkou hrčou. Nevládala som otvoriť oči ani pohnúť telom.

Auto naštartovalo a s trúbením, ktoré bolo pre mňa ako kostolné zvony, auto sa pohybovalo. Zrazu ostalo ticho. Išli sme príliš dlho.  Konečne sme zastali. Bolo mi lepšie ale necítila som sa na to aby som mohla otvoriť oči a hovoriť.

„Mia, počuješ ma?“ v jeho hlase bol strach. Nabrala som silu a prikývla som. zobral ma na ruky a išiel. Kde sme boli, neviem.

Položil ma na mäkké miesto. Predpokladám že to bola sedačka.

Precvičila som prsty až som konečne mohla pohnúť rukami. Pretrela som si oči a pomaly ich otvárala. Nechala som ich prižmúrené. Posadila som sa načo ma pichlo opäť v hlave. Louis ku mne pribehol s pohárom vody. Vypila som to na raz a pohár položila na stolík. Poobzerala som sa. Boli sme vo vile.

„Je mi to ľúto.“ Objal ma.

„MIA, LOUIS!!!!!“ začula som Perrie s Danielle .“ Pribehla dnu a za ňou Zayn a Liam. Postavila som sa. Najprv ma objala Dan a potom Pezz. Stískali ma ako vankúš.  Potom sa na mňa zahľadeli a vedeli že niečo nie je v poriadku. Sadla som si a oprela sa o Louisa.

„Ako dlho trvalo kým si zvykli... na vás.“ Pozrela som na nich keď si sadali a chalani ku ním. Perrie sklonila hneď hlavu a Dan pozrela na Liama.  Došlo mi že nikdy. Nikdy si nezvyknú. Navždy má budú nenávidieť, kým budem s Louisom.

„Nikdy.“ Pošepkala som.

„Mia... nie všetky sú rovnaké. Niektoré nás rešpektujú.“ Snažila sa ma povzbudiť Perrie.

„Jedna s miliónov. Ale takú nikdy nestretnem. Budem kráčať po uliciach počúvajúc nadávky, ktoré tak veľmi bolia. Nikdy si nezvyknú. Nie na mňa.“ Horúce kvapky tiekli dole lícami.