My Drug 4.

Od Miguelovho telefonátu prešiel už mesiac. Každý deň ked som vstala som čakala že už o tom vedia moji rodičia. Každučky deň som sa bála prísť domou. A tak som moje dávký zvedčila aby mi to pomohlo zabudnúť. Miguel bol so mnou ešte viac ako inokedy. Aj on sa bál. Škola išla dobre maturi ktoré sme mali som zatiaľ prešla všetky. Ale prestávky boli otrasné kebyže tam nie je Miguel tak by som to nevydržala. Každý po mne pozeral ako keby som im niečo ukradla. Možno o mne vedeli ale nebola som si istá. Nikdy som nezapadla do kolektívu. Ďalší dôvod pre drogy. Nikdy nemať kamarátov , byť sama a nemať sa komu vyrozprávať je to hnusný pocit ktorý nikomu neprajem. Ked som sa zobudila doma a pozrela sa na sedačku v mojej izbe zľakla som sa Miguel tam nebol.

Stala som s postele obliekla som si mikinu. Zaklopala som na dvere o kúpeľne. Nič. Vyšla som na chodbu. „MIGUELLL!!“ zakričala som na celý dom , zase nič. Zišla som dole. V obývačke a ani v kuchyni nebol. Sadla som si za pult v kuchyni a rozmýšľala som kde môže byť. Tvár som si dala do dlaní. Bála som sa že sa to už rodičia dozvedeli a všetko to hádžu na neho. Tieto myšlienky ma hned prešli ked som počula ako niekto otvoril dvere od terasy a vošiel do vnútra zdvihla som hlavu a tam stál Miguel. Zoskočila som zo stoličky podišla ku nemu a silno ho objala.

„Takéto šoky mi už nerob!“ Povedala som  mu zo strachom v očiach.„Prečo?“ pozrel na mňa nechápavo.„Zľakla som sa že sa to dozvedeli rodičia a že ti nadávajú.“„Bol som len na záhrade nadýchať sa čerstvého vzduchu.“„Fajn. Ked sme už tu čo si dáme?“ „Ja nič nemám chuť.“ Usmial sa

„OK.“ Ja som si spravila vajíčka so slaninou. Ked som dojedla vyšli sme naspať do mojej izby a zapli sme si film Twilight ságu. Prvú časť. Milujem ten film.

V polovici filmu sa ozval Miguel.

„Mia?“                                                                          „áno?“ 

„1.7 máš narodeniny to je skoro za mesiac.“

„No a ?“

„čo tak nejaká oslava?“

„a koho na ňu pozvem? Učiteľov?“ zasmiala som sa.

„Niekto by určite prišiel.“

„Kto jedine ty a ja“

„rodičia!“ povedal.

„Ja neviem nemám chuť oslavovať.“

Nenávidím moje narodeniny. Mala by som ich zbožňovať no nie som ten typ. Ani ked som bola malá som ich nijako extra neoslavovala tak prečo teraz?!!

„Si si istá?“

„áno! Stači ked budeš pri mne a to mi stačí.“ Usmiala som sa  na neho až tak že mi bolo vidno zuby.

„OK!“ tiež sa usmial

Ked sme dopozerali film. Išla som odprevadiť Miguela. Objala som ho zatvorila vchodové dvere. Vyšla  naspäť do izby a rovno do kúpeľne. Zhodila som zo seba všetko a vošla do sprchy. Po 20 minútach. Som sa umyla a vyšla som von. Natrela som sa telovým karamelovým mliekom. Vysušila si vlasy a dala do copu. Obmotala som sa uterákom vyšla z kúpeľne. Otvorila som šatník. Vybrala som si farebné pásikavé tepláky a čierne tričko.

Akurát prišli rodičia.. išla som ich pozdraviť ale hned som sa aj vratila do izby. Zapla som si notebook kukla twitter... Nič nové.. stále samé tweety pre skupinu 1D ktorú moc nemusím...odhlásila som sa a išla som spať.

Ráno som sa zobudila na budík ako vždy ň. Spravila som si hygienu. Dala som si jemný maku up linku a špirálu na oči. Vlasy som mala vlnkaté a rozpustené až po pás. Bolo horúco tak som zvolila rifľové šortky kvetinový top korzet a topánky na vysokom podpätku...zobrala som si tašku okuliare a zišla som dole ako vždy som si zobrala nejaké ovocie dnes to bol banána.

Zatvorila a zamkla som dvere. Odbalila si banán a zahryzla som.  Miguel ma už čakal vo svojom aute. „Dobre ránko“ povedal s úsmevom. „Aj tebe“ úsmev som mu opätovala a zahryzla do banána. Cestou sme sa rozprávali o všeličom možno...

Zaparkoval pred školou vystúpili sme. Kým Miguel zamkol auto ja som išla do predu . Do cesty sa mi postavil ten chalan ktorý ma vtedy ťapol po zadku.

Tak a je tu dalšia časť... Dakujem veľmi pekne za všetky komentáre...zacviľu to príde to tuhého. Ak
sa páči tak komentár poteší. ♥♥
P.S prepáčte ak je krátka nabudúce bude dlhšia.